Slovensko, krajina bohatá na prírodné krásy, sa môže pýšiť rozmanitým ekosystémom, ktorý zahŕňa rozsiahle lesy, malebné lúky, horské oblasti a sieť riek a jazier. Táto rôznorodosť vytvára ideálne podmienky pre život mnohých druhov rastlín a živočíchov. Medzi nimi majú osobitné postavenie ryby, ktoré sú nielen dôležitou súčasťou vodných ekosystémov, ale aj kultúrnym a hospodárskym bohatstvom krajiny.
Medzi najcennejšie ryby Slovenska patria druhy, ktoré sú ohrozené, vzácne alebo majú významný hospodársky či kultúrny význam. V tomto kontexte si pozornosť zaslúži aj sumec západný, známy aj ako sumec obyčajný či sumec veľký.
Sumec západný (Silurus glanis)
Sumec západný je naša najväčšia ryba, ktorá môže dorásť až do dĺžky 3 metrov na Slovensku a dosiahnuť hmotnosť až 150 kilogramov. Jeho telo je pokryté slizkou kožou bez šupín, s charakteristickou širokou a nízkou hlavou. Oči má malé, zatiaľ čo jeho rozoklané ústa sú vybavené dlhými fúzmi, ktoré slúžia ako chemoreceptory a nahrádzajú zle vyvinutý zrak. Základné sfarbenie tela je olivovo zelené až modrosivé s mramorovaním na bokoch a svetlým, škvrnitým bruchom.
Ideálne prostredie pre sumca tvoria veľké toky s pomalým prúdom alebo nádrže so stojatou vodou, preferuje bahnité dno s bujnou vegetáciou a podvodnými prekážkami, pretože je to bentický druh, ktorý sa zdržiava pri dne.
Zemepisne sa vyskytuje v horných častiach povodia riek Rýn a Labe a vo vodách východnej časti Európy patriacich k úmoriam Baltského, Čierneho a Kaspického mora.
Sumec patrí k dlhovekým rybám, bežne sa dožíva 20 - 40 rokov. V priaznivých podmienkach rastie veľmi rýchlo, v chladnejších vodách je jeho rast pomalší.
Neres sumca prebieha od mája do júla pri teplote vody nad 18 °C. Samica si z rastlín vytvára hniezdo a lepí na ne ikry.
Sumec sa živí rôznorodou potravou, ktorá sa mení s jeho vekom. Vysoká je jeho športovo-rybárska hodnota a uplatňuje sa aj jeho biomelioračná funkcia - obmedzovanie a zhodnocovanie premnožených druhov rýb.
Medzi rybármi panuje mýlka, že na lov trofejných rýb je potrebná najdrahšia a najväčšia loď. Počas roka ale nastáva na priehradách časť sezóny, keď môže byť lov z brehu podstatne účinnejší ako lov z člna. Touto časťou roka sa stávajú tie najteplejšie mesiace, keď je ryba pomerne veľkú časť dňa neaktívna a na lov vyráža až so súmrakom. Vyhriate plytčiny plné pňov či štrkové pláže sú ako magnet pre kŕdle bielych rýb a presne tam vyrážajú za súmraku aj tie najopatrnejšie predátory.
Naopak, v chladnejších mesiacoch sú čln, kajak alebo bellyboat veľkou výhodou. Ryba sa sťahuje do väčších hĺbok, a preto je väčšia šanca na prechytanie terénnych zlomov, potopených stromov či skalnatých útesov pod vodou, pri ktorých budeme dravca hľadať. Neexistujú miesta, kde by sa zdržiavali iba veľké ryby. Tu musí dať rybár na svoj inštinkt, skúsenosti, znalosti revíru a hlavne veriť tomu, čo robí… Pozor, loviť inak ako ostatní neznamená, že je to zle!
Príkladom úspešného lovu je zážitok rybára, ktorý po celom dni bez záberu, v poslednej chvíli, na nečakanom mieste, chytil sumca albína dlhého 198 cm. Tento úlovok bol dôkazom jeho teórie o používaní naddimenzovaného vybavenia.
