Označovanie potravín a definícia mlieka v kontexte európskej legislatívy

Článok sa zameriava na problematiku označovania potravín v Európskej únii, so špeciálnym dôrazom na mlieko a jeho definíciu. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, s prihliadnutím na legislatívny rámec a požiadavky na informácie, ktoré musia byť spotrebiteľom dostupné.

V súčasnej dobe, keď rastie význam internetu ako podstatného informačného média, je kľúčové, aby občania mali prístup k presným a zrozumiteľným informáciám o potravinách, ktoré konzumujú. To platí obzvlášť pre mlieko, ktoré je základnou súčasťou stravy mnohých ľudí. Označovanie potravín zohráva zásadnú rolu pri informovaní spotrebiteľov o zložení, pôvode a vlastnostiach produktu.

Európska únia venuje veľkú pozornosť označovaniu potravín, čo sa odráža v rozsiahlej legislatíve. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebitelia mali prístup k jasným, presným a ľahko zrozumiteľným informáciám, ktoré im umožnia robiť informované rozhodnutia pri nákupe potravín.

Legislatívny rámec označovania potravín v EÚ

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom je kľúčovým dokumentom v tejto oblasti. Taktiež Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 ustanovuje osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu. Nariadenie Komisie (ES) č. 1020/2008 mení a dopĺňa prílohy II a III k tomuto nariadeniu.

Článok 17 ods. 1 nariadenia č. 1169/2011 stanovuje, že názov potraviny je jej „názov podľa právnych predpisov“. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej „zaužívaný názov“, alebo ak neexistuje zaužívaný názov alebo sa zaužívaný názov nepoužíva, uvádza sa „opisný názov“ potraviny.

Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku konštatoval, že právo Únie zavádza vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej informácie poskytnuté spôsobom stanoveným nariadením č. 1169/2011 dostatočne chránia spotrebiteľov, a to aj v prípade úplného nahradenia jedinej zložky alebo zložky, ktorej prítomnosť môžu spotrebitelia očakávať v potravine označenej zvyčajným názvom alebo opisným názvom obsahujúcim určité výrazy.

Súdny dvor spresnil, že členský štát môže prijať názov podľa právnych predpisov, ktorý je spojením konkrétneho výrazu s určitou potravinou. Opatrenie, ktoré sa obmedzuje na zákaz používania určitých výrazov na označovanie potravín s určitými vlastnosťami (zloženie, atď.), však nepredstavuje rovnocenné opatrenie, podľa ktorého potraviny musia spĺňať určité podmienky, aby mohli byť označované výrazmi použitými ako názov podľa právnych predpisov.

Súdny dvor vysvetlil, že výslovná harmonizácia vykonaná právom Únie bráni tomu, aby členský štát prijal vnútroštátne opatrenie určujúce podiel rastlinných bielkovín, do dosiahnutia ktorého je naďalej povolené používanie iných názvov, než sú názvy podľa právnych predpisov, ktoré pozostávajú z výrazov pochádzajúcich z odvetvia mäsiarstva a údenárstva na opis, uvádzanie na trh alebo propagáciu potravín obsahujúcich rastlinné bielkoviny.

Podľa niektorých informácií, dekrét zakazujúci používať na označovanie spracovaných výrobkov obsahujúcich rastlinné proteíny názvy ako „steak“ alebo „klobása“ bez doplňujúcich údajov ako „rastlinný/á“ alebo „sójový/á“, bol v rozpore s nariadením (EÚ) č. 1169/2011. Tieto subjekty preto požiadali francúzsku Conseil d’État (Štátna rada) o zrušenie sporného dekrétu.

Definícia mlieka a požiadavky na označovanie

Presná definícia mlieka je kľúčová pre správne označovanie a zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže. Označovanie mlieka musí obsahovať celý rad povinných informácií, ktoré spotrebiteľom umožňujú identifikovať produkt, posúdiť jeho kvalitu a porovnať ho s inými produktmi na trhu. Medzi tieto informácie patrí:

• Názov produktu (mlieko)
• Informácie o ošetrení (napr. pasterizované, UHT)
• Obsah tuku
• Pôvod mlieka
• Dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby
• Výživové údaje
• Zoznam zložiek (ak sú pridané ďalšie zložky)
• Alergény

Význam správneho označovania pre spotrebiteľa

Správne označovanie mlieka má zásadný význam pre spotrebiteľa z niekoľkých dôvodov:

• Informované rozhodovanie: Spotrebitelia majú právo vedieť, čo kupujú a konzumujú. Správne označovanie im umožňuje robiť informované rozhodnutia na základe ich preferencií, zdravotných potrieb a etických hodnôt.
• Ochrana zdravia: Označovanie musí obsahovať informácie o alergénoch, čo je kľúčové pre osoby s potravinovými alergiami alebo intoleranciami.
• Kvalita a bezpečnosť: Označovanie informuje o pôvode mlieka, spôsobe jeho spracovania a dátume spotreby, čo sú dôležité ukazovatele kvality a bezpečnosti produktu.
• Spravodlivá hospodárska súťaž: Jasné a presné označovanie zabezpečuje, že výrobcovia nemôžu zavádzať spotrebiteľov a že sa dodržiavajú pravidlá spravodlivej hospodárskej súťaže.

