V dnešnej dobe je plytvanie potravinami vážnym environmentálnym, ekonomickým a etickým problémom. Zatiaľ čo niektorí z nás si plnia nákupné košíky, iní ľudia na svete hladujú. Je alarmujúce, že priemerný Slovák vyprodukuje viac ako 160 kg potravinového odpadu ročne, pričom polovica z tohto množstva pochádza z domácností. Celosvetovo sa vyprodukuje 1,3 miliardy ton potravinového odpadu, čo predstavuje obrovskú záťaž na životné prostredie, vrátane plytvania vzácnymi prírodnými zdrojmi ako voda a pôda, a prispieva k znečisteniu ovzdušia.
Našťastie, zmena správania smerom k ohľaduplnosti k potravinovým zdrojom nevyžaduje veľa. Stačí upraviť niektoré staré návyky a všímať si možnosti, ktoré máme okolo seba. Každý by mal začať od seba.
Prečo je plytvanie jedlom problém?
Nesprávne žuvanie môže viesť k celému radu tráviacich ťažkostí a ďalších zdravotných problémov. Väčšina ľudí si myslí, že trávenie začína v žalúdku, ale v skutočnosti sa začína už v ústach. Prvým krokom je žuvanie, ktoré zmenšuje veľkosť potravy a aktivuje slinné žľazy. Sliny obsahujú enzýmy, ktoré rozkladajú sacharidy a tuky, a pomáhajú pri prehĺtaní. Okrem toho sliny spúšťajú produkciu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku, čím ho pripravujú na príjem potravy.
V dnešnej uponáhľanej dobe často jeme rýchlo, bezhlavo, a nevenujeme dostatočnú pozornosť tomu, ako dobre žujeme. To môže viesť k viacerým problémom:
- Pálenie záhy: Nedostatočné žuvanie a rýchle hltanie môže viesť k nedostatočnej produkcii žalúdočnej kyseliny, čo spôsobuje vznik vzduchových bublín stúpajúcich do pažeráka a následné pálenie záhy.
- Tráviace ťažkosti: Keď sa potrava nedostatočne požuje, jej veľké časti sa presúvajú do tenkého čreva, kde môžu spôsobiť kvasenie a premnoženie baktérií. To sa prejavuje nadúvaním, plynatosťou, poruchami trávenia alebo zápchou.
- Neabsorbovanie živín: Nedostatočné rozloženie potravy v ústach sťažuje tenkému črevu vstrebávanie kľúčových živín, ako sú sacharidy, bielkoviny a tuky.
- Prejedanie sa: Rýchle jedenie narúša schopnosť tela vnímať signály sýtosti, čo vedie k prejedaniu sa, nevoľnosti a zvýšenému riziku metabolického syndrómu.
- Strata pôžitku z jedla: Pomalé a vedomé jedenie umožňuje zapojiť všetky zmysly a plne si vychutnať chuť, vôňu a textúru jedla.
Nesprávne stravovacie návyky, ako je vynechávanie raňajok, rýchla konzumácia obeda, poobedné „zobanie“ alebo jedenie pred spaním, tiež negatívne ovplyvňujú naše zdravie a energiu.
Tipy pre zdravšie stravovacie návyky
Zmena stravovacích návykov je kľúčom k redukcii plytvania jedlom a zlepšeniu zdravia.
Plánovanie a nakupovanie s rozumom
Slovo „odpad“ by sa s jedlom nemalo spájať. Je múdre plánovať si jedálniček a nakupovať častejšie v menších množstvách. Pred nákupom si skontrolujte chladničku, špajzu a vytvorte si nákupný zoznam, aby ste kúpili len to, čo naozaj potrebujete. Nekupujte potraviny len preto, že sú v zľave. Nezabudnite si so sebou vziať látkovú tašku a opakovane použiteľné vrecúška.
Tipy pre plánovanie a nakupovanie:
- Nenakupujte hladný.
- Nenechajte sa zlákať zľavami za každú cenu.
- Vždy si zoberte vlastnú nákupnú tašku a vrecúška.
- Pred nákupom skontrolujte obsah chladničky a špajze.
- Nakupujte len to, čo potrebujete.
Správne skladovanie potravín
Aby potraviny vydržali čo najdlhšie, je dôležité vedieť, ako s nimi správne zaobchádzať. V chladničke a špajze si určite priority. Zvyšky jedál bez pôvodného obalu skladujte v chladničke a označte ich dátumom. Surové mäso, hydina a ryby skladujte oddelene na spodku chladničky, aby nedošlo ku kontaminácii.
