Turecká kuchyňa je známa svojou bohatosťou a rozmanitosťou, ktorá v sebe nesie stopy stáročí histórie a kultúrnych vplyvov. Keď si predstavíme tureckú kuchyňu, väčšina z nás si vybaví dlhé stoly plné meze a lahodného mäsa. Ale, keď príde na výber v reštauráciách, väčšinou sú tieto predstavy obmedzované na štandardný döner kebab alebo na šiš kebab (predstavte si niečo ako ražniči), na ktoré je západný svet zvyknutý. Ale v skutočnosti, v Istanbule a celkovo v Turecku, nevieme ani spočítať druhy kebabov, ktoré vám otvoria dvere do úplne nových chutí a zážitkov. V Turecku sa slovo kebab rozširuje na akékoľvek z týchto jedál varených nad plameňom alebo vedľa neho. Na výrobu tureckých kebabov sa tradične používa jahňacie mäso. Len v Turecku je najmenej 110 rôznych kebabov a každý z nich má svoju jedinečnú chuť.
Turecké národné jedlo je kebab, predovšetkým döner kebab, ktorý pochádza z oblasti Anatólie. Döner kebab pozostáva z plátkov marinovaného mäsa (najčastejšie hovädzieho či kuracieho), ktoré sa opekajú na vertikálne otočnom ražni, podáva sa tradične s miestnym chlebom alebo ryžou. Výraz “kebab” sa používa pre celý rad mäsových pokrmov pripravovaných rôznymi spôsobmi, ochutnať môžete napríklad Adana kebap (mleté mäso na ihle) alebo şiş kebap (kúsky mäsa na ihle). Kebab teda nie je len jedno jedlo.
Poďme sa teda pozrieť na to, ktoré druhy kebabu stoja za vyskúšanie.
Najznámejšie druhy tureckých kebabov
Turecké kebaby sa prvýkrát spomínajú v osmanských cestopisoch z 18. storočia. „Otec“ moderného döner kebabu, Iskender Efendi, potom napísal, že on a jeho starý otec „mali nápad piecť jahňacie vertikálne a nie horizontálne“ a vynašli vertikálny gril. Svetoznámy turecký kebab sa z turečtiny prekladá ako „rotujúci kebab“. Vyrába sa z jahňacieho, kuracieho alebo hovädzieho mäsa, pomaly sa opeká na ražni a potom sa nakrája na tenké plátky. Tento kebab je tiež známy ako sultánov kebab, pretože to bol obľúbený kebab osmanských sultánov.
Döner Kebab: Toto je najobľúbenejší a najznámejší druh kebabu. Názov bol prevzatý z tureckého slova, ktoré znamená „obrátiť sa“. Mäso sa pripravuje na rotačnom rožni. Tenké plátky pečeného mäsa sa krájajú a potom sa podávajú v rolke, tenkom „lávovom“ koláči alebo sa podávajú na tanieri s rôznymi polevami. V Turecku je tento druh kebabu vyrobený z baranieho mäsa, ale aj hovädzieho alebo kuracieho mäsa. Najdôležitejšou vecou tradičných kebabov je vysoká kvalita mäsa.
Şiş Kebab: Tento druh kebabu veľmi dobre poznáte. Jahňacie, hovädzie alebo kuracie mäso nakrájame na kocky a potom dáme na špíz. Mäso pečené na špízoch sa podáva na tanieri s grilovanou zeleninou a krúpami. Şiş kebab je tradične známy turecký kebab z mäsa, zvyčajne nakrájaný na kocky a napichnutý na špíz pred grilovaním a podávaný s chlebom a ryžou so šalátmi.
Adana Kebab: Druh kebabu typický pre mesto Adana ležiace na juhu Turecka. Na prípravu tohto kebabu sa používa iba mleté baranie mäso kombinované s tukom z chvosta. Toto grilované mäso má dosť výraznú chuť, pretože je zmiešané s mnohými koreninami a feferónkami „pul biber“. Mleté mäso sa ručne tvaruje na plochom kovovom špízi a potom sa pečie na vodorovnom rošte na drevené uhlie. Adana kebab pochádza z rovnomenného mesta na juhovýchode Turecka a je pikantný. Je to v podstate kebab vyrobený z mletého mletého mäsa na širokom ražni a grilovaný na drevenom uhlí.
