Pestovanie papáje: Sprievodca pre slovenských záhradkárov

Že sa aj v našich končinách dokáže urodiť mango, banán, alebo citrusové plody sme si zvykli najmä vďaka ostrieľaným pestovateľom a zimným záhradám. Dnes nie je problém pestovať v presklenej zimnej záhrade, terase, alebo vo vyhrievanom skleníku rôzne typy ovocia. Papája je známe exotické ovocie, ktoré mnohí z nás ešte ani nevideli naživo, nieto ho pestovali. Nie len že je papája zaujímavým a pre mnohých aj chutným ovocím, jej plody majú rôzne využitie, no aj ako strom má niečo do seba. Zaujímavú stavbu koruny a nádherné veľké zložité listy, ktoré už na prvý pohľad pôsobia exoticky.

Papája Melónová - Carica papaya je zaujímavá samotným vzhľadom stromu. Na Slovensku je pestovanie tohto stromu skôr veľkou neznámou. Je to aj preto, že juhoamerická plodina pestovaná pre svoje ovocie, nie je v Európe veľmi rozšírená a aj dodávateľov týchto stromov je málo. My sme našli na Slovensku predajcu zahradnici.sk, kde je papája vo veľkosti, či skôr výšky okolo 1,5 metra a viac. Predajca uvádza, že ide o samoopelivú rastlinu, ktorá zvláda ochladenie a mrazy -2°C. Poteší pestovateľa, ktorý chce niečo unikátne a zaujímavé. Nie iba na ohúrenie susedov a priateľov, ale povedzme na vyskúšanie výzvy získať známe tropické ovocie aj v domácich podmienkach.

Plody pôsobia ako predĺžený melón, alebo malé tekvičky. Ich žltá dužina meniaca farbu až do zrelej červenej aj chuťovo pôsobí ako cukrový melón. Konzumuje sa čerstvé, používa sa do ovocných zmesí, štiav, v bežnom predaji poznáme papáju ako sušené a kandizované ovocie. Papája, ako nazveme plod, ale aj samotný strom podobne ako je to pri čerešni, hruške, alebo slivke, si žiada dostatok slnka. Keďže dokáže rásť pomerne rýchlo a v prírode by mohla dosiahnuť aj 8 či 10 metrovú výšku pri naozaj výborných podmienkach, bude si žiadať dostatočne veľkú nádobu, prípadne zväčšovanie tejto nádoby. Výhodou je zimná záhrada otočená k celodennému slnku, ideálne s priamym prienikom slnka cez čisté okenné sklo.

Pestovanie papáje zo semien

Papája melónová alias Carica papaya vyzerá ako palma, ale v skutočnosti ide o bylinu. Presne tak, nie je potrebné kupovať drahé semená - bude vám stačiť plod. Čerstvé semená aj tak klíčia najlepšie. Aby ste si boli istí, že je papája správne zrelá, kupujte ju vo chvíli, kedy je ešte skôr zelená. Doma zožltne a dozreje. Semená papáje sú samé o sebe horké a mierne pálivé, teda nepožívateľné - ale v skutočnosti nie sú jedovaté! Preto sa niekedy používajú ako náhrada čierneho korenia. Životnosť osiva dosahuje až 3 roky. Čerstvé semená možno ihneď vysievať a to najlepšie do zmesi rašeliny a piesku a hĺbky asi 0,5 cm. Najlepšie vzchádzajú na jar pri teplote minimálne 24 °C, umiestnite preto kvetináč na veľmi slnečné miesto. Vyklíčia po 3-5 týždňoch. Táto doba nie je závislá od teploty, ale predovšetkým od stupňa zrelosti plodu, z ktorého pochádzajú.

