Hlávková kapusta je obľúbená zelenina, ktorá sa v našich záhradách pestuje v rôznych odrodách. Odlišujú sa dobou zrenia, vzhľadom, chuťou a využitím. Skoré odrody kapusty sú ideálne pre tých, ktorí chcú získať úrodu čo najskôr. Vyznačujú sa krátkou vegetačnou dobou a sú vhodné na priamu konzumáciu.
Pestovanie kapusty má dlhú históriu. Kapusta pôvodne pochádza z prímorskej západnej Európy a zo Stredomoria. Pestovali ju už starovekí Gréci a Rimania na poliach alebo záhradách, tak isto ako aj dnes my. Hlávková kapusta bola dovezená z Kyjevskej Rusi v 11. storočí. Kapusta je hlavným zástupcom takzvanej hlúbovej zeleniny. Okrem kapusty divej doň patria rôzne známe pestované druhy ako hlávková kapusta, kely, brokolica, karfiol a kaleráb.
Je pôvodne dvojročná až trvácna bylina s tenkým koreňom. Má krásne žlté kvety, ktoré sú bohatou pastvou pre včely. Plodmi sú šešule s jemne sieťkovanými a guľatými semenami. Pestuje sa na poliach alebo záhradách, kde sa zo semien na jar vypestujú priesady a následne sa presádzajú na trvalé stanovištia a tu rastú až do jesene.
Pri zníženej teplote vydržia hlávky uskladnené celú zimu a stále sa považujú za čerstvú zeleninu alebo sa z nej vytlačí šťava. Ak chceme zachovať dietické a liečebné látky, volíme úpravu kvasením.
Hlávková kapusta je obľúbená pre svoju všestrannosť a zdravotné benefity. Biela kapusta je zásobárňou kyseliny listovej, čo ocenia všetci, ktorí sú vystavení stresovej záťaži. Kapusta znižuje vysoký krvný tlak, upokojuje náš nervový systém a lieči nespavosť, nervozitu a napätie. Najviac liečivých účinkov vykazuje čerstvá kapustová šťava, ktorá hojí vredy a zápaly v tráviacom ústrojenstve, najmä v žalúdku a dvanástorníku, a má skvelý detoxikačný účinok. Hlávková kapusta je dôležitým zdrojom vitamínu C.
Výber odrody
Pre pestovanie v júli je vhodné zvoliť skoré odrody kapusty. Medzi ne patria:
- KAPUSTA HLÁVKOVÁ skorá Zora: Veľmi skorá odroda, určená pre najskoršie poľné pestovanie, vhodná na priamy konzum. Hlávka je dobre uzatvorená, odolná voči vybiehaniu do kvetu.
- Biela kapusta "Diethmarscher": Patrí medzi najskoršie odrody kapusty s vegetačným obdobím 50-55 dní. Tvorí veľké okrúhle hlávky s husto nabalenými širokými listami, ktoré sú pripravené na zber začiatkom júna. Vďaka jemnej chuti sú ideálne na varenie v pare alebo plnenie. Listy sú bohaté na bielkoviny, vitamín C, provitamín A, vápnik, železo a horčík. Vysoký obsah vlákniny zabezpečuje ich ľahkú stráviteľnosť.
- ZORA (kód 4211): Štandardná odroda pre najskoršie poľné pestovanie v intenzívnych zeleninárskych oblastiach. Hlávka je takmer guľovitá, dobre uzavretá, svetlo zelená, krehká, lesklá, na reze žltá, okraje prezelenalé. Vnútorný hlúb je stredne vysoký.
Okrem uvedených odrôd existujú aj skoré hybridy určené na celoročné pestovanie z priameho výsevu alebo na jarnú z predpestovanej sadby.
Podmienky pestovania
Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7. Hlávková kapusta prospieva na svetlom a slnečnom mieste. Kapustu radíme do prvej trate. Skoré odrody pestujeme z predpestovanej sadby, neskoré môžeme vysievať aj priamo na stanovište. V priebehu vegetácie zaisťujeme pravidelné zásobovanie vodou.
Kapusta si na záhone rozumie s zelerom, mangoldom. Naopak sa vyhýbame susedstvu s cibuľou, cesnakom.
