V posledných rokoch sme si čoraz viac obľúbili kapustovitú zeleninu - nielen pre jej výživové hodnoty, ale aj všestranné využitie v kuchyni. Čínska a pekinská kapusta patria medzi naše najobľúbenejšie druhy. Práve preto je dôležité vedieť ich rozlíšiť, ak sa chystáme ich pestovať v našej záhrade alebo využiť v jedlách.
Rozdiely medzi čínskou a pekinskou kapustou
Čínska kapusta (Brassica rapa var. chinensis) má otvorenú ružicu polovzpriamených listov s mäsitými stopkami a výraznou žilnatinou. Listy sú jemné a krehké, vhodné najmä do šalátov. Pekinská kapusta (Brassica rapa subsp. pekingensis) tvorí kompaktné, valcovité hlávky, ktoré sa dajú dlho skladovať. Listy sú svetlozelené, na okrajoch jemne zvlnené.
Čínska kapusta má voľné, tmavozelené listy s hrubou stopkou a nevytvára hlávky, zatiaľ čo pekingská kapusta tvorí pevne zomknuté valcovité hlávky so svetlozelenými listami. Pekinská kapusta má jemnejšiu chuť a iný tvar rastu, čo ju robí ideálnou pre iné kulinárske využitie.
V obchodoch bežne kupujeme pekinskú kapustu, má zväčša valcovitú a široko súdkovitú hlávku, tvorenú bledozelenými listami so žilnatou čepeľou a plochými širokými stopkami. Čínska kapusta (brassica chinensis) vyzerá trochu inak, netvorí pevné hlávky, je sýto zelená a u nás sa veľmi nepestuje a vlastne ani nepredáva.
Pestovanie pekinskej kapusty
Pekinská kapusta sa najviac pestuje vo východnej Ázii, kde má také zastúpenie vo výžive obyvateľstva, ako u nás kapusta. Najobľúbenejšou zeleninou je však v Čine, Japonsku a Kórei, kde majú k dispozícii široký sortiment s rôznymi vlastnosťami. V Európe ju začali pestovať až v 18. storočí. Pekinská kapusta sa podobá skôr hlávkovému šalátu, ako kapuste. Tvorí valcovitú hlávku dorastajúcu do výšky 400 až 500 mm. Patrí do čeľade kapustovitých, netvorí však hlúb. Listy sú úzke, rebrovité, so silne skučeravým okrajom, voľne obklopujú vnútorné, pevné srdiečko.
Pekinskú kapustu už vyše 3 000 rokov pestujú v okolí Pekingu a patrí medzi tie najzákladnejšie čínske zeleniny. Do Európy sa dostala až v roku 1790, ale u nás sa vo väčšom začala pestovať až v roku 1990. Je neporovnateľne jemnejšia a krehkejšia ako naše kapusty, hlávka sa konzumuje celá, nie je z nej prakticky žiaden odpad. Má valcovitú pevnú hlávku dlhú 25 - 40 cm s priemerom 10 - 15 cm. Listová čepeľ je široká, svetlozelená, spojená s dužinatou stonkou po celej dĺžke. Je to jednoročná rastlina, ktorá kvitne v čase dlhých dní. Preto ju musíme vysievať tak, aby sa zber uskutočnil pred dlhodenným obdobím roka, inak vybehne do kvetu.
Kapusty uprednostňujú hlinitopiesočnaté, výživné pôdy s neutrálnym pH (6,0-7,0). Pred výsadbou pôdu prekypríme a zapracujeme dobre rozložený kompost alebo maštaľný hnoj. Obe kapusty vyžadujú slnečné až polotienisté miesto. Znesú aj mierne zatienenie, ale na slnku rastú lepšie. Pôda má byť dobre priepustná, mierne vlhká.