Rozkrojte zrelú papáju napoly a lyžicou vyberte semená. Opláchnite semená vodou a odstráňte zvyšnú dužinu. Potom pomocou kuchynskej utierky otrepte želatínovú vrstvu okolo semien, pretože obsahuje látky, ktoré bránia klíčeniu. Naplňte niekoľko semenáčov na pestovanie rastlinou vhodnou zemou. Zasaďte jedno semeno do každého kvetináča a zakryte ho 0,5 cm zeminy. Potom zem zvlhčite sprejom s vodou. Kvetináče zakryte transparentným krytom, aby ste vytvorili vysoko vlhkú atmosféru. Vždy udržujte substrát vlhký, ale nie mokrý a každodenne vetrajte semená. Ideálna teplota na klíčenie je 25 - 30 °C. Po približne dvoch týždňoch sa objavia prvé, jemné výhonky. V raných štádiách preferuje rastlinka papáje svetlé, ale nie príliš slnečné miesto.

Pred výsevom sa semená máčajú vo vode 24 - 48 hodín. Potom sa vysievajú do spareného substrátu do hĺbky 0,5 - 1 cm. Sparenie substrátu je veľmi dôležité, lebo rastlina je náchylná na plesne. Prípadne je možné využiť niektorý z prípravkov proti plesniam. Najskôr rozrežeme plod papáje pozdĺžne a zo stredu vyberieme čierne semienka. Tieto opláchneme v teplej vode a môžeme siať. Klíčivosť semien je veľmi veľká, avšak vysievať by sme mali čerstvé semená. Môžeme zasíať aj spoločne a po objavení sa dvoch párov pravých lístkov semenáčiky presádzame jednotlivo.

Podmienky pre rast papáje

Táto rastlina má rada teplo a vysokú vzdušnú vlhkosť. V zime by okolitá teplota nemala klesnúť pod 16 °C. Plné slnko jej vyhovuje iba v čase dozrievania plodov, vtedy sa však nezaobíde bez hojnej zálievky. Preliatie jej však škodí - zhadzuje potom listy. Dajte pozor, aby nebola voda z kohútika príliš tvrdá. Ak je to nutné, zrieďte ju napríklad dažďovou vodou (pomer 1:1). Počas vegetačného obdobia sa odporúča aj hnojenie kvapalnými hnojivami, a to najlepšie organickými.

Papája potrebuje pravidelnú zálievku, aby sa udržala vlhkosť pôdy, ale treba sa vyvarovať nadmerného zaplavenia koreňov. V zime znížte zálievku. V prvých dvoch týždňoch po klíčení semien nie je potrebné papáju hnojiť, pretože rastlinka dostáva dostatok energie z endospermu semien. Potom ho však hnojte raz za dva týždne. V prvých dvoch rokoch je polovičná dávka hnojiva dostatočná. Na hnojenie papáj je vhodné tekuté hnojivo.

Papája je tropická rastlina, ktorá potrebuje veľké množstvo priameho slnečného svetla. Vyberte pre ňu miesto, kde bude mať aspoň 6 - 8 hodín priameho slnka denne. Čím viac svetla, tým lepší bude jej rast a produkcia plodov. Papája nemá rada príliš tienisté miesta, preto sa vyhnite jej umiestneniu do polotieňa alebo blízkosti stromov, ktoré by jej bránili v prijímaní dostatku svetla.

Papája vyžaduje dobre priepustnú pôdu, ktorá zabráni premokreniu a hnilobe koreňov. Pôda by mala mať mierne kyslé až neutrálne pH, ideálne okolo 6 - 7. Pred výsadbou zapracujte do pôdy kompost alebo organické hnojivá, aby ste podporili výživu rastliny. Papája má rada stálu vlhkosť pôdy, preto ju polievajte pravidelne, najmä počas suchých období. Udržujte pôdu vlhkú, ale dbajte na to, aby ste ju nepreliali. V prípade dlhšieho sucha môže rastlina potrebovať dodatočnú závlahu.

Papája potrebuje pravidelné hnojenie, najmä v období rastu. Používajte organické hnojivá bohaté na dusík, čo pomôže rastline vytvárať silné listy a produkovať kvalitné plody. Okrem dusíka je dôležité zabezpečiť, aby hnojivo obsahovalo aj draslík a fosfor, ktoré podporia kvitnutie a tvorbu plodov.

