Pestovanie tekvice: Všetko, čo potrebujete vedieť

Tekvice, ktoré k nám prišli z Ameriky, sa dobre udomácnili aj v našich podmienkach. S trochou starostlivosti ich zvládne pestovať aj začiatočník. Najdôležitejšie je vybrať si semienka a odrodu podľa toho, na čo chceme tekvicu využívať. Pestovanie tekvíc je pomerne nenáročné. Nevyžadujú si extra veľkú starostlivosť a v podstate tekvici stačí aj ranná rosa. Netreba ju veľa zalievať, ale má rada vodu, poteší sa jej. Vieme ju tým pádom sadiť aj na miesta, kde nám nedočiahnu hadice s vodou. Najdôležitejšie je však, aby to bolo slnečné miesto a dobre priepustná pôda, také stanovište má veľmi rada.

Tekvice sú teplomilné rastliny. Vyžadujú teplé polohy, humózne pôdy s dostatkom živín a vlahy. Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu a stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Keďže korene sú často plytko pod povrchom pôdy, časté a hlbšie okopávanie ich ničí, dôležitá je dobrá príprava pôdy pred výsadbou, aby jej štruktúra zaisťovala stabilnú kyprosť a prevzdušnenie. Náhradou okopávania je mulčovanie pôdy, ktoré potláča rast burín a chráni pôdnu vlahu. Mulčovanie pôdy pomáha udržať vlhkosť a potláča burinu.

Tekvice sú symbolom jesene a možno aj vďaka nej sa na jeseň tešíme o niečo viac. Milujú ich deti aj dospelí. Sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka.

História a tradícia pestovania

Pestovaniu tekvíc sa venujú hlavne moji rodičia už viac ako dvadsať, možno aj dvadsaťpäť rokov. Začali sa tomu venovať veľmi dávno, keďže sme z časti Slovenska, kde to bolo tradičné. Naša obec sa nachádza pri Nitre a vtedy bolo bežné pestovať tekvicu. V mnohých záhradách sa pestuje dodnes. Moji rodičia si privyrábali pestovaním tekvíc popri práci. Mali vtedy hostinec, chodili tepovať koberce a stále chceli od života troška viac než len bežnú prácu. Mali priestor, kde si mohli zasiať tekvice, tak to vyskúšali. A darilo sa im. Bola to sezónna záležitosť, nevyžadovalo to veľké úsilie, stačila vhodná pôda zbavená burín, pár krát to okopali, zálievku to nepotrebovalo, takže sa mohli súčasne venovať aj iným veciam. A keď prišla sezóna, tekvice sme zbierali ručne. Sušili sme ich na sitách vyrobených z dosiek priamo na slnku. Keď boli usušené, prefukovali sa ventilátormi, aby ostali len plné jadierka. Odvtedy však prešlo veľa rokov. Hostinec aj tepovanie kobercov museli nechať, pretože v tomto sa im začalo dariť. Môj otec je veľmi vynaliezavý a múdry, všetko si vedel dobre vypočítať a zarobené peniaze investovali do traktorov a techniky. Veľmi rýchlo sa z ich hobby stala hlavná zárobková činnosť. Podarilo sa im postaviť rôzne budovy, kde si sami zostrojili profesionálne sušičky, ktoré fungovali na princípe teplého vzduchu cirkulujúceho pod veľkými sitami. Kúpili sa kombajny na vyberanie semienok z tekvíc, takže sa všetko zrýchlilo a posunuli sme sa na pestovanie na stále väčších plochách. Dokonca sme jeden rok pestovali až 1500 hektárov tekvíc, možno tri či štyri roky po sebe. Nikto na Slovensku dovtedy nepestoval takúto veľkú plochu. No bolo to ná náročné - boli sme odkázaní na počasie, najmä počas zberu. Keď sa nahrnuli tekvice, nesmelo pršať, aby nebolo blato a dalo sa ísť na pole. Keďže sme mali veľké plochy, zbierali sme na dvoch kombajnoch naraz a ledva sme to stíhali do prvých mrazov. Potom sme plochy začali znižovať a dali priestor aj iným plodinám, ktorým sa venujeme dodnes.

Tekvice sa pravdepodobne domestifikovali v Mexiku, neskôr sa z Ameriky rozšírili do celého sveta, konkrétne do Európy v 16. storočí. Postupne sa dostali až k pestovateľom v Čachticiach. Tekvice pestujú na 165 hektároch. Počas jednej sezóny dopestujú aj pólmilióna tekvíc, konkrétne sú to druhy hokkaido, maslové tekvice, sweet dumplings a tekvice na vyrezávanie. Okrem nich pestujú aj hrášok v luskoch na priamu konzumáciu, lahôdkovú kukuricu a cuketu.

