Materské mlieko predstavuje pre dieťa ten najlepší zdroj potravy, ktorý obsahuje všetko, čo dieťa potrebuje v rámci svojich energetických a biologických potrieb. Pediatri sa zhodujú, že do približne 5. až 6. mesiaca nie je potrebné využívať žiadne príkrmy.
Mnoho mamičiek si to neuvedomuje, no tvorba materského mlieka začína už okolo 16. týždňa tehotenstva. Celý proces tvorby materského mlieka trvá dokonca ešte aj pár dní po pôrode. To, kedy sa ustáli tvorba mlieka po pôrode, je odlišné, no v praxi sú to zvyčajne 2 až 3 mesiace. S materským mliekom už vlastne prichádzate do pôrodnice a netreba mať zbytočné stresy z toho, že mlieko nebude. V tomto prípade ide o prvé materské mlieko, ktorému sa zvykne hovoriť aj kolostrum. Kolostrum obsahuje imunoglobíny, ktoré dieťatku umožňujú začať budovať obranyschopnosť svojho organizmu. Príjem kolostra napomáha tvorbe mikroflóry v tráviacom trakte bábätka.
Tvorba mlieka je teda funkcia tela tehotnej ženy. Predovšetkým v počiatkoch dojčenia u niektorých žien dochádza k obavám z nedostatku mlieka. Dôležité je takisto poznamenať, že veľkosť pŕs nijakým spôsobom neovplyvňuje proces laktácie u ženy. Väčšie prsia sú vyplnené tukovým tkanivom a nie mliekom. V tvorbe materského mlieka ide o fyziologické a hormonálne procesy. Produkcia mlieka je závislá od dopytu po ňom.
Prečo je dojčenie dôležité?
Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Štúdie uvádzajú, že dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie.
Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu. Už samotné dojčenie sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi. Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou.
Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %.
Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze. Medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.
Obavy a reálny nedostatok materského mlieka
Najčastejšou obavou žien pred pôrodom zvyčajne býva práve obava z nedostatku materského mlieka. Mamičky zo všetkých strán počúvajú informácie o tom, ako sa niektorým kamarátkam, prípadne členkám rodiny netvorilo materské mlieko. Preto sa snažia na dojčenie pripraviť podľa rôznych rád, ktoré bývajú často nielen protichodné, ale aj v protiklade k informáciám, ktoré sme o dojčení získali štúdiom dojčenia a jeho princípov. Snáď v každom rodičovskom fóre nájdete dotazy na tému „podpora tvorby mlieka“. Rady v týchto fórach sú väčšinou buď na úrovni pomoc matka-matke, teda ,,mne zabralo‘‘, alebo sa používajú čiastkové informácie vytrhnuté z kontextu. Dojčenie je komplexná problematika a neexistuje nič, ako zázračná tabletka, ktorá pomôže vyriešiť všetky problémy. V prípade reálnych problémov s dojčením je potrebné obrátiť sa na certifikovanú poradkyňu pri dojčení.
Keďže v pôrodnici mamičky nie vždy dostanú správne informácie o dojčení, po príchode domov ich začne trápiť otázka: “Mám dostatok mlieka“? Dôvody vplývajuce na vznik tejto otázky a neistoty môžu byť rôzne. Najčastejšie sa stáva, že mamička nedokáže rozoznať, či bábätko naozaj pije, alebo len nenutritívne saje (dudluje). Rovnako často sa stáva, že bábätko v pôrodnici schudlo, a tak sa mamičky obávajú, či začne dobre priberať. Prípadne bábätko môže byť spavé, tzn. neprejavuje záujem o dojčenie, prisaje sa a hneď zaspí. Alebo môže nastať aj úplne opačná situácia, kedy bábätko vôbec nechce zaspať, je dlho hore a ťažko zaspáva.
Ďalšou skupinou sú bábätká, ktoré sa vôbec nechcú prisávať, prípadne sa prisajú a hneď sa „zošuchnú“ z prsníka (čo signalizuje, že v skutočnosti prisaté nie sú). Iným mamičkám sa stáva, že bábätko plače pri dojčení či medzi dojčeniami, v podstate stále. Táto situácia býva často nesprávne pripisovaná bolestiam bruška - vetríkom a podobne.
