Nikoleta Kováčová, známa pod pseudonymom Surová dcérka, prešla fascinujúcou transformáciou od medzinárodnej modelky k vegánskej influencérke, autorke kuchárskych kníh a propagátorke udržateľného životného štýlu. Jej cesta k vegánstvu nebola náhodná, ale prirodzeným dôsledkom jej životných skúseností a hlbokého záujmu o etické, ekologické a zdravotné aspekty stravovania.
Surová dcérka je pseudonym, ktorý vznikol pred desiatimi rokmi, ešte na úplnom začiatku jej cesty. Vznikol tak, že sa na začiatku venovala raw dezertom a raw strave. Vtedy to bolo veľmi trendy, takže si toto meno odvtedy nechala, lebo jej to pripadá také milé a ľudia sa na tom tiež bavia. A teraz sa tá surovosť prejavuje skôr v tom, že sa snaží všetky svoje názory hovoriť na rovinu alebo tak veľmi surovo, čo chápu viac Slováci ako Česi. Tí to s tým surovo a syrovo majú pomiešané. Vzniklo z toho, že na začiatku piekli - alebo teda nepiekli - raw koláče spolu s jej mamou, boli „raw mother and daughter“.
Začalo sa to práve tým, že cestovala ako modelka po svete a jedného krásneho dňa sa dostala do Indie, kde mala zostať tri mesiace. Prišla na to, že je tam veľmi komplikované sa stravovať tak, ako bola zvyknutá z Európy alebo celkovo ako modelka. A ak tam aj boli nejaké európske potraviny, tak boli tým, že sú importované, veľmi drahé. Modelky majú veľmi obmedzený rozpočet, ktorý dostávajú, takže nebolo úplne možné sa takto stravovať. Tak práve v Indii hľadala novú cestu, ako sa stravovať. Vychádzalo to veľmi z núdze, lebo človek potrebuje jesť a jedlo mala rada, takže hľadala niečo, čo jej bude príjemné. A vtedy sa dostala cez svoje kamarátky k vegetariánstvu, potom k vegánstvu, k raw vegánstvu a všetkému tomuto. Takže sa práve v Indii začala takto stravovať.
Cesta k vegánstvu: Od núdze k etike a ekológii
Prechod na vegánstvo nebol pre Nikoletu okamžitý skok. Trvalo jej asi týždeň, kým sedela nad knihami, článkami, zisťovala si, ako sa vôbec tak dá stravovať, aké sú tam recepty, pozerala dokumenty. Po tom týždni, keď už prišla na všetko, čo sa dalo za ten týždeň nájsť, hlavne aj k tej etike a ekológii, tak vtedy to už bolo z večera do rána. Jednoducho si povedala, že od zajtra je vegánsky. Pre ňu to bolo v poriadku, pretože tým, že bola v novej krajine, začala, dá sa povedať, odznovu, takže ju aj tak čakal nákup a veľa zmien. Nemala tam plnú špajzu čokolád a nejakých zásob, ako majú ľudia doma, takže spravila takú veľmi drastickú zmenu.
Nikoleta však zdôrazňuje, že oveľa lepšie je ísť na to postupne a experimentovať s tou stravou, začať možno tým, že objaví čaro rastlinných mliek, obmedzí mäso, vyskúša nejaké alternatívy syrov a podobne, a robiť to naozaj pokojne, postupne a dostať sa do takého štádia vždy s danou surovinou, že jej je to komfortné a môže sa posunúť k ďalšej. Alebo proste niekedy skončiť, lebo nie pre každého - ani na Slovensku, ani na svete - bude vegánstvo úplne možno prístupné, dostupné a jednoduché. Takže niekomu môže stačiť, že bude vegetarián, reduktarián alebo sa bude stravovať vegánsky počas týždňa a vegetariánsky cez víkendy. Vždy je to o tom, že každý by si mal nastaviť hranice sám a nijako sa netlačiť do toho, že musí byť vegán, a každý krok sa naozaj veľmi ráta.
Výživa a mýty o vegánstve
Možno existuje ešte stále taký mýtus, že keď je človek vegetarián alebo vegán, tak mu chýbajú živiny. Nikoleta zdôrazňuje, že treba si to naštudovať, určite je o tom veľa dobrých kníh, teraz sa tomu venujú aj viacerí výživoví poradcovia. Treba si naštudovať, na ktoré suroviny si dávať pozor, na ktoré vitamíny, na ktoré minerály.