Kvalitné vybavenie je nutnou súčasťou rybačky. Rovno zabudnite na zábavné rybárčenie s jemným vybavením. Je dôležité naučiť sa pracovať s myšlienkou, že silný a kvalitný výstroj nám nedáva iba možnosť rybu úspešne zdolať, ale je to jedna z vecí, ktorá dokáže trofejnej rybe zachrániť život, a preto nesmieme absolútne nič podceniť.
Veľkým šťastím a prekvapením pre mňa bolo, keď mi bola ponúknutá spolupráca s dánskou firmou Westin a japonskou firmou Varivas. Westin sa zameriava práve na lov trofejných rýb a Varivas na výrobu pletených šnúr tej najvyššej kvality. Mojou filozofiou je vždy používať naddimenzované vybavenie.
Mnohokrát sa ku mne dostal názor, že je to zbytočné, avšak moje skúsenosti, ktoré sú dnes dlhoročné, dokazujú pravý opak. Každý rok sa objaví situácia, keď som vďačný za takýto silný výstroj. Chytať zubáče v noci z brehu s fluorocarbonom 0,70 mm a 60-gramovým prútom dosť často môže pôsobiť ako klišé, ale… Nie je to tak dávno, čo som sa dostal do nemilej situácie. Ryba mi po záseku vymotala 130 m šnúry z navijaka a len vďaka kvalitnej výbave sa mi ju podarilo otočiť a následne zdolať. Na môj údiv sa po hodine boja búchal pri brehu sumec albín 198 cm, ktorý je nepriestrelným argumentom potvrdzujúcim moju teóriu.
Ulovenie trofejnej ryby je veľký rybársky sviatok. Sú za tým totiž stovky hodín pri vode, nespočetné množstvo odtrhnutých nástrah, boľavý chrbát, najazdenie mnoho kilometrov, potreba veľkej podpory a tolerancie zo strany rodiny atď. Avšak vo chvíli, keď máme na prúte takýto úlovok, všetky negatíva sú zabudnuté a my oslavujeme víťazstvo!
Majte však na pamäti, že práve v záplave eufórie sa ľahko stane chyba, ktorá môže stáť rybu život. Trofejné ryby sú na zaobchádzanie najnáchylnejšie zo všetkých. A je úplne jedno, či je to zubáč, šťuka alebo sumec. Ryba „vyšťavená“ po extrémnom súboji sa ľahko dostane na koniec svojich síl. A práve tu platí pravidlo „kto je pripravený, nie je zaskočený“.
Každý z nás chce zachytiť tieto okamihy na fotografii, preto odporúčam všetko starostlivo premyslieť vopred a dôkladne sa pripraviť. Pokiaľ je možné rybu odfotiť vo vode, urobte to. Majte vždy nachystaný podberák, meter, podložku či statív na fotenie. Hoci to môže znieť úplne smiešne, pokojne si tieto situácie so svojím rybárskym parťákom trénujte pri ulovení nejakej menšej ryby. Vtedy je dobrý kamarát a parťák pri vode úplne na nezaplatenie. Snažte sa robiť všetko s rozvahou, pokojne, a pritom čo najrýchlejšie, pretože o prežití ryby v tejto situácii rozhodujete práve vy a nikto iný!
Aktívny rybolov vo mne okamžite prebudil niečo viac ako iné techniky lovu. Už v desiatich rokoch mi bolo zrejmé, že 3,6 m „teleskop“ kúpený na poľskej burze, tridsaťpäťka vlasec a pár plandaviek v krabičke pre mňa znamenajú viac než celá kaprárska výbava.
Nežijem v kraji na vodu bohatom, ale šťastím bolo, že som mal v čase dospievania v okolí jednu z najlepších priehrad v republike, a tak od začiatku môjho snaženia bolo jasné, akým smerom sa bude moja cesta uberať. Hlboká údolná nádrž s členitým dnom dáva dravcom možnosť rastu do naozaj trofejných veľkostí a presne tieto ryby ma zaujímali. Bol som si veľmi dobre vedomý, že na tejto priehrade môžem dosiahnuť trofeje, po ktorých som toľko túžil. Táto voda vo mne prebúdzala takú silnú túžbu a natoľko som sa na ňu upäl, že to niektorým mojim rybárskym kamarátom pripadalo až podivuhodné.