V poslednej kategórii, kedy matky majú obavy o dostatok mlieka, sú bábätka, ktoré sa často v noci, alebo aj cez deň budia. Síce zaspia, ale o pár minút sú opäť hore. Pri väčšine týchto situácií, ktoré sú často pre mamičku náročné, sa pridáva tlak okolia, ktoré automaticky pripisuje týmto prejavom ako hlavnú a častokrát aj jedinú príčinu nedostatok materského mlieka.
Ako teda rozlíšiť, kedy príčinou problémov je, alebo nie je nedostatok materského mlieka? Najlepším krokom v prípade, že máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, je vyhľadať certifikovanú poradkyňu pri dojčení, ktorá vďaka osobnému stretnutiu a pozorovaniu dojčenia zhodnotí priebeh dojčenia a jeho výdatnosť.
Čo však môžete urobiť už predtým je pozorovať pitie dieťatka. Medzi satím bez príjmu mlieka a satím spojeným s pitím mlieka je viditeľný rozdiel. Ak bábätko pije a prehĺta, prejaví sa to tzv. „pauzou v brade“. Samotný proces pitia sa prejaví tým, že brada poklesne, potom nastane prestávka (to je prehltnutie), a potom sa brada vráti späť. Čím intenzívnejšia je pauza v brade, teda čím dlhšie trvá, tým viac mliekadieťatko vypilo. Pri pozornom sledovaní pitia túto pauzu môžete sledovať, a tak zhodnotiť, či vaše dieťatko na prsníku pilo dostatočne, alebo nie.
Ak má bábätko prsník v ústach a robí sacie pohyby, čiže jeho brada sa hýbe rýchlo a nerobí pauzu v rytme, tak sa dieťa síce snaží dostať mlieko von, ale nejde to. Takže nie každé dieťa, ktoré má prsník v ústach a robí sacie pohyby, reálne na prsníku aj pije. Preto je najdôležitejšie pozorovanie dojčenia. Tento spôsob zhodnotenia príjmu mlieka je smerodajnejší, ako váženie pred a po dojčení, obzvlášť v prvých dňoch po pôrode. Ak sledujeme, že bábätko saje, ale nepije, môžeme mu pomôcť vypiť viac mlieka pomocou stláčania prsníka. Ak už nepije ani so stláčaním, ponúknite dieťatku druhý prsník.
Niekedy sa stane, že po počiatočnom pokojnom období dojčenia a dobrého priberania príde po pár týždňoch, či po pár mesiacoch k zmene správania bábätka. Vtedy je možné všimnúť si jeden alebo viacero z týchto znakov, ktoré predstavujú situácie, kedy matka môže mať sekundárne zníženú tvorbu materského mlieka:
- bábätko už je dokrmované, alebo sa zistí, že nepriberá (to, že dieťa prestane priberať je jedným zo základných znakov problémov s dojčením, rovnako ako to, že je občasne dokrmované)
- bábätko začne tráviť čoraz kratšiu dobu pitím z prsníka, a zároveň po skončení dojčenia je nespokojné, prípadne sa dojčenie končí plačom
- bábätko sa pri dojčení vzpiera, hnevá, plače, začne otáčať hlavičku preč od prsníka, aj keď to predtým nerobilo, plače už aj pri prisávaní
- bábätko sa javí pokojné keď je položené na podložke, ale pri pokuse vziať ho na ruky a prisať sa, začne plakať a odtláčať sa
- bábätko sa viackrát za deň odmieta nadojčiť, hoci je hladné, celkovo odmieta dojčenie počas bdelosti, typicky sa dojčí lepšie v noci ako cez deň
- bábätko sa pri pokuse o prisatie prehýba do luku, odťahuje sa od prsníka, púšťa prsník po krátkej chvíli a nechce sa prisať na druhý prsník, aj keď evidentne nepilo dostatočne
- bábätko si radšej saje pästičku alebo prsty miesto prisávania na prsník
- dojčenie neprebieha často, medzi dojčeniami sú veľké rozostupy a bábätko nie je ochotné prisať sa ani keď je viditeľne hladné a nespokojné
- veľa času denne venujete vystihovaniu správneho okamihu aby sa vaše dieťatko prisalo, dojčenie je pre vás frustrujúce
- paradoxne môžete cítiť naliate prsia, môžete mať v prsníkoch hrčky a teda mať pocit, že mlieka máte dostatok. Naliate prsia však hovoria o tom, že bábätko mlieko nevypilo a toto sa hromadí v prsníkoch
Všetky tieto znaky by mali byť pre vás dôvodom na kontaktovanie poradkyne pri dojčení a riešenie začínajúcich problémov s dojčením.