Urfa Kebab: Neštipľavá verzia pochádza z neďalekého mesta a je známa ako Urfa kebab. Práve tento kebab inšpiroval Iskendera Efendiho k vynájdeniu vertikálneho systému prípravy kebabu a pochádza z jeho prímorského rodného mesta Bursa. Rozdiel medzi Adana Kebapom a Urfa Kebapom je niekedy tak minimálny, že by ste ich mohli považovať za jedno a to isté jedlo. Rozdiel si samozrejme všimnete už v názve, pretože tento druh kebabu pochádza z juhotureckého mesta Şanlıurfa. Najväčším rozdielom je však to, že v Urfa kebape nenájdete žiadne čili a teda aj jeho zafarbenie nemá červenkastý nádych ako v prípade Adany.
Iskender Kebab: Tento druh kebabu pochádza zo severozápadného mesta v Turecku, presnejšie z Bursy. Grilované mäso, napríklad döner kebab, sa pokrája na tenké plátky a položí sa na vopred naaranžované kúsky pečeného chrumkavého chleba. Potom je mäso pokryté paradajkovou omáčkou a ešte horúcim rozpusteným maslom. Iskender kebab je v podstate döner kebab, ktorý sa podáva na maslom opečenom pide a s roztopeným maslom, ktorým sa to všetko preleje. Tento kebab je vo všeobecnosti akceptovaný ako predchodca moderného döner kebabu.
Beyti Kebab: Je to mleté baranie alebo hovädzie mäso pečené na grile a potom zabalené v tenkom „lávovom“ chlebe. Takto pripravené jedlo sa poleje lahodnou paradajkovou omáčkou.
Tavuk Şiş: Jedným z najobľúbenejších kebabov v Turecku vôbec je práve tavuk şiş. Jedlo sa pripravuje z kociek kurčaťa, ktoré sú marinované, potom naskladané na ražniči a grilované. Tavuk şiş: Kuracie mäso marinované v jogurte a korení, grilované na špize. Veľmi obľúbený druh kebabu po celom Turecku.
Patlıcan Kebabı: Kúsky baklažánu striedavo napichané s jahňacím alebo hovädzím mäsom na špíze, grilované na ohni. Typický kebab najmä pre juhovýchodné Turecko, oblasť Gaziantep či Urfa. Ak ste fanúšik baklažánu, potom je Turecko ideálnym miestom pre vaše chuťové bunky. Prvá verzia je vyrobená z marinovaného kebabového mäsa, špízového s baklažánom a vareného na grile alebo v rúre. Áno, viem - pečienka. Ale nenechajte sa odradiť - tento turecký kebab je chutnejší, ako sa zdá!
Testi Kebab: Kebab, ktorý má svoj pôvod v tureckom meste Tokat nie je tak známy ako Adana alebo Urfa, ale vybrali sme sa za ním, aby sme ho ochutnali, pretože nás mimoriadne zaujal. Jeho hlavnou ingrediencou sú okrem jahňacieho mäsa aj baklažány a tie môžeme v akejkoľvek forme. Na ihlu sa napichne jahňacina, kúsky baklažánov, zemiaky, ale pokojne aj paprika či rajčiny a keď ste hotoví, položíte to na gril, aby sa vám kebab ugriloval. Jedna z verzií je aj taká, kedy sa ingrediencie naukladajú na tanier a nechá sa to všetko piecť bez napichovania. Zaujímavým príkladom kebabu je tzv. Testi Kebab, ktorý nájdete aj pod označením „Pottery Kebab alebo Clay Kebab“, pretože sa pripravuje v hlinených nádobách. Tradične tento kebab pochádza z centrálnej Anatólie z obľúbeného regiónu Kapadokie. Aj my sme ten náš ochutnali priamo v podniku v Göreme. Príprava Testi Kebabu je veľmi jednoduchá, pretože do hlinenej nádoby vložíte všetko potrebné a napokon ju položíte na gril. V tomto jedle nájdete kúsky mäsa (tradične jahňacieho, ale nemusí to byť dnes pravidlom), cibuľku, rajčiny, cesnak, papriku, maslo a čierne korenie. Kedysi sa kebab vyjedal priamo z hlinených nádob, čo bolo nepraktické a tak dnes dostanete Testi kebab v tenkej nádobe, ktorú rozbijú a ľahko sa dostanete k obsahu. V podnikoch si ho všimnete ľahko, pretože ho pripravujú často na grile. Testi kebab je náročný na čas, aby sa všetko správne podusilo a premiešalo.