Dôležitou časťou tohto lovu je uvedomenie si, že nežijeme v žiadnej severskej krajine a nemáme možnosti ako tamojší rybári, ale že lov v našich vodách je podstatne zložitejší a pestrosťou či veľkosťou úlovkov nikdy nemôžeme tamtým krajinám konkurovať. Denne nás zaplavuje množstvo obrovských rýb na sociálnych sieťach, internetových kanáloch a v rôznych článkoch, kde lov vyzerá rovnako ľahko, ako objednať si vybavenie v rybárskom e shope. Bohužiaľ, realita je taká, že aj tí najlepší lovci v našich vodách môžu čakať na svoju trofejnú rybu aj niekoľko sezón.
Ako som už uviedol, nie vždy sa sezóna vyvíja podľa našich plánov či predstáv a očakávania sú z roka na rok väčšie ako výsledky od vody. Jedno októbrové popoludnie mi v práci zazvonil telefón. Volal kamarát Honza, ktorý sa špecializuje na lov trofejných rýb. Prebehol medzi nami krátky rozhovor, z ktorého vyplynul jasný záver - zajtra pôjdeme na vodu. Neváhal som ani sekundu, ponuka na lov mi prišla vhod, pretože mi sezóna veľmi nevychádzala.
Je ráno 4.30 hod. a my stojíme na brehu priehrady a chystáme čln na vyplávanie. Všetko je absolútne ideálne: mierny vietor, predpoveď hlási krásny jesenný deň, stromy okolo priehrady sa farbia do pestrého kabáta. Presne túto časť sezóny mám najradšej, lebo neraz to bola práve tá úspešná časť roka. Rozhodnutie padlo na hlbšiu časť priehrady, kde je lov zložitejší, ale predpokladom je väčší výskyt trofejných rýb a menší rybársky tlak. Priehradu obaja veľmi dobre poznáme, a tak máme okamžite v hlave niekoľko skvelých miest, na ktoré sa chceme zamerať. Prvé miesto vyzerá naozaj sľubne, nikde ani živáčika, tu bude ryba istá, už len trafiť tú pravú. Po hodine a pol hádzania sme bez záberu, neveriacky krútime hlavou, slnko už vyšlo a my strácame moment prekvapenia. Nevadí, nasadíme obrovské voblery panvičkovej veľkosti a ideme vyskúšať ďalších pár miest. Nielenže ryba nereaguje, ale dokonca máme pocit, že ju naše nástrahy plašia. V tomto duchu sa nesie celá naša vychádzka.
Čas na vode nezadržateľne ubieha a ja musím, bohužiaľ, o chvíľu lov ukončiť a vydať sa do práce. Očakávanie bolo obrovské, avšak nemáme ani záber. Naša myseľ je ľahko sklamaná, avšak v tej chvíli dostávam posledný nápad. Niekoľkokrát sme prešli okolo miesta, ku ktorému ma to celkom ťahalo. Honzovi sa moja myšlienka páči a ihneď meníme prudko kurz a vyrážame na posledný hotspot, než budem musieť nedobrovoľne lov ukončiť. Po príchode na „flek“ sa nám začína kaziť počasie, rozfúka sa južný vietor, ktorý nám sťaží podmienky lovu, a pretože hlásili bezvetrie, zostala kotva doma. Nasadzujem menšiu nástrahu Westin BullTeez 9,5 cm, na ktorú mám v sezóne neskutočný počet rýb. Chystám sa miesto poriadne preklepnúť a urobiť si o ňom lepšiu predstavu. Vietor sa s nami pohráva a nám sa vôbec nedarí.
