Vedeli ste o tom, že na Slovensku máme obrovského motýľa s rozpätím krídel až 16 centimetrov? Ide o vzácny druh okáňa hruškového, ktorý sa nachádza iba na juhu Slovenska.
V poslednom období sa posúva ďalej na sever s posunom stredomorského pásma.
V dôsledku globálneho otepľovania sa teplotné pásmo posúva na sever a tento hmyz sa začína objavovať už aj v okolí Hlohovca.
Čitatelia sa nám pochválili vzácnou návštevou u nich doma, keď ich na záhrade čakal najväčší motýľ v strednej Európe.
Divákovi TV JOJ z Čachtíc sa nasťahoval do záhrady. Tohto nádherného obrovského motýľa objavil Peter Jurda v tejto kôlničke na drevo. "Som upratoval, keď som objavil toto čudo. Hneď som bežal po fotoaparát, aby som ho odfotil. Takéhoto obrovského motýľa vidím prvý raz na vlastné oči. V Čachticiach našli mega motýľa."
Potom ho uložil do papierovej škatule a fotografie poslal aj do redakcie TV JOJ.
Medzitým si pozisťoval na internete o aké zviera ide. "Najväčší stredomorský nočný motýľ. Naozaj ide o najväčšieho európskeho motýľa, ktorý však má aj na juhu Slovenska svoj domov. Dorastá do veľkosti 15 - 16 cm v rozpätí krídel, je teda naozaj veľký."
Vladimírovi sa dokonca podarilo odmerať mu rozpätie krídel, a to bolo teda neuveriteľné číslo. Jeho okáň je dlhý 17 centimetrov!
Peter mal teda vlastne šťastie, že jeho očiam tento nádherný motýľ neunikol a mohol si spraviť do zbierky zopár pekných snímok.
Dnes som tohoto krásavca objavila v záhrade. Je veľký, má akoby srsť. Nikdy som takého motýľa ešte v týchto končinách nevidela. Vyzerá to na okáňa hruškového (Saturnia pyri).
Vzhľad a veľkosť
Okáň hruškový (Saturnia pyri) je druh nočného motýľa z čeľade okáňovitých (Saturniidae). Rozšírený je v južnej, juhovýchodnej a strednej Európe, v Malej Ázii, v Iráne a na Kaukaze.
Saturnia pyri je krásny nočný motýľ z čeľade Okáňovitých (Saturniidae), ľudovo je známy ako Okáň hruškový a bez pochyby sa jedná o najviac známeho motýľa z tejto čeľade u nás na Slovensku a Česku.
Je považovaný za najväčšieho natívneho nočného motýla v celej Európe.
Okáň hruškový (Saturnia pyri) je nápadný nočný motýľ, ktorý je považovaný za najväčšieho motýľa v strednej Európe. Je rozšírený v južnej a strednej Európe, v Malej Ázii, Iráne, Kaukaze a severnej Afrike. Na Slovensku sa vyskytuje pomerne rozšírene v nížinách a pahorkatinách.
Dospelý jedinec dosahuje rozpätie krídel 10 - 23 cm a v strednej Európe ide o najväčší druh motýľa.
Okáň hruškový (Saturnia pyri) je druh nočného motýľa z čeľade okáňovité (Saturniidae). Rozšírený je v južnej, juhovýchodnej a strednej Európe, v Malej Ázii, v Iráne a na Kaukaze. Húsenice dorastajú do dĺžky 12 - 15 cm. Dospelý jedinec dosahuje rozpätie krídel 10 - 23 cm a v strednej Európe ide o najväčší druh motýľa.
Okáň hruškový (Saturnia pyri) Vzhľad a veľkosť Dospelý motýľ má rozpätie krídel 10 - 20 cm, vďaka čomu je najväčším motýľom nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Je to nápadný nočný motýľ prevažne sivohnedej farby s výraznými okami na krídlach.
Je to nápadný nočný motýľ prevažne sivohnedej farby s výraznými okami na krídlach. Rozpätie krídel dosahuje 10 - 20 cm a tým je najväčším motýľom nie len na Slovensku, ale v celej Európe.
Veľkosť tohto motýľa je naozaj dych berúca a tak isto je aj jeho krása. Najviac výrazním črtom tohto motýla sú obrovské oči na predných a zadných krídlach.
Pohlavný dimorfizmus nie je príliš značný ale samičky sú väčšinou omnoho väčšie a majú obrovské brušká plné vajíčok a tak isto aj dlhé a štíhle tykadlá ako aj u iných druhov z tejto čeľade.
