Nástup mlieka po pôrode: Všetko, čo potrebujete vedieť

Najčastejšou obavou žien pred pôrodom zvyčajne býva práve obava z nedostatku materského mlieka. Mamičky zo všetkých strán počúvajú informácie o tom, ako sa niektorým kamarátkam, prípadne členkám rodiny netvorilo materské mlieko.

Snáď v každom rodičovskom fóre nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“. V prípade reálnych problémov s dojčením je potrebné obrátiť sa na certifikovanú poradkyňu pri dojčení (www.mamila.sk). Na to, aby bola podpora dojčenia účinná, potrebujeme najskôr pochopiť jednotlivé súvislosti, ktoré na jeho priebeh vplývajú.

Tvorba materského mlieka začína už počas tehotenstva, približne od 16. týždňa. To znamená, že každá žena prichádza do pôrodnice s prsníkmi, v ktorých sa mlieko tvorí. Nie je pravda, že „laktácia sa rozbieha“ alebo že treba čakať na to, že mlieko „príde“. Už od narodenia môže bábätko získavať dostatok materského mlieka z prsníka. Následne bábätko pije každým dňom viac a viac mlieka, vyprázdňovaním prsníka stimuluje prsia k vyššej a vyššej tvorbe mlieka. Toto zvyšovanie tvorby mlieka je najviac vnímané na približne 3. - 4. deň po pôrode.

Prvé dva až tri dni po pôrode sa v prsníkoch tvorí žltkastá a hustá tekutina, ktorá sa nazýva kolostrum alebo mledzivo. Mledzivo je výživnejšie ako neskoršie zrelé mlieko a navyše obsahuje veľké množstvo protilátok. Zrelé mlieko sa začína tvoriť približne tretí až piaty deň po pôrode.

Význam dojčenia pre dieťa aj matku

Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Newman (2004) a stovky iných štúdií uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia.

V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.

Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu.

Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi.

Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu.

Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.

Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.

Fyziológia a priebeh nástupu laktácie

Príprava pŕs na dojčenie prebieha už počas tehotenstva. To je i dôvod, prečo môžeš v tehotenstve vnímať zväčšenie ich objemu a zvýšenú citlivosť, ako prsných žliaz, tak i bradaviek. Nie je žiadnou výnimkou, ak už na konci druhého trimestra začne z bradaviek vytekať žltkastá lepkavá tekutina. Ide o kolostrum alebo tzv. mledzivo, ktorý sa právom označuje aj za predskokana materského mlieka.

Kolostrum predstavuje prvú tekutinu, ktorú bábätko po narodení pije. Vylučuje sa až do troch či piatich dní po pôrode, kým sa naštartuje produkcia materského mlieka. Do dvoch týždňov po narodení bábätka produkujú prsia prechodné materské mlieko, vďaka ktorému sa tráviaci trakt novorodenca pripravuje na prijímanie zrelého mlieka. Jeho tvorba nastáva od dvoch týždňov po pôrode. Zrelé materské mlieko dokáže plnohodnotne pokryť potreby bábätka.

Zloženie materského mlieka je nesmierne komplexné a prispôsobuje sa jedinečným potrebám novorodenca. Obsahuje viac ako 200 rôznych zložiek, ktoré poskytujú optimálnu výživu a ochranu pred baktériami a vírusmi. Postupom času sa zloženie materského mlieka mení v závislosti od potrieb dieťaťa. Tento proces sa riadi hormónmi, najmä prolaktínom a oxytocínom, ktoré stimulujú produkciu a vylučovanie mlieka.

Medzi najdôležitejšie zložky patria:

• Bielkoviny - materské mlieko obsahuje rôzne typy bielkovín, vrátane imunoglobulínov, laktoferínu, lyzozýmu a ďalších protilátok, ktoré chránia dieťa pred infekciami a posilňujú jeho imunitný systém.
• Tuky - tuky v materskom mlieku sú dôležité pre vývoj centrálneho nervového systému a mozgu dieťaťa. Obsahuje esenciálne mastné kyseliny, ako napríklad kyselinu arachidónovú (ARA) a kyselinu dokozahexaénovú (DHA), ktoré sú kľúčové pre správny vývoj mozgu a zraku.
• Sacharidy - v materskom mlieku možno nájsť aj sacharidy, ktoré sú ľahko stráviteľné a poskytujú rastúcemu bábätku energiu. Okrem toho obsahuje aj komplexné cukry, akými sú napríklad laktóza a oligosacharidy, ktoré slúžia ako potrava pre prospešné baktérie v tráviacom trakte dieťaťa a podporujú zdravie čreva a celkový imunitný systém.
• Vitamíny a minerály - materské mlieko je bohaté o rôzne vitamíny a minerály, ako napríklad vitamíny A, C, D, K, B-komplex, vápnik, železo, zinok a ďalšie živiny dôležité pre správny vývoj a rast novorodenca.
• Hormóny a rastové faktory - materské mlieko obsahuje rôzne hormóny a rastové faktory, ktoré ovplyvňujú rast a vývoj novorodenca, vrátane hormónov, ako sú napríklad prolaktín, hormón rastu a kortizol.