Ak bábätko získava dostatok mlieka, materské mlieko pokrýva všetky jeho výživové potreby a nie je potrebné ho dokrmovať. V prípade, že máte problém rozlíšiť, kedy bábätko pije a kedy saje bez pitia, pomôže vám v tom poradkyňa pri dojčení, ktorá pri osobnom stretnutí vie ukázať mamičke prehĺtanie dieťatka. Niekedy sa stáva, že mamičky uvažujú o tom, či je tvorba mlieka dostatočná na základe rôznych príznakov, ktoré nemusia znamenať, že sa niečo s tvorbou mlieka deje. Napr. často sa mamičky vo veku 2 mesiacov bábätka znepokojujú preto, že prestávajú pociťovať naliatie prsníkov medzi dojčeniami, prípadne preto, že nie sú schopné odsať alebo odstriekať po dojčení mlieko, alebo ich bábätko býva nespokojné a uplakané, najmä večer. Za predpokladu, že bábätko dobre pije, prospieva a je spokojné, tak je pravdepodobne všetko v poriadku, a mäkké prsníky sú tým pádom tiež v poriadku - v takejto situácii dobrého pitia a prospievania sú totiž mäkké prsníky normálny a žiaduci jav. Preplnené prsia nie sú ideálom dobrého dojčenia, skôr naopak. Tvrdé prsia totiž znamenajú prílišné naliatie prsníkov, a to sa postupom času mení, takže matky, ktoré bez problémov dlhodobo dojčia, majú normálne mäkké prsníky. Niekedy sa totiž aj úspešne dojčiace matky obávajú straty mlieka, i keď to nemusí byť podložené, pretože je úplne reálne dojčiť dlhú dobu tak, že tvorba materského mlieka je bezproblémová.
Rady, ako zvýšiť tvorbu mlieka
Prvé dni sú veľmi dôležité. Nie nadarmo pediatri a pôrodníci hovoria, že priloženie dieťaťa po pôrode je veľmi podstatné. Prikladanie dieťatka k prsiam (koža na kožu) je pre telo istý signál, že tvorba mlieka v mliečnych žľazách je potrebná a žiadaná. Samozrejme, niekedy sú prípady, keď prikladanie nie je možné niekoľko hodín či dní po pôrode. Dôvody môžu byť opäť rôzne. Ani v takom prípade netreba nič vzdávať. V okamihu, ako bude možné priložiť dieťa, urobte tak. A nenechajte sa odradiť ani tým, ak budú prvé snahy o dojčenie z prsníka neúspešné. Umelé mlieko pre mnohé mamičky predstavuje často jednoduchšiu cestu.
V začiatkoch dojčenia nie je nič lepšie, ako využívať priamy kontakt matky s dieťaťom. Následným prikladaním k prsníku je otázkou času, kedy dieťa bude mať ochotu prisať sa na prsník. Bohužiaľ, v niektorých prípadoch tento proces trvá dlhšie, čo vedie k tomu, že mamičky radšej volia cestu umelého mlieka, čo rozhodne nie je správne riešenie.
Pri prikladaní dieťatka sa neriaďte hodinkami. K prsníku ho prikladajte tak často, ako je treba. Vôbec sa neriaďte tým, že bábätko jedlo pred 2 - 3 hodinami. Nesnažte sa tiež o to, aby novorodenec prespal celú noc. V počiatkoch môžete spať s dieťatkom alebo pri ňom a skúste si ho prikladať aj počas noci. Znížená laktácia sa môže vyskytnúť u žien, ktoré bábätko počas noci neprikladajú alebo ho prikrmujú umelou formulou. U malých novorodencov môžete tiež pozorovať signály, ktorými sa doslova dožadujú kŕmenia. Často otvárajú ústa a otáčajú hlavičkou, pretože hľadajú mamu a jediné, čo chcú, je jej teplé telo a prsník, ktorý im dodá potrebné živiny.
V neposlednom rade mamička potrebuje pokoj, nerozmýšľať negatívne a dopriať si s dieťatkom oddych.
