Globálne otepľovanie mení pomery pestovania plodín na Slovensku. Pás teplomilných plodín začína postupovať na sever. Kukurica prenikla z juhu až na Oravu. Ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi by tejto pestovateľskej mape nik neveril. Premieta sa to aj do úrod obilnín. Najvyššie hektárové výnosy pšenice už viac rokov nedosahuje Žitný ostrov, ale stredné Považie a Ponitrie. Nemožné z pohľadu Turčanov, Liptákov, Oravcov či Spišiakov sa stalo reálnym.
Presne pred ôsmimi rokmi, keď Slovensko atakovali 40-stupňové horúčavy, Zoltán Bedrna, ekológ a pôdoznalec, predpovedal na stránkach Pravdy (v článku Otepľovanie prepisuje plodinovú mapu), že v okolí Popradu či na Orave bude bežné pestovanie kukurice, ktorá je náročná nielen na teplo, ale aj na vlahu. „Na severe Slovenska vlaha zostane a teplo tam príde,“ povedal Bedrna. Jeho prognóza sa prorocky naplnila. Klimatológovia predpovedajú, že do konca roka 2100 sa zvýšia priemerné teploty na Slovensku možno až o plus 5 stupňov Celzia. Zmení sa územie medzi Dunajom a Tatrami na krajinu so stredozemským podnebím, kde sú rozsiahle oblasti holej neobrábanej pôdy, ako to vidno v Taliansku či v Španielsku? "Nie, krajina môže byť stále sebestačná v produkcii potravín, len musí lepšie hospodáriť s vodou.“ Túto skutočnosť zdôrazňuje Tibor Roháčik, riaditeľ pre výskum a šľachtenie vo VŠÚ Selekt Bučany.
"To, čo prežívame, je však ešte len začiatok toho, čo môže prísť neskôr,“ myslí si Roháčik a dodáva, že "kľúčové je, aby sme sa na blížiace sa zmeny pripravili pestovateľsky a šľachtiteľsky. Predovšetkým však musíme v krajine udržať vodu, inak skončíme zle. Marhuľa - typické teplomilné ovocie je už v okresoch Martin, Žilina, Svidník. Rakytník rešetliakový - plodina z juhozápadnej Sibíri sa už pestuje na juhu SR v PD Tvrdošovciach na veľkej plantáži.
Najväčšie zastúpenie plodín na ornej pôde majú stále obilniny - reprezentované pšenicou a jačmeňom, menej ražou a ovsom. Z rovnakého dôvodu expanduje na Slovensku aj pestovanie repky, a to aj do južných oblastí, ktoré jej príliš "nesedia“. Z repky sa nelisuje len rastlinný jedlý olej, ale aj mero - povinný prídavok do nafty. Zato sa na Slovensku očividne strácajú viacročné krmoviny, teda lucerna a ďatelinotrávy, pretože prudko upadol chov hovädzieho dobytka.
Tibor Roháčik k tomu dodáva ďalší zaujímavý postreh: "Za prienikom kukurice na Oravu, do Liptova a na Spiš nie je iba oteplenie, ale aj, a či najmä, superskoré hybridy kukurice dozrievajúce aj na severe. V tomto konštatovaní sa skrýva vysvetlenie, prečo sú na Slovensku mnohé lúky nepokosené a pasienky nespasené. Za tento jav globálne oteplenie zodpovednosť určite nenesie.
Žitavská paprika: Fenomén južného Slovenska
Ján Šípoš z Pribety v okrese Komárno je pojmom medzi pestovateľmi papriky. Kedysi ho poznali len na južnom Slovensku, jeho odroda papriky Anthea sa dnes pestuje aj v skleníkoch a fóliovníkoch v Liptove. Ani tie však podľa Šípoša v najbližšom období neprinesú vznik slávnych paprikových dedín, akými boli v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch minulého storočia južanské obce Marcelová, Pribeta, Imeľ a Nesvady, kde ľudia pestovali vo fóliovníkoch aj viac ako 10-tisíc koreňov papriky.
