História pestovania šampiňónov: Od náhodného objavu k celosvetovému fenoménu

Keďže lesy počas niekoľkých posledných rokov nemajú dostatok vlahy a hubárčenie teda neprináša také výsledky, aké by si mnohí z nás priali, veľkým hitom sa medzi záhradkármi stáva domáce pestovanie šampiňónov a hlivy ustricovej. Hoci s týmito druhmi ľudia väčšinou nemajú žiadne skúsenosti, v skutočnosti je pestovanie húb doma oveľa jednoduchšie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V dnešnej dobe sa šampiňóny pestujú prakticky po celom svete, pretože sú medzi ľuďmi veľmi obľúbené, majú široké využitie v gastronómii a stali sa súčasťou jedálnička mnohých národných kuchýň.

Tradícia ich pestovanie však siaha až do 17. storočia, kedy sa tieto huby postupne začali objavovať na francúzskych záhonoch. Cielené pestovanie húb ako potraviny skutočne začína šampiňónmi. Prvýkrát boli vypestované v roku 1750 vo Francúzsku. A ako to často býva, náhoda tu hrala nemalú úlohu. Jedného dňa parížski záhradníci objavili biele šampiňóny na hnoji záhonov. Záhradníci veľmi rýchlo zistili, že sa dá táto huba cielene pestovať.

Keď sa neskôr zistilo, ako sa šampiňónmi rozmnožujú, a že nepotrebujú k svojmu rastu svetlo, začali sa tieto obľúbené huby pestovať tiež v podzemných priestoroch. Hoci netrvalo dlho, kým sa zistilo, že svetlocitlivá huba najradšej rastie v tmavých pivniciach a klenbách, významnejšie pestovanie šampiňónov, ako ho poznáme dnes, sa vyvinulo až začiatkom 20. storočia. V dnešnej dobe je však produkcia pečiarok už plne automatizovaná. Priemyselné pestovanie šampiňónov vo veľkom zaisťujú Spojené štáty americké alebo Čína.

Ilustrácia historického pestovania húb vo Francúzsku

Charakteristika a druhy šampiňónov

Šampiňóny (latinsky Agaricus bisporus) sú jedny z prvých pestovaných húb a neoddeliteľnou súčasťou zdravej výživy a kulinárskeho umenia. Sú nielen chutné, ale aj plné vitamínov, minerálov a antioxidantov, ktoré podporujú vaše zdravie. Šampiňóny majú priemer 3 až 25 cm. Ich klobúk je mäsitý, guľovitý a v zrelosti má tvar dáždnika. Povrch je vláknitý, hladký, šupinatý, šedobielej farby. Noha šampiňónu má výrazný dvojvrstvový alebo jednovrstvový prsteň. V súčasnosti je viac ako 60 druhov šampiňónov.

Nazývaný aj „biely gombík“ je najobľúbenejšou pestovanou hubou. Tvar klobúka je najprv pologuľovitý, vekom sa splošťuje. Hnedý šampiňón (Agaricus bisporus) má intenzívnejšiu chuť ako šampiňón biely. Je veľký 40 až 60 mm. Môže sa stať, že jedlý šampiňón zameníte s Pečiarkou zápašnou (Agaricus xanthodermus). Oba druhy sú si veľmi podobné, malé s bielymi klobúkmi. Hlavný rozdiel je v tom, že pokiaľ sa dužina pečiarka poškodí, rýchlo zožltne.

Porovnanie bieleho a hnedého šampiňónu

Výživové hodnoty a benefity

Šampiňón je druh huby, ktorý je bohatý na vitamíny a minerály. Je to nielen vynikajúca surovina pri varení, ale má aj mnoho užitočných vlastností, vďaka ktorým sa používa v tradičnej medicíne. Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí často jedia tieto huby, majú o 34% nižšiu hladinu cholesterolu v krvi v porovnaní s tými, ktorí huby nejedia. Polysacharidy v šampiňónoch môžu pomôcť znížiť hladinu cukru v krvi a zlepšiť inzulínovú rezistenciu. Konzumácia šampiňónov sa neodporúča pacientom s chronickými ochoreniami obličiek a tráviaceho ústrojenstva.