Kebab z pečienok: Tento chutný kebab je vyrobený z porcií jahňacích pečienok, nakrájaných na kocky a marinovaných s bylinkami a grilovaný na ražni pred podávaním s chlebom a šalátmi.
Kebab v rúre: Kebab v rúre vyžaduje iba dve ingrediencie: jahňacie mäso a soľ. Používajú sa iba predlaktia a rebrá jahniat alebo oviec.
Kağıt Kebabı: Kağıt Kebabı je jedným z hlavných jedál malatskej kuchyne. Pripravuje sa tak, že jahňacie mäso najprv nakrájame na zvládnuteľné kúsky, potom ho marinujeme s korením a zeleninou a zabalí sa do naolejovaného papiera. Zloženie tohto kebabu je veľmi jednoduché ale výsledok je veľmi chutný. Je vyrobený z mletého jahňacieho mäsa, červenej papriky, cibule a cesnaku.
Orman Kebabı: Nie všetky kebaby sa pripravujú na špízoch, ale niekedy sa môžu variť v hrncoch ako guláš. Jedným z týchto kebabov je Orman Kebabı, ktorý pochádza z osmanskej kuchyne a je jedinečným jedlom v tureckom regióne Bolu. V tomto jedle sa používa červená cibuľa aj so šupkou.
Tokat Kebabı: Tokat kebabı je tradičný turecký kebab pochádzajúci z oblasti Tokat v Turecku. Mleté mäso sa miesi so soľou, čiernym korením a vločkami červenej papriky. Mleté mäso sa potom napichne na špízy a opeče sa na grile na drevenom uhlí.
Sac Tava: Ak sa pozrieme na mapu Turecka, niet divu, že v tureckej kuchyni nebudú chýbať ryby na stovky spôsobov či obľúbené morské plody. Turecko obmýva Čierne, Marmarské, Egejské aj Stredozemné more a tak sa ryby dostali na základný jedálniček. Hovorí sa, že najlepšia sezóna na vychutnávanie si rýb je zimné obdobie, pretože práve vtedy migrujú ryby z Čierneho mora do teplejších oblastí. Počas zimných mesiacov si tak Turci nedostatok zeleniny vedeli vynahradiť práve rybami. Medzi tie najobľúbenejšie ryby v tureckej kuchyni patria ančovičky (Hamsi) z Čierneho mora, ktoré patria k obľúbenej delikatese a nájdete ich len tak grilované alebo ... Menej známe jedlo Sac Tava je príkladom východotureckej kuchyne (aj my sme ju ochutnávali v Diyarbakire a v Karse), ale samozrejme ho nájdete aj na západe. Ak by sme mali Sac Tavu k niečomu prirovnať bol by to guláš, pretože sa na neho podobá aj výzorom a trochu aj chuťou. Základom pri výrobe jedla je „Sac“, teda veľká kovová panvica na ktorej sa Sac Tava pripravuje. Jedlo je zmesou nakrájaného jahňacieho mäsa (môže byť aj kuracie či hovädzie), ku ktorému sa pridajú kúsky zeleniny od papriky, čili papričiek cez rajčiny a všetko sa to spolu vloží do panvice. Tam sa chute premiešajú a vznikne jedno skvelé a chutné jedlo.
Patlıcan kebabı: Kúsky baklažánu striedavo napichané s jahňacím alebo hovädzím mäsom na špíze, grilované na ohni. Typický kebab najmä pre juhovýchodné Turecko, oblasť Gaziantep či Urfa.
Ali Nazik Kebabı: Grilované mäso podávané na pyré z údených baklažánov s cesnakovým jogurtom. Obľúbený pokrm juhovýchodnej Anatólie, najmä mesta Gaziantep.
İskender Kebap: Tenké plátky grilovaného mäsa preliate horúcim maslom a servírované s jogurtom. Špecialita pochádzajúca z mesta Bursa.
Şiş kebap: Kúsky mäsa (zvyčajne jahňacieho alebo kuracieho) napichané na ihlici a grilované na otvorenom ohni. Toto turecké jedlo je v rôznych variantoch obľúbené po celom svete.