"Rodinnému zeleninárstvu na juhu nežičí nie citeľne teplejšia klíma, ale fakt, že podmienky v obchode so zeleninou diktujú nadnárodné obchodné spoločnosti. Rozdrobení pestovatelia sa do nich nevedia dostať a plniť ich objednávky."
Dvory nad Žitavou 30. mája (TASR) - Záujem o žitavskú papriku stúpol za posledný rok o 100 %. Podľa Jána Kolesára, riaditeľa spoločnosti Mäspoma, ktorá žitavskú paprika vyrába, sa paprika dostala do povedomia ľudí aj vďaka chránenému značeniu pôvodu, ktoré získala v roku 2014 od Európskej únie ako prvý slovenský produkt. Napriek stúpajúcemu záujmu zo strany odberateľov je však ďalšie rozširovanie produkcie problematické.
„Žitavská paprika sa musí robiť výlučne z papriky dopestovanej v regióne. V minulosti sme dopestovali 3000 ton sušiny, dnes 50 ton. Cez zelenú naftu podporujeme špeciálne rastlinné a živočíšne komodity, apelovala by som preto na pestovateľov práve žitavskej papriky, aby sa začali opäť venovať jej pestovaniu,“ vyzvala regionálnych pestovateľov ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS). Podľa slov Kolesára môže byť dôvodom slabého záujmu pestovateľov aj problém s pracovnou silou, ktorá je pri zbere koreňovej papriky nevyhnutná. Upozorňuje, že koreňová paprika nie je jedinou surovinou, ktorú musíme dovážať, napriek tomu, že máme klimatické podmienky na jej pestovanie. „Rovnaká je situácia aj s majoránom, rascou, cesnakom, cibuľou, koriandrom, horčicou. Všetko by sme dokázali vypestovať, no my musíme tieto produkty dovážať,“ skonštatoval.
„Rokovali sme s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR o inštitúte sezónnej práce, bez toho poľnohospodárstvo a sezónne práce nevieme vykryť. Rokujeme o tom veľmi dlho, vždy sa to na niečom zasekne, no raz to musíme prelomiť,“ uviedla Matečná.
Žitavská paprika je fenoménom južného Slovenska, pestuje sa pri ústí Váhu, Hrona, Nitry, ale aj v povodí Malého Dunaja a Žitavy.
Tradičný proces výroby a odrody
Paprika žitava nie je odroda, ale výsledný produkt. Získava sa z niekoľkých odrôd - považskej hrubostennej sladkej, nitrianskej tenkostennej sladkej, dunajskej hrubostennej sladkej, žitavskej hrubostennej sladkej, hodonínskej sladkej. Tradičný výrobný postup pestovania žitavskej papriky sa s menšími úpravami zachoval až dodnes. V Dvoroch nad Žitavou paprika absolvuje všetky fázy výroby, od pozberovej úpravy cez sušenie a mletie na valcových stoliciach až po záverečné spracovanie v tradičnom kamennom mlyne. Dynamickým tlakom pri mletí na kamennom mlyne sa tu paprika zahreje, zo semien sa tak uvoľňujú tuky.
Spoločnosť Mäspoma zamestnáva 240 ľudí, z toho 80 v Dvoroch nad Žitavou, kde by mal v najbližšom období ich počet stúpnuť o ďalších 20 až 30 ľudí. „Zamestnávame ľudí z regiónu, zatiaľ nemáme problém, fluktuácia je u nás veľmi nízka,“ podotkol Kolesár. Spoločnosť je jediným slovenským výrobcom korenín, ktorý kompletne spracováva koreniny až po finálny produkt. Na slovenskom trhu má firma približne 40-percentný podiel.
