Vypestovať si vlastné ovocie a zeleninu je čoraz populárnejšie. Či už máte záhradu, balkón alebo len kúsok miesta na parapete, existuje mnoho spôsobov, ako si dopriať čerstvé a chutné plody vlastnej práce. Tento článok vám poskytne užitočné rady a tipy pre úspešné pestovanie ovocia a zeleniny pre vlastnú spotrebu.
Plánovanie a príprava
Úspech závisí od dobrého plánovania. Zvážte, ktoré druhy ovocia a zeleniny sú pre vás najatraktívnejšie a najužitočnejšie. Zohľadnite priestorové možnosti, klimatické podmienky a svoje pestovateľské skúsenosti. Pestovanie sa nám spája skôr s vidieckym prostredím. Dá sa to však aj v meste. Aj keď nemáte záhradku no túžite po prísune vitamínov zo zeleniny, všetko sa v obmedzenom množstve dá! Chutné rajčiny či papriky, vlastné citrusy, ale aj bylinky na dolaďovanie skvelých jedál. To všetko si nemusíte kupovať v obchode, vypestujte si to!
Základné pravidlá pestovania na balkóne
Rastliny treba pestovať vo väčších a dostatočne hlbokých nádobách, ktoré prispôsobujeme podľa druhu tej-ktorej zeleniny. Je dôležité, aby mali črepníky odvodňovacie otvory a boli položené na miskách, ktoré zachytia odtekajúcu vodu. Misky kontrolujte, vylievajte prebytočnú vodu, a to najmä po daždi.
Dôležité je taktiež nádoby na pestovanie dobre upevniť a zabezpečiť proti uvoľneniu. Myslite na to, že počasie nebude vždy ideálne a vietor dokáže urobiť veľa škody. Z bezpečnostného hľadiska je taktiež dôležité vedieť, aké zaťaženie váš balkón zvládne, nakoľko veľké nádoby so zeminou sú dosť veľkým nákladom.
Črepníky naplňte vhodným a kvalitným substrátom, nezabudnite ani na drenáž. Nenapĺňajte črepníky úplne po vrch, radšej nechajte od vrchu dostatočný odstup od substrátu. Ak totiž dôjde na silný dážď alebo vietor, nebudete musieť neustále upratovať balkón od blata. Vyberajte črepníky v bledých farbách, aby sa neprehrievali na slneku. Hĺbka by mala byť aspoň 20 cm. Vyskúšať môžete aj pestovateľské vrecia.
Nezabudnite rastlinky pravidelne polievať, aby substrát nepreschol. Dbajte na dostatočnú zálievku, a to ráno a večer. Zohľadnite nároky jednotlivých druhov zeleniny na svetlo a priestor, vytvorte vhodné podmienky. Ako ideálne sa na balkón javia predovšetkým zakrpatené odrody.
Využite priestor
Na balkóne určite využite plochu zábradlia - či už ide o kovové alebo betónové prevedenie. Kým však vôbec začnete, z bezpečnostných dôvodov si overte jeho pevnosť. Pomôcť vám môžu aj závesné kvetináče či voľná plocha steny, na ktorú si môžete dať napríklad paletu s rastlinami. Kreativite sa medze neklamú, limitovať vás môže iba priestor. Z pozdĺžnych črepníkoch si môžete vytvoriť aj prírodnú clonu, doprajete si tak viac súkromia a zelene pri rannej kávičke.
Čo pestovať na balkóne?
V črepníku bez problémov dopestujete skoré odrody reďkovky a šalátu, špenát, či sladký hrášok. Na výsev reďkovky zvoľte hlbší kvetináč, aby koreň mal priestor na svoj rast. Reďkovky sa pestujú naozaj ľahko a rýchlo rastú. Využijete ich do šalátov, nátierok, k chlebíku či pečivu. Vynikajúca je aj polievka z jarnej reďkovky.
Hrášku vyberte väčšiu nádobu. Nezabudnite ani na oporu, napríklad z bambusových tyčí. Hrášok môžete vysievať už koncom februára. Veľkou výhodou je, že na výsev hrášku môžete zrecyklovať substrát z minuloročnej sezóny, nakoľko nie je náročný na živiny. Sám dokonca pôdu obohacuje o dusík.