Pre vegánov je určite základ, že všetci dopĺňajú vitamín B12, ktorý momentálne nie je možné získať v bežnej strave. Inak by ho získavali bežne z vody alebo z ovocia, zo zeleniny, ale momentálne z dôvodu hygieny sa to nestáva, pretože tento vitamín je naozaj veľmi ľahko zničiteľný práve tým, že žijeme v hygiene, čo je na druhej strane super, lebo nám nehrozí množstvo ďalších vecí. Ďalšie veci môžu byť napríklad omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa dajú získať aj v strave. Pre niekoho môže byť vstrebávanie trochu náročnejšie, takže najlepší je napríklad olej z vodných rias. Potom vitamín D, to je podľa nej vec, na ktorú by si mali dávať naozaj všetci pozor, pretože v našich zemepisných šírkach nemáme dostatok slnečného svitu, a ešte keď ho aj je dostatok, tak väčšinou sedíme v kanceláriách a nejdeme sa von prejsť, aby sme získali vitamín D. A potom možno pre niekoho vápnik, pre niekoho železo, je to veľmi individuálne.
Veľa z týchto vecí sa dá nastaviť v strave, a keď to niekomu nejde a nedokáže jesť hneď na začiatku dostatok listovej alebo hlúbovej zeleniny, tak proste siahať po suplemente a postupne pracovať na tej strave, kým sa nedostane do levelu, že mu vlastne minimum chýba. Určite sa to odporúča hlavne pri B12, aby si človek bol istý. A inak je určite dobré si dávať zisťovať z krvi presne tie veci, čo človeku môžu chýbať. Z tých rozborov, ktoré by mohli byť zložitejšie ako pri bežnej preventívke, je asi skôr tá B12, pretože tam je to trochu komplikovanejšie s tým, čo má človek v krvi a čo sa mu naozaj vstrebalo a čo získava. Ale inak určite chodiť pravidelne na preventívky, dávať si zisťovať, čo môže byť problém. Teraz máme k dispozícii dokonca aj rôzne genetické testy, človek môže mať predispozíciu niečo vstrebávať menej, niečo viac. Nikoleta má napríklad predispozíciu vstrebávať menej práve B12, takže suplementuje viac ako bežný človek, aby jej jej mala dostatok. Určite základ je starať sa o svoje zdravie a mať všetko pod kontrolou, ale určite to podľa nej netreba preháňať.
Surová strava a sója
Nikoleta začala práve so surovou stravou. Je to vegánske, tá prirodzená raw strava by mala byť vegánska a navyše nie je tepelne spracovaná, takže väčšinou je to ovocie, zelenina, oriešky, semienka a rôzne ďalšie podobné suroviny, z ktorých sa dá fakt čarovať. Nie je to len o šalátoch, je to naozaj už aj o dezertoch, ktoré sú už celkom rozšírené a poznáme ich z reštaurácií.
Čo sa týka sóje, panuje mýtus, že už neexistuje geneticky nemodifikovaná sója, že každá sója je už GMO. Na Slovensku sója nie je GMO, jediné, čo môže byť, sú nejaké experimenty, že možno je tam pár polí, kde sa pestuje GMO, ale na spotrebu pre človeka a pre občanov na Slovensku sa nemôžu používať žiadne GMO suroviny. Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko majú spoločného veľkého výrobcu tofu, ktorý dokonca používa európsku sóju, čiže to ani nie je dovoz z Ameriky, Argentíny a nevie odkiaľ, kde sa kvôli tomu rúbu pralesy. Takže čo sa týka sóje, je tých mýtov určite veľa a práve GMO je niečo, čoho sa ľudia veľmi boja, ale zatiaľ to tu ani nie je a uvidíme, v akej forme to tu bude. Nikoleta sa skôr pri GMO bojí toho, aký to bude mať dosah na farmárov a ako sa to môže zneužívať voči nim, že si musia platiť za sadenice, ako sa možno znehodnotia polia a podobne. Na druhej strane, ak sa to uchopí dobre a zodpovedne, tak aj geneticky modifikované potraviny môžu byť odpoveďou na to, ako tu o chvíľu už bude možné uživiť deväť, desať, jedenásť miliárd ľudí.
Vegánstvo a deti
Čo hovoria svetové výživové organizácie, je, že vegánstvo je vhodné aj pre ženy, ktoré sú tehotné, dojčiace, aj pre deti, aj pre starších ľudí. No takisto ide o to, že to vegánstvo musí byť správne nastavené, lebo jedno je vegánstvo, keď človek je suchý rožok s jablkom, a druhé je, keď má pestrú stravu, dopĺňa všetky vitamíny a minerálne látky a má to vyvážené. Takže áno, teraz už pozná veľa detí, ktoré sú tri, štyri roky od narodenia vegánske, pozná vegetariánov, ktorí sa úspešne dožili dvadsaťpäť rokov svojho života, nikto tu nezomiera, nikto nemá nízke železo a podobne. Je to teda vhodné aj pre deti, ale musí sa to robiť naozaj správne.