Šampiňóny sú relatívne nízkokalorická prísada: na 100 gramov pripadá asi 22 kalórií. Je to spôsobené aj tým, že tento druh huby obsahuje 91 percent vody a asi štyri percentá bielkovín. Najdôležitejšou výživnou zložkou húb sú bielkoviny, ktoré sa z hľadiska zloženia podobajú živočíšnym, preto niektoré druhy môžeme považovať aj ako náhradu mäsa. Zo zdravotného hľadiska je dôležitý aj obsah minerálov a niektorých špecifických látok v hubovom tkanive. Obsahujú meď, ktorá pomáha pri hypertenzii, selén, ktorý napomáha správnej funkcii srdcovo-cievnej sústavy a spolu s vitamínmi bojujú proti voľným radikálom, ktoré spôsobujú degradáciu buniek a sú považované za jeden z faktorov vzniku rakoviny.

Nutričná hodnota šampiňónov (na 100g)
Nutričná hodnota Množstvo
Kalórie 22 kcal
Voda 91g
Bielkoviny 4g

Domáce pestovanie šampiňónov

Najlepší spôsob, ako mať v kuchyni neustále čerstvé šampiňóny, je vytvoriť si svoju vlastnú hubovú záhradku. Chcete sa pustiť do pestovania šampiňónov, ale neviete, ako na to? V skutočnosti to nie je tak zložité, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Domáce pestovanie šampiňónov vyžaduje iba dve veci, čo je kompostovaný šampiňónový substrát a šampiňónové podhubie. Tie môžete zohnať samostatne, ale rôzne internetové obchody aj špecializované predajne ich v dnešnej dobe ponúkajú hlavne dohromady.

Jednoduchý návod na pestovanie pomocou súpravy:

  1. Pestovateľská súprava: Súpravu na pestovanie šampiňónov si zakúpite napríklad v záhradkárstve. Obsahuje vrece s prerasteným substrátom - celý jeho povrch je rovnomerne pretkaný bielym podhubím, a vrece s krycou zeminou. Naočkovaný substrát je utlačený v kartóne do výšky asi 20 cm.
  2. Krycia zemina: Na to, aby huby začali rásť, musíte do substrátu pridať kryciu zeminu. Je to namiešaná zmes rašeliny, ílovito-piesočnatej pôdy a živín. Priloženú kryciu zeminu rovnomerne roztrúste po povrchu substrátu do výšky asi 3 cm a ručným rozstrekovačom ju dostatočne navlhčite. Zemina musí zostať vlhká, kyprá, ale nie mokrá, aby v nej mohla prebiehať výmena vzduchu.
  3. Príprava a inkubácia: Nakoniec zeminu prikryte fóliou a uložte do miestnosti s teplotou 20 až 25 °C. Približne po štrnástich dňoch krycia zemina prerastie bielym podhubím.
  4. Tvorba plodníc: Po prerastení krycej zeminy znížte teplotu na 15 až 19 °C a škatuľu preneste napríklad do pivnice alebo komory. Miestnosť občas vetrajte, a keď sa objavia prvé hlavičky veľkosti hrášku, čiastočne fóliu odkryte a zeminu vlhčite.
  5. Zber úrody: Šampiňóny zberáme opatrným vytočením z pôdy tak, aby sme nenarušili okolie a nepoškodili ostatné malé huby. Vyberáme ich aj s hlúbikom a dieru zahrnieme. Po každom zbere kultúru zalejeme množstvom vody zodpovedajúcej hmotnosti pozberaných húb.

Priemerné pestovanie šampiňónov je možné v debničkách, ktoré je vhodné umiestniť do pivnice, do garáže, do stodoly alebo na akékoľvek iné vlhkejšie miesto. Debničky určené na pestovanie šampiňónov radšej nenechávajte na holej studenej podlahe, ale podložte ich doskami, alebo ich vyskladajte do políc. Aby v nich panovala konštantná teplota, môžete povrch substrátu zakryť sterilizovanou hlinou, ktorá zabráni tomu, že sa do podhubia dostane pleseň alebo iné choroby. Pre dobrý rast potrebujú šampiňóny živiny zo substrátu, ale aj pôdnu a vzdušnú vlhkosť. Mali by ste preto debničky pravidelne kontrolovať a mierne ich zalievať. Okrem toho môžete čas od času pokropiť podlahu, odkiaľ sa bude voda vyparovať do vzduchu.