Domáce rajčiny milujú všetci. Vysvetľovať viac netreba, za všetko hovorí ich farba, vôňa aj chuť, ktoré sú neporovnateľné s tými z obchodu. Čím slnečnejší balkón máte, tým lepšie pre rajčiny. Potrebujete však hlbšiu nádobu s pôdou bohatou na humus a keďže rastú do výšky, treba ich aj poriadne zakotviť. Okolo spodnej časti rastliny spravte menšiu priehlbinu a rastlinu pravidelne zalievajte. Dajte však pozor na to, aby ste jej zbytočne neoprskali listy, lebo inak ich môže slnko spáliť. Ak sa ale o rajčiny budete poriadne starať, tie isté rastliny vám budú rodiť aj 2 - 3 roky po sebe.
Naopak, ak je váš balkón tienistejší, vsaďte na rukolu či hlávkový šalát. Vhodný je pre ne polotieň, plytká nádoba a menej vody. Semienka rukoly stačí iba jemne vtlačiť do kyprej zeminy, zaliať vodou a sledovať, ako budú každým dňom naberať na objeme. Asi po troch týždňoch vám vyrastie úroda vhodná pre 4-člennú rodinu na dobrý nedeľný obed. Chuťové poháriky zaleje jedinečná horčina, ktorá vám osvieži každý šalát. Naopak, na hlávkový šalát si počkáte až približne 90 dní, čo si vyžaduje určitú poriadnu dávku trpezlivosti, ale aj starostlivosti.
Jahody, to nám pripomína leto! Ak si však zvolíte stálerodiacu odrodu, môžete si na nich pochutiť od apríla až do októbra. Nádoba nie je podstatná, no treba do nej dať dobre priepustný humus. Semienka by mali mať vlahu tak akurát a odporúča sa, aby bola rastlina zavesená a vystavená slnečným lúčom. V júni by ste mali mať už úrodu hotovú. A verte či nie, takéto domáce jahody majú úplne inú chuť ako tie kupované. Jahody sú skvelé aj v tom, že ich stačí zazimovať slamenou pokrývkou na balkóne a rodiť budú aj ďalší rok.
A čo takto bylinková „záhrada“? Čerstvé bylinky kupované v obchodoch s potravinami nie sú práve najlacnejšie. Omnoho viac sa oplatí vypestovať si bylinky v kontajneroch alebo väčších kvetináčoch na balkóne. Rozmarín, bazalka, tymian a šalvia môžu byť vysadené v jednom kvetináči. Určite sa tiež oplatí pestovať mätu, ktorá na nekonečné možnosti zužitkovania a odháňa niektoré druhy hmyzu.
No, a ak máte radi aromatické jedlá, určite oceníte mať na dosah čerstvý cesnak. I v menšom pozdĺžnom kvetináči sa dá vypestovať dostatok chutného cesnaku. Ľahko sa pestuje, odpudzuje hmyz a keď ho vysušíte, máte zdravú zásobu.
Ak sa chcete pozerať na niečo pekné a praktické zároveň, zvoľte jedlé kvety. V kulinárstve ich uplatníte nielen ako dekoráciu, ale aj ako súčasť rôznych nátierok či šalátov. Ideálne sú kapucínky, z ktorých sa jedia kvety, listy aj plody. Keďže ide o popínavú rastlinu, zaveste ju a pozorujte, ako semienko vyklíči v nádhernú, ale aj chutnú rastlinu, ktorá chuťou pripomína žeruchu. Výbornou voľbou je taktiež levanduľa, ktorá má úžasnú vôňu aj krásne vyzerá. Z jej kvetov si môžete uvariť napr. čaj, či osviežujúci sirup.
