Pravidlá stolovania a pracovného obeda

Pravidlá spoločenského správania platia aj pri stole - v reštaurácii, doma v obývačke, aj na pracovnej porade či na pracovnom obede. Znamená to, že lepšie miesto patrí spoločensky významnejšej osobe.

V reštaurácii je to dáma, na pracovnej porade šéf alebo šéfka. Žena je podľa pravidiel spoločenskej významnosti dôležitejšou osobou ako muž, a preto jej v páre patrí čestnejšie miesto - po mužovej pravej strane. Takto spolu vstupujú do miestnosti či prichádzajú k stolu alebo vítať hostí.

Pri ceste hore schodmi ide dáma prvá a pán ju nasleduje o dva schody za ňou, aby ju v prípade potreby mohol zachytiť či podoprieť. Muž by pritom nemal skúmať ženine nohy, aspoň nie okato. Do dverí vstupuje ako prvá spoločensky významnejšia osoba - teda žena, muž jej otvorí a podrží dvere.

Výnimkou je návšteva barov, kaviarní a reštaurácií, kam vchádza ako prvý muž. Táto výnimka je pozostatok obdobia „divokého západu“, keď boli bary naozaj nebezpečným miestom. Keď muž a žena vstupujú do výťahu, ktorý žena pozná, je dobre osvetlený a bezpečný, muž dá žene vo dverách prednosť. Ak však pristupujú k ostatným spolucestujúcim, môže jej medzi ľuďmi urobiť miesto.

Pri spoločnej večeri v reštaurácii by dáma mala sedieť s výhľadom do miestnosti, najlepšie chrbtom k stene alebo chrbtom k vešiakom či ku kuchyni. „Lepšie miesto v reštaurácii je to, z ktorého vidíme, čo sa v miestnosti deje, a zároveň nám poza chrbát nechodí obsluhujúci personál alebo neprúdia prichádzajúci a odchádzajúci hostia,“ vysvetľujú Anton Bódis a Barbara Štubňová, autori knihy Nie som barbar - Etiketa pre každého.

Vo dvojici sedí pár najradšej oproti sebe, aby si mohli vidieť do očí. V reštaurácii by mal muž žene prisunúť stoličku, až potom si sadne on. V lepších reštauráciách sa tejto úlohy chopí čašník, vtedy kráčajú ku stolu v poradí čašník - žena - muž.

Jedlo si objednáva ako prvá významnejšia osoba, teda v páre žena, až po nej muž.

Na stôl, za ktorým sa je, nepatrí nič, čo s jedlom nesúvisí.

Pracovný obed je predovšetkým obed. O pracovných veciach by sa teda nemalo diskutovať počas konzumácie, ale iba v prestávkach medzi jednotlivými chodmi a napokon až po hlavnom chode. Aj obchodní partneri sú predsa lepšie naladení až po jedle. Ako vravel Oscar Wilde: Po dobrej večeri odpustím každému. Dokonca aj svojej rodine.

Pauza na obed býva vítaným spestrením pracovného režimu/dňa. A je naozaj vhodné si čas na obed urobiť. Je dobré jesť v pokoji, aspoň pri obedovej pauze sa zbaviť pracovných povinností a myšlienok, skrátka vypnúť. Dobre k tomu môže poslúžiť firemná jedáleň/kantína alebo iné zariadenie mimo pracoviska.

Niekedy bývajú návštevy zariadenia priamo súčasťou práce vo forme pracovných stretnutí spojených s obedom. Tam síce od práce „nevypneme“, ale často sa takéto stretnutie nesie v uvoľnenejšom duchu. Niekedy nebýva úplne jednoduché vybrať si z ponuky vhodné jedlo, najmä pokiaľ musíme rešpektovať zásady stravy pri zdravotných ťažkostiach. Ak navyše nepatríme medzi milovníkov kuchárskeho umenia, ťažko sa vhodnosť pokrmov v reštauráciách a kantínach hodnotí. Pomôcť môže povinný zoznam alergénov pri každom jedle, ale iba pri alergii na potraviny a diéte, ktorá je s ňou spojená. Pri zdravotných problémoch, ako sú napríklad zvýšená hladina cholesterolu v krvi, cukrovka, vysoký krvný tlak a pod., údaje o alergénoch nič neriešia.