Balık Ekmek: Čerstvo grilovaná ryba podávaná v pečive s cibuľou a šalátom. Typické pouličné jedlo v Istanbule, najmä pri Galatskom moste. Street food balik ekmek je istanbulský fenomén, ktorý je v Istanbule vysoko pred kebabom. Je to makrela v chlebe, čo nevyzerá príliš lákavo a keď sa blížite ku Galatskému mostu v absolútnom centre Istanbulu, tak začnete prítomnosť tohto street foodu jasne cítiť. Najznámejší stánok je ten hneď vedľa mosta. Je to čarovné, na moste napriek ceduliam o zákaze chytania rýb postáva množstvo rybárov. Na vodách Zlatého rohu je zaparkovaná historická lodička a v nej vypekajú ryby. Balik ekmek k Istanbulu patrí. Ide o vyhlásenú špecialitu, no pre mňa, sorry, nič moc. Má to kosti, všetko tam smrdí po rybacine... Poviem vám takto, musíte TO ochutnať, lebo je to známe a stojí to tak 3 eurá a menej. No tu Vám dám jeden super TIP na rybu v placke (durum), ktorá je bez kostí. To je úplne iný zážitok, na míle iný zážitok. Musíte prejsť na druhú stranu Galatského mosta do štvrti Pera a odbočiť do Karaköy a od prístavu prejsť asi 450 metrov na ulicu Mumhane. Najlepšia makrela v placke Istanbulu. Za pultom je konkrétny človek - Mehmet Usta, ktorý jednak praží rybu a garantuje, že je bez kostí a má vlastnú koreninovú zmes. K tomu buď dohodí čili, alebo dostanete rybu bez štipľavého. Následne pán Mehmet rybu zabalí do placky, a preto sa jedlo volá Balık Dürüm. Ako nájdete ten malý stánoček na dlhej a neprehľadnej ulici? Bude to jediné miesto, kde budú stáť pred stánkom rady. Je to ďaleko a sú tu rady, väčšinou domácich. Táto špecialita stojí rovnako ako tá pred Novou mešitou na druhej strane Galatského mosta a kvôli cene sem nechoďte. Dobrým tipom je, že vo vedľajšej reštaurácii majú asi trojnásobný počet stoličiek a môžete si sadnúť bez príplatku. Toto ľudia nevedia a aj keď ide o street food, je fajn si niekde sadnúť a uľaviť boľavým nohám.
Ďalšie turecké lahôdky
Turecká kuchyňa sa radí medzi tie najpestrejšie a najbohatšie na svete. Jej korene siahajú až do čias Osmanskej ríše, ktorá spájala vplyvy Blízkeho východu, Balkánu, Stredomoria a Strednej Ázie. Turecké jedlá sú charakteristické vyváženými chuťami, pestrým použitím korenia a kvalitnými surovinami. V tureckej gastronómii sa prelínajú tradičné vidiečné recepty s vysoko sofistikovanými pokrmami, ktoré boli kedysi podávané v palácoch sultánov. Turecká kuchyňa sa vyznačuje širokým využitím čerstvej zeleniny, strukovín, mäsa (najmä jahňacieho, hovädzieho a kuracieho), jogurtu a kvalitného olivového oleja. Dôležitú úlohu hrá chlieb. Okrem mäsových jedál sú obľúbené aj vegetariánske pokrmy.
Pide: Ďalším obľúbeným typickým tureckým jedlom je pide, čo je plochý kysnutý chlieb pečený v peci, na ktorý sa kladú rôzne náplne. Pide je v Turecku dokonalá pochúťka a nájdete ho takmer vo všetkých regiónoch, pretože je to veľmi jednoduché jedlo, rýchlo sa pripraví a chutí skoro všetkým. Najobľúúbenejšími verziami Pide sú tzv. İçli Pide, teda plnené Pide, pričom sa niekedy zdá, že sa fantázii medze nekladú. Vezmete cesto a naukladáte na neho suroviny. Vynikajúcimi verziami Pide sú Kaşarlı Pide (syrové), Kıymalı Pide (s mletým hovädzím mäsom), Ispanakli Pide (špenátové), Sucuk Pide (s tureckou klobáskou) alebo Karişik Pide so zmesou syru, mäsa či zeleniny.