Vplyv označovania na trh s mliekom

Označovanie potravín má významný vplyv na trh s mliekom. Spotrebitelia čoraz viac vyhľadávajú informácie o pôvode, zložení a spôsobe výroby mlieka. Výrobcovia, ktorí dokážu transparentne a presne informovať o svojich produktoch, majú konkurenčnú výhodu.

Bežné označenia potravín a ich význam

Obaly potravín v supermarketoch sú plné bombastických tvrdení a sľubov. Na základe čoho dávajú výrobcovia tieto označenia na potraviny? Sú označenia postavené na reálnom základe alebo sú iba planými reklamnými sloganmi?

Označenia produktov vychádzajú z európskych smerníc a sú doplnené lokálnymi nariadeniami. Keďže sa etikety obsahujúce zloženie a energetickú tabuľku na balených výrobkoch nachádzajú vzadu, na prednej, a teda viditeľnej časti obalu sa umiestňujú rôzne reklamné nápisy hýriace farbami. Tie nás majú presvedčiť o tom, že výrobok je zdravý alebo prospešný pre naše zdravie a potreby.

Nízkokalorický a nízkoenergetický

Nízkoenergetický je označenie potraviny, ktorá má nízku energetickú hodnotu. To podľa normy znamená, že výrobok neobsahuje viac ako 40 kcal na 100 g pri tuhých potravinách alebo viac ako 20 kcal na 100 ml pri tekutých potravinách. Ak je tvrdenie uvedené pri stolových sladidlách, uplatňuje sa hranica 4 kcal na porciu zodpovedajúcu 1 čajovej lyžičke cukru. Označenie nízkokalorický nie je v európskej legislatíve explicitne zakotvené, preto sa jeho použitie považuje za vágne. Pri nízkokalorických produktoch sa odporúča dávať pozor na reálne zloženie, nakoľko cukor má nižšiu kalorickú hustotu ako tuk, takže vo výrobku môže prísť k náhrade tuku za cukor. Konzumácia veľkého množstva cukru naraz môže viesť k zvýšenému príjmu kalórií.

Bez cukru

Označenie sa môže používať len vtedy, ak potravina neobsahuje viac ako 0,5 g cukru na 100 g alebo 100 ml. Môžu namiesto neho obsahovať umelé sladidlá. Cukor na obaloch potravín sa niekedy skrýva aj pod inými označeniami, ako napríklad sacharóza, maltóza, glukóza, fruktóza, galaktóza, hroznový cukor, hnedý cukor, trstinový cukor, dextróza, nektár z agáve, datľový sirup, ryžový sirup, jačmenný slad, karamel, ovocná šťava, sušená trstinová šťava, karobový sirup, med, zlatý sirup. Umelé sladidlá sú látky, ktoré navodzujú sladkú chuť, no nemajú takmer žiadne kalórie. Sú schválené a bezpečné alebo bezpečné v určitom množstve.

S vysokým obsahom bielkovín

Toto tvrdenie sa môže uvádzať len vtedy, ak aspoň 20 % energetickej hodnoty potraviny poskytujú bielkoviny. Štandardne sa s takýmto označením môžeme stretnúť pri mliečnych výrobkoch, smoothie, pudingoch alebo proteínových tyčinkách. Zväčša sa na zvýšenie obsahu bielkovín používajú mliečne bielkoviny.

Nízkotučný

Legislatíva hovorí o potravinách s nízkym obsahom tuku, ktoré nepresiahnu hranicu 3 gramov tuku na 100 gramov alebo 1,8 gramu na 100 ml. Pre mlieko platí hranica 1,5 gramu tuku na 100 ml, čiže polotučné mlieko. Nízkotučné mlieko s obsahom tuku len 0,5 % má na 100 ml 38 kcal, plnotučné s obsahom tuku 3,5 % až 64 kcal.

