Prichádza 13. december, v kalendári označený ako sviatok svätej Lucie. Tento magický dátum v minulosti sprevádzali rôzne zvyky, tradície a obyčaje. Je opradený viacerými legendami, ktoré dnes už možno ani nepoznáme, tak si ich pripomeňme.
Kto bola Svätá Lucia?
Svätá Lucia bola jednou z katolíckych a pravoslávnych svätých. Uctievajú ju aj luteránski Švédi a Nóri. Je patrónkou slepých. Jej deň sa medzi katolíkmi oslavuje 13. decembra. Uctieva sa dokázateľne od 5. storočia.
Z legiend sa dozvedáme, že svätá Lucia bola kresťankou, ale nútili ju, aby si vzala za manžela pohana, ktorému sa páčili jej krásne oči. Lucia si ich vylúpla a poslala mu ich. Zasvätila sa Bohu a venovala sa dobročinnosti.
V ľudových tradíciách bola Lucia najväčšou zo všetkých bosoriek. Aj preto sa s týmto dňom spájalo množstvo praktík, ktoré mali pomôcť v boji so zlými silami.
Stridžie dni: Čas plný strachu a rituálov
Zima bola pre našich predkov obdobím plným obáv. Od Kataríny až po Luciu trvali tzv. stridžie dni, ktoré sa považovali za nebezpečné kvôli prítomnosti stríg, démonov a zlých síl. Tieto bytosti mali škodiť ľuďom, dobytku a celým dedinám. Strach umocňovali aj dlhé noci a krátke dni, ktoré boli vnímané ako prejav moci temných síl.
Ľudia sa proti týmto silám bránili rôznymi rituálmi, stretávaním sa a dodržiavaním prísnych zákazov a príkazov. Dievčatá sa stretávali na priadkach, obliekali sa do masiek a využívali magické bylinky a predmety. Všetci s očakávaním čakali na zimný slnovrat, ktorý symbolizoval víťazstvo svetla nad tmou.
Ľudové zvyky a povery na Luciu
Sviatok svätej Lucie pripadá každoročne na 13. decembra. V našich ľudových tradíciách má bosorácka noc dôležité miesto. Zvyky a obrady na svätú Luciu patria k tým najznámejším aj najobľúbenejším. Nezriedka sa stáva, že si ich nechávame a dodržiavame aj v moderných bytovkách.
Tradícia, ktorú slávime 13. decembra, symbolicky znamená držanie nešťastia ďaleko od domu. V predvečer sviatku sv. Lucie chodievali po domoch ženy, hoci niekde sa spomínajú aj mladí muži, zahalené do bielych plachiet, s pomúčenou tvárou a bielymi pierkami vymetali z domov a dvorov temné sily, zlých duchov, choroby a trápenia.
Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria. Symbolicky bol vymetaný prach z domu.
V našej tradícii sa objavuje Lucia skôr ako tajomná bytosť, čo je v protiklade so zvykmi v západnej Európe, kde sa konajú lampionové sprievody a Lucia vystupuje ako nevesta oblečená do dlhého bieleho odevu, na hlave s vencom s horiacimi sviecami. Na Slovensku pretrvalo ľudové prežívanie tohto dňa.
Nadovšetko bolo treba odháňať zlé, démonické sily, čo sa ešte viac zmocňovali bieleho dňa. Stoj, čo stoj sa im mali zabraňovať prístupové cesty do príbytkov. Na tento cieľ ľudia využívali čo najväčší buchot a lomozenie. V ten deň sa odvšadiaľ ozýval rámus, buchotanie i vresk. Chlapci a mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát i dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami, čo sa našli na smetiskách. Zlé sily sa mali takéhoto buchotu zľaknúť a utekať pred náporom čudesných a nezvyčajných zvukov. Hluk a hurhaj bolo treba nainscenovať na krížnych cestách, kde sa vraj najčastejšie v nočných hodinách spolčovali strigy a bosorky.
Najznámejšie zvyky a povery spojené s Luciou:
- Ochrana pred zlom: Večer pred Luciou treba zjesť veľa cesnaku, bývalo zvykom si ním aj spraviť krížik na čelo či na zápästia. Doma sa pripravovala cesnaková omáčka alebo hrianka. Mnohí nechávali cesnak s kúskom chleba a pohárom vody za oknom. Cesnak má totiž moc odohnať zlých duchov.
- Bez žien: Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu.
- Nech ostane všetko doma: Po západe slnka sa nesmelo nič dávať ani požičiavať.