Breastfeeding: Latch & Positioning
Prikladanie, kontakt s bábätkom a pokoj
Bezprostredná blízkosť matky a dieťatka kontaktom koža na kožu je kľúčová. V anglickom jazyku sa tomu hovorí „skin to skin“, to znamená, že mamička a dieťatko by sa mali dotýkať pokožkou. Tento kontakt je dôležitý nielen pre spustenie laktácie, ale aj pre emocionálne spojenie medzi matkou a dieťaťom. Dieťatko totiž cíti mamin dotyk, tlkot jej srdiečka, jej vôňu a podobne.
Prvé dni po pôrode sú považované za dni, kedy „ešte matky nemajú mlieko“ alebo „dojčia len na skúšku“. Pri objavení problémov s dojčením počas prvých dní v nemocnici existuje predstava, že tieto problémy začnú riešiť až po príchode z pôrodnice, keď budú mať svoj pokoj a domáce prostredie. Avšak, práve tieto prvé dni sú kľúčové pre úspešný začiatok dojčenia.
Kontakt koža na kožu po pôrode je protektívny faktor rozvoja laktácie. Umožňuje novorodencovi využiť všetky vrodené reflexy, ktoré vedú k bezproblémovému prisatiu a efektívnemu dojčeniu! Ak sú matka i dieťa po pôrode v poriadku prechádzajú spoločne, bez zbytočného odlúčenia na izbu gynekologicko - pôrodníckeho oddelenia, kde zostávajú spolu až do prepustenia do domáceho prostredia. Separácia dieťaťa od matky pôsobí rušivo na dojčenie a vedie k zbytočnému dokrmovaniu dieťaťa.
Správna technika dojčenia a polohy pri dojčení
Tvorbu mlieka a správne dojčenie možno zabezpečiť správnou technikou. Často sa stretnete s rôznymi názormi, ktoré súvisia s najlepšou polohou na dojčenie, no následne sú tu mamičky, ktoré preferujú inú polohu a vyhovuje im omnoho viac. Oplatí sa vyskúšať, ktorá poloha dojčenia vyhovuje bábätku najviac. Samozrejme, chce to čas a trpezlivosť prísť na to, ktorá poloha je najviac vyhovujúca.
Správna technika dojčenia je extrémne dôležitá. Pokiaľ totiž aj máte dostatok mlieka, ale nedojčíte správne, môžete mať pocit, že máte mlieka málo, respektíve, že dieťatko nedostáva toľko, koľko potrebuje. Schopnosť dojčiť je prirodzene daná. Správnu techniku sa ale mnohé ženy musia naučiť. Ak si neviete rady, obráťte sa na laktačnú poradkyňu. Príde k vám domov a pozrie sa na to, či dieťatko dojčíte správne.
Mamičky by mali dbať predovšetkým na to, aby bola poloha pri dojčení pohodlná. Niektoré ženy radšej dojčia v sede, iné v ľahu na boku a podobne. Dieťatko by malo mať uško, ramená a bedrá v jednej línii, otočené smerom k mamičke a hlavičku otočenú smerom k prsníku. Mnohé čerstvé mamičky si myslia, že postačí, ak dieťatko uchopí bradavku. Takéto prisatie však spôsobuje ragády - bolestivé trhlinky na bradavke. Správna technika prisatia spočíva v tom, že dieťatko priložíte k prsníku, ono zacíti vôňu - bábätká totiž veľmi dobre cítia vôňu materského mlieka a otvorí ústočká. Následne je dôležité, aby uchopilo ústočkami bradavku a čo najväčšiu časť prsného dvorca. Overiť účinnosť techniky dojčenia si potom môžete pomocou takzvanej „pauzy v brade“, ktorá značí, že dieťatko prehĺta mliečko. Ide o to, že keď dieťatko pije mlieko, má ústočká doširoka otvorené. Následne urobí pauzu v brade a ústočká zavrie. Je to v podstate podobné, ako keď pije dospelý človek. Čím viac vody máte v ústach, tým je pauza pred prehltnutím dlhšia.