Pri výbere odrody je dôležité myslieť na jej využitie. Naša farma sa zameriava hlavne na dve odrody. Pestujeme tekvice, ktoré majú semienka so šupkou, a pestujeme tekvice olejnaté, tie majú semienka bez šupky. Posledné roky sa snažíme dopestovať aj ozdobné tekvičky. Tento rok sme mali zasiate aj halloweenske tekvice. Boli roky, keď sme mali aj rôzne iné: muškátovú, maslovú, hokkaido, aby sme priniesli zákazníkom aj tekvice, z ktorých si môžu niečo uvariť. Prevažne sa však zameriavame na tekvice, ktoré využívame na semená.

Výber odrody a príprava pôdy

Najdôležitejšie je vybrať si semienka a odrodu podľa toho, na čo chceme tekvicu využívať. Tekvice majú radi úrodnú pôdu, najlepšie kompostovanú už na jeseň. Tekvice potrebujú hlbokú vzdušnú a výhrevnú pôdu dostatočne zásobenú živinami a, samozrejme, vodu. Najčastejšie sa pestovali v teplejších oblastiach, ale v posledných rokoch ich dokážeme dopestovať severnejšie a vo vyššej nadmorskej výške. Možno totiž použiť aj rôzne technické vymoženosti - pareniská, rôzne plastové kryty, poprípade sa dá aj predpestovať priesady.

Tekvice majú radi teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal. Niektoré odrody sú bujne rastúce ťahavé rastliny, ktoré dorastajú do výšky niekoľkých metrov alebo sa dajú pestovať na oporách. Existujú aj krovité druhy, ktoré zostávajú pomerne kompaktné, hoci stále zaberajú aspoň meter štvorcový. Prípadne sa menšie odrody môžu pestovať vo veľkých kvetináčoch.

Pôda by mala byť teplá, nie príliš studená, aby semienka nezhnili. Tekvica má rada úrodnú pôdu, najlepšie kompostovanú už na jeseň. Tekvice potrebujú dostatok organickej hmoty v pôde, zaraďujú sa do prvej trate. Najlepšie im vyhovujú hlinitopiesočnaté pôdy, ľahšie až stredne ťažké, s dobrou pôdnou štruktúrou, dostatočne vodozádržné. Optimálna je mierne kyslá až neutrálna pôdna reakcia s pH 6,0 až 7.

Pri príprave pôdy na jeseň sa odporúča zapracovať do pôdy organické hnojivo alebo kompost. Na 1 m2 sa odporúča aplikovať 5 kg humusu, 30 g superfosfátu a 15 g chloridu draselného. Namiesto humusu je možné použiť hnoj - 7 kg na 1 m2. Miesto je potrebné vykopať do hĺbky 20 cm. Ak je pôda kyslá, pridajte popol, kriedu alebo vápno. Na jar, dva dni pred výsadbou tekvice, sa zem vykopá do hĺbky 12 cm a pridá sa dusičnan amónny v množstve 20 g na meter štvorcový. Takáto príprava sa môže vykonať aj na jar, ak pozemok nebol pripravený na jeseň.

Pri výsadbe tekvíc je potrebné vziať do úvahy striedanie plodín. Kompatibilné s ňou sú predchodcovia ako mrkva, cvikla, zemiaky, baklažán, cibuľa, paprika, kapusta a strukoviny. Je neprijateľné pestovať tekvicu v tej istej záhrade po cukete, cukete, tekvici, uhorkách, ako aj melónoch a vodných melónoch.

Výsev a výsadba

Tekvice sa vysievajú začiatkom, v polovici alebo koncom mája - podľa počasia. Semená tekvíc vysievajte od polovice do konca apríla do 7,5 cm kvetináčov naplnených univerzálnym kompostom. Ploché semienka vysievajte na bok, 1 cm hlboko. Kvetináče udržujte pri teplote 18-21 °C. Na konci mája - po posledných mrazoch, môžete vysadiť von. Semená môžete vysievať do exteriéru koncom mája. Na každé pripravené miesto vysaďte dve alebo tri semená do hĺbky 3 cm.