Žitavská paprika je zaujímavá tým, že ide o najsevernejšie miesto v Európe, kde je možné takúto papriku dopestovať. To všetko vďaka miestnej klíme, dostatku vody, slnečných dní aj priepustnej pôde. Aj preto je taká vzácna.
Táto oranžovo-červená paprika má sladkú chuť, ktorej chýba horkosť lacných, mletých, sušených paprík, ktoré dokážu skaziť chuť každého jedla. Svoju chuť si chráni vďaka tradičnému výrobnému postupu. Od ručného zberu po pozberovú úpravu, sušenie a mletie, až po záver v tradičnom kamennom mlyne. Vďaka tomuto mlynu sa tlakom paprika zahreje a jej semená uvoľňujú tuky. Paprika zo seba dostáva aj svoje prirodzené farbivá, ktoré mletej paprike dodávajú prirodzenú farbu a tiež ju konzervujú.
Keď budete najbližšie v obchode hľadať mletú papriku do guláša, perkeltu či klobás - siahnite namiesto najlacnejšieho variantu po tej najautentickejšej - slovenskej žitavskej paprike.
Zdravotné benefity papriky
Pridaním žitavskej papriky do jedla mu pridáte viac než červenú farbu. Červené farbivo karotenoidov vás chráni proti rakovine a voľným radikálom. Má antiseptické účinky, podporuje imunitu, urýchľuje trávenie, odstraňuje plynatosť a bolesti brucha. Prečisťuje aj obličky, podporuje pevnosť ciev, kostného tkaniva, nechtov či vlasov.
100 g čerstvých pálivých paprík s obsahom vody 89%, obsahuje aj množstvo ďalších prospešných látok ako je napríklad vláknina (2 g), ale tiež vitamín C, viac ako v 90% potravín, vitamín A, viac ako v 80% potravín, vitamín B6, viac ako v 76% potravín, draslík (K+) s obsahom 320 mg čo je viac ako je v 68% potravín, vápnik (Ca2+) 14 mg a železo (Fe2+) 1 mg. Glykemický index je 45. V sušenej, alebo mletej forme známej ako kajenské korenie, medzi minerálnymi látkami výrazne dominuje draslík (K+) s hodnotou 2000 mg/100 g sušiny.
Obsah kapsaicínu je hlavný parameter, ktorý určuje aj komerčnú kvalitu paprík. Mnoho výskumu bolo venované objasneniu pôsobeniu kapsaicínu v tele. Nakoniec bol objavený v tele jeho receptor, ktorý sa nachádza v membráne buniek. Receptor v jednoduchosti má v bunkách funkciu prenášača rôznych iónov a látok z plazmy do bunky, alebo z bunky von. Vzhľadom k tomu, že kapsaicín má rozsiahle použitie v medicíne na povrchové tlmenie bolesti, je to práve táto znalosť štruktúry receptora, ktorá umožní v budúcnosti vývoj nových látok na tlmenie bolesti. Na trhu je už dostupná náplasť značky Qtenza (na predpis lekára), ktorá má povrchové anestetické účinky a znižuje pocit periférnej neuropatickej bolesti.
Malé dávky kapsaicínu môžu paradoxne pomáhať napríklad v liečbe žalúdočného vredu. V 90-tych rokoch sa veľmi prekvapivo zistilo, že infekcia žalúdka baktériou Helicobacter Pylori, je hlavnou príčinou tvorby žalúdočného vredu. Nadmerná sekrécia kyseliny v žalúdku v prítomnosti baktérie a zníženie prietoku krvi žalúdočnou sliznicou, sú hlavné príčiny vzniku vredu.
Pestovanie papriky na Slovensku
Pestovanie papriky je medzi záhradkármi veľmi obľúbené, pretože je pomerne nenáročné, nevyžaduje si veľa priestoru a na výber sa ponúkajú tisícky odrôd papriky rôznych chutí, farieb a veľkostí. Papriku je možné pestovať v záhrade, v skleníku, no aj v kvetináči na balkóne, takže si ju dokáže dopestovať každý.