Pri skorých odrodách volíme pestovanie z priesad, kde môžeme zahájiť výsev do misiek od konca januára do konca februára, pričom priesady treba po troch až štyroch týždňoch rozsádzať. Na pole ich vysádzame koncom marca, začiatkom apríla v spone 40x50cm. Semená bielej kapusty "Diethmarscher" sa vysievajú skoro na jar do horúcich záhonov, vnútorných skleníkov alebo kvetináčov. Termín sejby a vysádzania závisí od odrody a času zberu, vždy je preto najlepšie riadiť sa informáciami na vrecúšku s osivom.
Starostlivosť o kapustu
Zalievanie: Vysadený záhon dôkladne zalejeme. Kapusta v počiatku rastu potrebuje dostatok vlahy, inak zasychá a podlieha chorobám.
Hnojenie: Správne hnojenie je predpokladom dobrej úrody. Kel sa zaraďuje do prvej trate, ako predplodina sú vhodné okopaniny, zo zelenín rajčiaky, uhorky, hrach, fazuľa a všetky zeleniny pestované v tretej trati. Výnimočne je možné zaradiť ho do druhej trate, ale to len na pôdach prirodzene veľmi úrodných s dobrou zásobou humusu. Kel patrí medzi zeleninu veľmi náročnú na živiny a dostatok humusu v pôde. Preto znáša aj intenzívne hnojenie priemyselnými hnojivami.
Zber a skladovanie
Hlávky bielej kapusty "Diethmarscher" je možné zbierať z poľa od júna do júla. Zber kelu hlávkového sa robí prebierkou, pri dosiahnutí požadovanej hmotnosti približne 250 g. Najskoršie odrody nemusia mať hlávku uzatvorenú a pevnú, nakoľko sa konzumujú aj vonkajšie listy. Neskorý kel sa zberá jednorazovo, a môžete si ho odložiť až do neskorej jesene, lebo rastliny znesú mrazy až do -10 °C. Na zimné uskladnenie sú vhodné hlavne jesenné odrody, pri dobrých podmienkach vydržia až do mája. Zberáme ručne, skladujeme pri teplote 1 - 2° C a vysokej vlhkosti vzduchu (95%).
Kel hlávkový patrí medzi hlúboviny rovnako ako napríklad kapusta hlávková, karfiol či brokolica a tak ho napádajú zväčša aj rovnaké choroby a škodce. Najčastejšie mlynárik kapustový, skočky, kvetárka kapustová, mora kapustová, priesady často trpia hnilobami.
Tradičný recept na kvasenú kapustu zo súdka
Stredne skoré a neskoré odrody kapusty
Okrem skorých odrôd existujú aj stredne skoré a neskoré odrody kapusty, ktoré sa líšia dobou zrenia a využitím.
- Stredne skoré odrody: Sú vhodné pre letné a jesenné úrody. Príkladom je stredne skorá hybridná odroda pekinskej kapusty s kompaktným súdkovitým tvarom a vysokou odolnosťou k vybiehaniu do kvetu. Je určená pre jesenné pestovanie a následne aj k dlhodobejšiemu skladovaniu. Tmavozelená hlávka je kompaktná, pevná, dobre uzavretá, s hmotnosťou 1-1,2 kg. Má dobrý zdravotný stav a je odolná k hubovým chorobám listov, najmä Alternaria.
- Neskoré odrody: Sú vhodné pre priamu konzumáciu, krájanie aj skladovanie po dobu 1-2 mesiacov. Medzi ne patrí aj výnosná osvedčená neskorá odroda kruhár. V minulosti kapusta patrila k základným potravinám, ktoré boli na stole takmer každý deň. Dá sa konzumovať nielen čerstvá, ale aj kvasená.
Kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata) patrí medzi hlúboviny a je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúci koreňový systém a nerozkonárenú dužinatú stonku, ktorý sa nazýva hlúb. Čiastočne dužinaté listy sú uložené husto na seba a tvoria pevnú hlávku. Listy môžu byť biele alebo červené, pričom nároky na pestovanie majú rovnaké. V druhom roku vyrastá kvetná stonka s drobnými žltými kvetmi.
Odrody bielej kapusty sa delia na skoré, ktoré sa zberajú od mája do júna a sú určené na priamu spotrebu. Hlávky dosahujú hmotnosť okolo 500 gramov. Hlávky letnej kapusty vážia okolo kilogramu a sú určené na konzumáciu v letných mesiacoch. Stredne skoré a neskoré odrody tvoria väčšie a pevnejšie hlávky, dĺžka vegetačného obdobia je od 150 do 250 dní. Neskorá kapusta sa dá skladovať i nakladať do súdka.
