Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, neďaleko historického mesta Banská Štiavnica.
Banská Štiavnica láka turistov nielen historickými pamiatkami, ale aj čarovnou prírodou, a ak patríte k náruživým turistom, iste ste sa tu už prešli nejedným turistickým chodníkom. Jedným z tých, ktoré sú vhodné na celoročnú turistiku, rozhodne patrí náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia.
Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia je vďaka slabému prevýšeniu (80 metrov) vhodný aj pre nenáročných turistov. Náučný chodník je nenáročná, skôr vychádzková trasa vhodná pre všetky vekové kategórie. Povedie vás naprieč krásnymi scenériami, ktoré majú v každom ročnom období svoje osobité čaro!
Tento náučný chodník vám na 16-tich zastávkach priblíži štiavnickú prírodu a život baníkov. Okrem dobrého pocitu si však z trasy môžete odniesť aj množstvo zaujímavých informácií! Turistický chodník totiž lemujú informačné tabule, ktoré vás po celý čas budú informovať nielen o histórii konkrétnej časti trasy, ale napríklad aj o drevinách, flóre a zvieratách, ktoré sa môže pohybovať v okolí.
Chodník, ktorý začína aj končí pri tajchu Červená studňa, kopíruje trasu vyťaženej rudnej žily. Okolie Banskej Štiavnice je príkladom vplyvu ľudskej hospodárskej činnosti, konkrétne baníctva, na krajinu. Stačí prejsť s otvorenými očami po náučnom chodníku Žila Terézia v Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.
Náučný chodník meria 6,1 km a má 16 zastávok s náučnými panelmi.
Náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia je najlepšie prístupný zo sedla Červená studňa, ktoré sa nachádza 3 km od Banskej Štiavnice, vstup na chodník sa nachádza asi 50 metrov od hlavnej cesty, ktorá spája Banskú Štiavnicu s mestom Žarnovica.
Východisko: Banská Štiavnica, sedlo Červená Studňa (790 m n. m.).
Hneď na parkovisku pri Červenej studni sa nachádza prvá zastávka náučného chodníka.
Čo môžete vidieť a objaviť na chodníku?
Návštevníci môžu vďaka nemu uvidieť tajch Veľká vodárenská nádrž, ktorý slúži ako zásobáreň vody pre celú Banskú Štiavnicu už od roku 1510. Veľká vodárenská nádrž - zásobovala Banskú Štiavnicu vodou už od r.1510.
Zaujímavý je aj Ottergrundský tajch - je to najvyššie položená vodná nádrž v Štiavnických vrchoch. Ottergrundské jazero (Tajch Ottergrund). Svojou nadmorskou výškou 801 m je najvyššie položeným štiavnickým tajchom. Ottergrundská nádrž - najvyššie položená nádrž v Štiavnických vrchoch (800 m n. m.).
Stopy po banskej minulosti je možné nájsť aj na zlato-striebornej rudnej žile Terézii. Žila Terézia. Zlato-strieborná žila, najzápadnejšia z hlavných štiavnických rudných žíl.
Putovaním po žile Terézia môžete tiež obdivovať miešanie teplomilných a horských druhov i výsadbu nových druhov drevín na plochách, kde boli pôvodné lesy zničené intenzívnou ťažbou pre potreby baní.
Unikátna historická vodohospodárska sústava tajchov a zberných jarkov v okolitej krajine, čiastočne obnovená aj účastníkmi táborov Stromu života.
Štiavnický stratovulkán - v mladších treťohorách najväčšia sopka v strednej Európe, Banská Štiavnica leží v bývalej kaldere tejto sopky.
Okrem Náučného chodníka Milana Kapustu po žile Terézia je možné v tejto oblasti podpolianskeho regiónu navštíviť i blízky kaštiel v Sv. Antone či Starý a Nový zámok v Banskej Štiavnici.
Ak už sa vyberiete spoznávať túto turistickú trasu, neobíďte ani Rosniarky, ktoré nájdete vzdialené zhruba 15 až 20 minút chôdze od hlavnej trasy chodníka. Obchádzka vás povedie na kopec, odkiaľ sa vám naskytne fascinujúci výhľad na celé banskoštiavnické okolie! Odtiaľ vás trasa povedie rovno na koniec cesty, kde vás už bude čakať informačná tabuľa č. 16 a kde sa náučný chodník Milana Kapustu po žile Terézia končí.
Náučný chodník bol v roku 1995 pomenovaný po Ing. Milanovi Kapustovi, CSc., prvom riaditeľovi Správy CHKO Štiavnické vrchy.
Náučný chodník prechádza okolo viacerých tajchov a rudných žíl, kde sa v minulosti dolovalo zlato či iné rudy.
Informácie o trase a orientácii
Čas prechodu: 2-3 hod.
Počet zastávok: 16
V malebnom regióne Štiavnických vrchov môžete relaxovať v rozmanitej prírode. Orientáciu vám ponúkaju turistické trasy a náučné chodníky, ktorých je tu viac ako 300 kilometrov. Väčšina z nich je dobre udržiavaná, avšak vždy sa vyskytnú úseky, ktoré by si vyžadovali hustejšie značenie.