Pri sejbe tekvíc na predpestovanie priesad si načasujte asi 3 až 4 týždne pred predpokladaným termínom výsadby. Rast semenáčikov je rýchly a stačí, ak majú pri sadení na hriadky prvé pravé listy. Vysievajte priamo do zakoreňovačov alebo téglikov - tekvice majú kolovitý koreň a pikírovanie neznášajú. Pre istotu vysejte po dve semená do hniezda a po vzídení jednoťte - nechajte iba jeden silnejší semenáčik.

Spon výsadby zvoľte podľa odrody - pri plazivých odrodách 200 x 50 až 60 cm, ale môžete sadiť aj do sponu 200 x 150 až 200 cm. Pri menších druhoch, ako sú cukety, by som sadila asi po 35 cm.

Pri pestovaní tekvíc v sudoch sa v stenách suda a na dne vytvoria otvory, aby prebytočná voda odtekala. Obsah suda sa najprv zaleje vodou a potom prípravkom EM, pod vplyvom ktorého sa aktivujú mikroorganizmy a začína proces rozkladu. Za mesiac sa dokončí tvorba pôdy.

Pestovanie tekvíc na komposte v rohu záhrady je tradíciou mnohých záhradkárov. Prospech je obojstranný - tekvice profitujú z výživného kompostu a na revanš ho zakryjú veľkými listami. Zabráni sa tým jeho vysychaniu a podporí sa rýchlejší rozklad organickej hmoty.

Tekvice sú teplomilné rastliny, preto ich vysievajte na jar, až keď pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje na minimálne 15 °C. Ideálny čas na výsev je od apríla do mája, v závislosti od miestnych klimatických podmienok. Semená vysievajte do hĺbky 2-3 cm. Tekvice majú tendenciu rásť do šírky, preto nechávajte medzi rastlinami dostatok miesta - minimálne 1-2 metre.

Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyberte pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplom.

Pri sejbe tekvíc je potrebné dodržať nasledujúcu postupnosť: Vytvorí sa posteľ široká asi 70 cm. Interval medzi lôžkami je jeden meter. Vzdialenosť medzi pristávacími otvormi je od 60 do 80 cm. Pred zasiatím semien je potrebné jamku zahriať horúcou vodou. V teplej pôde sa môžu zasiať 2 až 4 semená. Hĺbka výsadby na ľahkej pôde je 8-10 cm a na ťažkej pôde - asi 6 cm. Semeno sa vysieva špicatou stranou nadol. Pôda je mulčovaná rašelinou alebo humusom. Plodiny by mali byť pokryté plastovým obalom. Keď klíčky vyklíčia, polyetylén sa odreže a uvoľnia sa klíčky, ktoré následne rastú.

Pri výsadbe priamo do zeme aj pri prijímaní priesad bude potrebné pripraviť osivo. Uchováva sa v tekutom urýchľovači vývoja počas 24 hodín. Potom sa semená musia dôkladne opláchnuť, vložiť do vlhkej gázy a držať 48 hodín; odporúčaná teplota je od 20 do 25 stupňov.

Tekvice majú radi úrodnú pôdu, najlepšie kompostovanú už na jeseň. Slnka máme posledné roky stále viac, môže sa stať, že ho má tekvica až priveľa.

Tekvica je teplomilná rastlina. Potrebuje teplo, primeranú vlahu a nemá rada extrémne horúčavy. Najviac v období klíčenia a rastu mladých rastlín. Tekvica má plytké korene, takže jej často stačí ranná rosa. Vďaka veľkým listom si vytvára tieň pre plody a listami zároveň prijíma časť vlahy.

Starostlivosť o tekvice

Tekvice sú veľmi odolné rastliny a ich pestovanie nie je náročné. Stačí ich občas vyplieť a v prípade veľkého sucha pravidelne zalievať. Tekvice majú bohatý koreňový systém, ktorý siaha hlboko do pôdy, a zvyčajne si samy zabezpečujú potrebnú vlahu. Po výsadbe prikryte pôdu silným mulčom zo záhradného kompostu, pokiaľ nepestujete priamo v kompostéri.

Starostlivosť je jednoduchá do času, kým sa rastliny nerozrastú a „nezatiahnu“ riadky. Odvtedy sa už do porastu nesmie vstupovať, ak by sme rastlinku pošliapali alebo zlomili výhonok, ďalej už nerastie.

Tekvica potrebuje dostatok živín, vody a kyprenie pôdy. Pre dobrú úrodu je dôležitý pravidelný zber. Ak 2 - 3 plody necháte, zastaví sa rozkvitanie samičích kvetov, ktoré neraz až zhnijú.