V rámci správnej techniky je napríklad vhodné, predovšetkým v začiatkoch, stlačenie prsníka, čím podporíte dojčenie a sací reflex dieťatka. Veľmi nápomocné môže byť v niektorých prípadoch striedanie prsníkov. Striedať môžete prsia priamo počas dojčenia. Je to vhodné aj z dôvodu, aby dieťa jeden prsník neodmietalo. Vždy však zmeňte prsník až po dlhšej dobe kojenia. Časom sa neobmedzujte, či bude dieťatko prisaté 30 minút alebo hodinu, doprajte mu čas a sledujte, či prehĺta a riadne pije. Techniku nenarušujte používaním cumlíka či klobúčika.
Pri dojčení by ste mali striedať pravý a ľavý prsník, aby dochádzalo k rovnomernému vyprázdňovaniu mlieka. Je úplne prirodzené, že sa v jednom prsníku tvorí mliečka viac. Ak je to aj váš prípad, začínate kŕmenie prsníkom, ktorý je plnší.
Čo odstrekovanie a odsávanie mlieka?
Názorov na odstriekavanie a odsávanie mlieka je množstvo a rozporuplných ešte viac. Áno či nie? V praxi platí zásada, že ak je novorodenec riadne dojčený, pravidelne odstrekovať či odsávať mlieko nie je nutné. Prirodzené dojčenie je najlepší spôsob podpory laktácie. Tým, že dieťa dokáže piť a má určitý odber mlieka, tvorba mlieka sa reguluje sama.
K odstrekovaniu či odsávaniu sa pristupuje väčšinou v prípadoch krátko po pôrode, keď novorodenec nemôže byť dojčený, napríklad zo zdravotných dôvodov. Materské mlieko je však veľmi dôležité, preto je ním dieťa dokrmované a odstrekovanie je teda niekedy nevyhnutné. Mlieko môže matka odstriekavať aj vtedy, ak je od dieťaťa odlúčená na dlhší čas, zabezpečí sa tak proces mliekotvorby.
Niektoré ženy pristupujú k odstrekovaniu či odsávaniu mlieka z dôvodu, aby v prvých dňoch po pôrode podporili laktáciu. Tento zvyk môže neskôr pri pravidelnom odstrekovaní vyvolať nadprodukciu mlieka, naliatie prsníkov a následne bolesti. Na zvýšenie tvorby mlieka je vhodné spomenuté odstrekovanie mlieka v prvých dňoch po pôrode, keď dieťa nemôže byť z určitých dôvodov dojčené a žena chce laktáciu podporiť. Za iných okolností je to práve dieťa, ktoré tvorbu mlieka „naštartuje“.
Samozrejme, niekedy, ak je mlieka dosť, je vhodné odsávať materské mlieko na uskladnenie do zásoby. Napríklad po dojčení. Ak dieťa pije dostatočne, je spokojné, priberá a žena po kojení nemá aké mlieko odsať, je to v poriadku. Prsia nemusia ostať po dojčení vždy naliate a pevné. Ženy, ktorých deti dobre pijú, majú prsia mäkké. Obavy z toho, že prsia sa nenalievajú a žena stráca mlieko, nie sú opodstatnené.
Práve naopak, okolo 2 až 3 mesiacov sa tvorba mlieka ustáli (niekedy to trvá dlhšie) a vznikne ideálny pomer medzi spotrebou a dopytom. Nie je pravda, že prebytočné mlieko v prsníkoch musí vyvolať zápal alebo upchať mliekovody. Po dojčení - kŕmení nie je určite vždy potrebné, aby zvyšné mlieko bolo odsaté. K odsávaniu môžete pristúpiť napríklad v prípade, že sú prsia bolestivé. Odsávajte a odstrekujte len dovtedy, kým pocítite úľavu, inak stimulujete mliekotvorbu a opätovne sa situácia zopakuje. Rada odstriekavať a odsávať mlieko deň čo deň nie je na mieste, pretože to môže naopak vyvolať práve nadprodukciu a prsia budú bolestivé a ani dojčenie bábätka nepomôže.
Potraviny na tvorbu mlieka
Faktom je, že jedálniček ovplyvňuje množstvo procesov v tehotenstve i po pôrode. Životospráva je preto veľmi dôležitá. Existujú tiež určité pravidlá, čo nejesť pri dojčení a naopak, čo do jedálnička zaradiť. A ktoré potraviny na tvorbu mlieka pozitívne vplývajú? Skloňuje sa napríklad mrkva a zelená listová zelenina, ako brokolica, špenát, ľadový šalát alebo kapusta. Pri listovej zelenine však pozor na nafukovanie. Mrkva je veľmi dobrým zdrojom sacharidov.