Zaujímavosť: Jednou z najzaujímavejších vlastností materského mlieka je jeho schopnosť meniť sa v závislosti od potrieb dieťaťa. Tento proces, známy ako „dynamická zmena zloženia mlieka,“ umožňuje materskému mlieku prispôsobiť sa nielen veku dieťaťa, ale aj jeho zdravotnému stavu. Napríklad, ak sa dieťa cíti choré, dojčiaca matka produkuje mlieko s vyšším obsahom protilátok na posilnenie imunity dieťaťa.

Dojčenie po cisárskom reze

Pôrod cisárskym rezom môže ovplyvniť nástup dojčenia. Pri pôrode cisárskym rezom môže dôjsť k oneskorenému nástupu laktácie. Je to spôsobené predovšetkým tým, že dieťa po cisárskom reze nemôže byť vždy priložené k prsníku matky hneď po pôrode a mamička trávi v pôrodnici viac času oddelená od svojho dieťaťa.

Dôležité je skoré priloženie bábätka k prsníku, ideálne hneď po pôrode, ak to zdravotný stav matky a dieťaťa dovoľuje. Prvým predpokladom úspešného dojčenia je pripojenie bábätka k prsníku matky ihneď po pôrode. V prípade epidurálnej (čiastočnej) anestézie, keď je mamička pri vedomí, je možné bábätko priložiť k prsníku hneď na pôrodnej sále. Ale ak rodíte v celkovej anestézii, prvý kontakt s bábätkom musí počkať, kým sa preberiete z narkózy. Medzitým vás môže v kontakte s bábätkom koža na kožu (skin to skin) nahradiť otecko.

Po cisárskom reze môže byť dieťa po nejaký čas oddelené od svojej matky, čo môže ovplyvniť laktáciu. Na stimuláciu produkcie mlieka je potrebné prikladať dieťa k prsníkom každé 2 - 3 hodiny. Sestričky vám rady bábätko prinesú. Ak máte pocit, že máte dlhé intervaly a cítite sa dobre, dohodnite sa na častejšom priložení dieťaťa. Po presune na oddelenie šestonedelia už môžete mať so sebou bábätko a budete sa o neho starať sama.

Po cisárskom reze nebudete tak rýchlo vo forme, každý pohyb vám môže spôsobiť bolesť. V prípade veľkej bolesti sa nebojte užívať lieky proti bolesti, ktoré Vám v pôrodnici ponúknu - pre dieťatko je to úplne bezpečné. Naopak, bolesť môže komplikovať spustenie laktácie. Počas prvých hodín po zákroku budete musieť ležať na chrbte. Bábätko bude pri prikladaní ležať na brušku, tvárou k vám. Akonáhle sa trošku zotavíte, najvhodnejšia poloha na dojčenie je na boku, neskôr v sede. Spočiatku nezáleží na tom, ako veľa nadojčíte - čím častejšie a dlhšie dojčíte, tým viac sa Vám bude tvoriť mlieko. Dieťa totiž pri saní z prsníka a pri kontakte s mamičkou vysiela podnety, ktoré u matky prostredníctvom hormónov prolaktínu a oxytocínu stimulujú spustenie a produkciu mlieka.

A materské mlieko je pre bábätko narodené cisárskym rezom obzvlášť dôležité, pretože pri pôrode nedochádza k osídleniu organizmu bábätka priateľskými baktériami, ktoré majú vplyv na osídlenie čreva, a tým aj na rozvoj imunity.

Správne prisatie: Kľúč k úspešnému dojčeniu

Správne prisatie bábätka k prsníku je kľúčové pre úspešné dojčenie. Podľa kanadského pediatra a odborníka na dojčenie Dr. Jacka Newmana je kľúčom k úspešnému dojčeniu správne prisatie bábätka k prsníku. Dieťa, ktoré sa dobre prisaje, získava dostatok mlieka, zatiaľ čo dieťa, ktoré sa prisaje nesprávne, pije málo a navyše matke často spôsobuje bolesť bradaviek, pretože v snahe získať viac mlieka zostáva na prsníku príliš dlho.