Zálievka je pre tekvice, a to hlavne v suchých a teplých mesiacoch, alfou a omegou. Počas letných mesiacov ich zalievajte pokojne na dennej báze. Najlepšie odstátou vodou a večer, keď vonku už nie je také teplo.

Pri pestovaní tekvíc je dôležitá výmena plodín, aby sa pôda jednostranne nevyčerpala. Odporúča sa vysádzať zeleninu striedavo podľa toho, aké živiny z pôdy spotrebúvajú.

Často sa spomína problém s opelením. Áno, najmä ak je počas kvitnutia daždivo - včely vtedy nelietajú a nemajú možnosť rastliny opeliť. Tento rok sa nám to tiež stalo.

Ak chcete vypestovať veľké plody, obmedzte ich počet na dve alebo tri na rastlinu, ale pri obrovských tekviciach si nechajte len jednu a odstráňte všetky ostatné kvety alebo plody, ktoré sa začnú tvoriť.

Ak máte dostatok priestoru, môžete rastliny nechať rozprestrieť po zemi, ale ak potrebujete obmedziť ich šírenie, môžete stonky vyskladať do veľkého kruhu a vložiť krátke tyčky, ktoré ich budú držať na mieste.

Pri zaštipovaní tekvice musíte začať v júli. V tomto čase majú mihalnice zvyčajne jeden alebo dva vaječníky s priemerom asi 10 cm. Bič je zaštipovaný približne 4-6 lístkov z posledného plodu. Maximálny počet plodov závisí od odrody tekvice a veľkosti dozretých plodov. Čím sú plody väčšie, tým by ich počet mal byť na rastline po zaštipnutí menší.

Tvorba tekvicového kríka zahŕňa odstránenie nepotrebných bočných výhonkov a nadbytočných vaječníkov, pričom sa ponechá jeden, dva alebo tri stonky, takže každý nemá viac ako tri vaječníky.

Škodcovia a choroby

Tekvice sú vo všeobecnosti odolnejšie k podmienkam prostredia než ich príbuzní - uhorky alebo melóny. Tekvice sú kultúra, ktorá je celkom odolná voči environmentálnym faktorom. To však neznamená, že je chránená pred chorobami a škodcami. Fytoinfekcie tekvica je zriedka chorá, pretože má voči nim imunitu.

Najčastejšie choroby tekvíc:

• Bakterióza: charakterizované výskytom tmavozelených škvŕn nepravidelného tvaru, ktoré neskôr vysychajú, drobia sa. V listoch sa objavujú otvory. Ošetrenie sa vykonáva 1% roztokom zmesi Bordeaux alebo 0,4% roztokom oxychloridu meďnatého. Ak je tekvica vážne postihnutá chorobou, rastlina sa musí odstrániť.
• Múčnatka: Príznakmi tohto ochorenia sú malé belavé škvrny, ktoré majú zaoblený tvar, ktoré pri raste pokrývajú celý list bielym povlakom. Listy vyschnú. Chorá rastlina sa ošetrí roztokom koloidnej síry v množstve 20 g síry na 10 litrov vody.
• Hniloba: Pri prudkom poklese denných teplôt môže dôjsť k hnilobe. Ďalšou príčinou tohto ochorenia je zalievanie studenou vodou. Aby sa tomu zabránilo, je potrebné vykonávať listové kŕmenie rôznymi hnojivami s mikroživinami a zalievať iba teplou vodou. Aby sa zabránilo výskytu hniloby na plodoch, je potrebné zabrániť polohe tekvice na príliš mokrej a studenej zemi, pod plody položiť podstielku, ktorá neprepúšťa vlhkosť.
• Koreňová hniloba: infikuje korene rastliny, čo vedie k smrti kultúry. Ak listy zožltnú v spodnej časti rastliny, ale nedochádza k rastu, ide o príznaky hniloby koreňov. Je potrebné odstrániť hornú časť zeme v blízkosti kríka a nahradiť ju zdravou pôdou, súčasne ošetriť hornú zelenú časť popolom, uhoľným práškom, kriedou alebo vápennou vlákninou.
• Žltá mozaika: Toto ochorenie sa dá okamžite zaznamenať žltými škvrnami na listoch. Na boj proti nemu sa používa "Pharmaiod-3".

Zo škodcov sú najväčší problém myši. Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontrolujte rastliny a používajte organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy.