Pekinská kapusta vyžaduje podobné podmienky ako domáce druhy. Vyhovuje jej teplejšie, pred vetrom chránené miesto. Najviac sa jej bude dariť v hriadkach vyhnojených maštaľným hnojom, keďže je náročná na množstvo živín a dusíka v pôde. Pôda by mala byť hlinitá, humózne pôdy s dobrou vodnou kapacitou a pH 6 - 6,5. Nie sú vhodné kyslé pôdy. Zemina by mala byť priepustná s pH okolo 6,5 až 7. Dôležité je, aby bola dobre pohnojená.
Po zbere predplodiny asi 14 dní pred sejbou pozemok zrýľujeme a zapracujeme do pôdy priemyselné hnojivá v dávke asi 17 g N, 2 g P2O5 a 15 g K2O.
Výsev a starostlivosť
Priamy výsev odporúčame v lete. Predpestovanie priesad je vhodné najmä pri jarných výsadbách, kde hrozí vybiehanie do kvetu. Pekinskú kapustu sadte na slnečné, chránené miesto od júla do augusta. Dôležité je odstrániť burinu, pred výsadbou prihnojiť a rastliny jednotiť. Vyžaduje dostatok vody a jej listy sú citlivé na sucho, ktoré spôsobuje horkosť.
Ideálny čas na výsev kapusty pekinskej je júl a začiatok augusta. Ak by sa zasadila skôr, začne vybiehať do kvetu. Preto je vynikajúcou zeleninou na druhú výsadbu. Semená kapusty vysievajte priamo do pripraveného záhona, do hĺbky 1 až 2 centimetre. Saďte po viacerých kusoch do hniezd, ktoré usporiadate do riadkov. Jednotlivé riadky by mali byť široké aspoň 40 cm. Medzi hniezdami nechajte priestor asi 30 cm. Na jeden meter štvorcový pôdy budete potrebovať zhruba 2 g semena.
Sejeme ju bežne v júli až začiatkom augusta priamo do riadkov širokých 40 cm a po 3 - 4 týždňoch ju jednotíme na vzdialenosť 20 cm v riadku. Sadenice si môžeme aj predpestovať. V skleníku môžeme pestovať pekinskú kapustu z januárových výsevov na jarný zber.
Keď semienka vzídu a mladé rastlinky trochu podrastú, je potrebné porast vyjednotiť. Nechajte vždy len jednu, najsilnejšiu, rastlinu zo skupiny. Sejeme do riadkov širokých 0,40 mm a hĺbky 10-20 mm. Na 1m2 potrebujeme 1,5 až 2 g semena. O 3 až 4 týždne po sejbe rastliny jednotíme na vzdialenosť 300-350 mm v riadku.
Pravidelná, ale nie nadmerná zálievka je kľúčová najmä pri tvorbe hlávok. V lete polievame najlepšie ráno. Udržuje pôdu vlhkú, chladnú a znižuje výskyt buriny. Kapusta nie je v porovnaní s ostatnými druhmi zeleniny výrazne náročná na vodu. Stačí, ak jej zabezpečíte primeranú závlahu, tak ako aj domácim druhom. Dostatok vlahy je dôležitý, aby mali listy dobrú štruktúru a nezískali horkú chuť.
V čase, keď sa objavia prvé pravé listy, porast okopávame a zalievame, aby sme dosiahli jemné, krehké listy. V tomto období je veľmi dôležité chrániť rastliny proti skočkám, ktoré sú spolu s kvetovkou najrozšírenejšími škodcami pekinskej kapusty.
Pri pestovaní kapusty pekinskej sa u nás často stretávame s neúspechmi. Hlavnou príčinou je veľmi skorá sejba, pri ktorej vybieha do kvetu. Medzi najčastejšie ochorenia patrí čierna hniloba, považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica. Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba, známa aj ako nádorovka kapustová.
V tomto období je veľmi dôležité chrániť rastliny proti skočkám, ktoré sú spolu s kvetovkou najrozšírenejšími škodcami pekinskej kapusty.
Zber a skladovanie
Hlávky kapusty pekinskej by mali byť plne vyrastené a pripravené na zber v októbri až novembri, v závislosti od dátumu výsadby. Vytvorené pevné hlávky postačí odrezať. Vhodné miesto na rez je tesne pod listami vyrastajúcimi z koreňa. Akonáhle sú lístky kapusty dostatočne veľké na jedenie, môžete ich odrezávať niekoľko centimetrov nad zemou (aspoň 2,5 cm).