Papája je citlivá na chlad a preferuje teploty medzi 20 - 32 °C. Ak teploty klesnú pod 10 °C, rast rastliny sa môže spomaliť alebo úplne zastaviť. Papája má relatívne slabý koreňový systém, ktorý môže byť náchylný na vyvrátenie počas silných vetrov. Udržujte tvar: Prerezávanie nie je pre papáju nevyhnutné, ale môže byť užitočné na kontrolu rastu, najmä ak ju pestujete v nádobe.

Starostlivosť a presádzanie

Papája by mala byť presádzaná do väčšieho kvetináča každé 2-3 roky. Preferuje pôdu bohatú na organické látky. Je dobré vedieť, že pôvodne pestovaná papája je rastlina dvojdomá (samičie a samčie kvety sa nachádzajú na samostatných rastlinách). Pre komerčné pestovanie však boli vyšľachtené odrody s obojpohlavnými kvetmi. Ak kupujete teda sadenicu, nemusíte sa báť. Pri pestovaní zo semien ich vysejte radšej viac, aby ste zvýšili svoje šance na rastliny oboch pohlaví.

Presádzanie papáje je tiež kľúčovou súčasťou ročného programu. Je dôležité zvoliť správnu veľkosť kvetináča, aby mali korene dostatok miesta. Pri presádzaní sa uistite, že nepoškodíte koreňový bal a zasaďte papájovú rastlinu na rovnakej úrovni ako predtým. Na zabránenie vodnatosti použite výživný, humózny, čiastočne piesočnatý a dobre priepustný kvetinársky substrát. Zmiešajte vhodný organický kvetinový substrát s približne 30% piesku, aby ste vytvorili ideálny rastový prostriedok pre vaše papájové rastliny.

Strihanie stromu papáje nie je komplikované. Používajte vydezinfikované nožnice liehom, aby ste zamedzili priechodu chorôb. Strom je možné udržiavať v nižšej výške, no doprajte mu minimálne 2 metre na dostatočné podmienky rastu kvetov a plodov. Používajte ochranné rukavice, prípadne okuliare. Nie, nejde o vtip. Papája, jej drevo a listy môžu mať latexový povrch. Latexové výlučky môžu byť dráždivé pre ľudskú pokožku a je preto vhodné používať ochranu. (zaujímavé prepojenie na latex 🙂 ).

Pestovatelia v severnejších častiach USA radia pri príliš vysokých stromoch, oslabených, alebo slabo rodiacich stromoch od ktorých neočakávate tento rok úrodu, zastrihnúť skoro na jar papáju vo výške 1 meter. Tento rez prekryte nerozpadavým (nedegradovateľným igelitom) a obviažte vhodnou páskou. Pri rezaní opäť použite rukavice. V priebehu niekoľkých týždňov sa na strome začnú objavovať iné výhony. Z pravidla nejde o jeden, ale viacero.

Zimovanie a ochrana

Papája nie je mrazuvzdorná. Pred nárazom vonkajších teplôt presuňte rastlinu na chránené a teplé miesto. Kritická teplota je 11 °C, takže zimné miesto musí byť teplejšie ako 11 °C. K úspešnému prezimovaniu je tiež prospešné dostatok svetla. Napríklad papája môže zimu prežiť v skleníku alebo pod strešným oknom. V tomto období zalievajte papáju menej. Ak sa papája ochladí príliš veľmi, kvety a plody môžu opadať. Ale nebojte sa, ak papája stratí listy, v budúcej jar zasa dorastú.

V zimných mesiacoch je však nevyhnutná ochrana. Jedná sa o tropickú trvácnu bylinu pochádzajúcu zo strednej a južnej Ameriky, nazývaná je aj melónový strom. Lokálne sa môžeme stretnúť aj s pomenovaním „pawpaw“, avšak to môže byť mätúce, pretože všeobecne je takto označovaná severoamerická rastlina Asimina triloba (Asimina trojlaločná), ktorú je možné voľne pestovať aj v našich podmienkach.