Papriky sú teplomilné, kríkovité rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Na pestovanie papriky je vhodné teplé a slnečné stanovisko, škodia im teploty pod bodom mrazu. Ak by sme papriku sadili v záhrade zo semien, trvalo by im 3 - 5 mesiacov kým by začali produkovať prvé plody a na to je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné papriku predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť) a do záhrady je možné papriku presadiť až keď im nehrozí mráz a keď priemerná nočná teplota neklesá pod 12 °C, čo v našich podmienkach znamená máj (podľa lokality a sezóny). V prípade pestovania papriky zo semienok je potrebné semienka vysadiť 6 až 8 týždňov pred presadením do záhrady aby mali sadenice papriky na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Následne trvá paprikám 60 až 90 dní, kým vyprodukujú prvé zrelé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov papriky až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny.
Paprika je plodina s mnohými odrodami. Líšia sa svojím tvarom, zafarbením, chuťou aj veľkosťou. Existujú tisíce odrôd papriky rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín paprík, ktoré pochádzajú takmer zo všetkých kútov našej planéty.
Podľa ich využitia v kuchyni sa papriky rozdeľujú na kapie (sladké, dužinaté, nepálivé), klasické pálivé či nepálivé papriky a čili papričky (malé aromatické, pálivé papriky). Hybridy - krížence rôznych odrôd. Ich výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám, uniformnosť plodov. Môžeme sa stretnúť aj s rozdelením na poľné a skleníkové papriky, pričom poľné papriky sa vyznačujú skorším dozrievaním a vyššou toleranciou k nízkym teplotám. Niekedy je pri odrodách paprík uvádzaný aj počet dní potrebných na dozretie úrody.
| Odroda | Typ | Použitie |
|---|---|---|
| Amy | Sladká | Priamy konzum, varenie |
| Rafaelus F1 | Kapia | Nakladanie, konzervácia, sterilizácia |
| Harriet a Harvey | Štipľavá | Priamy konzum, konzervácia |
| Tongua F1 | Sladká | Pestovanie v krytoch |
Ak chcete papriku pestovať zo semien, budete si musieť najskôr predpestovať sadenice. Môžete tak urobiť v interiéri na slnečnom mieste alebo v skleníku. Pestovanie vlastných sadeníc papriky vám umožní vybrať si z omnoho väčšieho počtu odrôd, pretože predpestované sadenice sú dostupné len v niektorých kultivaroch. Ak si chcete vypestovať svoje vlastné sadenice papriky zo semienok, ich výsadbu je potrebné načasovať 6 až 8 týždňov pred výsadbou v záhrade. Semienka papriky môžete vysadiť do hlbších výsadbových nádob (napr. plastových pohárov), ktoré majú minimálne 10 cm hĺbku. Môžete na to využiť štandardný záhradnícky substrát, pričom nádoby musia mať na dne drenážne otvory. Semienka prekryjete cca. 0,5 cm vrstvou substrátu a výdatne zalejete. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený. Do jednej nádoby sa môžu pre istotu vysadiť viac semienok, pričom po vzklíčení necháme rásť to životaschopnejšie.
Nádoby s drenážnym otvorom a hĺbkou minimálne 10 cm naplňte záhradným substrátom. Semienka vysejte a prekryte ich jemnou vrstvou substrátu (približne 0,5 cm).
Výsadba a starostlivosť
Existuje viacero spôsobov ako sadiť papriku. Presádzanie sadeníc papriky do záhrady by malo každopádne nasledovať až po tom, keď už nehrozia mrazy, pôda je dostatočne zohriata (15 °C) a priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Von ich budete môcť presadiť až vtedy, keď priemerná nočná teplota neklesne pod 12 °C. Dôležité je tiež, aby ich neohrozil mráz. Semienka si vysaďte 6 - 8 týždňov pred sadením do záhrady. Za tento čas vám sadenice dorastú do veľkosti približne 10 - 20 cm.