Drobné ovocie
Drobné ovocie je u nás čoraz obľúbenejšie, pretože je veľmi chutné a osviežujúce, a drobné plody, akými sú jahody, čučoriedky alebo maliny, sú aj skutočnou vitamínovou bombou. Pestovanie jahôd, malín, černíc, čučoriedok a ostatných bobuľovín prináša radosť a je aj užitočné. Musíme však zabezpečiť úrodnú pôdu, dostatočné a vhodné hnojenie, zalievanie a ochranu pred škodlivými organizmami. Pri výsadbe venujeme osobitnú pozornosť pôde. Zemina pre drobné ovocie by mala byť ľahká, mierne kyslá a humusovitá. Drobné ovocie sadíme na väčšie plochy alebo hriadky zeleninovej záhrady, na samostatnú hriadku, ale môžeme sadiť aj do črepníkov, košov alebo nádob medzi balkónové rastliny.
Pred vysadením sa musíme presvedčiť, či naša záhrada spĺňa základné podmienky pre primeraný rast a úrodnosť: Prvou podmienkou je slnečná poloha. Drobné ovocie nesmieme nikdy sadiť na tienisté miesta, ako je podrast alebo za budovami. Pôda pre drobné ovocie musí byť ľahká, mierne kyslá a humusovitá. Drobné ovocie nikdy nevysádzame do ťažkej hlinitej pôdy.
Pri výsadbe rastlín drobného ovocia si treba uvedomiť, že ide o trvácne rastliny s veľmi odlišnou životnosťou. Jahody by sme mali mať na jednom mieste dva až tri roky, maliny, černice, ríbezle a egreše maximálne 12 rokov, americké čučoriedky dokonca aj viac než tridsať rokov. Po tomto čase treba rastliny presadiť na iné miesto.
Rastlinám drobného ovocia treba zabezpečiť dostatok vody, nie však priveľa. V horúcich letných dňoch, keď väčšina začína dozrievať, by rastliny bez zavlažovania neprežili. Kvôli nevhodným rastovým podmienkam rastliny najskôr zle rastú. Majú málo základných a bočných plodových výhonkov. V nasledujúcom roku rastliny bohato kvitnú, vytvoria veľa plodov a listov, a v treťom roku vyschnú.
Najlepšie je, ak sa drobné ovocie sadí do radov. To uľahčí udržiavanie priestoru pod kríkmi, do ktorého sa neustále tlačí burina. Kríky môžeme sadiť aj na fóliu proti burine, ktorá nám značne uľahčí prácu. Výsadba do radu umožní aj prietok vzduchu medzi kríkmi, čo značne prispieva k údržbe suchých a vzdušných kríkov. Tým zaistíme súčasné obnovovanie, ktoré je u drobného ovocia dôležité. Spoločne vysádzame aj ovocné druhy, ktoré treba kvôli vtáctvu, ktoré odnáša plody, zakrývať, resp. Drobné ovocie môžeme sadiť aj ako živý plot.
Jahody a iné drobné ovocie sú náročné na výživu. Na hnojenie je najlepšie používať špeciálne organické hnojivo Plantella Nutrivit na jahody. Ide o úplne prírodné hnojivo, ktoré je dovolené aj v ekologickom poľnohospodárstve. Obsahuje veľa organickej látky, humínovej a fulvovej kyseliny, čím urýchľuje vznik humusu.
Ovocie z domácej záhrady nás môže zásobovať od jari do jesene. V máji dozrievajú prvé jahody. Koncom júna začnú dozrievať americké čučoriedky a v júli černice. Posledné zbery sa prelínajú s oberaním viackrát rodiacich jahôd a dvakrát rodiacich malín. Produkty Plantella a Bio Plantella sú výsledkom dlhoročných znalostí, overeného výskumu a technologických inovácií renomovaného slovinského výrobcu Unichem.
Ovocné stromy
Narozdiel od zeleniny, ovocie delíme do dvoch kategórii. Sú nimi ovocie rastúce na kríkoch a ovocie, ktoré rastie na stromoch. Obe druhy potrebujú rozdielnu starostlivosť nato, aby sme sa mohli mohli dočkať krásnych chutných plodov.