Keďže sa jedná o tropickú trvácnu bylinu, je nutné na to myslieť a prispôsobiť tomu pestovateľské podmienky. V zime môžeme teplotu mierne znížiť a zároveň obmedzíme zálievku. Keďže sa ale jedná o tropickú bylinu dávame pozor, aby teplota dlhodobejšie neklesla pod 15°C. Počas zimného obdobia môže opadnúť kvôli nedostatku svetla aj väčšina listov.

Využitie a benefity papáje

Papája je mäkké chutné aromatické ovocie, ktoré môže mať pomerne veľké plody a teda aj ovocný podiel. Nebude ovocím, ktoré si rezervujete len pre seba a najmä nie každý holduje jeho chuti, ktorá na začiatku očarí, no postupne pri veľkom množstve už papája nemusí byť taká lákavá. Priam unikátnou prísadou je v sladkých mäsových omáčkach, ako dusená prísada k hustým mäsovým špecialitám, no predovšetkým je to ovocie, ktoré ťaží z množstva postupov, pri ktorých ju možno využiť čerstvú surovú.

Plody papáje majú šupku jedlú, no len za predpokladu, že ste sa nedotýkali stromu a následne plodu a nepreniesli tak prírodný latex na ovocie. Zväčša sa však šupky zbavujeme ošúpaním až potom, čo odrežeme oba konce.

Tráviace problémy sa považujú za tabu, a preto o nich nehovorí každý - ale podľa reprezentatívneho prieskumu inštitútu IMAS viac ako 50 % rakúskej populácie občas alebo dokonca pravidelne trápi zápcha, pálenie záhy a črevné problémy. Hoci lieky môžu priniesť rýchlu úľavu, vedľajšie účinky účinných látok často opäť ovplyvňujú tráviaci trakt a problém sa neodstráni, ale len oddiali. Jeden zo spôsobov, ako šetrne a trvalo dostať trávenie opäť pod kontrolu bez nežiaducich účinkov, ponúka príroda s papájou, „ovocím stromu zdravia“.

„Znie to zvláštne, ale náš organizmus je lepšie prispôsobený tropickému ovociu ako miestnemu,“ vysvetľuje Franz Brenner, zakladateľ a konateľ spoločnosti Caricol - Digestive & Immune Health GmbH. „Prví ľudia žili vo východnej a južnej Afrike a konzumovali toto „exotické“ ovocie. Až približne pred 30 000 až 60 000 rokmi sa začali sťahovať do iných častí sveta. Prirodzene rastúce exotické ovocie papája má tiež zvýšený podiel cenných zložiek, ktoré sa v ňom môžu vyvinúť vďaka mnohým hodinám slnečného svitu.

„Brazílski Indiáni papáju právom nazývali „Fruta de Bomba“, pretože je veľmi bohatá na vitamíny, minerály a stopové prvky,“ vysvetľuje Brenner. Pre západnú civilizáciu, ktorú trápia tráviace problémy, majú veľký význam aj cenné enzýmy v papáji: papaín, špeciálny enzým štiepiaci bielkoviny, sa v plode papáje nachádza vo vysokej koncentrácii. Papája sa bez neho nezaobíde pri svojej prirodzenej obrane proti škodcom a ľudský organizmus využíva vlastnosti papaínu aj pri trávení: Účinok papaínu totiž zodpovedá účinku pepsínu, dôležitého tráviaceho enzýmu v žalúdku. Použitie prírodného enzýmu papaínu sa osvedčilo najmä pri ťažkostiach spôsobených zníženým trávením bielkovín, pretože rozpúšťa zvyšky bielkovín z čreva, ktoré sú spôsobené nadbytkom živočíšnych bielkovín a upchávajú črevné klky. Papája má tiež alkalizujúci účinok na žalúdok - o tom neskôr.