Patrí medzi najväčšie stredoeurópske motýle (môže mať až 20 cm), je zákonom chránený.
Okáň hruškový (Saturnia pyri) je nápadný nočný motýľ, ktorý je považovaný za najväčšieho motýľa v strednej Európe.
Dospelý motýľ má rozpätie krídel 10 - 20 cm, vďaka čomu je najväčším motýľom nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.
Životný cyklus
Okáň hruškový má jednu generáciu ročne.
Imága tohto druhu môžeme často nájsť na našich záhradách pretože obľubujú ovocné stromy.
Motýle sa liahnu v apríli, máji.
Dospelé motýle po vyliahnutí neprijímajú potravu, nemajú ani vyvinutú tráviacu sústavu.
Imága sa liahnu od konca apríla do júna a sú aktívne za súmraku a v noci.
Neprijímajú potravu, pretože nemajú funkčný cuciak, a žijú len niekoľko dní.
Ich ústne ústroje sú zakrpatené, nemôžu preto prijímať potravu.
Žijú cca 2-4 týždne v závislosti od teploty prostredia.
Po párení, nakladení vajíčok a vyčerpaní tukových zásob hynú.
Samička po spárení nakladie vajíčka, z ktorých sa po približne 14 dňoch liahnu húsenice, ktoré žijú do augusta na ovocných stromoch, ktorým požierajú lístie.
Z nich sa po približne 14 dňoch liahnu húsenice, ktoré žijú do augusta na ovocných stromoch, ktorým požierajú lístie.
Húsenice sa živia listami rôznych ovocných drevín (čerešne, jablone, hrušky, slivky).
V prírode žije na ovocných stromoch najmä na hruškách, čerešniach, slivkách alebo na orechoch.
Húsenice sa živia listami mnohých listnatých stromov, najmä ovocných drevín (Prunus, Malus, Pyrus) a iných stromov (Acer, Salix, Populus).
Húsenice tak isto konzumujú obrovské množstvo potravy.
Húsenice sú obrovské a počas niekoľkých štádií menia farbu.
Na húsenice si brúsia zuby hlavne vtáci a na motýľa v noci netopiere.
Húsenica okáňa hruškového Tá dorastá až do veľkosti 12 cm, niekedy aj viac.
Dorastené húsenice majú dĺžku približne 8 - 12 cm a sú hrubé ako prst.
Húsenice dorastajú do dĺžky 12 - 15 cm.
Majú prevažne zelenú farbu s výraznými modrými bradavkami.
Ich húsenice sú obrovské a počas niekoľkých štádií menia farbu.
Húsenice tak isto vypúšťajú páchnucu kvapalinu z ostňov a vydávajú vŕzgajúci zvuk na obranu proti predátorom.
Pri dotyku kože s ostňami húsenice môže prísť k podobnej reakcii ako pri dotyku so žihľavou.
Po dovŕšení piateho a posledného instaru a maximálnej veľkosti sa húsenice prestanú kŕmiť a posledný krát ich môžeme pozorovať defekovať vo forme tekutého výkalu, následne húsenice zhnednú a namiesto doteraz zelenej farby sa javia ako žlté až hnedo-červené.
Po nájdení si vhodného miesta na kuklenie si húsenice začnú spriadať kokón.
Kuklia sa v pevných hodvábnych zámotkoch pripevnených na konáre alebo kôru.
Koncom leta sa zakuklia v zámotku a tak prezimujú.
Dorastené húsenice majú dĺžku približne 8 - 12 cm a sú hrubé ako prst. Majú prevažne zelenú farbu s výraznými modrými bradavkami. Koncom leta sa zakuklia v zámotku a tak prezimujú.
Dospelá húsenica sa v lete zakuklí na kmeni stromu alebo v jeho blízkom okolí, kde si vytvorí kokón, ktorý chráni kuklu pred predátormi a iným poškodením.
Pri chove tohto druhu je potrebné kokony prezimovať.
Kedže sú u nás natívne je možné ich umiestniť do sieťovanej ubikácie na dno ktorej umiestnime servítky.
Celú ubikáciu aj s kokonmi následne umiestnime von na bezpečné miesto mimo priameho slnka a rôznych predátorov ako napríklad myši, mravce, vtáci alebo aj mačky ktoré by mohli kokony skonzumovať alebo narušiť.
Prvé štádium motýlieho života je vajíčko, tie môžeme inkubovať v Petriho miskách alebo malých plastových nádobkách bez akejkoľvek pridanej vlhkosti.
Samičky vylučujú feromóny, ktoré priťahujú samčekov aj zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov.