Známkou správneho prisatia k prsníku sú naširoko otvorené ústa bábätka a tiež to, že sa brada a nos dieťatka dotýkajú prsníka, väčšina dvorca je v ústach dieťaťa a bábätku sa pri cucaní pohybujú ušká a spánky.

Prvé priloženie a samoprisatie

Všeobecne odporúčanou zásadou úspešného počiatku dojčenia je čo najskoršie priloženie bábätka k prsníku matky. Zvyčajnou praxou je, že pri prvom dojčení matke a dieťatku asistuje zdravotnícky personál. Ľudskí novorodenci však majú inštinktívnu schopnosť doplaziť sa samy bez pomoci k matkinmu prsníku a prisať sa.

Výskumy poukazujú na to, že deti, u ktorých prebehlo takzvané samoprisatie, majú oproti tým priloženým menšie problémy s dojčením, lepšie sa adaptujú, sú aj spokojnejšie a menej plačú.

Bábätko sa po pôrode neumyje, iba sa osuší (s výnimkou ručičiek, na ktorých zostávajú zvyšky plodovej vody, ktoré voňajú a chutia ako matkina bradavka) a je ponechané nahé na nahom bruchu svojej matky (na zabezpečenie tepelného komfortu je dobré dvojicu matka a dieťa prikryť dekou alebo prikrývkou). Postupne začne robiť pohyby, keď sa inštinktívne odstrkuje nožičkami od brucha matky. Zároveň pohybuje ústami, sliní a cucá si pästičku. Naťahuje sa za prsníkom, čím masíruje bradavku. Tá sa predlžuje a vztyčuje a bábätko ju uchopí do úst a začína samo cucať - zaujímavé je, že takmer všetky bábätká, ktoré sa samy doplazia k prsníku, sa už na prvýkrát prisajú úplne správne. Celý proces trvá v priemere 30-60 minút (dlhší čas potrebujú napríklad bábätká ovplyvnené medikáciou alebo deti so sťaženou adaptáciou po ťažkom pôrode).

Rovnako ako bábätko, aj matka, ak má možnosť nerušeného kontaktu s dieťatkom, sa počas samoprisatia správa úplne inštinktívne a opatrnými dotykmi a hladením ho stimuluje, aby sa plazilo.

Tesný kontakt: Podmienka dobrého dojčenia

Aj v nasledujúcich dňoch a hodinách je veľmi dôležité, aby boli matka s bábätkom čo najviac spolu. Kontakt pokožky na pokožku pomáha vyplavovať hormóny oxytocín a prolaktín, ktoré sú pre zdarný priebeh dojčenia nevyhnutné. Čo najčastejšie láskanie, túlenie alebo spoločné spanie tiež umožňujú matke ladiť sa na potreby svojho dieťaťa a pomáhajú jej orientovať sa v signáloch, ktoré k nej novorodenec vysiela - je pre ňu teda ľahšie rozpoznať, kedy má bábätko hlad, a zároveň je pre ňu jednoduchšie prispôsobiť sa jeho spánkovému rytmu aj rytmu jeho dojčenia.

Kvalitná podpora ranej väzby medzi matkou a jej dieťaťom znižuje aj pocity stresu spojené s únavou či bolesťou po pôrode. To opäť priaznivo ovplyvňuje laktáciu (keďže práve stres výrazne komplikuje ako tvorbu mlieka, tak aj jeho uvoľňovanie z prsníkov).

Kŕmenie podľa potrieb bábätka

Každé bábätko je iné a každé má tiež inú potrebu dojčenia. Niektoré deti chcú v prvých dňoch cucať často a dlho, iné sa dosýta napijú a potom sa na niekoľko hodín oddajú posilňujúcemu spánku. Deti po ťažkom pôrode alebo bábätká s novorodeneckou žltačkou môžu o dojčenie javiť malý záujem a byť ospalé a unavené (tu je vhodné bábätká povzbudzovať a stimulovať ich, aby sa na bradavku prisali čo najčastejšie).

Dojčenie je otázkou ponuky a dopytu, teda čím bude žena častejšie dojčiť, tým viac mlieka sa v prsníku utvorí. Matka a jej dieťa potrebujú byť po pôrode spolu, aby sa tak uľahčil začiatok dojčenia. Od chvíle narodenia, keď je ideálne bábätko položené mamičke na holý hrudník (kontakt „koža na kožu“), je stimulovaný materský hormón prolaktín. Prolaktín naštartuje správnu tvorbu mlieka, aj keď by sa bábätko zo začiatku o dojčenie nezaujímalo. Blízkosť bábätka stimuluje hormón „lásky“, oxytocín, ktorý pomáha prehlbovať citové puto medzi matkou a jej bábätkom. Oxytocín má tlmiace účinky tak na matku, ako aj na bábätko, povzbudzuje totiž vyplavenie hormónov, ktoré miernia prejavy adrenalínu vyplaveného počas pôrodu.