Aby boli plody papáje obzvlášť kvalitné a obsahovali správne množstvo dôležitých zložiek, musí sa papája vhodne pestovať. Z klimatického hľadiska je táto rastlina doma v trópoch a subtrópoch, ale pre jeho špeciálnu receptúru papáje je pre Franza Brennera mimoriadne dôležité ekologické a udržateľné pestovanie rastliny: „Pre papáju som hľadal pestovateľskú oblasť s vlastnou ekologickou certifikáciou, ktorá spĺňa normy ekologického pestovania v Európe, USA a Japonsku,“ hovorí a opisuje svoje vysoké nároky na plody, ktoré tvoria základ jeho papájového koncentrátu Caricol®.

Štúdia ukazuje: Patentovaný koncentrát z papáje proti zápche. Mnohí lekári, lekárnici a užívatelia si kladú otázku, či by konzumácia bežných plodov papáje zo supermarketu mohla mať podobné pozitívne účinky na trávenie. Preto boli geriatrickí pacienti s chronickou zápchou rozdelení do dvoch skupín: Účastníci v prvej skupine dostávali koncentrát z papáje pripravený patentovanou metódou, zatiaľ čo účastníci v druhej skupine dostávali pyré z papáje. Výsledky jasne dokazujú prevahu papájového koncentrátu nad bežným ovocím, keďže sa zistilo, že papájový koncentrát je o 55 % účinnejší.

Tradičný "mníšsky" recept na črevá. Na maximalizáciu sily papáje je potrebný špeciálny recept, o ktorom sa Franz Brenner dozvedel približne pred 20 rokmi v budhistickom kláštore Lotus na Havaji. Vyhorenie ho prinútilo vziať si ročné voľno - počas pobytu v kláštore sa dozvedel o blahodarných účinkoch špeciálneho prípravku z papáje a potom sa rozhodol sprístupniť ľudom mimo kláštora tento domáci prírodný liek, ktorý mu pomohol regenerovať sa. V priebehu zložitého, patentovaného niekoľkohodinového procesu varenia, podobného tým, ktoré sa používajú v tradičnej čínskej medicíne (TCM), sa očistená papája podrobí tepelnej príprave obohatenej o kyslík, čím sa znásobí koncentrácia vysokokvalitných zložiek. Účinnosť tohto patentovaného výrobného procesu bola vedecky dokázaná: Laboratórne analýzy ukázali, že spracovaný extrakt z papáje má štyrikrát vyššiu enzýmovú aktivitu ako plody papáje pred prípravou.

Špeciálny výťažok z papáje bol preto použitý v niekoľkých vedeckých štúdiách: Osobitná pozornosť bola venovaná tomu, aby tradične známe pozitívne účinky papáje na trávenie obstáli aj v prísnych klinických testoch. Na tento účel sa 139 ľuďom s tráviacimi problémami (napr. plynatosť, tvrdá stolica alebo bolesť v hornej časti brucha), ktoré trvali najmenej šesť mesiacov, podávala porcia koncentrátu z papáje raz denne počas 40 dní. U tých, ktorí dostávali koncentrát z papáje, sa na konci štúdie výrazne znížila zápcha a plynatosť a v porovnaní so skupinou, ktorá dostávala placebo, sa zreteľne znížila bolesť a napätie počas vyprázdňovania. Koncentrát z papáje teda nepochybne spĺňa vysoké vedecké požiadavky a účinne a predovšetkým bez nežiaducich účinkov reguluje poruchy trávenia. Štúdie tiež dokumentovali výrazné zníženie zápchy u geriatrických pacientov, u ktorých je zápcha často trvalým stavom v dôsledku nízkeho príjmu tekutín, pripútanosti na lôžko a užívania liekov. U pacientov so syndrómom dráždivého čreva sa tiež preukázalo jednoznačné zlepšenie početných ťažkostí tráviaceho traktu vďaka užívaniu papájového koncentrátu, čo má následne veľmi pozitívny vplyv aj na ich pracovnú schopnosť a najmä kvalitu života.