Pri vychádzkach po okolí Vám odporúčame používať klasickú edíciu turistických mám VKÚ Harmanec v mierke 1:50 000, ale pre menšie výlety postačí aj miestna mapa, ktorá je zdarma a k dispozícii v turistickej informačnej kancelárii a v mnohých reštauráciách a ubytovniach.
Značenie jednotlivých turistických trás sa od seba odlišuje farebne. Značka označujúca turistickú trasu pozostáva z dvoch bielych pásov, medzi ktorými je farebný pás, ktorý môže byť červenej, modrej, zelenej alebo žltej farby. Turistické trasy bývajú často dlhšie a prechádzjú cez viacero regiónov.
Náučné chodníky sú obyčajne značené značkou v tvare obdĺžnika s bielym pozadím a diagonálne krížiacim farebným pásom (obyčajne zeleným).
Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy
Chránená krajinná oblasť (CHKO) Štiavnické vrchy. Chránené územie vyhlásené v roku 1979 na takmer celom území Štiavnických vrchov s výnimkou niekoľkých ich okrajových častí. Pohorie, budované vulkanitmi a andezitovým vrcholom Sitna dosahujúce výšku 1 009 m n. m., leží na rozhraní dvoch klimatických typov a prenikajú doň od juhu teplomilné a od severu karpatské horské prvky flóry a fauny.
Oddych a relax pre Vašu dovolenku ponúka jedinečná príroda Chránenej krajinnej oblasti Štiavnických vrchov, ktorá je popretkávaná množstvom turistických chodníkov a jazier vhodných na letné kúpanie a vodné športy.
Fytogeograficky územie patrí do obvodu predkarpatskej flóry. Severnú hranicu svojho rozšírenia tu dosahuje napr. dub cerový a javor tatársky, na výslnných lokalitách s plytkou skeletovitou pôdou rastú xerotermy, ako kostrava valeská, kavyľ vláskatý či kukučka vencová. Veľkú časť územia CHKO zaberajú lesy (65 %), ktoré sú druhovým zložením najmä v centrálnej časti vplyvom stáročnej banskej a hutníckej činnosti po totálnom odlesnení nepôvodné, tvorené smrekovými monokultúrami. Lokálne sú vo vyšších polohách bučiny s jedľou a umelo vysadzovaným smrekom a na skeletnatých pôdach lipovo-javorovo-jaseňové sutinové lesy. Na karbonátové podložie v okolí Sklených Teplíc sa viaže výskyt tisu.
Zo živočíšstva sú zastúpené o. i.: orol krikľavý, myšiak hôrny, rys, mačka divá, medveď hnedý, vydra riečna, vidlochvost feniklový a ovocný, žije tu tiež vzácna modlivka zelená, roháč obyčajný a fúzač alpský. V opustených banských dielach sa vyskytuje niekoľko druhov netopierov (podkovár veľký, p. malý, netopier obyčajný…).
K svojrázu územia CHKO významne prispievajú historické banské diela, a to najmä vodné nádrže - tajchy -, budované v minulých storočiach ako zdroj energie i úžitkovej vody pre banícke účely, ktoré spolu s napájacími a náhonovými jarkami a ďalšími zariadeniami tvoria unikátny vodohospodársky systém.
Ing. Milan Kapusta, CSc.
Ing. Milan Kapusta, CSc., (Tovarníky 1945 - Yellowstonský národný park, USA, 1995). Vedec, lesný inžinier, fotograf, významný slovenský ochranca prírody a krajiny na Slovensku i v zahraničí. Bol členom vrcholných orgánov Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, neúnavným propagátorom myšlienky ochrany prírody medzi mládežou, organizátorom podujatí a súťaží v tejto oblasti. Je spoluzakladateľom Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy a prvým riaditeľom jej správy. Z jeho iniciatívy na jej území vznikli početné náučné chodníky. Zaslúžil sa o obnovu lesa v lokalite Predných Rosniarok, ktorú začiatkom 90. rokov 20. storočia zasiahla kalamita. Bol predstaviteľom programu šírenia a ochrany zelene na zmiernenie klimatických zmien Global Releaf pre Slovensko.
Banská Štiavnica - Historické mesto
Banská Štiavnica. Historické banské, dnes okresné, mesto v centre Štiavnických vrchov so zvlášť bohatou minulosťou, známe ťažbou drahých a farebných kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou s množstvom európskych a svetových prvenstiev z rôznych oblastí ľudskej činnosti. Prvá písomná zmienka o meste je už z roku 1156. Pre svoj mimoriadny charakter bola v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu a ako „historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia“ sa stala v roku 1993 súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
K pamiatkam či objektom hodným návštevy patria okrem kostolov, kalvárie nad mestom a synagógy napr. tiež: Starý zámok, Nový zámok, Klopačka, Kammerhof, štôlňa Glanzenberg, Berggericht, Galéria Jozefa Kollára. Sprístupnené sú celoročne ako súčasti Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici.