Videli sme v minulosti množstvo kontroverzných prípadov, aj tu v Európe, keď to rodičia nebrali zodpovedne, pričom oni možno ani neboli vegáni, ale vlastne zanedbávali svoje dieťa, ktoré malo naozaj biednu stravu. Na Slovensku podľa nej veľmi úspešne funguje Slovenská vegánska spoločnosť, ktorá má pod sebou aj výživových poradcov. V rámci tejto organizácie sú aj matky, ktoré túto tému riešili, a vedia veľmi úspešne poradiť, takže treba sa určite obrátiť na nich ako odborníkov, oni majú k tomu aj články aj brožúrky a vedia odporučiť, čo v nejakých špeciálnych prípadoch.
Benefity vegánstva
Tých benefitov je veľa, môžeme sa, samozrejme, baviť o tých etických, ekologických alebo zdravotných. Ak sa chceme baviť o tých zdravotných, tak pre Nikoletu je to hlavne taká veľká protisila proti všetkým tým civilizačným ochoreniam, ktorých tu máme veľa. Lebo štatisticky vychádza, že vegáni majú menšie riziko práve na rôzne druhy rakoviny, ktoré sú u nás veľmi populárne, čo je vlastne rakovina čriev, rakovina žalúdka a celkovo zažívacieho ústrojenstva, potom, samozrejme, kardiovaskulárne ochorenia, vysoký tlak či choroby srdca.
Na druhej strane tým, že tá vegánska strava je veľmi bohatá aj na antioxidanty a rôzne iné výživné látky, tak vegáni majú vďaka antioxidantom, dá sa povedať, lepšie starnutie, takže to starnutie sa spomaľuje a ten človek zostane vitálnejší, aj keď je v staršom veku. Sú tam teda rôzne benefity, ktoré sa môžu prejaviť a človek ich ani nevidí, keďže nedostane nejaké ochorenie, a potom, samozrejme, sú také tie veci, ktoré sa môžu prejaviť okamžite. Čo zažíva podľa nej každý človek, ktorý zmení stravovanie, je nával energie, optimizmu, proste taká mentálna čistota a stabilita, zlepšenie pleti, zlepšenie nechtov a obdobné beauty veci, keďže sa tiež zvýši príjem tých vitamínov a minerálov. Tam na sebe človek môže naozaj sledovať niektoré tie veci veľmi rýchlo. Pre ňu bolo veľmi veľkou výhodou napríklad zlepšenie trávenia, že odkedy je vegánka, tak tá vláknina, ktorú človek v tej strave získava, to je rýchla a okamžitá zmena k lepšiemu.
Ďalšie mýty o vegánstve
Okrem mýtov o sóji a živinách, ľudia často spomínajú, že vegáni nemôžu mať deti alebo že človek neotehotnie, keďže nemá vyváženú stravu, potom, samozrejme, sú také tie uštipačné poznámky, že aj rastliny cítia bolesť a podobné veci, takže toho je veľa.
Teraz sa na Youtube a blogu venuje etickému vegánstvu, rastlinným receptom a netestovanej kozmetike. Celková definícia vegánstva je, že človek žije spôsobom, ktorý do maximálnej možnej aplikovateľnej miery eliminuje utrpenie zvierat, a naozaj je tam to, že maximálna možná miera, ktorá je pre daného človeka aplikovateľná, udržateľná a možná. Takže je to veľmi individuálne. Pre ňu je etické vegánstvo o tom, že sa snaží vylúčiť zo svojho života živočíšne veci, a to nielen v strave. Napríklad si nekúpi kožené topánky, nekúpi si kozmetiku, ktorá mohla alebo bola vyrobená niekde mimo EÚ a nevie, či bola testovaná niekde v Číne na zvieratách alebo nebola. Takže sa to naozaj môže v živote odraziť aj v tom, ako človek nakupuje všetko ostatné a kam dáva svoje peniaze, svoj hlas, čo chce vidieť. Môžeme to vidieť aj na tom, že teraz sa už viac rieši aj móda, tam je ďalšia vec tá udržateľnosť.