Najčastejšími škodcami tekvíc sú rôzne druhy slimákov, ale hlavne slizniaky, ktoré dokážu zničiť celé malé rastlinky a neskôr aj nedozreté plody, keď majú ešte jemnú šupku. Už dorastená väčšia rastlina má jemné chĺpky na listoch, ktoré slimákom celkom vadia, a preto ich už moc nenapádajú. Potom sú tu však rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa živia celými plodmi.

V prípade napadnutia roztočmi alebo voškami je možné použiť rôzne postreky. Napríklad nálev z cibuľovej šupky alebo výluh z mydla a popola.

Najväčšiu pozornosť si vyžaduje prevencia. Kľúčovým bodom prevencie je čo najprísnejšie dodržiavanie noriem striedania plodín. Ďalšou požiadavkou bude zachovanie optimálnej hustoty výsadby. Malo by to byť také, aby sa zabránilo zvýšeniu vlhkosti v lôžkach.

Zber a skladovanie

Tekvice sa zbierajú priebežne podľa dozrievania, a to zhruba od júla, v auguste a poväčšine až do prvých mrazov. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej šupky - odolá tlaku nechtu, sfarbená, matná a na stopke sa tvoria praskliny. Ak ponecháte stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie.

Tekvice sa zbierajú pred prvými mrazmi. Zrelú tekvicu spoznáte podľa tvrdej šupky - odolá tlaku nechtu, sfarbená, matná a na stopke sa tvoria praskliny. Ak ponecháte stopku, pomôže to tekvici vydržať dlhšie. Tekvicu nechajte 10 dní schnúť na slnku.

Na zimné uskladnenie vyberte pevné a pekné plody bez akéhokoľvek poškodenia. Následne ich uložte na policu vystlanú slamou tak, aby sa vzájomne nedotýkali. Môžete ich tiež zavesiť do sieťky.

V miestnosti, kde skladujete tekvice, by mala byť stabilná teplota od 10 do 18 °C a vlhkosť v rozmedzí 50 - 80 %. Tekvice sa dajú skladovať niekoľko mesiacov, no nie väčšinou až do jari. Dôležité je, aby neboli poškodené. Neskladujeme ich vo vlhku, ideálne je suché, tmavé a chladnejšie miesto. Musia mať stopku, bez nej sa rýchlejšie kazia.

Najlepšia tekvica na skladovanie je tekvica Hokkaido, ktorá vydrží až šesť mesiacov. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste.

Využitie tekvice

Tekvica je veľmi zdravá zelenina, ktorá sa vlastne z 90% skladá z vody a neobsahuje takmer žiadne tuky. Tekvicovú dužinu pokrájame na kocky a povaríme resp. podusíme, vo vode (cca.60 ml). Keď sa voda odparí, dužinu spracujeme na pyré a necháme vychladiť. Cesto rozvaľkajte na veľkosť okrúhlej formy, vyrežte a vložte do formy. Z vajíčok oddeľte bielka a vyšľahajte z nich tuhý sneh. Žĺtky a ostatné prísady pridajte k tekvicovému pyré, až na koniec vmiešajte stužovač spolu so snehom z bielok.

Tekvicu očistite, vyberte jadierka a nakrájajte na kocky. Očistite mrkvu a tiež nakrájajte na kocky. Paradajky zaliať horúcou vodu, stiahnuť z nich kožu a nakrájať na malé kocky. Cibuľu pokrájať na malé kocky a opiecť na masle. Pridať paradajky, podusiť. Potom pridať kocky tekvice a mrkvy, vývar, soľ a kari, pridať trochu soli a variť približne 15 min. na stredne silnom ohni, do mäkka.