Niektoré potraviny do chladničky nepatria. Paradajky napríklad rýchlejšie strácajú chuť a vôňu, ak sú v chladničke. Chlieb by sa nemal skladovať v mikroténovom vrecku, pretože v ňom nemôže dýchať a ľahko splesnivie. Lepšie je ho zabaliť do látkovej utierky a uložiť do chlebníka pri izbovej teplote.
Tipy pre správne skladovanie:
- Zabezpečte si prehľad v chladničke a nepreplňujte ju.
- Nenechávajte chladničku príliš dlho otvorenú.
- Do chladničky nedávajte potraviny, ktoré tam nepatria (avokádo, banány, chlieb, zemiaky, baklažán, nezrelé ovocie, cesnak, cibuľa, med, oleje, orechy, bylinky, korenie, káva).
- Chlieb skladujte v látkovej utierke v chlebníku.
- Rožky sú vhodnejšie na uskladnenie v dóze alebo vrecúšku.
- Nápoje skladujte na tmavých a chladnejších miestach, nie na slnku.
- Tvrdé syry skladujte na chladnom tmavom mieste vo voskovom obale.
Využitie zvyškov a kreatívne varenie
Nevarte príliš veľké množstvá jedál, ak ich nedokážete skonzumovať. Zvyšky jedál je možné zamraziť na neskôr. Predchádzajúce generácie využívali suroviny naplno. Dnes môžeme ušetriť a pomôcť planéte tým, že kupujeme celé kusy mäsa a porcujeme si ich sami, kosti použijeme do polievok a zeleninové listy spracujeme do šalátov či quiche.
Tipy pre využitie zvyškov:
- Zvyšky jedla zamrazte.
- Z pečeného kuraťa môžete na druhý deň urobiť prísadu do šalátu.
- Z nedojedenej ryže spravte rizoto.
- Zeleninu môžete zapekať s cestovinami.
- Staršie rožky zapiecť so zeleninou a syrom alebo použiť do žemľovky.
- Nedopité víno použiť do rizota.
- Zvyšky vňate a byliniek zamrazte alebo vysušte.
- Vysušené plátky cvikle či mrkvy poslúžia ako zdravšia alternatíva chipsov.
Konzervovanie, sušenie a fermentovanie
Tieto metódy umožňujú uchovávať potraviny dlhodobo a vychutnávať si ich celoročne. Sušenie je jednou z najstarších metód konzervácie. Zaváranie a fermentovanie sú tiež skvelé spôsoby, ako využiť prebytky a uskladniť si ich na zimné obdobie.
Kompostovanie
Určitému objemu odpadu sa nedá vyhnúť, ale nie všetko musí skončiť v kontajneri. Kompostovanie je ideálnym riešením. Biologický odpad sa pomocou prirodzeného rozkladu premieňa na organické hnojivo, ktoré je vhodné napríklad na pestovanie rastlín.
Tipy pre kompostovanie:
- Šupy zo zeleniny a ovocia, zvyšky varenej stravy, pokazené potraviny, ovsené vločky a múka s molemi sa dajú skompostovať v domácom kompostovisku.
- Výsledkom je kvalitné hnojivo - kompost.
5 jednoduchých riešení pre plytvanie potravinami | Recyklácia potravinového odpadu doma
Správne prehĺtanie a prevencia dusenia
Proces prehĺtania je zložitý a zahŕňa tri fázy: prípravnú, hltanovú a pažerákovú. Počas prehĺtania sa hrtanová príklopka uzatvára, aby sa zabránilo vniknutiu jedla do dýchacích ciest.
Občas sa môže stať, že sa pri jedle zadusíme, najmä ak sa smejeme alebo jeme príliš rýchlo. V závažných prípadoch môže dôjsť k prerušeniu prívodu krvi do mozgu. Medzi príznaky dusenia patria:
- Slabý alebo neúčinný kašeľ
- Škrípavé zvuky pri pokuse o dýchanie
- Neschopnosť hovoriť
- Modro sfarbené pery alebo nechty
- Strata vedomia
Prvá pomoc pri dusení sa jedlom:
- Osobu ohnite v páse do horizontálnej polohy.
- Vykonajte päť úderov medzi lopatky.
- Postavte sa za osobu a vykonajte päť brušných ťahov, silno zatlačte do brucha a rýchlo potiahnite nahor.
- Striedajte päť spätných úderov a päť brušných ťahov, kým sa jedlo neuvoľní.
Časté dusenie alebo ťažkosti s prehĺtaním (dysfagia) môžu signalizovať neurologickú poruchu alebo iné ochorenie. V takom prípade je dôležité vyhľadať lekársku pomoc.