V rámci uvedených diét je dôležitým vodidlom úprava mäsa, ale najmä jeho výber. Je dôležité vyberať prednostne chudé mäsá. Najčastejšie sa spomína hydina, ale svoje dôležité miesto v jedálničku majú aj ostatné druhy mäsa (nehľadiac na to, že kačica tiež patrí medzi hydinu, a k diétnej strave sa veľmi nehodí). Ani bravčové mäso nemusí byť teda úplne tabu. Medzi jednotlivými druhmi je totiž veľký rozdiel. Zatiaľ čo stehno obsahuje len cca 7 g tuku v 100 g plátku, v krkovičke rovnakej gramáže už je to viac ako dvojnásobok a v bôčiku viac ako štvornásobok (29 g). Na úpravu pečením sa častejšie používajú mäsá tučnejšie a je dobré mať to na pamäti (výhodou sú jedálničky, kde je uvedený aj druh mäsa). „Poctivé“ omáčky môžu ukrývať viac tuku v podobe zápražky v základe a smotany, či už na zjemnenie, alebo zahustenie. Vyprážanie je úprava vo väčšom množstve tuku (pri fritovaní, jednom zo spôsobov vyprážania, je potravina dokonca celá ponorená v tuku) a pomerne dosť ho môže priľnúť (a aj priľne) aj vo vyprážanej potravine, či už ide o základ pokrmu, alebo jeho prílohu. Pri niektorých typoch dyslipidémie tuky síce úzkostlivo obmedzovať nemusíte, ale pokiaľ nemáte istotu, že je pri vyprážaní použitý vhodný tuk a dodržané všetky pravidlá čo najbezpečnejšieho vyprážania, sú vyprážané pokrmy konzumované mimo domova všeobecne rizikovejšie. Pri diabete sa všeobecne sladké jedlá vôbec nehodia. Pri cukrovke sa omáčky veľmi nehodia nielen kvôli tuku a smotane, ale aj kvôli prílohe. Omáčky potrebujú „savú“ prílohu, ryža natural alebo celozrnné cestoviny uvarené na skus sú fajn, ale často to bývajú knedle, a tie už tak fajn nie sú. Všetky vyššie uvedené rady sú použiteľné aj pri diéte spojenej s vysokým tlakom.

Ak máte možnosť vybrať si, kde sa budete stravovať, zamerajte sa na zariadenie (napríklad aj na základe odporúčaní), kde varia jedlá zo základných surovín a je kladený dôraz na ich správne spracovanie aj dochutenie. Aj „nedietárom“ sa oplatí výber jedla v reštauráciách a kantínach nepodceniť. Obed často znamená iba pauzu v pracovnom procese, teda nie koniec pracovného dňa.

A čo si teda v reštaurácii či jedálni dať, aby ste nenarušili svoj diétny režim pri spomínaných ochoreniach? Dostatočne sa najesť, aby ste nemali hneď hlad a aby jedla bolo dosť, môže zaistiť správne poskladaný tanier - tretina tvorená mäsom (alebo rybou, syrom, vajcom, tofu ai., skrátka potravinou bohatou na bielkoviny), tretina prílohou a tretina zeleninou (surovou alebo aj tepelne upravenou, občas môžeme zameniť aj za ovocie). Vhodná je ryba či iné mäso „na prírodno“, kedy je mäso upravené narýchlo (na panvici/grile ako minútka) alebo len s trochou šťavy. Také úpravy môžete doplniť zemiakmi v akejkoľvek úprave (ideálne inej ako vyprážanej) a objemnejšie prílohy ako knedle môžete eliminovať.

Častým variantom je riešenie obeda formou krabičiek donesených z domova. Pokiaľ si pripravíte jedlo podľa vyššie uvedených zásad napríklad deň dopredu, máte ho v práci kde uchovať (chladnička) a prípadne kde ohriať (pokiaľ si nepripravujete napríklad šalát), je to dobrá správa. Potom stačí len prerušiť prácu a najesť sa, ideálne na nejakom pokojnom mieste. Pri krabičkových variantoch je len potrebné si uvedomiť, že poskladať obed podávaný za studena nie je vždy tak jednoduché, ako je to pri klasických teplých jedlách. Ak chceme napríklad obedovať obložené pečivo, ktoré by sa výživovo priblížilo napríklad prírodne upravenému mäsu so zemiakmi a restovanou zeleninou, musíme počítať s 2 plátkami chleba, s minimálne 100 g tvrdého syra alebo 150 g najchudšej šunky (plátok alebo dva nestačia) alebo s 3 - 4 vajcami. Natrieť môžeme tukom a doplniť ovocím či zeleninou v množstve, ako je napríklad 1 veľké jablko alebo hruška, 1 paprika, 2 paradajky, tretina šalátovej uhorky a pod. Rovnaké je to u zeleninového šalátu, ktorý by tvoril základ jedla. Jeho súčasťou by mala byť porcia zeleniny, napríklad aj nejaký dresing a potravina obsahujúca bielkoviny v množstve 100 - 150 g, či už sa jedná o rybu, mäso, šunku, vajcia, syr.