Aklimatizácia sadeníc papriky: Paprika je charakteristická svojou citlivosťou na teplotné zmeny, takže pred výsadbou je potrebné sadenice papriky postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia by mala trvať aspoň týždeň. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Presadenie sadeníc papriky: Sadenice papriky môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 30 cm rozstupoch (záleží to aj od kultivaru paprík). Keď sa počasie vonku ustáli a pôda prehreje približne na 15 °C, môžete začať s presádzaním. Vyberte stanovisko s priepustnou pôdou a minimálne 6 hodinami slnečného žiarenia denne. Aby mala paprika dostatok priestoru, sadenice vysádzajte v rozstupoch minimálne 30 cm. Túto vzdialenosť môžete vhodne upraviť podľa vybranej odrody.
Následne môžeme sadiť papriky vyhĺbením pomerne hlbokej výsadbovej jamy na dno ktorej môžeme ešte pridať kompost. Zo sadeníc papriky odstránime najnižšie poschodie lístkov, a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 5 cm od prvých listov by mala byť pod povrchom pôdy), pretože papriky majú podobne ako rajčiaky schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Výsadbové jamy vyhĺbte dostatočne hlboko. Koreň aj stonka až do 5 cm od prvých listov by sa mali nachádzať v pôde. Paprika si zo stonky postupne vyženie ďalšie korene a bude lepšie rásť. Potom zahrnieme sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch papriky neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačíme a výdatne polejeme vodou. Sadenice zahrňte pôdou, utlačte a polejte. Po výsadbe papriky zatlčieme do pôdy palicu (alebo inú oporu) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny, ktorá zabezpečí paprike väčšiu stabilitu.
Veľmi obľúbenou alternatívou je aj pestovanie papriky v kvetináči. Keďže paprika nemá taký mohutný koreňový systém ako napríklad rajčiaky, bude prosperovať aj menších kontajneroch (10 - 20 l). Ďalšou výhodou pri tejto forme pestovania je, že papriky môžeme pestovať ako trvalky, pretože sa dajú jednoducho prezimovať v interiéri a na ďalšiu sezónu budú takéto dospelé rastliny oveľa produktívnejšie ako počas svojej prvej sezóny. Táto alternatíva pestovania sa obzvlášť využíva pri pestovaní čili papričiek, ktoré na úplne dozretie svojich plodov potrebujú niekedy až 5 mesiacov na čo je naša vegetačná sezóna vonku v záhrade príliš krátka. Aj pri pestovaní papriky v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní papriky v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje.
Paprika si počas rastu nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam. Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. K vyšším odrodám môžete pre lepšiu oporu rastliny zatĺcť do zeme kolík.
Ak chcete dosiahnuť hustejšiu korunu a vyššiu produktívnosť papriky, rastline je potrebné odtrhnúť vrcholové výhonky, keď majú rastlinky cca. 15 cm (môžu byť ešte vo fáze priesad). Aby ste zvýšili produktivitu, keď má paprika približne 15 cm výšku, odtrhnite vrcholové výhonky. Rastlina sa tak viac rozvetví. Spôsobí to rozvetvenie, väčšiu stabilitu a silu papriky.
Teplota: Paprika je známa svojou citlivosťou na prudké zmeny teplôt a chlad. Najviac jej vyhovujú teploty v rozmedzí 20 - 30 °C, pri ktorých dosahuje optimálny rast a produkciu plodov. Na pestovanie vyberte miesto so stálou teplotou medzi 20 a 30 °C. Do záhrady preto papriky presádzame pomerne neskoro až keď priemerné nočné teploty neklesajú pod 12 °C. Vhodnou alternatívou je pestovanie papriky v skleníku či fóliovníku, pretože je takto možné predĺžiť vegetačnú sezónu papriky a tým aj produkciu plodov až o niekoľko mesiacov. V prípade pestovania papriky v skleníku je však potrebné zabezpečiť dostatočné vetranie, pretože ako náhle prekročí teplota 35 °C, paprika zhodí plody či kvety a prestáva plodiť. Vetranie v skleníku je dôležité aj na zabezpečenie prístupu opeľovačov k paprike.