Keďže poznám toto miesto lepšie, dohodneme sa s Honzom vymeniť pri riadení. Nástrahu dotiahnem pod loď, dvakrát s ňou klepneme o dno, vtom sa Honza zdvihne a meníme si miesta. Vôbec sa nesústredím na prút, iba s ním párkrát „šklbnem“ v ruke, načo zacítim jemné klepnutie do nástrahy, ktorú inštinktívne zasekávam s výkrikom „Je tam!“ Parťák vôbec nechápe, o čom hovorím, ale potom sa pozrie na môj prút a len nadšene prednesie: „To je ryba?“ Áno, ryba a zdá sa, že vôbec nie zlá. Okamžite povoľujem brzdu navijaka, pretože je to jediný záber za celý deň a o rybu nechcem prísť. Predátora zdolávam pokojne a pomaly, avšak ten sa ani nijako silne nebráni. Krásne ho pozorujem na sonare, ako stúpa v stĺpci k člnu. Na náš údiv vidíme na sonare, že úlovok na mojom prúte prenasleduje ešte jedna ryba podobnej veľkosti, čo nám pripadá fascinujúce. Ani jeden z nás nevie, čo je to za rybu, ale nerobíme si nejaké veľké ilúzie. Keď zrazu pod hladinou prejde strieborné telo obrovskej ryby, po ktorom nasleduje posledný prudký výpad smerom ku dnu. „To bol boleň?“ pýta sa parťák v lodi. Ja už ale kričím: „Chystaj podberák, je to zubáč!“
A naozaj, o pár sekúnd nám na hladine leží jeden z najkrajších zubáčov, akého sme kedy v živote videli. Podobranie prebehlo hladko a naša radosť z úlovku je neskutočná. „Kamarát, to vari bude ryba okolo metra…“, vraví Honza. A stále obaja neveriacky hľadíme na neuveriteľnú stavbu ryby. Po zmeraní sme trošku vytriezveli, lebo úlovok je menší, ako sme čakali. Zubáč nás zmiatol svojou stavbou tela, ale aj napriek tomu sa táto ikernačka 93 cm stáva jednou z najcennejších rýb, ktoré sme kedy videli na vlastné oči. Nakoniec prebehlo pár rýchlych fotiek a ryba bola pustená s prianím: „Nabudúce zase čau!“
Máme sa báť ich uhryznutia? Až 67 druhov rýb žije v našich potokoch, riekach, jazerách či štrkoviskách. Niektorí ľudia majú zo strachu pred ich možným útokom preto obavy vstúpiť do vody. Spolu s odborníkom, ichtyológom zo Slovenskej rybárskej agentúry Jánom Kohútom sme sa preto pozreli na desiatku z nich. Pri ktorých treba počas dovolenky či rybačky zbystriť pozornosť?
Mieň sladkovodný (Lota lota) Zelenkavo žltá ryba pôsobí milo aj vďaka trom elegánskym fúzikom jeden má na brade a zvyšné dva na nozdrách. Je to jediná treskovitá ryba žijúca v sladkých vodách a v pomere k telu má obrovskú pečeň - tvorí až 15 % hmotnosti celej ryby, ktorá je obľúbenou pochúťkou). V našich podmienkach dorastá max. do 5 kg. Pre človeka je neškodný.
Pichľavka siná (Gasterosteus aculeatus) Drobná rybka bežne dorastá iba do 4 - 6 cm. Vyniká spôsobom rozmnožovania, v ktorom hrá zaujímavú úlohu aj samček - ten pred samotným neresom postaví na dne zo zvyškov rastlín hniezdo, ktoré zosilní výlučkom z obličiek. Vzápätí doň vženie niekoľko samičiek, ktoré tu nakladú ikry (iba cca 100 - 200 ks ikier jedna samička) a tie následne oplodní mliečom. Samček hniezdo, aj vyliahnutý plôdik určitý čas stráži. Ľudia sa jeho útoku báť rozhodne nemusia.