V rámci pracovného vypätia (či už fyzického, či psychického) je energia potrebná, aj pauza v pracovnom kolotoči sa hodí. Vynechaním jedla, ktoré je v rámci časti dňa, kedy sme aktívni, si zakladáme na neúmernú konzumáciu čohokoľvek po návrate z práce. V tom čase už ale často toľko energie nevydávame a v tele sa tak ľahšie hromadia jej prebytky a môže ľahko dochádzať k priberaniu.

Zvyčajným kameňom úrazu býva platenie za účet v reštaurácii. Vzájomnému predbiehaniu sa pri platení (alebo, naopak, okúňaniu sa s platením) možno predísť, keď sa vopred dohodneme, kto účet zaplatí. Ak nie sme dohodnutí, účet platí hostiteľ, teda ten, kto druhého do reštaurácie pozval, prípade ten, kto je služobne starší (a má lepší plat). V časoch emancipácie nezáleží na tom, či účet platí žena, alebo muž.

Ďalšou otázkou je výška prepitného. Odborník na etiketu Anton Bódis radí na prepitnom nešetriť, ak sme s obsluhou spokojní. Ak však spokojní nie sme, nie je žiadnou hanbou prepitné nedať vôbec alebo ho výrazne znížiť.

Pri spoločnom stolovaní viacerých osôb môže byť zasadací poriadok poriadny rébus. Etiketa hovorí, že treba dodržať rebríček spoločenskej významnosti, ale zároveň každý hostiteľ chce, aby sa jeho hostia cítili dobre. Pri rozsádzaní viacerých hostí platí, že najlepšie miesto zaujme hostiteľka. Najčestnejšie miesto spomedzi hostí je po pravici hostiteľky a patrí spoločensky najvýznamnejšiemu hosťovi - mužovi. Po pravici hostiteľa je miesto pre najvýznamnejšiu ženu spomedzi hostí. Čím dôležitejší hosť, tým je bližšie k hostiteľom. Muži a ženy by sa v zasadacom poriadku mali striedať. Hostitelia pritom môžu sedieť vedľa seba, ale aj oproti sebe za vrchstolom, záleží aj na dĺžke stola, ako ďaleko chcú byť od seba vzdialení. Hostitelia môžu tiež sedieť oproti sebe po dlhších stranách stola približne v polovici, v tom prípade môžu pokojne konverzovať s tými najdôležitejšími hosťami oboch pohlaví, a menej významní hostia sedia na oboch koncoch stola.

Keď pozveme hostí do reštaurácie, nemali by sme vyberať jedlo za nich. Ak pozývame hostí k sebe domov, platí to tiež. Nikoho predsa nemôžeme nútiť, aby konzumoval niečo, čo mu nechutí, čo mu môže spôsobiť zdravotné ťažkosti alebo čo sa prieči jeho zvyklostiam. Starých priateľov máme zvyčajne prečítaných, dobre poznáme ich vkus aj v jedle. Vegetariánovi predsa nenúkame rezne ani gurmánovi ľadový šalát.

Ak sme pozvaní na návštevu, nechceme prísť s prázdnymi rukami. Sú príležitosti, ktoré tip na darček pre hostiteľa či hostiteľku priam núkajú, ako je oslava narodenia potomka či privítanie v novom príbytku. Narodeninový darček by mal odrážať záujmy hostiteľa a „obyčajnú“ priateľskú návštevu nikdy nepokazíme fľašou niečoho obľúbeného pre pána a kyticou pre dámu. Aj keď má sviatok iba jeden z páru, nepatrí sa zabudnúť na druhého hostiteľa, aj toho si môžeme uctiť hoci drobnou pozornosťou.