Kiwi
Plody aktinídie (kiwi) obsahujú vysoký podiel vitamínov C, B, E, stopových prvkov a minerálov. Aktinidia je rýchlo rastúca liana s opadavými listami, ktorá rýchlo vytvorí bujnú vegetáciu, ktorá sa nezaobíde bez opory. Vytvára dlhé výhonky s listami, ktoré dokážu odparovať veľa vody, preto je potrebné im zabezpečiť vhodné miesto a dostatočnú vlhkosť. Pre majiteľov menších záhrad alebo terás môže byť pestovanie kiwi v kvetináči zaujímavou možnosťou. Aj toto je možné, ale vyžaduje si to dôkladnejšiu starostlivosť ako výsadba do otvorenej pôdy. Nádoba na výsadbu kiwi by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Na pestovanie si vždy vyberte kvetináč s otvormi na odtok vody a nezabudnite na drenážnu vrstvu.
Pestovanie kiwi v záhrade je v našich podmienkach celkom možné, za predpokladu, že budete dodržiavať základné pravidlá. Vyberte si pre rastlinu slnečné a chránené miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo plote. Pamätajte, že kivi miluje teplo a svetlo, ale neznáša silný vietor. Na trhu je niekoľko odrôd vhodných pre našu pestovateľskú oblasť. Aktinídie môžu byť obojpohlavné, kde vám môže postačiť len jedna rastlina. Vo väčšine prípadov sú však jednopohlavné, kedy potrebujete vysadiť vedľa seba samčiu a samičiu rastlinu pre správne opeľovanie. K jednej samčej rastline môžete vysadiť aj 5 samičích. Najosvedčenejšie odrody sú: Hayward, Ken´s Red, čiastočne samoopelivé je napr. Jenny, Issai. Pre estetické účely sa často pestuje aj Actinidia kolomikta, ktorá sa vyznačuje farebnými listami (samčia rastlina). V krátkom čase vytvorí súvislú zelenú stenu, ktorá sa postupne vyfarbuje. Samčie kvety obyčajne po rozkvitnutí a opelení samičích opadnú. Vyrastajú na výhonkoch v zhlukoch, obyčajne po troch. Samičie kvety vyrastajú väčšinou samostatne. Kvitnú cca 10 dní, v máji až v júni podľa stanovišťa. Opelené kvety žltnú, neskôr hnednú a opadnú a na ich mieste sa začnú tvoriť malé plody. Keďže kvitne v období neskorých jarných mrazíkov je vhodné ak sú vysadené na chránenom mieste, resp. im v tom období zabezpečte ochranu. Ak chcete, aby vaša kiwi rastlina prežila mrazy typické pre strednú Európu, musíte si vybrať vhodnú odrodu. V tomto ohľade je skvelou voľbou Actinidia arguta - takzvaná kiwi bobuľa alebo mini kiwi. Táto rastlina je plne mrazuvzdorná až do -25 °C.
Aktinídia vyžaduje slnečné stanovište, v horúcom lete aj zatienenie. Miesto chránené pred vetrom a silným prievanom. Ideálne je čiastočné zatienenie a primerane otvorené miesto pre včely a opeľovanie. Ideálna poloha je južná, juhovýchodná, chránená východná alebo chránená západná. Pôda by mala byť mierne kyslá, výživná a dostatočne vlhká. Rastlina trpí stresom zo sucha a stráca listy, ktoré rýchlo vysychajú. Aktinídie sa vysádzajú v trsoch s rozmermi 4 x 3 metre. V prípade menších sponov si rastliny navzájom konkurujú a výhonky sa prepletajú. Netreba sa obávať, že by medzery na začiatku výsadby vyzerali neesteticky. Rastliny sa vysádzajú do vopred pripravenej jamky. Vloží sa do nej výživný kompost, ktorý sa zmieša s rašelinou. Ak je pôda ílovitá, vykopte hlbšiu jamu a na dno dajte kamene a štrk.
Pestovateľská opora je dlhodobá investícia (rastlina žije 40 až 50 rokov), preto je dôležité zabezpečiť oporu, ktorá je odolná, stabilná a trvácna. Siete sú užitočné len v počiatočných fázach rastu, pre mladé rastliny. Keď kivi zosilnie, bude ich potrebné nahradiť pevnejšou oporou. Ideálne je vybudovať stabilnú konštrukciu s napnutými drôtmi, ktorá by nemala byť vyššia ako 2 metre.