Okrem sušenia tekvicových semien sme pridali do sortimentu aj výrobu a lisovanie tekvicových olejov. Naozaj nie je lisovanie ako lisovanie. Keď som skončila školu, našla som si manžela a chceli sme pokračovať v týchto poľnohospodárskych prácach. Začali sme naše produkty baliť do pekných obalov a predávať aj v obchodoch či na eshope. Na rôznych podujatiach sa nás ľudia často pýtali, prečo nelisujeme olej. Niektorí to poznali z Rakúska či Slovinska. Tak sme sa nad tým zamysleli, lebo od nás odchádzali kamióny bezšupkových jadierok práve do Rakúska na lisovanie. Keď som sa do toho zahĺbila a študovala, aké lisy existujú, zistila som, že v Rakúsku, Slovinsku či Chorvátsku sa lisujú tekvicové oleje na princípe tlakového lisu. Ten funguje tak, že sa jadierka zomelú, nahrejú na určitú teplotu a zmes v teple rotuje do vyparenia vody, až potom sa zmes tlakom vylisuje. Chcela som však zistiť, či existuje lis, ktorý by dokázal lisovať za studena na princípe šneku - ako starý liatinový mlynček na mak, ktorý mali naši starí rodičia. Našli sme firmu v Nemecku, ktorá nám ho vyrobila na mieru. Dokážeme lisovať pri teplote do 45 °C - tá teplota je potrebná, aby sa rozbili semená a uvoľnili vitamíny. Tekvicový olej má orieškovú chuť, pretože jadierka sa teplom akoby „upečú“. Chceli sme ale vyhovieť každému zákazníkovi, tak sme tú tradičnú štajerskú metódu lisovania skúsili aj na našom šnekovom a podarilo sa. Máloktorá zelenina dosiahla také rozsiahle prešľachtenie do toľkých rozmanitých druhov a odrôd ako tekvice. Tekvicový olej z naturálnych jadierok je jemnejší, tmavo zelený, hustý a plný výživných látok. Jeho chuť je ako surové jadierka.

Pri pečení semienka nepremývajte, dužina ktorá na nich zostane, im dodá výbornú chuť. Hokkaido aj halloweenske tekvice sú vhodné na pečenie. Odporúčam semienka však akejkoľvek tekvice nepremývať, dužina, ktorá na nich zostane, dodá výbornú chuť. Ja doma zámerne nechávam čo najviac dužiny a len pokropím mliekom a osolím, dám na plech a suším pri 100 °C s ventilátorom asi dve hodiny, kým šupka nepraská.

Tekvica je diétny produkt. Tekvica dala meno celej rodine rastlín, ktoré sú každému dobre známe. Rodina Cucurbitaceae zahŕňa také zeleninové plodiny, ako je samotná tekvica, cuketa, tekvica, cuketa. Predstaviteľmi tekvice sú aj melóny a vodné melóny.

Pre fanúšikov tekvicovej chuti, ktorí si chcú vychutnať to vlastné ekologicky dopestované hokkaido, je zmrazenie ideálne. Nakrájané na kocky, pokojne aj so šupkou.

Je rozdiel medzi dekoratívnymi tekvicami a tými, ktoré sú určené na konzumáciu? Určite sa nám nič nestane, keď zjeme aj dekoratívne tekvice. No ak si chceme tekvicu vysiať doma, mali by sme rozmýšľať nad tým, na čo ju budeme chcieť využiť. Ak chceme ozdobiť okná či vstup do domu, vyberáme si ozdobné tekvičky určené práve na dekoráciu. V zásade je očividné, ktoré tekvičky sú ozdobné a ktoré na jedenie. Jedine, že by sa v záhrade prepelili a prekrížili a vyrástlo nám niečo, čo nevieme identifikovať.

Regály v obchodoch sa na jeseň plnia halloweenskymi tekvicami, určenými primárne na vyrezávanie. Halloweenskych tekvíc existujú stovky druhov. Halloweenske tekvice sú charakteristické tým, že majú krásnu sýtu oranžovú farbu a veľmi tenkú dužinu - práve preto sa dajú ľahko vyrezávať. Majú aj minimum semienok, takže sa do nich dá doslova „kresliť“ nožíkom. Naopak, bežné tekvice, ktoré pestujeme na semená, majú hrubú dužinu a tvrdú šupku, preto sa vyrezávajú omnoho ťažšie. Halloweenske sú vyšľachtené presne na tento účel. Sú však aj náročnejšie na pestovanie, preto ich nemáme každý rok. Keď sú vysoké teploty a málo vody, tenká dužina spôsobí, že tekvice v júli či auguste doslova „vyfučia“. Dužina z týchto tekvíc je jedlá, dá sa upiecť či spracovať do omáčky, sirupu alebo polievky. Aj semienka sa dajú konzumovať - majú len trochu iný tvar než tie z olejnatých odrôd. Jediné, čo by som neodporúčala jesť, je šupka, býva totiž tvrdšia.

Každý typ či odroda tekvice má trochu iné vlastnosti, ale sejú sa v približne rovnakom čase.

Na začiatok určite hokkaido - je sladká, chutná a netreba ju šúpať. Veľmi obľúbené sú aj maslové tekvice, a samozrejme cukety, ktoré sa hodia na sladko aj na slano. Kto chce mať aj dekoráciu, môže skúsiť pár halloweenskych tekvíc alebo malé ozdobné tekvičky.

tags: #pestovanie #tekvice #v #kyslej #pode