Lahmacun: Lahmacun je tenká placka z cesta, na ktorú sa pred pečením nanáša zmes mletého mäsa, cibule, paradajok a čerstvých byliniek. Aj lahmacun je typicky turecké jedlo. Lahmacun si so sebou nesie prezývku “turecká pizza” a keď sa na neho po prvý krát pozriete, ani vy sa neubránite tej podobe. Samozrejme s pizzou má podobný len tvar, všetko ostatné má už príjemné, turecké chute. Lahmacun predstavuje tenké chrumkavé cesto, na ktorom nájdete zmes mletého mäsa, najčastejšie jahňacieho alebo hovädzieho, korenín a zeleniny. Táto dobrota sa následne upečie v peci a môže sa podávať. Servíruje sa s petržlenovou vňaťou, rajčinami, cibuľou a pokvapká citrónovou šťavou.
Simit: Najviac typickým tureckým pečivom je simit. Simit je pečivo v tvare kruhu s dierou uprostred. Je bohato posypaný sezamovými semienkami. Simit: typické turecké pečivo. Simit je pravdepodobne najznámejším tureckým pečivom vo svete vôbec. Kúpte si simit do ruky predtým, ako nastúpite na trajekt cez Bospor, a potom odrobinky hádžte čajkám.
Meze: Meze (predjedlá) patria k dôležitej súčasti tureckej kuchyne. Na stole ich nájdete hneď niekoľko a sú tak sýte, že na hlavný chod už nezostane skoro miesto. Najčastejšie si môžete dopriať jedlá z čerstvej zeleniny, šaláty, pokrmy z bulguru, olivy, fazuľu, syry, plnené hroznové listy, ale aj rôzne pečivo.
Dolma: Slovo “dolma” označuje všetko čo je plnené. V tureckej kuchyni do tejto kategórie spadajú dva typy jedál - plnené mäsom a plnené ryžovou zmesou. Dolma plnená mäsom sa považuje za hlavné jedlo a podáva sa často s jogurtom. Naopak dolma plnená ryžovou zmesou je často vegetariánska a podáva sa ako predjedlo.
Börek: Ten kto vie pripraviť dobrý Börek považuje sa právom za výborného kuchára. Tajomstvo spočíva v ručnej príprave cesta, ktoré sa podobá na lístkové a je dôležité rozvaľkať ho na tenučké pláty. Samozrejme v dnešnej dobe sa dá už všetko zľahčiť a pláty sa dajú kúpiť v obchode, to vás však diskvalifikuje zo súťaže o najlepšieho kuchára. Pláty cesta sa navrstvia do misky a následne sa naplnia mäsom, špenátom alebo syrom. Nezostaňte len pri jednom druhu a vychutnajte si rad za radom všetky. Börek: Pečivo z tenkého lístkového cesta filo, plnené syrom, špenátom, mletým mäsom či zemiakmi. Pochádza z čias Osmanskej ríše, je tradičnými raňajkami alebo olovrantom.
Midye Dolma: Mušle plnené aromatickou zmesou ryže, korenia, a byliniek. Obľúbené pouličné jedlo, typické najmä pre Istanbul a pobrežné oblasti Egejského mora. Mušle nájdete v centre Istanbulu na každom rohu. Iba tak na ulici stojí predavač, rozloží si prenosný stolček a ponúka mušle s citrónom. Volá sa to Midye dolma. Miestni si mušle dajú, keď majú chuť na menšiu desiatu, olovrant alebo by si dali len tak niečo drobné pod zub. Ako jesť midye dolma? Mušle sú otvorené a už spracované s ryžou s koreninami a vy si ich iba pokvapkáte citrónom a šup to do seba. Jedzte do polosýta, lebo ak sa nasýtite, ryža sa vo vašom žalúdku roztiahne a budete prejedený.
Kumpir: Kumpir patrí medzi najpríjemnejšie prekvapenia v tureckej kuchyni. Na prvý pohľad môže vyzerať zvláštne až bizárne, ale pustite sa do toho a uvidíte v čom spočíva jeho genialita. Kumpir sa veľmi často spája s Istanbulom, ale nájdete ho aj v mnohých iných, tureckých mestách. Ide o gigantický pečený zemiak, ktorý predavač zručne pred vašimi očami otvorí, jeho vnútro premieša s maslom a syrom a následne ho naplní plnkami podľa vášho výberu. Stačí len ukázať na kukuricu, hrášok, olivy, bulgur, jogurt, salámu, cviklu alebo čokoľvek iné a o pár okamihov môžete ochutnávať niečo, čo si rýchlo obľúbite. Kumpir, čo je geniálny pečený obrovitánsky zemiak plnený syrom a asi všetkým možným k tomu.