Jeseter malý (Acipenser ruthenus) Aj napriek svojmu názvu nepatrí medzi drobčekov - dorastá do dĺžky 1 m a dosahuje hmotnosť 6 - 8 kilogramov. Patrí medzi tzv. chrupavčité ryby - jeho kostra nie je zkostnatelá, ako u ostatných našich druhov. Žije v našich väčších riekach - Dunaj, dolné úseky Moravy, Tisy, Váhu, Hrona. Samica kladie (v závislosti od svojej veľkosti) až 130 000 ikier! Aj napriek úctyhodnej dĺžke nepredstavuje pre ľudí žiadne riziko.
Lopatka dúhová (Rhodeus sericeus) Malá, ake čiperná rybka dorastá iba do dĺžky tela 5 - 6 cm a patrí medzi naše najmenšie pôvodné druhy. Obýva dolné toky riek, zátoky s bahnitým dnom, slepé a mŕtve ramená a menšie jazierka s bohatým rastlinstvom. Kuriozitou je jej rozmnožovanie. Neresí sa v apríli až v máji, kedy samička kladielkom nakladie ikry do žiabier korýtka, pričom samček ihneď vystrekne mlieč na korýtko, ktoré ho pri nádychu vsaje a tak dôjde k oplodneniu ikier. Pre človeka je neškodná.
Úhor európsky (Anquilla anquilla) Jeho krv obsahuje ichtyotoxín, ktorý je pre cicavce jedovatý. Pri tepelnej úprave jeho mäsa a zahriatí nad 58-70°C, ale aj pôsobením tráviacich štiav však jedovatosť mizne, takže sa niet čoho obávať. Sérum z krvi úhora slúži na výrobu látok k identifikácii krvných skupín u ľudí a tiež na prípravu imunologických prípravkov proti hadiemu jedu. Samice dorastajú až do dĺžky 140 cm, samčeky max. do 60 cm. U nás sa úhor dožíva pomerne vysokého veku (spravidla 13 rokov), sú však známe prípady kedy sa v zajatí dožil až 85 rokov.
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) Kapor rybničnej formy je našou najznámejšou teplomilnou rybou. V našich vodách môžu dosiahnuť rybničné formy vo veku 15 - 20 rokov hmotnosť až 30 kg pri dĺžke nad 1 m. Silný rybársky tlak zo strany našich športových rybárov má za následok že je kapor vysádzaný aj do biotopov, ktoré nevytvárajú ideálne prostredie pre jeho život, čo športovým rybárom prináša nemalé finančné škody. Človeku však táto obľúbená vianočná pochúťka vo vode neublíži.
Šťuka severná (Esox lucius) Ako urputný dravec je vyzbrojená silno ozubenými čeľusťami a jazykom. Vyskytuje sa vo väčšine našich vôd, s výnimkou podhorských potokov. Samice dorastajú do dĺžky až 150 cm a dosahujú hmotnosť 25 kg, samce max. 100 cm. Šťuka na rozdiel od sumca aktívne prijíma potravu aj v zime, takže ju rybári môžu úspešne loviť aj v chladnom období. Šťuka má veľa ostrých zubov, človek sa preto môže poraniť pri uvoľňovaní háčika.
Hlavátka podunajská (Hucho Hucho) Vďaka mohutnému telu a ušľachtilému vzhľadu ju rybári označujú za kráľovnú našich vôd. Bežne dorastá do 90 - 125 cm pri hmotnosti okolo 25 kg, maximálne do 180 cm (60 kg). Hoci patrí medzi ohrozené druhy a jej lov je prísne regulovaný, môžeme sa s ňou pomerne bežne stretnúť napríklad vo väčších riekach povodia Dunaja. Je vysoko cenená ako športová ryba. Jej trofej možno prirovnať k trofeji kapitálneho jeleňa. Nebezpečenstvo pri strete s ňou nehrozí.