Ak ste počuli o tom, že k tvorbe mlieka prispievajú aj ovsené vločky, babské recepty o tom hovoria taktiež. Navyše znižujú cholesterol a sú zdrojom vlákniny. Pridať k nim môžete ľanové alebo sezamové semiačka. Pozitívne majú pôsobiť strukoviny a rôzne zeleninové či mäsové polievky - vývary, ktoré sú zároveň i zdrojom tekutín.
Dostatok vody a čaj na tvorbu mlieka
Dostatok tekutín by mal byť samozrejmosťou a základnou potrebou. Často sa však stáva, že žena vypije málo tekutín počas dňa a následne márne dobieha zameškané. Pravidelný pitný režim je najdôležitejší. Áno, aj z hľadiska správnej mliekotvorby.
Okrem čistej vody aj čaj na tvorbu mlieka môže vplývať veľmi pozitívne, zvlášť ak obsahuje účinné bylinky. Najčastejšie sa skloňujú špeciálne bylinné zmesi, ktoré zakúpite napríklad v lekárňach. Tie by mali tvorbu mlieka účinne podporiť. Hroznové šťavy či Vinea na tvorbu mlieka? Je to skutočne tak. Ideálne by podpore pomohol napríklad čistý hroznový mušt, no niektoré mamičky spomínajú práve Vineu, ktorá im pri zvýšení tvorby mlieka pomohla. Zaujímavosťou je napríklad, že pšeničné nápoje Melta či Caro na tvorbu mlieka takisto vplývajú pozitívne.
Bylinky a homeopatiká na tvorbu mlieka
Homeopatická podpora laktácie súvisí s voľbou vhodných byliniek a užívaním vhodných doplnkov výživy, ktoré obsahujú podporné zložky. Tvorbu mlieka dokáže podporiť napríklad ricín vo forme oleja alebo tabliet. Známe sú výživové doplnky obsahujúce senovku grécku, benedikt lekársky alebo jarabinu lekársku. Účinnou superpotravinou je tiež moringa olejová, ktorá prispieva ku komplexnému vyživovaniu organizmu ženy. Existuje v práškovej alebo tabletovej podobe.
Vyhýbajte sa bylinkám ako mäta alebo šalvia, ktoré tvorbe mlieka neprospievajú. Vitamíny a podporné látky spôsobujú, že laktačná aktivita v organizme sa zvyšuje, čo prispieva k tvorbe mlieka.
Ako podporiť tvorbu mlieka - skúsenosti
Mnoho dojčiacich mamičiek ostatným ženám, ktoré majú problém s tvorbou mlieka, odporúča rozbiehať laktáciu prirodzeným spôsobom, a to neustálym prikladaním bábätka. Takisto odporúčajú na podporu kojenia dostatočný pitný režim. Čoraz častejšie sa ženy obracajú na laktačné poradkyne, ktoré ochotne prídu poradiť do domácich podmienok. Na vine môže byť taktiež zlá technika dojčenia.
Prispieť k laktácii môže podľa diskutujúcich konzumácia byliniek, Viney, hroznovej šťavy a bylinných čajov na tvorbu mlieka (senovka grécku, benedikt lekársky, fenikel, aníz).
Na základe skúseností z praxe sa tvorba mlieka u mamičiek ustáli približne 2 až 3 mesiace po pôrode. Potraviny pozitívne pôsobiace na tvorbu mlieka sú napríklad mrkva, špenát, brokolica, kapusta, ľanové semiačka, sezamové semiačka, strukoviny, zázvor, ovsené vločky a veľmi nápomocné sú aj zeleninové a mäsové vývary.
Pre budúce alebo čerstvé maminy sme si preto pripravili pár tipov k podpore laktácie. Ako môžete podporiť tvorbu materského mliečka? Mnohé mamičky sa strachujú, či budú mať dostatok mlieka a či ich materské mlieko dá bábätku naozaj všetky potrebné živiny. Materské mlieko je naozaj to najlepšie, čo môžete vášmu dieťatku dať v jeho prvých mesiacoch života. Okrem iného ide o ten najprirodzenejší spôsob, ako sa matka s dieťatkom zbližuje (z angl. bonding).