Aj keď bábätko ihneď po narodení neje, tak je jeho zažívanie stimulované inštinktívnym správaním (hrabanie, zarývanie, plazenie) pri matkinom prsníku. Kontakt „koža na kožu“ stimuluje ďalšie neurobehaviorálne odozvy bábätka, posúva sa bližšie k bradavke, dáva si ručičku do ústočiek a masíruje prsníky.

Ak matka nemôže, potom kontakt „koža na kožu“ môže prebehnúť aj s otcom - je to výnimočná chvíľa bez časového limitu. Nemalo by sa ponáhľať ani chvíľu prerušovať ako to len to bude možné. Kontakt „koža na kožu“ s otcom podporuje vzťah otca s bábätkom. Nie všetky bábätká chcú ihneď po narodení piť. Nerobte si s tým starosti a sledujte signály, až bude pripravené.

Signály novorodenca na kŕmenie

Nasledujúce signály naznačujú, že sa dieťa dožaduje kŕmenia:

• Cicanie jazyka, pier, ručičiek alebo prstov počas spánku.
• Pohyb ručičiek smerom k ústam.
• Nepokojné pohyby počas spánku/rýchle pohyby očí pod očnými viečkami.
• Hľadanie bradavky.
• Drobné zvuky.

Plač a rozrušenie sú znakmi rozvinutého hladu, bábätká v tomto štádiu môžu byť veľmi mrzuté a priloženie k prsníku nemusí byť jednoduché.

Reflexy pri dojčení novorodenca

Novorodenci majú prirodzené reflexy, ktoré im pomáhajú pri dojčení:

• Otvorenie ústočiek: Keď sa niečo dotkne nosa, tváre alebo pier bábätka, otvorí ústa a vystrčí jazyk dopredu a dolu, je pripravené uchopiť prsník matky.
• Cicanie: Spustené pri dotyku na vrchnom podnebí, to vysvetľuje prečo bábätko potrebuje uchopiť do ústočiek väčšiu časť prsníka tak, aby sa bradavka dotýkala vrchného podnebia a stimulovala cicanie.
• Prehĺtanie: Spustené, keď sú ústočká bábätka plné mlieka alebo kolostra. Vďaka tomu, ako počujete a vidíte bábätko prehĺtať počas dojčenia budete schopná zhodnotiť, ako dobre sa napilo.

Frekvencia dojčenia v prvých 48 hodinách

Novorodenci sú často v prvých hodinách po pôrode v strehu a dychtiví po prvom dojčení. Ak boli matke počas pôrodu podané lieky na tlmenie bolesti, tak možno potrebuje povzbudiť (lieky sa mohli placentou dostať až k bábätku, ktoré je tiež utlmené). Priemerné množstvo kolostra vytvoreného počas prvého dojčenia je 5 ml, čo zodpovedá jednej čajovej lyžičke. Zdravé donosené bábätká nemusia počas prvých 48 hodín veľa piť. Využívajú svoje energetické zásoby, než sa začne matke tvoriť viac mlieka počas druhého dňa. Matka by mala bábätko priložiť kedykoľvek je hore a dáva najavo, že chce piť. Každé bábätko je iné - niektoré sa počas prvých 24 hodín napije len párkrát, iné bude potrebovať až osemkrát. Pre matku i novorodenca je dôležité, aby v tejto dobe neboli oddelení, okrem iného preto, aby sa matka so svojím dieťaťom zoznámila a rozpoznala jeho prejavy hladu.

Ako zistiť, či sa dieťa dobre napilo?

V prvých 48 hodinách bude mať dieťa iba 2 - 3 mokré plienky. To sa zvýši na minimálne 6 denne piaty deň po narodení. Kolostrum pôsobí ako prírodné preháňadlo, pomáha novorodencovi zbaviť sa čiernej „smolky“ pripomínajúcej asfalt (prvá detská stolica). Stolica bude postupne meniť farbu - od čiernej cez tmavú a zelenkavo hnedú až po horčicovo žltú farbu piaty deň.

Keď sledujete pitie dieťatka, môžete zaznamenať tzv. „pauzu v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.

Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka.