Light

Pojem Light alebo aj so zníženým obsahom akejkoľvek zložky znamená, že tovar má aspoň o 30 % menej obsahu danej zložky, ako majú podobné výrobky. Nevzťahuje sa na mikroživiny, ako vitamíny a minerály a soľ, ak nie je špecificky uvedené.

Bez GMO

Geneticky modifikovaný organizmus (GMO) je taký, ktorý vznikol pomocou genetického inžinierstva. Označenie bez GMO značí, že tovar takto modifikovaný organizmus neobsahuje.

Tradičný a poctivý

Pojmy ako tradičný alebo poctivý nemajú oporu v legislatíve. Navyše sa ukazuje, že tieto označenia zvyšujú záujem kupujúcich. Pojem tradičný navodzuje dojem vyššej kvality alebo zdravšieho produktu.

Legislatívne zmeny týkajúce sa recyklovaných plastov v nápojových fľašiach

Od 1. 1. 2025 začne platiť povinnosť pre nápojové fľaše obsahovať okrem primárnej aj recyklovanú zložku. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na nápojové fľaše vyrobené z PET, ktoré môžu byť na trh SR uvádzané len s obsahom 25 % recyklovaných plastov. Týka sa to nápojových PET fliaš s objemom najviac 3 litre vrátane ich uzáverov a viečok (s výnimkou fliaš na osobitné lekárske účely).

Výrobca je povinný od 2025 uvádzať na trh SR len nápojové fľaše z PET s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky. O 5 rokov neskôr, t. j. od 1. 1. 2030, začne platiť uvedená povinnosť pre všetky plastové nápojové fľaše, a teda výrobca bude povinný uvádzať na trh SR len plastové nápojové fľaše s obsahom minimálne 30 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených plastových nápojových fliaš na území Slovenskej republiky.

Uvedená povinnosť sa na Slovensku bude týkať hlavne nápojových fliaš, ktoré spadajú pod zálohový systém, a teda sú označené písmenom „Z“. Správca by mal k tejto problematike vydať oboznámenie.

Pozor si ale treba dať pri vývoze do zahraničia, kde tieto povinnosti platia obdobne, nakoľko vychádzajú z EÚ legislatívy. Taktiež si pri vývoze do iných krajín EÚ treba dať pozor na plastové fľaše s obsahom mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré na SK pod definíciu nápoja nespadajú, ale v iných krajinách EÚ môžu.

Vymedzenie pojmu nápoj je ustanovené v § 3 ods. 4 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 981/1996-100 z 20. mája 1996, ktorým sa vydáva prvá časť a prvá, druhá a tretia hlava druhej časti Potravinového kódexu Slovenskej republiky, a to: „Nápoje sú kvapalné požívatiny obsahujúce viac ako 80 % vody a schopné uspokojovať fyziologickú potrebu vody: členia sa spravidla na nealkoholické a alkoholické. Medzi nápoje nepatrí mlieko.“

Povinnosť recyklovaného obsahu v nápojových fľašiach vychádza zo smernice EPaR (EÚ) 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie (tzv. SUP smernica), ktorá bola do slovenskej legislatívy transponovaná do § 75d ods. 4 zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch v znení n. p.

Uvedené ustanovenie uvádza: (4) Výrobca jednorazového plastového výrobku uvedeného v prílohe č. 7a časti F je povinný uvádzať na trh Slovenskej republiky nápojové fľaše vyrobené z polyetyléntereftalátu (ďalej len „PET nápojové fľaše“) s obsahom minimálne 25 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených PET nápojových fliaš na území Slovenskej republiky (povinnosť od 1. 1. 2025), s obsahom minimálne 30 % recyklovaných plastov z celkového množstva ním uvedených plastových nápojových fliaš na území Slovenskej republiky (povinnosť od 1. 1. 2030).

(5) Výrobca jednorazového plastového výrobku podáva správu o obsahu recyklovaných plastov podľa odseku 4 ministerstvu najneskôr do 30. apríla za predchádzajúci kalendárny rok. Túto povinnosť, ak ide o výrobcu obalov, ktorý uvádza na trh nápoje v zálohovaných jednorazových obaloch, plní osoba podľa osobitného predpisu.

Prehľad povinností týkajúcich sa recyklovaných plastov v nápojových fľašiach

Povinnosť obsahu recyklovaných plastov nápojových fľašiach je spätá aj s podaním správy o obsahu recyklovaných plastov. Podáva sa ministerstvu do 30. apríla za predchádzajúci kalendárny rok: za zálohované fľaše podáva správu Správca zálohového systému, za nezálohované jednorazové nápojové plastové fľaše podáva správu výrobca.

tags: #oznacovanie #potravin #eurlex #mliekom #sa #rozumie