Ak chceme do sveta dojčenia vkročiť tou správnou nohou je dobré zaujímať sa o dojčenie ešte pred pôrodom. V rámci predpôrodnej prípravy môžeme získať informácie nielen o samotnom pôrode ale aj o tom, čo nasleduje po ňom. Pretože priebeh pôrodu významne ovplyvňuje spustenie laktácie a úspešné dojčenie. Úspešný začiatok dojčenia a tvorba materského mlieka veľmi úzko súvisí s pôrodom. Dôležitým faktom pritom je, že máme svojmu dieťaťu čo ponúknuť hneď po jeho narodení. Kolostrum sa totiž v prsníkoch ženy vytvára už od 16. týždňa tehotenstva.
Po narodení patrí dieťa na hrudník matky, kde zostáva v neprerušovanom kontakte koža na kožu po celý čas. V tomto období je matka schopná vplyvom hormonálnych reakcií zaľúbiť sa do svojho dieťaťa a upevniť väzbu, ktorá sa medzi nimi vytvorila ešte prenatálne. Novorodenec dokáže v tejto fáze vďaka vrodeným inštinktom sám nájsť prsník a prisať sa (Breast Crawl). Nevyhnutnou podmienkou úspešného „samoprisatia“ je do tejto fázy nijako nezasahovať a pokiaľ to stav dieťaťa a matky dovoľuje, odložiť všetku rutinnú starostlivosť na neskôr. Aj prvé ošetrenie novorodenca môžeme realizovať na tele matky a váženie a meranie urobiť neskôr.
Ak je operačný pôrod plánovaný chýba spomínaný stimul, ktorý prebieha pri kontrakciách maternice. V tomto prípade však poznáme termín pôrodu a je teda možnosť stimulovať tvorbu materského mlieka 4 - 5 dní pred pôrodom manuálnym odstriekavaním kolostra. Profesionálne laktačné konzultantky vám poradia ako kolostrum odstriekavať a uskladňovať.
Poradkyne pri dojčení sa prioritne zaoberajú podporou dojčenia, poradenstvom, pomocou matkám, venujú čas tomu, aby matky vypočuli, podporili ich schopnosti, pomohli im nájsť silu pokračovať v dojčení a nájsť riešenia. Stretnutie s poradkyňou trvá priemerne hodinu i viac a spravidla ide o opakované stretnutia, pričom taktiež medzi činnosť poradkýň patrí aj príprava tehotných na dojčenie, podpora kontaktu koža na kožu bezprostredne po pôrode, pomoc v začiatkoch dojčenia a vytváranie podporných skupín dojčiacich matiek, v ktorých si matky vzájomne radia a podporujú sa.
Ak je potrebné zvýšiť prísun materského mlieka bábätku, poradkyne pri dojčení urobia množstvo krokov:
- vypočujú matku a zhodnotia situáciu
- pozorujú matku a bábätko mimo dojčenia aj pri dojčení
- ukážu matke, ako pozná, že bábätko skutočne pije mlieko
- poukážu na to, čo už matka a bábätko dokážu a čo pri dojčení funguje
- zhodnotia pitie bábätka
- odporúčia matke, aby využívala kontakt koža na kožu, a to počas dojčenia ako aj počas dňa či noci
- ukážu matke, ako môže dojčeniu pomôcť nosenie bábätka a čo najčastejší kontakt s bábätkom
- vysvetlia jej, ako spoločné spanie podporuje dojčenie
- popíšu, ako má matka využívať prirodzené schopnosti bábätka na dojčenie - vysvetlia jej reflexy a reakcie bábätka
- vysvetlia jej súvis spánku a dojčenia; ukážu jej, ako pomôcť bábätku v situáciách, keď plače či nevie zaspať a poukážu na súvis spánku, zaspávania a dojčenia
- vysvetlia jej, ako telo matky reguluje fyziologické funkcie bábätka a ako ich ovplyvňuje
- dodajú jej odvahu dotýkať sa bábätka, vyzliecť ho z perinky, mať ho nahé na sebe, nosiť ho, upokojovať ho
- pomôžu jej čítať signály bábätka a znaky pripravenosti na dojčenie, ukážu jej vnímať bábätko a posilnia jej materské kompetencie a schopnosti starať sa oň tak, aby matka v tejto starostlivosti nadobudla istotu