Základom slušnosti je prísť na spoločenské podujatie včas a nevyrušovať ostatných. Pri príchode do divadla, na koncert či do kina človek musí tiež zaujať svoje miesto. Každý by sa mal usadiť na svoje miesto, nie je vhodné obsadzovať cudzie sedadlá, aj keď sú prázdne - čo ak niektorí návštevníci prídu na poslednú chvíľu a nemajú sa kam usadiť? Keď prechádzame na svoje miesto, vždy sme tvárou otočení k návštevníkom, ktorí už sedia, aby sa nemuseli dívať na náš chrbát. Tých, čo už sedia, svojím príchodom vyrušujeme, patrí sa teda požiadať o dovolenie prejsť a poďakovať sa. Kto prichádza neskôr a vyruší celý rad divákov, mal by sa krátko ospravedlniť.

Páni si pri návšteve divadla, kina alebo koncertu dávajú vždy klobúk z hlavy dolu. Dámy si musia dať dole klobúk iba v divadle, môžu si ho však nechať, ak sedia v lóži a nikomu nezavadzia vo výhľade. Dáma si v princípe môže nechať pokrývku hlavy, aj čiapku, na sebe aj v interiéri, pán nie. Ostatných návštevníkov vyrušuje používanie mobilu, hlasné prežúvanie, šuchotanie či prejavy ochorenia ako kašľanie a smrkanie.

Aj v aute sú lepšie a horšie miesta. Najčestnejšie miesto je vzadu vpravo, po ňom vzadu vľavo. Je to dané pohodlným nastupovaním z chodníka. Ak vezieme svoju dôležitú návštevu autom so šoférom alebo taxíkom, nenecháme ju sedieť na zadnom sedadle samu, ale sadneme si vedľa nej dozadu na menej významné miesto, sedadlo vedľa vodiča ostane prázdne.

Spoločenskú významnosť páru určuje postavenie pána, nie vek dámy.

Môžem dostať výpoveď len preto, že som bola v rámci obeda u lekára? pýta sa čitateľka HNporadne. Obáva sa, že ju môže zamestnávateľ kvôli návšteve lekára vyhodiť, pretože mu to neoznámila vopred. Podľa jej slov vznikla celá situácia tak, že dostala v jeden večer od zamestnávateľa správu na mobil, aby išla nasledujúci deň na služobnú cestu mimo pracoviska. Čitateľka odpovedala na správu s tým, že nemôže, nakoľko si potrebuje v rámci obeda vybaviť lekára. Na služobnú cestu? Advokát Arpád Barczi tvrdí, že v každom prípade je potrebné pozrieť sa na pracovnú zmluvu, ktorú majú medzi sebou zamestnanec a firma podpísanú. Zistite, či je v nej dohodnutá aj práca mimo vášho pravidelného pracoviska. Platí totiž, že firma môže zamestnanca vyslať na služobnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca len s jeho súhlasom.

Barczi sa v prípade návštevy lekára odvoláva tiež na Zákonník práce. V ňom je uvedené, že firma by mala zamestnanca ospravedlniť vtedy, ak je dočasne pracovne neschopný, teda je napríklad chorý, na materskej či rodičovskej dovolenke, v karanténe alebo ošetruje chorého člena rodiny. V takejto situácii má zamestnanec nárok na pracovné voľno, najviac však sedem dní v kalendárnom roku, pokiaľ nebolo možné lekára navštíviť mimo pracovnú dobu. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom aj pracovné voľno, pokiaľ zamestnanec prekročil týchto sedem dní, no bez náhrady mzdy. Ďalších sedem dní aj s náhradou mzdy môže využiť zamestnanec, ktorý ma dieťa.

Advokát sa však na záver vracia k otázke našej čitateľky, či porušuje pracovnú disciplínu, pokiaľ navštívi lekára počas obeda.

Stravovanie zamestnancov

Stravovanie zamestnancov je dôležitou súčasťou pracovných podmienok a je upravené slovenskou legislatívou, konkrétne Zákonníkom práce a zákonom o cestovných náhradách.

Základné informácie o stravovaní zamestnancov

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Každý zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Kto má nárok na stravovanie?

• Zamestnanci v pracovnom pomere: Ak vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Právny nárok na stravovanie majú len tí zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. Podľa § 152 ods. 2 ZP má nárok na stravovanie zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny.
• Práca z domu: Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci, ak spĺňate podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
• Viac pracovných pomerov súčasne: Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Podmienkou je, aby v každom pracovnom pomere bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Kto nemá nárok na stravovanie?