Vhodné je však počkať kým podrastú a vytvoria hlávky, ktoré potom nad povrchom odrežete. Takto môžete kapustu zbierať niekoľkokrát. Zberať začíname v októbri alebo v novembri v čase, keď sú už vytvorené pevné hlávky. Odrezávame ich tesne pod nasadenými stopkami listov na koreni.
Zozbieranú úrodu v čerstvom stave skladujte na tmavom a chladnom mieste, v pivnici alebo v chladničke. Ideálne podmienky sú teplota medzi 0 - 2 °C a vlhkosť okolo 95 %. V pivnici by sa zároveň nemali nachádzať jablká a mala by byť uzavretá pred slnečným žiarením. Pri dodržaní vhodných podmienok vydrží pekinská kapusta v pivnici čerstvá až tri mesiace. Zbierka zákonov č. Semená sa sadia na vonkajšie slnečné stanovisko približne od polovice mája do júla do sponu aspoň 40 x 30 cm.
Kapustu skladujte v chladničke, ideálne v zásuvke na zeleninu, bez predchádzajúceho umytia. Čínsku kapustu môžete zabaliť do vlhkého papiera, pekingská vydrží dlhšie v chlade a tme.
Kulinárske využitie a zdravotné benefity
Pekinská kapusta je vhodná na prípravu najrôznejších pokrmov, z ktorých väčšina má pôvod v Ázii. Podávať sa môže čerstvá alebo tepelne upravená. V čerstvom stave je vynikajúcim doplnením akéhokoľvek šalátu, výborne chutí tiež ako samostatná ako príloha k jedlu.
Čínska kapusta je ideálna do šalátov, stir-fry jedál, polievok a na výrobu kimchi. Jej chrumkavá textúra a nutričné hodnoty ju predurčujú na pestré využitie v kuchyni. Pekinská kapusta sa hodí do čerstvých šalátov, zapekaných jedál či polievok. Má jemnú chuť a jej listy rýchlo zmäknú, vďaka čomu sú vhodné aj na surovú konzumáciu.
Obe kapusty sú bohaté na vitamíny C, K a vlákninu. Pomáhajú posilniť imunitu, podporujú zdravie kostí a trávenie. Vďaka nízkemu obsahu kalórií sú skvelou súčasťou zdravej výživy.
Nenáročný recept z jedného pekáča
V porovnaní s hlávkovou kapustou obsahuje menej cukrov, celulózy, ale viac ľahko stráviteľných bielkovín. Obsahuje aminokyseliny, predovšetkým Lyzín, ktorý je nepostrádateľný pre ľudský organizmus. Obsah vitamínu C sa pohybuje od 22 do 80 mg (na 100 g). Viacej ho obsahujú mladé, nevybielené, menej staršie listy.
Význam striedania plodín
Každý organizmus (teda aj pôda) sa časom vyčerpá, opotrebujú sa jeho „orgány“ či mechanizmy. Zároveň ho pohltia buď prijaté, alebo vlastné toxíny. Toto sa môže stať z viacerých dôvodov. Zväčša pôdu pohltia koreňové výlučky a toxické odpady z tých istých alebo príbuzných, neustále po sebe pestovaných rastlín. Okrem toho, dlhodobé pestovanie tej istej kultúry na jednom mieste má za následok nahromadenie negatívnych mikroorganizmov, škodlivých pôdnych živočíchov a chorôb. Preto na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy.
Aj pri zabehnutom striedaní pestovaných rastlín je však z času na čas vhodné prerušiť cyklus zeleným hnojením. Mnohí záhradkári nevyužívajú potenciál svojej záhrady naplno. Po dopestovaní jednej plodiny často nechá uvoľnené miesto ležať ladom. Ak však chcete svoj pozemok využiť naplno, prázdne miesta by na ňom nemali existovať.