Ovos: upokojujúci doplnok pre žalúdok a črevá. Ovos sa tradične osvedčil pri žalúdočných ťažkostiach a podráždení, ako je gastritída alebo pálenie záhy, ktoré sú často spôsobené aj naším „moderným“ životným štýlom: Upokojujúce vlastnosti ovsa sú spôsobené tzv. avenantramidmi - zvlášť účinnými polyfenolmi. Štúdie ukazujú, že avenantramidy majú rýchly a trvalý upokojujúci účinok na sliznicu žalúdka. To však nie je všetko - pre Franza Brennera bolo dôležité aj optimalizovať prirodzené vlastnosti ovsa pre podráždený žalúdok: „Podarilo sa nám vyvinúť výrobný proces, pri ktorom sa množstvo avenantramidu-B obsiahnutého v ovse viac ako zdvojnásobí. A tento špeciálny prípravok z ovsa sme skombinovali s naším osvedčeným koncentrátom z papáje. Prípravok pôsobí na podráždenú sliznicu žalúdka ako masť.“

Papája má totiž aj mnohé vlastnosti, ktoré významne prispievajú k upokojeniu podráždeného žalúdka: vďaka nízkemu obsahu kyselín sa toto zásadité ovocie nielen výborne znáša, ale štúdie tiež dokazujú, že koncentrát z papáje má protizápalové, ochranné a obnovujúce účinky na bunky. Účinok kombinácie patentovaného prípravku z ovsa a papáje na gastritické ťažkosti - najmä na bolesť spojenú so zápalom žalúdočnej sliznice, ktorá výrazne obmedzuje kvalitu života postihnutých - bol vedecky dokázaný: Placebom kontrolovaná štúdia, ktorej sa zúčastnilo 60 osôb s chronickou gastritídou, ukázala výrazné zlepšenie už po 30 dňoch: pacienti, ktorí dostávali vysokokvalitnú kombináciu ovsa a papáje, mali výrazne menšiu záťaž bolesťou a ich každodenný život bol jednoznačne menej obmedzený ako u osôb v skupine s placebom. To jasne dokázalo, že okrem probiotík môže sila tradične overených rastlín výrazne zlepšiť zdravie a celkovú pohodu aj v prípade ťažkostí tráviaceho traktu. Franz Brenner je presvedčený: „Rovnako ako v prípade probiotík, aj v prípade rastlinných produktov platí, že štúdiou overené prípravky sú zárukou vysokej kvality a dobrého pocitu z trávenia.“

Papája je obľúbený druh ovocia, ktorého domovom je Mexiko a Guatemala. Ide o asi 10 m vysoký tropický strom, ktorý plodí 15 - 20 cm veľké plody. Plody papáje melónovej majú po dozretí medovo sladkú chuť, podobajúcu sa na medové melóny. Plody obsahujú veľké množstvo vitamínu C, provitamínu A, veľké množstvo draslíka, fosforu, vápnika a železa.

Papája (Carica papaya) je tropická rastlina s výnimočnými vlastnosťami. Avšak je úplne možné pestovať vlastný papájovník aj na Slovensku a ak budete nasledovať naše tipy, budete odmenení jeho lahodným ovocím v krátkom čase. Keďže papája pochádza z tropických klimatických podmienok, môže sa v Spojenom kráľovstve dať pestovať iba ak sa najprv začne rásť v interiéri a neskôr sa umiestni do kvetináča v skleníku alebo na balkóne či terase počas leta. Aby sa zabezpečila klíčivosť, je potrebné zasadiť semená papáje do pestovateľského kvetináča a umiestniť na miesto s konzistentne teplou teplotou, ako napríklad skleník alebo parapet okna.

Mladá rastlina papáje má rada svetlé a teplé miesto s vysokou vlhkosťou 60% alebo viac. Keď dospieva do výšky asi 15 cm, vyžaduje si slnečné miesto. V teplých letách je najlepšie umiestniť ju vonku na slnečné miesto chránené pred vetrom - papája sa cíti najlepšie priamo na slnku. Naopak, dážď, silný vietor a chladné počasie môžu poškodiť ovocie.