• Dohodári: Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny.
• Konatelia a spoločníci: Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie.
• Zamestnanci na pracovnej ceste: Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
• Zamestnanci pracujúci 4 hodiny a menej: Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• Zamestnanci pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Pokiaľ zamestnanci nepracujú z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), majú za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňajú jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávajú v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ má niekoľko možností, ako zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov:

• Poskytnutie hotového jedla: Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podaním jedného teplého jedla, vrátane nápoja, priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.
• Stravovacie poukážky (gastrolístky): Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby, inými slovami prostredníctvom predaja stravovacích poukážok tzv. stravných lístkov (gastrolístkov), od 1. januára 2023 už len elektronických stravovacích kariet.
• Finančný príspevok na stravovanie: Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný dať možnosť zamestnancovi vybrať si medzi stravným lístkom a finančným príspevkom na stravovanie.

Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ nemôže postupovať tak, že ak sa zamestnanci rozhodnú, že „chcú peniaze a nechcú stravné lístky a ani stravovacie poukážky“, namiesto stravy im poskytne peniaze. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok, a to najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín, t. j. vo výške 4 eurá. Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 152 ods. 6 a 7 ZP na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný podľa § 19 ZDP za daňový výdavok. U zamestnanca sú, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Výška príspevku na stravovanie od 1. apríla 2025

Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1. apríla 2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z.

Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).

Minimálna hodnota gastrolístka a príspevok zamestnávateľa

Minimálna hodnota gastrolístka je od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur). Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,60 eura, tak od 1. apríla 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,63 eura (55 % z 6,60 eura). Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. apríla 2025 suma 4,84 eura.

Finančný príspevok na stravovanie

Podľa Zákonníka práce je suma finančného príspevku na stravovanie suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie iným zamestnancom so stravnými lístkami. Preto ide z finančného hľadiska pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.

Z uvedeného vyplýva, že minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. apríla 2025 je 3,63 eura a maximálna suma je 4,84 eura.

V prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky a teda nie je možné od nikoho „prevziať“ spravodlivú výšku finančného príspevku na stravovanie, vtedy je suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. apríla 2025 je v týchto prípadoch suma finančného príspevku na stravovanie minimálne 3,63 eura a maximálne 4,84 eura.

Príspevok zo sociálneho fondu a zamestnanecké benefity

Nad rámec svojho príspevku môže zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov a na finančný príspevok na stravovanie prispievať aj zo sociálneho fondu vo výške, ktorá sa určí v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa na základe jeho rozhodnutia (ak u neho nepôsobí odborová organizácia). Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná.

Zamestnávateľ však môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,84 eura platná od 1. apríla 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.

Stravné pri pracovnej ceste

Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné sa pri tuzemskej pracovnej ceste poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty podľa dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni.

Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne.

Ak zamestnanec počas jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní vykoná viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest.

Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty. Od 1. apríla 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty: 8,80 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín, 13,10 eur pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín a 19,50 eur pre časové pásmo nad 18 hodín.

Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu. Zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu znamená zabezpečenie troch hlavných jedál počas tuzemskej pracovnej cesty a kalendárneho dňa, čo znamená raňajky, obed a večera.

Krátenie stravného pri čiastočnom bezplatnom stravovaní

Zamestnávateľ nárokové stravné zamestnancovi kráti, ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené na tuzemskej pracovnej ceste čiastočné bezplatné stravovanie (napr. len obed ale v plnej výške). Stravné sa kráti o vypočítanú nominálnu hodnotu, ktorá sa vypočíta zo stravného pre časové pásmo nad 18 hodín:

• Za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %.
• Za bezplatne zabezpečený obed o 40 %.
• Za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %.

Pri sumách stravného podľa oznámenia MPSVR SR č. 39/2025 Z. z. sa stravné, na ktoré má zamestnanec nárok v rámci kalendárneho dňa od 1. apríla 2025, kráti napríklad za bezplatne zabezpečenú večeru o 6,825 € (19,50 € x 35 % = 6,825 €). Je dôležité upozorniť na to, že sa nezaokrúhľuje vypočítaná nominálna (menovitá) miera krátenia, ale podľa § 5 ods. 10 zákona o cestovných náhradách sa zaokrúhľuje až vypočítané, určené stravné, a to na najbližší eurocent nahor. Týmto spôsobom sa zaokrúhľuje stravné za každý kalendárny deň samostatne, nezaokrúhľuje sa stravné za pracovnú cestu ako celok.