- Žiadna práca: V tento deň je zakázané prať aj priasť, nesmie sa pracovať na poli ani doma.
- Odstrašiť strašidlá: Na sviatok Lucie ľudia s úmyslom nepustiť do svojich domovov zlé sily robili hluk a zahatávali prístupové cesty. Robili sprievod, kde buchotali hrncami a vareškami, aby vyplašili zlo.
- Lucia prináša aj bohatstvo: Od Lucie do Vianoc vraj treba v topánkach pod pätami nosiť mince, čo by nám malo priniesť peniaze v budúcom roku.
- Ženícha prezradí pes: Dievčatá triasli plotom a odriekali: „Klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
- Vymetanie duchov: V predvečer Lucie po domoch chodievali ženy (niekde sa spomínajú aj mladí muži) zahalené do bielych plachiet a s pomúčenou tvárou a bielymi pierkami vymetali z domov a dvorov temné sily, zlých duchov, choroby a trápenia.
- Najdlhšia noc: Trinásty december bol vedený ako najkratší deň roka a hovorí sa: Svätá Lucia ukazuje svoju moc, prináša najdlhšiu noc.
- Možní manželia: Dievčatá pomýšľajúce na vydaj si na svätú Luciu napísali na 12 papierikov mužské mená, poskladali ich a zalepili. Potom každý deň až do Štedrej večere jeden papierik spálili. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik s menom toho, ktorý sa mal stať ich vyvoleným.
- Predpoveď na ďalší rok: Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. Každý deň predstavoval jeden mesiac.
- Jablko pritiahlo toho pravého: Dievča ponorilo jabĺčko do vody a každý deň odpilo z vody. Chlapec, ktorý sa k nej prvý ozval po zjedení jabĺčka na Štedrý deň, sa mal stať jej manželom.
- Mladíci hľadali bosorky: Mladí muži vyrezávali postupne každý deň až do Vianoc stolček, na ktorom nesmel byť ani jeden klinec. Vtedy mal čarovnú moc. Na Štedrý deň si rezbár mal počas omše na tento stolček sadnúť a okolo oltára potom videl tancovať všetky strigy z dediny.
Pranostiky na sviatok svätej Lucie
V tomto čarovnom období nechýbalo ani zaklínanie. Jedným z nich bolo trasenie plotov, pri ktorom dievčatá odriekali: „Klopem, klopem s týmto plotom všetkým svätým mým životom. Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
Iné zaklínanie sa robilo s jablkom. Mladé dievča ponorilo jedno jabĺčko do vody v deň svätej Lucie a potom každý deň odpilo trošku z vody. V noci po večeri, keď ide rodina do kostola, zobrala jabĺčko so sebou na omšu. Po ceste z polnočnej omše domov jablko zjedla. Chlapec, ktorý sa k nej prvý ozval, sa mal stať jej manželom.
Od Lucie do Vianoc vraj treba v topánkach pod pätami nosiť mince, čo by nám malo priniesť peniaze v budúcom roku.
Verilo sa, že aké sú dni od Lucie do Vianoc, také budú aj mesiace. Ľudia si zapisovali počasie týchto dní, aby z nich vedeli, aké budú mesiace ďalšieho roka. Každý deň predstavoval jeden mesiac.
Pranostiky:
- Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.
- Aké sú od Lucie dni, také budú aj mesiace.
- Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo prináša najdlhšiu noc.
- Svätá Lucia noci upije, ale dňa nepridá.
- Lucia už nájde zimu.
- Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
Čo je Deň svätej Lucie vysvetlené | Príbeh, tradície, láskavosť a oslava sviečok Educastle
Sviatok svätej Lucie na Slovensku je plný krásnych ľudových tradícií, ktoré pripomínajú svetlo a dobro. Ľudia sa spájajú v rámci rodiny a komunity, aby oslavovali tento výnimočný deň. Zvyky, povery a pranostiky pridávajú do tejto slávnostnej atmosféry zvláštny kolorit a robia z nej jedinečnú udalosť. Vianočné sviatky sú neodmysliteľne spojené s tradíciami a zvykmi, ktoré sa v slovenskej kultúre odovzdávajú z generácie na generáciu. Obdobie Vianoc je však tiež poznačené strachom z temných síl a bosoriek, ktoré podľa starých povestí ohrozovali slnečné svetlo. Tieto zvyky majú svoje korene v oslavách zimného slnovratu a náboženských sviatkoch narodenia Ježiša Krista.