Kokoreç: Kokoreç nemusí byť pre mnohých tým najobľúbenejším jedlom, ale kto má rád vnútornosti, ten v ňom spozná lahôdku. Nie je tak bežný ako iné druhy tureckých jedál, ale veľmi ľahko si ho všimnete. Stačí hľadať v pouličných stánkoch gril na ktorom je Kokoreç napichnutý. Na prvý pohľad možno niekomu pripomenie sladký trdelník. Nedajte sa pomýliť, pretože kokoreç je akoby jeho opakom. Vyrábajú ho z jahňacích alebo kozích vnútorností medzi ktorými nechýba srdce, pľúca či obličky. To všetko sa naseká, premieša s citrónom, koreninami a napokon sa naplní do ekmeku, podobne ako pri köfte či balik ekmeku. No ja tu chcem hovoriť o kokoreç, pretože je silným zážitkom vybočujúcim z normy. Ide o jedno z najkontroverznejších pouličných jedál, sú to okorenené grilované ovčie črevá podávané v chlebe.
Sladké potešenie a nápoje
V tureckej gastronómii majú dôležité miesto aj sladkosti. Medzi najznámejšie turecké sladké špeciality patrí baklava. Baklava sa pripravuje z mnohých vrstiev veľmi tenkého filo cesta prekladaného nasekanými orechmi a po upečení sa zalieva cukrovým alebo medovým sirupom. Baklava vznikla na juhu Turecka, na začiatku Kurdistanu v meste Gaziantep, ktoré v BUBO navštevujeme na našom zájazde Kurdistan - k najstaršej pamiatke sveta. V Istanbule máte dnes množstvo baklavární. Ide o luxusné „obchodíky“ na najznámejších turistických miestach Istanbulu. Güllüoğlu v Karaköy má základnú reklamu v tom, že majú iba jednu jedinú pobočku. A ide o najlepšiu baklavu v meste. Vstúpite dovnútra, áno, bude plno. Postavíte sa do rady a najprv zaplatíte. Čo? Kúpte si „prehliadku baklavy“ kávičku či čaj. Potom si idete k pultu vybrať a sami si donesiete tácku k stolu. Zakusnete a aj keď nie ste na koláče, tak ako ja, vystrelíte do neba. No vyskúšajte aj novú Istanbulskú špecialitu, a tou je baklava so zmrzlinou. Teplá baklava so studenou zmrzlinou. Tento istý trik dnes dostanete u Nusreta - viď. Güllüoğlu z Karaköy ponúka najlepšiu ballavu.
Ďalším typicky tureckým dezertom je lokum. Lokum sa vyrába z cukru, škrobu a vody s rôznymi príchuťami. Lokum, známy aj ako „turecký med“, je želatínová sladkosť ochutená ružovou vodou, citrusmi, mätou alebo orechmi. Tieto malé kocky sú mäkké, sladké a jednoducho neodolateľné. Lokum pochádza z Osmanskej ríše, stal sa symbolom pohostinnosti.
Keď v roku 2019 Oxfordský slovník pridal „simit“ do svojho slovníka, Turci oslavovali. Turci nepripúšťajú, že simit prišiel do Istanbulu s migráciou sefardských židov z Granady koncom 15. storočia. Simit je chrumkavý kruhový praclík posypaný sezamovými semienkami. Typické pouličné pečivo, ktoré nájdete na každom rohu, obzvlášť v Istanbule.
Türk Kahvesi: Turecká káva. Silná nefiltrovaná káva pripravovaná v džezve, servírovaná v malých šálkach. Dôležitá súčasť tureckej kultúry, pochádza z obdobia Osmanskej ríše. Turecká káva je úplne odlišná od toho, čo pod týmto názvom dostanete v Česku. Pokiaľ chcete ochutnať ozajstnú kvalitu, vyhľadajte cukrárne s dlhou tradíciou - skúste napríklad sieť cukrární Hafiz Mustafa v Istanbule.
