Pestovanie fazule: Všetko, čo potrebujete vedieť o tyčovej fazuli

Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke!

Poznáme dve formy fazule záhradnej - tyčovú a kríčkovú. Môže byť zelenostruková alebo žltostruková. Kríčková fazuľa sa pestuje bez opory a struky dozrievajú takmer súčasne. Pre túto vlastnosť je vhodná nielen do záhradiek, ale aj pre veľkovýrobu. Tyčová alebo vysoká fazuľa má uplatnenie pri pestovaní predovšetkým na malých plochách, lebo vyžaduje oporu. Je to bohato rodiaca rastlina, ktorej struky možno zberať postupne, ako dozrievajú.

Známa je aj fazuľa ohnivá, ktorá má ovíjavú byľ. Vytvára pekné veľké ohnivočervené alebo biele kvety, preto sa často pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej semená sú veľké a rôzne sfarbené. Struky sa môžu zberať za zelena alebo sa konzumujú dozreté suché semená.

Na Považí jej hovoria švábka, všade ju poznajú ako popínavú alebo tyčovú fazuľu. Vyniká veľkými, výživnými semenami, no tiež kvetmi, ktoré môžu plniť okrasnú funkciu. K opore sa prichytávajú vďaka ľavotočivému rastu stonky. Dorastá do niekoľkých metrov, preto by mali byť pri pestovaní aspoň dvojmetrové opory samozrejmosťou. Fazuľa tyčová však splní aj okrasný účel - kvitne bielymi, zelenkavými, ružovými až fialovými kvetmi.

Opora pre tyčovú fazuľu

Kedy vysievame

Aby sme sa mohli tešiť zo skorej a bohatej úrody, máj je ideálne obdobie na ich sejbu. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo - je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája.

Semeno kríčkovej fazule vysievame od začiatku do konca mája. Riadky majú byť vzdialené 40 cm a rastlinám v riadkoch vyhovuje vzdialenosť 5 až 8 cm. Rovnako výhodná je sejba do hniezd, pri ktorej sa robia jamky v riadku na vzdialenosť 25 až 30 cm a do nich dávame tri až štyri semená. Fazuľa vzchádza o osem až štrnásť dní. Po vzídení kypríme pôdu a vo vlhkom roku postrekujeme proti hubovým chorobám meďnatými prípravkami.

Tyčovú a ohnivú fazuľu vysievame v rovnakom čase, najlepšie do hniezd po štyroch až šiestich semenách na vzdialenosť 60 až 80 cm v štvorcovom spone. Pred sejbou je potrebné vybudovať oporný systém, ktorý môže byť z drôtu, špagátu alebo siete. Po vzídení sa fazuľa ovíja na pripravené konštrukcie. Násada strukov závisí od dostatku vlahy po odkvitnutí.

Pestovanie na semeno sa nelíši od pestovania na struky. Zberá sa však neskôr, keď struky zasychajú, semená sú pevné, vyfarbené a vyzreté.

Pre popínavú fazuľu je praktická opora v podobe teepee z lieskových palíc. Pre dobrú stabilitu ich budete potrebovať osem, čím získate rovnaký počet hniezd na sejbu semien.

Podmienky pestovania

Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Ťahavé varianty sú vhodnejšie do menších záhradiek, keďže zaberú menej plochy - no za to rastú do poriadnej výšky.

Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým.

Fazuľa je teplomilná rastlina. Pri pestovaní jej najviac vyhovuje teplota okolo 22 °C, no znáša aj vyššie teploty. Je citlivá na chlad, ale pri teplote 15 °C ešte dobre tvorí struky. Na svetlo náročná nie je, darí sa jej aj na zatienených plochách medzi viničom a pod stromami.

Má vysoké nároky na vodu, preto treba rátať s polievaním. Najviac vody potrebuje v období klíčenia a pri nasadzovaní strukov. Vyžaduje aj vysokú vzdušnú vlhkosť, preto sa jej darí aj v jesennom období.

Vyhovujú jej stredne ťažké, kypré pôdy s reakciou 6 až 7 pH. Na kyslých, zásaditých pôdach dáva nízke a nekvalitné úrody.