Rez kiwi je v mnohých ohľadoch podobný rezu viniča. Je dôležité nepodceniť tento krok, aby sme dosiahli zdravú rastlinu a bohatú úrodu. Kiwi plodí na jednoročnom strome, ktorý vyrastá z dvojročného (minuloročného) výhonku. Kiwi možno strihať v rôznych ročných obdobiach. V každom ročnom období je vhodné zamerať sa na niečo trochu iné. Záleží na tom, aký konkrétny rez robíte. V lete sa vykonáva prerezávanie, aby sa odstránili neestetické a dlhé výhonky, ako aj konkurenčné výhonky. Plodné výhonky sa skracujú po 5 - 8 listoch u samičích rastlín. U samčích rastlín sa výhonky skracujú na 1 m. Nezabudnite, že výhonky kvitnú a plodia na jednoročnom dreve, ktoré sa nesmie rezať. Po zime môžete odstrániť suché, staré, mrazom poškodené a inak poškodené výhonky. Ovocie za správnych podmienok dorastie do očakávanej veľkosti v závislosti od odrody (drobnoplodé, veľkoplodé). Dozrievajú na jeseň, od októbra do decembra, keď počasie nemusí byť dlhodobo priaznivé. Malé odrody sú odolnejšie voči chladu. Veľkoplodé odrody sa môžu zbierať aj nedozreté. Dozrievajú rýchlo aj vo vnútorných podmienkach. Existuje mnoho spôsobov spracovania kiwi.
Broskyne
Broskyne patria medzi populárne ovocné stromy v slovenských záhradách. Na jar sa tieto stromy obsypú krásnymi kvetmi, ktoré lákajú opeľovače. Odrôd broskýň existuje viac ako dosť. Z hľadiska toho, kedy sa dočkáme jednotlivých plodov, je možné odrody rozdeliť na skoré, stredné a neskoré. Broskyne sa radia do rodu Prunus, v ktorom nájdeme aj mnoho ďalších ovocných stromov (napríklad marhule, čerešne, višne, slivky či ringlóty). Čo sa stanoviska týka, preferujú broskyne presvetlené miesta, dobre chránené pred vetrom. Z hľadiska pôdy treba dať pozor na to, aby bola dobre priepustná a nezadržiavala príliš veľké množstvo vody. Pôdu voľte kyprú, ľahkú a skôr suchšiu. Optimálne je na pestovanie broskýň pristúpiť v nadmorskej výške 200 až 400 metrov.
U mladých stromčekov pamätajte na pravidelnú a dostatočnú zálievku. Alternatívou k broskyniam sú nektarinky. Pravidlá pre ich pestovanie pritom platia prakticky totožné. Rozdiel však môže spočívať v odolnosti. K výsadbe broskýň je vhodné pristúpiť skôr na jar. V oboch prípadoch je nutné pamätať na odstránenie všetkých poškodených a odumretých korienkov. Následne strom postavte zhruba na 2 až 4 hodiny do vody. Medzitým vyhĺbime dostatočne veľkú jamu, do ktorej umiestnime silný vyšší kolík na oporu stromu v prvých rokoch jeho života.
Následne môžeme do samotnej jamy umiestniť stromček. Akonáhle jamu zasypeme, zeminu ušľapeme a strom zalejeme aspoň 10 litrami vody. Pokiaľ sa snažíte o tvorbu celého broskyňového sadu, je vhodné dodržiavať spon o veľkosti 6×6 metrov. Aby sa broskyni dobre darilo, odporúčame tento strom priebežne prihnojovať. Pred mrazmi treba dobre chrániť predovšetkým mladé broskyne. Drobné vetvičky sa totiž môžu vplyvom snehu a mrazu poškodiť. Preto je vhodné drevinu na toto obdobie včas pripraviť. Poslúžiť vám na to môže klasická jutovina či netkaná textília.
Aby sa broskyni dobre darilo, treba priebežne pristúpiť k jej rezu. Pokiaľ sa rozhodnete pre výsadbu stromu na jar, môžete prvý strih broskyne vykonávať prakticky hneď po výsadbe. Pri prvom reze je nutné si vybrať zhruba 5 najsilnejších výhonkov, z ktorých bude v budúcnosti tvorená celá koruna. Tieto výhonky potom zrežte na zhruba 3 vyrašené púčiky. Pamätajte na to, že posledný púčik musí smerovať z koruny smerom von.