Voda: Paprika má pomerne plytké korene, takže v porovnaní s rajčiakmi je potrebné častejšie polievanie, no každodenná zálievka nie je potrebná, pretože skôr jej uškodí príliš veľa vody ako zriedkavejšia zálievka (2 - 3 krát do týždňa hlboká zálievka pri absencii zrážok). Paprika má plytké korene a bude potrebovať polievanie 2 - 3 krát týždenne podľa množstva zrážok. Pričasté polievanie jej škodí. Korene by nerástli dostatočne do hĺbky a mala by náchylnosť k hnilobe a hubovým ochoreniam.
Hnojenie: Papriky nepatria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú a preto nie je ideálnym riešením použitie syntetických hnojív, ktoré takýto život v pôde narušujú. Pestovanie papriky nie je náročné ani čo sa týka hnojenia. Postačí jej dávka kompostu pri presádzaní. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar paprike vystačí po celú sezónu a preto papriky už nie je potrebné prihnojovať, no ak nie je pôda dostatočne výživná môže sa doplniť tekutým hnojivom s vyváženým pomerom NPK (priveľa dusíka v hnojive rastlinu stimuluje skôr k rastu ako k tvorbe plodov) ako náhle začne kvitnúť a vytvárať plody.
Prezimovanie: Papriku môžete pestovať aj ako trvalku, pretože sa dá jednoducho prezimovať v interiéri. Je to možné pri paprikách v pestovaných v kvetináči, no keďže paprika nemá hlboké korene, môžete ju presadiť na zimu aj zo záhrady do kvetináča a zazimovať ju v interiéri. Pre úspešné prezimovanie je potrebné pred zazimovaním zostrihnúť nadzemnú časť na cca. 15 cm (na rastline môžete nechať aj zopár listov). Následne môžete rastlinu umiestniť do miestnosti so stabilnou teplotou cca. 10 - 15 °C (teplota by nemala klesnúť pod 6°C) a s trochou prirodzeného svetla, kde prežije zimu. Počas tohto obdobia je potrebné znížiť frekvenciu zálievky (1-2 krát mesačne).
Škodcovia a choroby papriky: Paprika je relatívne bezproblémová plodina no príležitostne si na nej pochutnávajú slimáky, vošky, či molice, proti ktorým je potrebné zasiahnuť. Papriku tiež môžu napadnúť ochorenia spôsobené mikroorganizmami, ktoré sa prejavujú hnilobou rôznych častí rastliny či škvrnami a schnutím listov. V takom prípade je potrebné okamžite odstrániť poškodené časti rastlín, aby sa nimi nenakazili iné papriky.
Zber a skladovanie
Plody papriky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber by mal byť postupný. Papriky nechajte na rastline dozrievať až kým sa úplne nevyfarbia. Čím dlhšie plody ostanú na rastline, tým sladšie a aromatickejšie budú. Špeciálne to platí pri čili papričkách, ktoré svoju ostrosť a arómu dosahujú až po niekoľkých mesiacoch dozrievania na rastline.
Papriky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Plody papriky sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Na dlhšie skladovanie papriky je vhodné sušenie, mrazenie, zaváranie do sladkokyslých nálevov či príprava rôznych omáčok.
Prvé, skoré kvety, ktoré sa na paprike objavia je vhodné pre dosiahnutie bohatšej úrody odstrániť. Paprike sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak benefitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, mrkva, petržlen, paradajky, cibuľa a naopak nemala by byť v blízkosti kalerábu či feniklu.