Špeciálny spôsob, ako možno predchádzať pôdnej únave, je zmiešané pestovanie rastlín, teda každý riadok iná zelenina, aby sa jednotlivé rastliny navzájom chránili pred škodcami. Efektívnejšie je vysadiť do každého riadka na záhone inú zeleninu (ale i koreniny či liečivé rastliny), teda vytvoriť akúsi zmiešanú kultúru - tým jednak oddialime jednostrannú vyčerpanosť a únavu pôdy a jednak podporíme jej dynamickú detoxikáciu.
Vyššiu efektívnosť dosiahneme aj tak, že záhony po zbere úrody nikdy nenecháme holé, keď na nich budeme celoročne, aj bez zimnej prestávky, pestovať rastliny. Vzhľadom na efektívnosť je vhodné si roztriediť zeleninu zhruba podľa jej vegetačného obdobia, teda podľa času, ktorý potrebuje v našich klimatických podmienkach od výsevu až po zber úrody.
Vhodnou kombináciou zelenín (či už ide o postupné, alebo paralelné/súbežné pestovanie) s rôznou dĺžkou vegetácie môžeme niekoľkonásobne zvýšiť úrodu z toho istého záhona za daný rok. Pri plánovaní záhrady môžete využiť aj princíp tzv. "vertikálneho pestovania", ktorý je ideálny pre menšie záhrady. Na začiatku môže byť vytváranie kombinácií náročné. Nezabudnite sledovať aktuálne trendy v záhradkárstve, ako je využívanie prírodných prípravkov na ochranu rastlín a ekologické metódy pestovania.
V praxi nikdy nenechávame pôdu po zbere prvej plodiny nevyužitú, práve naopak - snažíme sa z nej získať čo najviac úrody aj následným pestovaním zelenín s kratším vegetačným obdobím. Dnes už vieme, že pestovať na danom záhone len jednu zeleninu v roku, teda ako monokultúru, je z viacerých pohľadov málo efektívne.
Pri pestovaní zeleniny je dôležité nielen dlhodobo udržiavať zdravú a úrodnú pôdu, ale aj v maximálnej miere zohľadniť požiadavky zelenín, ako je obsah humusu, hrudkovitosť pôdy, intenzita slnečného žiarenia a pôdna vlhkosť.
Zeleniny si teda rozdelíme hlavne podľa ich náročnosti na vysoký obsah živín v pôde, alebo, naopak, aj podľa ich citlivosti na vysoký obsah živín. Zeleniny náročné na živiny vysádzame hneď prvý rok po jesennom organickom vyhnojení pôdy, do tzv. 1. trate. Zeleniny pestované v 1. trati (teda hlúboviny, zemiaky, kukurica i plodová zelenina a zeler), by sme mali počas vegetácie viackrát okopať, podporí to prevzdušnenie pôdy a uvoľnenie ďalších pôdnych živín.
Klasicky hnojíme na jeseň tým, že do pôdy zapravíme kompostovaný maštaľný hnoj v množstve 10 až 12 kg/m2. V biozáhradke je často vhodnejší tzv. štvorhonový osevný systém. Tu používame na hnojenie vyzretý kompost, ktorý obsahuje síce menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zasa má vyšší obsah humusotvorných látok. Keď takýmto kompostom dohnojujeme pôdu v množstve 8 až 10 kg/m2 každú druhú jeseň, zaistíme rovnomernejšie zásobovanie pôdy živinami.
Nevhodným susedom je cesnak, cibuľa a cvikla, ktoré potrebujú menej zálievky. Nepestujeme ich ani s jahodami, malinami a ostružinami, pretože neznášajú kyslé pôdy.
Ani tieto druhy kapusty nepestujeme na záhone s ostatnou hlúbovou zeleninou (kapusta, kel, kaleráb, karfiol, brokolica, ružičkový kel), napadajú ich totiž tí istí škodcovia a pri väčšej ploche je i vyššie riziko nákazy.
Vhodné kombinácie plodín:
- karfiol - zeler
- petržlen - rajčina
- paprika - zeler
tags: #pekinska #kapusta #predplodina