Kapusta sa pestuje z predpestovaných priesad, ktorých vývin trvá 4 až 5 týždňov. Skoré odrody sa vysádzajú koncom marca z februárových výsevov, letné odrody sa sadia od polovice apríla, neskoré v júni. Pred vysádzaním treba priesady dôkladne poliať. Skoré a letné odrody sa sadia na vzdialenosť 50 x 50 cm, neskoré odrody do sponu 60 x 60 cm až 70 x 70 cm. Zasadiť ich treba až po srdiečko, ktoré sa nesmie dotýkať pôdy.
Stanovište by malo byť vzdušné a otvorené, kde kapusta tak netrpí chorobami a menej ju napádajú škodce. Keďže je to plodina prvej trate, pestuje sa na záhone priamo vyhnojenom maštaľným hnojom. Vyhovujú jej stredne ťažké pôdy, s mierne zásaditou reakciou, s dostatočným obsahom vápnika a dobrou vzlínavosťou vody. V ľahších a suchých pôdach kapusta rastie pomaly, hlávky sú malé a mäkké. Kapusta má veľké nároky na vlahu najmä po vysadení a pri tvorbe hlávok. Počas vegetácie záhony pravidelne okopávajte a odstraňujte burinu.
Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky zberajte za suchého a chladného počasia, a to odrezaním hlúbu tesne nad povrchom pôdy. Mali by byť suché a dostatočne vyzreté. Ideálny termín zberu sa začína od konca septembra. Pozberajte ich skôr, ako začne mrznúť. Na dlhodobejšie uskladnenie sú najvhodnejšie hlávky s hmotnosťou 2 až 2,5 kg. Majú mať tri obalové listy, ktoré ich budú dostatočne chrániť počas celého obdobia skladovania či manipulácii s nimi. Ostatné listy sú prebytočné, preto ich treba odstrániť.
Pozberané hlávky pred skladovaním rozložte tak, aby sa vlhkosť vytvorená ich dýchaním rýchlejšie odparila. Povrchové listy obschnú a na reznej rane hlúbu sa vytvorí ochranná vrstvička, ktorá sa zasuší a zabráni hnilobným procesom a usychaniu. Až po dostatočnom obschnutí môžete hlávky v skladovacích priestoroch uložiť na seba. Na uskladnenie sú vhodné pravidelne vetrané miestnosti. Teplota by sa mala pohybovať okolo 0 °C, relatívna vlhkosť vzduchu by mala byť v rozmedzí od 93 až 98 %. Kapustu pravidelne kontrolujte a prekladajte. Pri skladovaní sa môžu vyskytnúť hubové choroby. Vyhnúť sa im môžete preventívne, a to zberom zdravých, nepopraskaných, nepoškodených, nenamrznutých hlávok. Kapusta sa dá jesť surová, najčastejšie vo forme miešaných šalátov, môže sa dusiť i zapekať. Výborné sú z nej polievky, najčastejšie sa konzumuje dusená ako príloha k pečenému mäsu.
Choroby, škodcovia a iné problémy
K najznámejším škodcom kapusty patrí mlynárik kapustový. Typicky žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami obhrýzajú listy od okrajov a ponechávajú len hlavnú nervatúru listu. Okrem toho výlučkami znečisťujú hlávku kapusty. Chemická ochrana sa odporúča na začiatku liahnutia húseníc druhej generácie, čo je približne v auguste. V menšom poraste stačí vajíčka, ktoré samičky kladú na spodnú stranu listov, rozmliaždiť prstom. Podobne škodí aj mlynárik repový.
Ďalším nepríjemným škodcom je kvetárka kapustová. Je to sivohnedá mucha, ktoré larvy ohlodávajú korene hlúbovín. Napadnuté rastliny zaostávajú v raste, neskôr žltnú, vädnú a odumierajú.
Veľké škody v kapuste môžu napáchať skočky. Sú to asi 2-3 mm zväčša čierne chrobáky s veľmi silnými zadnými nohami, preto výborne skáču. Najviac škodia na vzchádzajúcich rastlinách vyhrýzaním malých dierok do listov.
tags: #najskorsie #odrody #kapusty