Nikoleta je stopercentný vegán. Niekedy, keď je na cestách, tak je to určite náročnejšie a tam napríklad nerieši pečivo, lebo napríklad tu v Česku vie, ktoré pečivo je vegánske alebo nevegánske. V zahraničí to človek často nevie, a keď je niekde na hotelových raňajkách a sú tam dva druhy pečiva, tak si ho dá a nerieši, či v tom chlebe je niečo, čo by tam nemalo byť. Takže tiež to berie presne v týchto hraniciach, aby nebola hladná, aby to bolo pre ňu udržateľné a možné a aby mohla ďalej fungovať. Sú tam určite také veci, ktoré človek môže prispôsobiť sebe. Ona je určite maximálne vegán, ale nechce to implikovať na ľudí, že takto by sa mali správať. Pretože si naozaj nemyslí, že je to vhodné pre každého a že by ten príklad mal byť len to, že dodržiavať nejakú stopercentnosť alebo dokonalosť.
Slovegán: Slovenská kuchyňa v rastlinnej verzii
S vegánstvom súvisí aj jej aktuálna a prvá spolupráca s dm, lebo aj dm sa pripojila k celosvetovej výzve veganuár. Je to celosvetová výzva a práve v tento čas, keď sa končí starý rok a začína sa nový, sú tieto tendencie, že zmeňme svoj život k lepšiemu. A to využívajú aj rôzne vegánske spoločnosti po celom svete, ktoré si pripravujú nejakú takúto svoju verziu veganuára. Takže je to presne ten čas, keď človek už od prvého alebo siedmeho januára môže začať s tým, že je úplne vegánsky alebo zaraďuje nejaké vegánske jedlá.
Vegánstvo si teraz budú môcť vyskúšať aj zákazníci dm - v rámci tejto spolupráce pripravila štyri recepty, ktoré sú v priebehu januára postupne zverejňované na sociálnych sieťach. Recepty boli vyberané podľa toho, aby boli aj jednoduché, aj lákavé, ale aj plné tých najlepších ingrediencií, ktoré k vegánstvu patria. Má tam zastúpenie aj tofu, iné strukoviny a aj niečo sladké, aby ľuďom nič nechýbalo. Snažila sa vybrať tie recepty tak, aby to naozaj nebolo z nejakých surovín, ktoré sú ťažko dostupné, všetko sú, samozrejme, suroviny z dm, takže to je pre ňu dobrý začiatok. A hlavne tie recepty sú trochu aj inšpirované Áziou, kde sa k vegánstvu dostala. Takže nájdete tam nejaké karí, nejaké úžasné rezance s tofu, africkú arašidovú polievku, ktorá je vynikajúca, a aj čokoládové muffiny.
Nikoleta je známa sériou slovenských vegánskych kuchárok Slovegán, ktoré sú plné tradičných slovenských receptov vo vegánskej úprave. Je to asi prirodzené, že keď je človek foodbloger a venuje sa tomuto jedlu, tak nápad vydať kuchársku knihu tam je. Ona s tým trochu dlho bojovala, pretože jej ten nápad neprišiel taký, že to bolo niečo, čo chcela robiť. No a potom, myslí si, že to bolo v roku 2019, bola konečne na dovolenke a mala čas premýšľať a človek si vždy tak vyčistí hlavu. Práve tam jej s jej priateľom, teraz už snúbencom, napadlo, že čo keby spravili kuchárku, kde by boli len slovenské recepty. Lebo ona nikdy nechcela vydať takú kuchárku, kde by bol ďalší recept na hummus, aj keď hummus miluje, ale chcela spraviť niečo také viac špeciálne a špecifické. Práve slovenské recepty mali na jej blogu veľký úspech a to viedlo k tomu, že sa zamýšľali nad tým, že sa sústredia na tie slovenské recepty. A to jej dávalo vtedy veľký zmysel, pretože videla ten záujem a bolo to niečo, pre čo sa rozhodla.
Vegan bryndzové halušky | Zelené NE Bryndzáky
Medzi jej recepty patria napríklad Vegan Ferrero Rocher, Špagety à la cacio e peppe, Vegan katsu karí s tofu, Šošovicová panvička s tymianom, Vegan kokosové guličky à la raffaello, Milionárske rezy, VEGAN HORALKY, Omáčka zo sušených rajčín, Vegan quesadilla s hlivou a čiernou fazuľou, Vegan čokoládová zmrzlina z aquafaby, Vegan banánový chlieb a Vegan Mrkvová torta.
Nikoleta Kováčová, známa tiež ako „Surová dcérka“, je známa svojou láskou k vareniu, no v jej kuchyni by ste živočíšne produkty hľadali márne. Aj tradičné slovenské jedlá, akými sú napríklad bryndzové halušky vie pripraviť chutne a len z rastlinných surovín. Recepty Surovej dcérky vychádzajú zo slovenskej tradície, no sú zároveň nezaobalene vegánske a zvládnuteľné aj pre bežného človeka. Nielenže berú ohľad na prírodu a svet, v ktorom žijeme ale aj na vyváženosť a chuť.