Pestujeme huby doma (v byte, dome alebo aj na balkone)

Pestovanie šampiňónov na záhrade

Ak sa rozhodnete využiť hotovú šampiňónovú záhradku, rozhodne nebudete ľutovať. Tento substrát je totiž naočkovaný podhubím a navyše obsahuje vyvážené množstvo živín, ktoré je potrebné pre rast jednotlivých plodníc. Spodnú časť záhradky stačí narezať nožom a následne nechať substrát prerásť podhubím pri teplote okolo 25 ° C. Následne je možné nastlať substrát krycou zeminou. Na vrchnej strane kocky preto odrežte fóliu takým spôsobom, aby po jej obvode zostal asi 3 centimetre široký okraj, ktorý potom zdvihnete. Bude totiž slúžiť ako mantinel, ktorý zabráni vypadávaniu krycej zeminy.

Krycia zemina by mala po celý čas zostať dostatočne vlhká, jej povrch by ste preto mali pravidelne mierne kropiť vodou, aby neosychal. Dajte si však pozor aj na prílišnú zálievku, ktorá by mohla pretiecť až do samotného pestovateľského substrátu. Ak si nie ste istí, ako spoznať, že je obsah vlhkosti ideálny, skúste vykonať jednoduchý test stlačením zeminy v ruke. Zaujíma vás, ako zabrániť prílišnému odparovaniu vody a vysušovaniu krycej vrstvy? Úplne stačí, keď si vytvoríte malý improvizovaný foliovník pomocou niekoľkých špajdlí zapichnutých do substrátu a väčšieho polyetylenového sáčku, ktorý na ne položíte.

Ak sa chcete pustiť do pestovania húb na záhrade v trávniku, ideálny čas sa pohybuje v rozmedzí od apríla do konca októbra. K vysádzaniu by ste si pritom mali vybrať teplý deň počas neskorej jari alebo skorého jesene. Dopredu si nezabudnite pripraviť substrát, vyberte vhodné vlhké, tienisté miesto a vyhrabte trávnik do hĺbky 5 centimetrov. Hneď po vysadení by ste mali šampiňóny dôkladne zaliať a so zálievkou pravidelne pokračovať aj v nasledujúcich dňoch. Podhubie totiž potrebuje dostatočné množstvo vlahy, aby sa správne rozrástlo.

Záhradná pôda pripravená na pestovanie šampiňónov

Cena a ekonomická výhodnosť pestovania

Chystáte sa vyskúšať domáce pestovanie šampiňónov? Potom vás iste zaujíma, na koľko peňazí to asi vyjde a kde kúpiť sadbu šampiňónov. Súprava na pestovanie šampiňónov sa predáva v každom väčšom záhradníctve, ale veľmi ľahko ju zoženiete aj na internete. Cena vždy závisí na tom, ako veľkú šampiňónovú záhradku si chcete zaobstarať. Menšia pestovateľská súprava vyjde zhruba na cc 4 - 8 euro, za väčšiu záhradku zaplatíte ale pokojne aj viac ako 20 euro. Iste vás tiež zaujíma, či sa domáce pestovanie šampiňónov oplatí. Huby do obchodov zvyčajne dodáva väčšina pestovateľov šampiňónov. Keď si chcete kúpiť také šampiňóny, cena za 1 kg sa pohybuje okolo 5 - 8 euro, ale vždy samozrejme záleží na konkrétnom druhu húb. Ak si teda kúpite menšiu záhradku, za ktorú zaplatíte okolo 8 euro, a päťkrát či šesťkrát sa vám podarí vypestovať plnú debničku čerstvých húb, určite nebudete svoje investície ľutovať.

Cena pestovateľských súprav na šampiňóny

tags: #odkedy #sa #zacali #pestovat #sampinony #storocie