Keďže papája je dvodomá, musí byť na jednej rastline aspoň jedna samičia kvetina opelená samčou kvetinou, aby sa vytvoril plod. Dajú sa jesť papájové semená? Dužina papáje je všestrannou potravinou a dokonca sa dajú jesť aj čierne semená papáje. Papája (Carica papaya) je tropická rastlina, ktorá produkuje chutné a výživné ovocie bohaté na vitamíny A a C. Papája je pôvodom zo Strednej Ameriky, ale dnes sa pestuje po celom svete v tropických a subtropických oblastiach. Táto rýchlo rastúca rastlina nielenže poskytuje chutné plody, ale aj jej vzhľad je zaujímavý pre každú záhradu.

Papája sa rozdeľuje na niekoľko druhov, ktoré sa líšia veľkosťou plodov a chuťou. Havajská papája - Tento druh je najpopulárnejší pre svoju sladkú chuť a menšie plody, ktoré majú žltú šupku. Plody sú zväčša hruškovitého tvaru a vážia okolo 500 gramov. Mexická papája - Mexická papája produkuje väčšie plody, ktoré môžu vážiť až niekoľko kilogramov. Tieto plody sú menej sladké ako havajské, ale majú jedinečnú chuť. Papája Red Lady - Tento hybridný druh je obľúbený pre svoje plody, ktoré sú červené, sladké a veľmi šťavnaté.

Papája nám znie milo. Prekvapivo by mohol názov evokovať papanie, pritom názov pochádza podobne ako strom, z Južnej Ameriky. Tamojšie národy si ho nazvali tak bez toho, aby tušili, že u nás bude názov motivujúci ku konzumácii. Je to milé a zaujímavé.

Je to tropická trvácna bylina pochádzajúca zo strednej a južnej Ameriky, nazývaná je aj melónový strom. Lokálne sa môžeme stretnúť aj s pomenovaním „pawpaw“, avšak to môže byť mätúce, pretože všeobecne je takto označovaná severoamerická rastlina Asimina triloba (Asimina trojlaločná), ktorú je možné voľne pestovať aj v našich podmienkach. Štruktúra stonky je poznačená jazvami po odpadnutých listoch. Papája sa obvykle nerozvetvuje a je tvorená kmeňom a vo vrchnej časti vykrajovanými listami na dlhých stonkách (tvoriacich pseudokorunu). Dorastá do výšky až 10 metrov. Plody sú veľké bobule niekedy až 50 cm dlhé a vážiace niekoľko kilogramov, vyrastajúce zo stonky.

Rastliny sú väčšinou dvojdomé, ale v dnešnej dobe sú vyšľachtené aj jednodomé kultivary. Tvar plodu papáje je podlhovastý, pod jemnou šupkou sa nachádza lahodná dužina a v strede dutina vyplnená množstvom čiernych semien z ktorých môžeme rastlinku vypestovať. Semená nie sú chutné, niekedy sa usušené používajú ako náhrada čierneho korenia resp. sa používa v medicíne. Rastlina patrí spolu s asi ďalšími 50 druhmi do rodu carisa. Papája sa pestovala v Amerike už v predkolumbovskej dobe. Pri plantážnickom pestovaní sa rastliny obmieňajú každé 4 roky od zarodenia, aj keď sa môžu dožiť až 20-tich rokov. Rastlina po poranení roní mliečnu šťavu - latex. Bolo vyšľachtených mnoho odrôd papáje melónovej líšiace sa veľkosťou, tvarom, chuťou plodov. Najznámejšie odrody sú Betty, Hortusgold, Ranchidwarf, Solo 5,8 a mnoho ďalších.

Carica pentagona - takzvané babaco. Tento druh je vhodný na bytové pestovanie. Plody neobsahujú semená. Jedná sa o hybrid druhov C. pubescens a C. Carica stipulata - pochádza z horských oblastí Kolumbie a Ekvádoru.

Ak vám pestovanie do úplného zrelého stavu slovenské podmienky nedovolia, nedozreté plody papáje môžete uvariť. Kým zrelá papája sa je surová ako klasické ovocie, nedozretá, čiže nezrelá papája sa musí tepelne upraviť.

tags: #papaya #ovocie #pestovanie