Pokiaľ je broskyňa mladá, k rezu pristupujeme až trikrát ročne (na jar, počas leta a na začiatku jesene). Pri letnom a jesennom strihu sa vetvy skracujú zhruba o tretinu. Akonáhle broskyňa dosiahne vek štyri roky, stáva sa z nej takzvaný plodný stromček, a k rezu už pristupujeme odlišne. V tomto momente už stačia len dva rezy ročne, nie tri. Na jar je vhodné skontrolovať, či sa terminálny výhonok nijako nepredlžoval. Silné výhonky skráťte, slabé môžete rovno odstrániť. Na prelome leta a jesene potom všetky výhonky skráťte zhruba o jednu tretinu.
Marhule
Lahodné ovocie, ktoré neodmysliteľne patrí k typickým záhradám v našich končinách. Presne tak je možné charakterizovať marhule, ktorých pestovanie sa u nás teší veľkej popularite. Pokiaľ sa rozhodnete pre pestovanie marhule vo vašej záhrade, určite vás bude zaujímať, akú konkrétnu odrodu zvoliť. Skoré odrody marhúľ sú charakteristické tým, že plody sa na strome objavujú už v júni a júli. Jednotlivé odrody spravidla tiež vynikajú dobrou odolnosťou voči mrazu. Plody marhúľ bývajú chuťovo vyvážené. Tieto odrody marhúľ sa tešia popularite predovšetkým pre veľkosť svojich plodov a dobu zrenia. Skvele sa hodí do oblastí s mierne teplým podnebím. S neskorými odrodami marhúľ sa spája úroda na konci sezóny. Plody totiž dozrievajú až na konci leta a na jeseň. Medzi mrazuvzdorné odrody marhúľ je možné zaradiť odrodu Ledana. Hojne odporúčaná býva aj odroda Velita, ktorá zároveň vyniká pomerne slušnou odolnosťou voči hubovým chorobám. V čase kvitnutia znáša mrazíky dobre, rovnako ako prípadné nárazové jarné mrazíky.
Pokiaľ budete marhuľu pestovať vo vyšších polohách, kde sa očakávajú nielen prízemné, ale aj kotlinové mrazíky, je možné odporučiť odrodu Lerosa. Stromčeky marhúľ je možné do záhrady vysadiť ako na jeseň, tak na jar. Z hľadiska pôdy preferujú skôr suchší variant ľahšieho typu. Príliš ťažká pôda totiž môže zaťažovať korene. Studeným a zamokreným pôdam sa vyhnite.
Pred samotnou výsadbou je nutné skrátiť všetky korene a prípadne odstrániť tie poškodené (až na zdravú časť). Vysadené stromčeky je vhodné vyviazať ku kolom a zaistiť im ochranu proti poškodeniu zverou.
Pri výsadbe marhule sa hojne používajú takzvané podpníky. Zjednodušene povedané sa jedná o rastlinu (alebo jej časť), ktorá slúži na očkovanie či vrúbľovanie inej rastliny. Jej zásluhou sa podporí prežitie zasadenej rastliny. Ako podpníky pre marhule sa pri kvalitných pôdach používajú marhuľové semenáče. V prípade ťažšej alebo suchšej pôdy je možné zvoliť myrobalán. V ťažších vlhkých pôdach je možné pracovať so slivkovými podpníkmi.
Starostlivosť o marhule spočíva predovšetkým v častej zálievke mladého stromu. Tie staršie stačí zalievať už iba v období sucha. Marhule začínajú plodiť väčšinou druhý až tretí rok po výsadbe. Vôbec najvyššiu plodnosť stromy spravidla dosahujú medzi desiatym až dvanástym rokom. Jednou z veľmi dôležitou disciplínou pri pestovaní tohto ovocného stromu je bezpochyby správne strihanie marhúľ. Jarný rez marhúľ sa vykonáva v období od začiatku pučania až do mája. Ide o výchovný rez, pri ktorom sa odstraňujú suché, choré či poškodené výhonky. Tento rez je zásadné prevádzať najmä pri novo vysadených stromčekoch. K letnému rezu marhúľ sa pristupuje v období od polovice júna až augusta (preto sa mu niekedy hovorí aj augustový rez marhúľ). Jeho úlohou je podnietiť rast nových vetiev. Tvorbu mladých letorastov dlhších ako 25 cm je možné podporiť skrátením vetví o tretinu až polovicu.