Výnimky z krátenia stravného

Stravné sa v prípade bezplatne zabezpečeného jedla nekráti, ak zamestnanec stravovanie nemohol využiť z nejakých vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil (napr. skorší odlet lietadla, plnenie úloh zamestnávateľa v čase podávania bezplatného stravovania a pod). Ak zamestnanec z dôvodov, ktoré nezavinil zabezpečené jedlo, resp. poskytnuté raňajky nemohol prevziať, má právo tieto dôvody uviesť vo vyúčtovaní tuzemskej pracovnej cesty a oprávnený zamestnanec zamestnávateľa tento aspekt posúdi.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

Zdravie je jednou z najdôležitejších ľudských hodnôt a jedným zo základných predpokladov šťastného a tvorivého života jednotlivcov i celej spoločnosti. Pacient má právo na ohľaduplnú, odbornú zdravotnú starostlivosť, vykonávanú so zreteľom na jeho ľudskú dôstojnosť. Cieľom ústavnej liečby je poskytovanie komplexnej zdravotnej starostlivosti.

Pri prijatí do ústavnej zdravotnej starostlivosti sestra alebo sanitárka zabezpečí uloženie pacienta na lôžko a plní pokyny a ordinácie prijímajúceho lekára. Prevezme zvršky pacienta a zabezpečí ich úschovu. Pacient používa vlastnú osobnú bielizeň. Pri znečistení poskytne osobnú bielizeň aj príslušné oddelenie. Cenné veci a peňažnú hotovosť, ktorú nemožno zveriť príbuzným alebo sprievodcovi, prevezme sestra a uloží v trezore oddelenia so záznamom o prevzatí cennej veci, resp. peňažnej hotovosti.

V záujme ochrany majetku je potrebné šetrne zaobchádzať s nemocničným zariadením. Počas Vášho pobytu v nemocnici sa o Vás stará ošetrujúci zdravotný personál (lekár, sestra, sanitár). Je potrebné, aby ste dodržiavali ich pokyny a rady, aby Váš pobyt v nemocnici splnil svoj účel. Máte právo na čisté lôžko. Vašou povinnosťou je však ho udržiavať čisté. Preto nedovoľte sadať si návštevníkom na Vaše lôžko v civilnom odeve. Pri potrebe ďalších vyšetrení na iných oddeleniach ste povinný riadiť sa pokynmi ošetrujúceho lekára a sestry.

Za správny predpis stravy zodpovedá ošetrujúci lekár, ktorý rozhoduje o vhodnom spôsobe Vašej výživy. Za správny spôsob podávania stravy zodpovedá službukonajúca sestra. V záujme dodržiavanie liečebného režimu Vás žiadame, aby ste nerušili ostatných pacientov hlučným správaním. Upozornite na nevyhnutnosť dodržiavanie ticha aj Vašich návštevníkov. Nočný kľud je po 22,00 hod. Na oddeleniach sa vykonáva pravidelné denné upratovanie. Ošetrujúci lekár môže povoliť pacientovi s prihliadnutím na jeho zdravotný stav vychádzky v areáli nemocnice. Svoje pripomienky a prípadné návrhy na úroveň poskytnutej zdravotnej starostlivosti môžete vyjadriť na dotazníku. Pri prepustení z nemocnice odovzdajte všetky veci, ktoré Vám boli zapožičané. Pacient môže byť prepustený z ústavnej starostlivosti na vlastnú žiadosť, alebo na žiadosť zákonného zástupcu, ak napriek náležitému poučeniu odmieta ústavnú starostlivosť. Prepustenie sa vykoná na základe písomného súhlasu (reverz).

Návštevy na izbe pacienta sú povolené iba v návštevných hodinách. Na pracoviskách s vyšším hygienicko - epidemiologickým režimom (JIS, OAIM, detské, novorodenecké, gynekologicko - pôrodnícke) sú návštevy na izbe pacienta zakázané. Informácie o zdravotnom stave pacienta poskytuje ošetrujúci lekár, resp.

tags: #navsteva #cez #obed