Çay: Turecký čaj. Čierny čaj pripravovaný v dvojposchodovej kanvici, servírovaný v typických pohárikoch. Čaj je neodmysliteľnou súčasťou každodennej tureckej kultúry. Turecký čaj - čierny čaj podávaný v malých sklenených pohárikoch je neoddeliteľnou súčasťou tureckej kultúry.
Ayran: Osviežujúci nápoj vyrábaný z jogurtu, vody a soli. Tradičný nápoj k pokrmom ako kebap alebo pide, obľúbený po celom Turecku. Ayran je osviežujúci nápoj z jogurtu zmiešaného s vodou a soľou. Je veľmi obľúbený počas horúcich letných mesiacov, často sa podáva k pokrmom obsahujúcim mäso alebo korenené ingrediencie.
Dondurma: Turecká zmrzlina s naťahovacou konzistenciou vďaka prídavku salepu. Obľúbená pochúťka pôvodom z oblasti Kahramanmaraş. Keď hovoríme o zmrzline, tak musíte na ulici ochutnať tureckú zmrzlinu. Ak máte deti, či ste vtipálek, tak určite. Nejde mi o zmrzlinu, ale o to, čo sa deje okolo. No aj samotná zmrzlina je akási hutnejšia, než tá talianska. Niekde som čítal, že nestačí lyžička, ale na tureckú zmrzlinu potrebujete nôž. Vysvetľovali mi to tak, že Turci zmrzlinu bijú. Majú takú veľkú lopatu a, naozaj, keď klient odíde, tak zmrzlinár začne so zmrzlinou bojovať. Asi to bude slušné posilňovanie. A akú si dať? Čierna chutí ako popol, ale sú s ňou super foto na Instagram.
Künefe: Teplý dezert z jemných vlákien cesta kadayıf, plnený syrom, zaliaty sladkým sirupom a posypaný pistáciami. Typický dezert pochádzajúci z oblasti Hatay a juhovýchodného Turecka.
İrmik Helvası: Dezert pripravený zo semoliny, masla, cukru a píniových orieškov. Typická turecká sladkosť podávaná pri slávnostných príležitostiach a významných životných udalostiach.
Boza: Hustý fermentovaný nápoj zo pšenice alebo prosa. Obľúbený v zimnom období, pochádza z osmanskej doby a je populárny najmä v Istanbule, kde existujú tradičné boza bary.
Salep: Horúci nápoj pripravený zo sušeného prášku hľúz orchideí, ochutený škoricou. Obzvlášť obľúbený v chladnejších mesiacoch po celej krajine, historicky spojený s osmanskou kultúrou a tureckou tradíciou.
Pişmaniye: Turecká sladkosť podobná cukrovej vate, pripravovaná z cukru a múky. Mesto İzmit je preslávené výrobou tejto tradičnej pochúťky.
Tavuk Göğsü: Tradičný turecký mliečny puding obsahujúci jemne rozomleté kuracie mäso. Pochádza z palácovej kuchyne Osmanskej ríše.
Rakı: Alkoholický nápoj s anízovou príchuťou, ktorý sa zvyčajne riedi vodou. Národný turecký alkoholický nápoj, tradične sprevádzajúci dlhé spoločenské večere.
Turecká kuchyňa je dnes fenoménom a nielen, že patrí k najchutnejším kuchyniam sveta, jej rozmanitosť je dedičstvom tureckej či osmanskej histórie. Dnešné turecké predstavy v kuchyni sú pozostatkom Osmanskej ríše, ale tá sa skladala z mnohých kútov sveta a tak tureckú kuchyňu ovplyvnili chute a predstavy Blízkeho Východu, Kaukazu, Perzie, Strednej Ázie, ale aj Balkánu či severnej Afriky a Grécka. Všetky tieto národy, etniká, všetci spoločne vytvárali obrovskú ríšu alebo ju svojou kultúrou ovplyvňovali a to všetko sa podpísalo pod gastronomické dedičstvo. Dnes je pomerne ťažké presne charakterizovať tureckú kuchyňu a vybrať zopár jedál, ktoré ju vystihujú. Nielen v minulosti, ale aj dnes je Turecko obrovskou krajinou a kuchyňa vyzerá úplne inak v Istanbule, v mestách na brehu Čierneho mora, na Stredomorskom pobreží, v Anatólii či na východe krajiny v oblastiach, ktoré sa dotýkajú Iránu či Iraku.