Vajíčka kladú v malých skupinkách na vetvy hostiteľských drevín.
Chov a rozmnožovanie
Základom chovu tohto druhu je to, že húsenice neznášajú žiadnu vlhkosť a uzavreté priestory.
Na základe tohto faktoru ich chováme už od prvého instaru v sieťovaných ubikáciách ktoré naplníme živnou rastlinou umiestnenou vo fľaši s vodou a zabezpečením hrdlom aby sa predišlo vpádu húseníc do vody.
Môžeme ich chovať aj v monofilových sitách priamo na živnej rastline vonku.
Tak isto je možné natiahnuť monofilové sito na odrezky rastliny ktoré sú umiestnené vo fľaške s vodou a chovať ich tak vo vnútri.
Sumarizáciou chovu tohto okáňa je že potrebujú sucho a vetrané priestory, kvalitný zdroj potravy umiestnený vo vode a dokonalú hygienu aby sa zamedzilo riziku šírenia vírusov a iných ochorení, ak dodržíme tieto faktory je chov veľmi jednoduchý.
Dôležité je aby húsenice nemali listy nikdy suché a boli stále čerstvé, tým že sú odrezky vo vode vydržia dlhšie čerstvé a šťavnaté pre húsenice.
Vždy je najlepšie naplniť celú ubikáciu odrezkami pretože sa medzi listami vytvorí mikroklíma ktorá replikuje prirodzené podmienky v korune stromu.
Po prezimovaní kokonov je možné samičky umiestniť von do sieťovanej ubikácie a privábiť tak samčekov z voľnej prírody.
Samčekovia prilietajú na samičku od približne 22:00-0:00 tým sa zabezpečí zachovanie zdravej a silnej chovnej línie.
Ako náhle samec priletí stačí ho umiestniť k samičke a párenie nastane do pár minút, v kopulácii zostanú až do ďalšieho večera kedy po rozdelení samička začne klásť vajíčka.
Výskyt a správanie
Okáň hruškový je nočný druh a preto uniká našej pozornosti.
Najčastejšie ich môžeme nájsť ako cez deň odpočívajú na vegetácii, alebo rôznych iných predmetoch.
Cez deň je nemotorný, a preto si ho mohli naši čitatelia bez problémov odfotiť.
A hoci naň narazil priamo v meste, podľa Henrika Kalivodu, to nie je až taký nezvyčajný jav.
Okáň hruškový je rozšírený v južnej a strednej Európe, v Malej Ázii, Iráne, Kaukaze a severnej Afrike.
Preferuje prirodzené biotopy - lesostepi, okraje lesov, staré sady - a preto sa v intenzívnych výsadbách alebo komerčných ovocných sadoch prakticky nevyskytuje.
Okáň hruškový ako škodca?
Saturnia pyri spravidla nie je považovaný za významného škodcu.
Hoci húsenice tohto druhu môžu konzumovať listy, ich výskyt zriedkavo dosahuje úroveň, pri ktorej by výrazne ovplyvnili zdravotný stav dreviny.
Druh má len jednu generáciu ročne a húsenice sa v prírode vyskytujú len v nízkych početnostiach.
Mierne poškodenie žerom húseníc môže lokálne nastať, najmä ak sa náhodne vyskytne viac jedincov, ale ide skôr o výnimočnú situáciu s dopadom najmä na estetickú hodnotu stromu.
Na stromoch však žiadnu väčšiu škodu nenapáchajú, samička nakladie na jeden strom iba niekoľko vajíčok.
Okáň je síce na pohľad krásne stvorenie, no ak sa dostane k pestovanej zelenine, je to pohroma. Jeho larvy totiž spásajú všetko, čo vidia.
Motýľ nijako vážne ovocné stromy nepoškodí, iba húsenica zožerie pár desiatok listov.
"Už je pustený na slobodu a dúfam, že sa úspešne podarí potomstvo.
Rimavská Sobota, 3. 11. 2020 - V rámci prezentačnej aktivity „predmet mesiaca“ bude v priestoroch Gemersko-malohontského múzea vystavený dermoplastický preparát okáňa hruškového (Saturnia pyri), najväčšieho nočného motýľa na Slovensku, aj v Európe.
Preparát pochádza z okresu Rimavská Sobota a v roku 2014 ho múzeu daroval Ján Péli.
Ako súčasť zbierkového fondu dokumentuje živočíchy žijúce na území regiónu.
Predmet mesiaca bude vystavený od 3. do 29. novembra 2020.
Slovensko sa môže pýšiť aj ďalším unikátnym zvieraťom, ktoré je typické pre našu krajinu - kamzíkom.