Zubáč veľkoústy (Stizostedion lucioperca) Patrí medzi naše najcennejšie lovné ryby. U nás sa vyskytuje od stredných častí väčších riek smerom nadol. Pretože je to veľmi náladová a z hľadiska uloviteľnosti nespoľahlivá ryba, radosť z úspešného zdolania tohoto dravého krásavca býva o to väčšia. Najväčší, vierohodne zdokumentovaný úlovok zubáča pochádza z územia bývalého Sovietskeho zväzu (delta rieky Volgy) ; meral 127 cm a vážil 20 kg. Na Slovensku najväčšie lovené zubáče dosahujú 10-12 kg. Poranenie hrozí pri jeho ulovení, má totiž ostré plutvy.
Sumec veľký (Silurus glanis) Naša najväčšia ryba dorastajúca do max. 300 cm pri hmotnosti až 150 kilogramov. Medzi laickou verejnosťou sa preto vedú vášnivé polemiky, či takáto veľká ryba nemôže ohroziť napríklad kúpajúce sa menšie dieťa. Nedá sa to úplne vylúčiť, no je to málo pravdepodobné, keďže cez deň oddychuje v úkryte na dne a nikdy aktívne neútočí. V jeho tráviacom trakte zväčša nachádzame ryby cca do hmotnosti 2 kg, žaby a vodný hmyz.
Lipeň tymiánový je lososovitá ryba, ktorá obýva čisté a chladné rieky a potoky. Na Slovensku je rozšírený v podhorských oblastiach. Lipeň je obľúbenou rybou rybárov, ale jeho populácie sú ohrozené znečistením vody, reguláciou tokov a predačným tlakom.
Pstruh potočný je pôvodný druh lososovitej ryby, ktorý žije v horských a podhorských potokoch a riekach. Na Slovensku je rozšírený takmer v celom území. Pstruh je dôležitou súčasťou ekosystému a obľúbenou rybou rybárov. Jeho populácie sú však ohrozené znečistením vody, reguláciou tokov a predačným tlakom.
V CHKO Vihorlat žijú viaceré zákonom chránené druhy bezstavovcov, obojživelníkov a plazov, asi 100 druhov vtákov a takmer 30 druhov cicavcov. Zistili sa aj nové druhy bezstavovcov pre vedu, ako aj pre územie Slovenska, napríklad Apamea talosi - nový druh pre SR a ďalšie.
Ochrana rýb na Slovensku je komplexná problematika, ktorá zahŕňa legislatívne opatrenia, aktívny manažment populácií, ochranu biotopov a environmentálnu výchovu. Medzi najdôležitejšie nástroje ochrany patria: Zákony a vyhlášky: Slovenská legislatíva upravuje ochranu rýb prostredníctvom zákona o rybárstve a vykonávacích vyhlášok. Tieto predpisy stanovujú podmienky rybolovu, ochranu chránených druhov, obmedzenia pre zásahy do vodných tokov a povinnosti pre užívateľov rybárskych revírov.
Chránené územia: Významným nástrojom ochrany rýb je vyhlasovanie chránených území, ako sú národné parky, chránené krajinné oblasti a prírodné rezervácie. V týchto územiach platia prísnejšie pravidlá pre hospodárenie a využívanie prírodných zdrojov, čím sa zabezpečuje ochrana biotopov a druhov.
Rybárske revíry: Rybárske revíry sú úseky vodných tokov a plôch, na ktorých sa vykonáva rybárske právo. Užívatelia rybárskych revírov sú povinní hospodáriť s rybami v súlade so zákonom a zabezpečovať ich ochranu. To zahŕňa zarybňovanie, ochranu neresísk, reguláciu rybolovu a boj proti pytliactvu.
Environmentálna výchova: Dôležitou súčasťou ochrany rýb je environmentálna výchova, ktorá má za cieľ zvyšovať povedomie verejnosti o význame rýb a vodných ekosystémov. Táto výchova sa realizuje prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú prednášky, exkurzie, workshopy a informačné kampane.
Sumec---obr-z-jezera
Sumec západný je nielen impozantnou rybou, ale aj dôležitou súčasťou slovenskej prírody a rybárskej kultúry. Jeho ochrana a zodpovedný prístup k rybolovu sú kľúčové pre zachovanie jeho populácie pre budúce generácie.
tags: #najcennejsia #ryba #na #slovensku