Zmiešaná kultúra a dobrí susedia
Myšlienka spoločného pestovania zeleniny a byliniek v jednom záhone pochádza z prírody. V úžitkovej záhade to nazývame zmiešanou kultúrou. Tu sa na jednej ploche pestujú rôzne úžitkové rastliny, aby pôde z dlhodobého hľadiska neškodili jednostranným oberaním o dôležité živiny. V zmiešanej kultúre si okrem toho rôzne druhy v jednom záhone vzájomne pomáhajú. Nezabráni sa tak iba chorobám a škodcom, ale zväčší sa aj úroda a aróma jednotlivých druhov sa zintenzívni. To zase pocítite v kuchyni. Takto docielite maximálne udržateľné pestovanie, ktoré presne zodpovedá vašej kulinárskej chuti.
Niektoré rastliny sa dobre dopĺňajú, zatiaľ čo iné si konkurujú alebo si dokonca škodia. Hlávkový šalát a kapusta sú dobrí susedia, zatiaľ čo petržlen a šalát by mali rásť oddelene.
Spracovanie úrody
Každý záhradkár sa isto teší na bohatú úrodu a plody svojej pestovateľskej práce. Jeden rok je viac jahôd, iný rok praje hruškám, ďalší rok niečomu inému. Možnosti spracovania sú rôznorodé:
- Výroba kompótov: Jednoduchý postup uzatvorenia ovocia alebo zeleniny do zaváraninového pohára tak, aby bol zamedzený prístup vzduchu.
- Mrazenie: Ovocie a zelenina sa dobre zmrazia pri teplote od −18 až −26 °C.
- Fermentovanie: Rýchlokvasená zelenina je tým najprirodzenejším probiotikom a vydrží na konzumáciu aj niekoľko mesiacov.
- Výroba lekvárov: Sladký lekvár je pochúťkou nielen detí, ale aj dospelých.
- Darovanie alebo predaj prebytkov: Ponúknite ich na predaj.
Takto veľmi efektívne zužitkujete aj zvyšky z čistenia zeleniny a ovocia, ktoré sa už spotrebovali, zavarili, zmrazili alebo vysušili.
Tajomstvo ZDVOJNÁSOBENIA úrody zemiakov! Urobte TOTO ešte pred sadením.
Slovensko má ideálne podmienky na pestovanie ovocia a zeleniny. „Na Slovensku máme dobré podmienky na pestovanie rôznych druhov ovocia a zeleniny. Je to dané kvalitnou pôdou a podnebím, v ktorom sa naša krajina nachádza. Z toho jedinečného daru, ktorý nám bol nadelený, preto musíme čerpať do budúcnosti, pretože všetky u nás dopestované plody sú bohaté na množstvo vitamínov a cenných látok. Hlavným cieľom tejto kampane je podľa MPRV zvyšovanie povedomia a zameranie pozornosti na výživové a zdravotné výhody konzumácie ovocia a zeleniny. Ďalej je to podpora rozmanitej, vyváženej a zdravej výživy a životného štýlu konzumáciou ovocia a zeleniny obyvateľmi. „Konzumácia ovocia a zeleniny má v našej strave osobitý význam. Z hľadiska prirodzených zdrojov vitamínov a minerálnych látok, ide o významnú zložku správnej výživy každého spotrebiteľa. Je dôležité, aby sme uprednostňovali ovocie a zeleninu z domácej produkcie, najmä kvôli zdravotným a výživovým hodnotám, ale aj z dôvodu znižovania emisií a uhlíkovej stopy, ktoré súvisia s dovozom ovocia a zeleniny zo zahraničia. „Propagácia a zvyšovanie spotreby ovocia a zeleniny je cestou pre zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva. Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo rok 2021 za Medzinárodný rok ovocia a zeleniny.
tags: #pestovanie #ovocie #pre #vlastne #spotrebu