Možné problémy s dojčením a ich riešenie

Počas dojčenia sa môžete stretnúť s rôznymi výzvami. Dôležité je vedieť, že väčšina z nich má riešenie a nemusí znamenať koniec dojčenia.

Vpadnuté bradavky

Niektoré budúce mamičky sa môžu stretnúť s tým, že majú vpadnuté bradavky. Môže sa to týkať len jednej z bradaviek ale aj oboch. V minulosti sa väčšina mamičiek s takto stavanými bradavkami trápila s dojčením a mala problém s prisatím bábätka. V súčasnosti sa to dá jednoducho riešiť.

V prípade vpadnutých bradaviek je vhodné už počas tehotenstva začať používať korektory bradaviek, ktoré Vám ich povytiahnú von. Neznamená to, že bradavky už takto ostanú narvalo, ale pomôže to tomu, aby sa bradavky pripravili na prisatie bábätka. Používanie korektorov sa potom odporúča pred každým kojením. Bradavky sa povytiahnu a sú pripravené na prisatie bábätka.

Zápal prsníka

Pri nadmernej tvorbe mliečka alebo pri rýchlom nástupe laktácie pri nedostatočnom vyprázdňovaní prsníkov môže dôjsť k vzniku zápalu prsníka. Zápal prsníka sa prejavuje bolestivosťou a začervenaním. Prsník je začervenaný a nastupuje popri tom aj horúčka.

Ak je Váš prsník natoľko bolestivý, že nemôžete z neho kojiť, je nevyhnutné obrátiť sa na svojho gynekológa, ktorý zváži závažnosť Vášho stavu a nastaví adekvátnu liečbu. V prípade problémov s prsníkmi je potrebné sledovať, či Vám z bradaviek nevyteká hnis. To zistíte tak, že si na bielu plienokčku odstrieknete trošku mliečka. Ak sa v mliečku objaví hnis či krv, musíte prerušiť kojenie a prsník začať vyprázdňovať manuálne použitím odsávačky. To je jednoznačný signál, že treba daný zápal preliečiť. V dnešnej dobe už existujú liečivá, ktoré neprechádzajú do materského mlieka a teda popri liečbe, ak to Váš stav dovoľuje, môžete dojčiť bábätko zo zdravého prsníka.

Trhlinky na bradavkách

Pri nesprávnom prisávaní bábätka alebo ak dieťatko ostáva na prsníku priveľmi dlho, môžu na bradavkách vzniknúť trhlinky, ktoré môžu byť natoľko bolestivé, že môžu znemožňovať dojčenie. Ak bradavky nekrvácajú a nevyteká z nich hnis, môžete pokračovať v dojčení.

Bradavky je len potrebné pravidelne ošetrovať. Po osprchovaní ich jemne osušiť a na ošetrenie je vhodné použiť dostupné prírodné masti, určené na ošetrenie popraskaných bradaviek. Ak sa stav bradaviek do niekoľkých dní nezlepší, sú bolestivé až natoľko, že Vám prisatie bábätka spôsobuje neprekonateľnú bolesť, je nevyhnutné obrátiť sa na Vášho gynekológa, ktorý nastaví adekvátnu liečbu. Ak nemôžete z dôvodu bolesti dojčiť, je nevyhnutné materské mliečko v pravidelných intervaloch odsávať, aby ste predišla vzniku zápalu v prsníku z dôvodu nahromadeného mliečka. Odsávanie mlieka zároveň podporí laktáciu a teda zabezpečí, aby bábätko po preliečení mohlo byť ďalej plnohodnotne dojčené a nebolo potrebné ho dokrmovať, kým sa laktácia naspäť rozbehne.

Ak je mlieko v poriadku, bábätku ho je možné podávať na lyžičku alebo použitím cievky.

Keď dochádza k opakovanému poškodzovaniu Vašich bradaviek, môže byť dôvodom ich poškodenia práve nesprávne prisatie bábätka. V takom prípade je najlepším možným riešením vyhľadať pomoc laktačnej poradkyne vo Vašom okolí, ktorá Vám pri osobnej návšteve ukáže ako zabezpečiť, aby sa dieťatko prisalo správne.

Kedy je možné, že máte nedostatok mlieka?

Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode.

Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.

Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:

• Bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované).
• Bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom.
• Bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní.
• Bábätko sa javí pokojné, keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa.
• Bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň.
• Bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne.
• Bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník.
• Dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné.
• Veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu, aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce.
• Paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch.

Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.

Kedy sa pravdepodobne obávate zbytočne?

Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode.

Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav.

Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.

tags: #nastup #mlieka #po #porode