Pestuje sa v druhej alebo tretej trati, to znamená, že nevyžaduje pred pestovaním hnojenie maštaľným hnojom. Môže sa pestovať po všetkých druhoch zelenín, len nie po strukovinách, aby sa nerozšírili choroby a škodce. Hodí sa aj ako následná plodina.

Náročná je hlavne na draslík, dusík a vápnik.

Vo všeobecnosti treba pri fazuli dávať pozor na veľmi skoré vysievanie, pretože základom úspešného pestovania je dobre vyhriata (aspoň na 10 až 12 °C) a prekyprená pôda. V chladnej semená počas klíčenia zahnívajú. Podľa pestovateľskej oblasti preto s vysievaním začnite najskôr začiatkom mája. Nezabudnite na oporu v podobe tyčí alebo inej pevnej konštrukcie. Rastliny okopávajte len do začiatku kvitnutia.

Graf rastu fazule

Výsev a starostlivosť

Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre.

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť.

Sadenice fazule si môžete predpestovať zo semena aj doma - túto aktivitu určite ocenia aj vaše deti. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.

Sejeme fazuľu

Zber a spracovanie

Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú - tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov.

Zelené struky v čerstvom stave rýchlo podliehajú skaze a neznášajú skladovanie. V chladničke vydržia asi týždeň.

Fazuľové struky môžeme spracovávať sterilizáciou v slanom alebo sladkokyslom náleve. Varenú fazuľku upravujeme rôzne. Obľúbené sú polievky, prívarky, ale zvykne sa aj zapekať a dusiť. Často tvorí súčasť mäsovo-zeleninových jedál a používa sa na prípravu rôznych šalátov.

Zloženie fazule má priaznivý vplyv pri liečbe ľudí chorých na cukrovku. Fazuľa je výživnou potravinou a má aj liečivé účinky. Obsahuje množstvo mikroelementov a bielkoviny, ktoré vie telo ľahšie spracovať ako bielkoviny z mäsa. Konzumuje sa až po tepelnej úprave, surová totiž obsahuje aj nežiaduce látky, ktoré sa varením rozkladajú.

Ilustrácia zberu fazule

Odrody fazule

Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Obľúbenými kríčkovými fazuľami sú napríklad fazuľa kríčková so zelenými luskami alebo žltoluská. Ak pestujete fazuľu pre následné používanie celých luskov, vyberte si z odrôd Aidagold, Gusty alebo Satelit.

Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby.

Fazuľa kolíková záhradná Blauhilde je mäsitá odroda s dlhými, mäsitými tmavofialovými strukmi, ktoré počas tepelnej úpravy menia farbu na tmavozelenú. Fazuľu Blauhilde vysievame priamo do pôdy od apríla do mája, keď nehrozia nočné mrazy. Semená vysievame do hĺbky 4 cm s odporúčaným sponom 80 x 5 cm. Rastliny vyžadujú slnečné stanovište a kvalitnú, dobre priepustnú pôdu. Keďže ide o kolíkovú odrodu, rastliny potrebujú opory, ako sú kolíky alebo pletivo. Fazuľa Blauhilde je nielen chutná, ale aj vizuálne atraktívna vďaka svojim tmavofialovým strukom.

Fazuľa tyčová je veľmi dobrá predplodina. Ako ostatné rastliny z čeľade bôbovité si aj fazuľa kríčkovitá dokáže pomocou hrčkotvorných baktérií symbioticky žijúcich v hľuzkách na jej koreňoch viazať vzdušný dusík a využiť ho na svoju výživu.

Príklady odrôd tyčovej fazule
Názov odrody Typ Charakteristika
Velox Kolíková Zelená
BORLOTTO FUTÓ 50G Kolíková Strakatá
Blauhilde Kolíková Tmavofialová, mäsitá
Hilda Kolíková Zelená
Juliska Kolíková Špecifikácia nie je uvedená

Ochrana pred škodcami a chorobami

Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú.

Po vzídení kypríme pôdu a vo vlhkom roku postrekujeme proti hubovým chorobám meďnatými prípravkami.

Vošky na listoch fazule

tags: #palicova #fazula #obrazok