- poradia základné kroky týkajúce sa správneho prisatia, polohy, stláčania prsníka, striedania prsníkov a zlepšenia dojčenia
- zodpovedajú matke na otázky, ako napríklad ako dlho má jedno dojčenie trvať či ako často dojčiť
- pomôžu nájsť a odstrániť príčiny, pre ktoré bábätko neprijíma dostatok mlieka
- poradia matke kroky, ktoré môžu viesť k zlepšeniu situácie podľa individuálnych potrieb danej dvojice matka-dieťa
- zodpovedajú jej otázky a povzbudia ju
- spoločne s matkou vytvoria plán ako ďalej postupovať a naplánujú si ďalšie stretnutie
Materské mlieko je nenahraditeľné, má ideálne zloženie, ktoré sa prispôsobuje potrebám dojčaťa, pokrýva jeho energetické i biologické potreby, až na vitamín D a K, ktorý je potrebný dopĺňať. Do 5.-6. mesiaca života dieťatko nepotrebuje žiadne iné tekutiny ani inú potravu. Dojčenie je nielen ideálnym prostriedkom výživy dieťaťa, ale aj momentom vytvárania silného puta medzi ním a matkou. Na tému dojčenia prebehlo množstvo výskumov, ktoré zhodne preukázali vysoko pozitívne dopady dojčenia.
Väčšina žien dokáže pri správnej technike dojčiť svoje dieťa. Existuje však aj skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek). Keď sa pri dojčení vyskytnú ťažkosti, 99% z nich sa dá vyriešiť. Obavy a strach matky z toho, že nebude mať dostatok mlieka a predčasné prikrmovanie umelou mliečnou formulou, sú najčastejšími príčinami toho, že matky dojčia krátko alebo vôbec. Avšak nejedna mamička sa počas dojčenia svojho dieťatka stretne so situáciami, kedy má pocit, že mlieka ubúda a hľadá spôsob, ako tvorbu materského mlieka podporiť. Existuje veľa dôvodov, prečo tvorba mlieka kolíše a takisto viacero spôsobov, ako ju opäť zvýšiť. Jednou z častých príčin, je podanie umelého mlieka. Na zníženú frekvenciu dojčenia kvôli dokrmovaniu, prípadne podávaniu tekutín najčastejšie fľašou, telo matky reaguje zníženou produkciou materského mlieka. Mnohým mamičkám sa tvorba mlieka zníži aj v dôsledku toho, že sa snažia dieťatko naučiť prespať celú noc bez dojčenia.
Dôležité je správne prisatie bábätka na prsník, aby uchopilo ústami čo najväčšiu časť dvorca. Brada má byť zaborená v prsníku a nos dieťaťa má byť voľný. Prikladanie dieťaťa k obom prsníkom čo najčastejšie, je najlepším spôsobom ako zabezpečiť dostatočnú tvorbu materského mlieka. Pomáha i fyzický kontakt koža na kožu dieťatka s matkou.
Namiešané zmesy byliniek podporujúce laktáciu sú zložené z rasce, fenyklu, anízu, zároveň majú aj priaznivý vplyv na tráviaci trakt, pôsobia proti plynatosti a tým pomáhajú dieťatku pri kŕčovitých bolestiach bruška. Ďalšou bylinkou je jastrabina lekárska, zvyšujúca tvorbu mlieka a napomáha pri upchatých mliekovodoch.
Je možné vyskúšať i homeopatickú podporu laktácie - Ricinus communis 5CH (účinná látka ricin obyčajný), nechať rozpustiť 3 x 5 guľočok pod jazykom. Odporúča sa užívať len po dobu, kým sa mlieko začne tvoriť vo zvýšenej miere. Dôležité je neumývať si zuby pri užívaní tohto prípravku zubnou pastou s obsahom mentolu, nepiť kofeínovú kávu a nejesť 30 minút pred a po užití homeopatického lieku.
V lekárni sú dostupné aj výživové doplnky v tabletách obsahujúce účinné látky zo senovky gréckej a benediktu lekárskeho. Súčasné užívanie podporuje a zvyšuje ich účinok.
Najčastejšie otázky - FAQ
Ako dlho trvá, kým sa ustáli tvorba materského mlieka po pôrode?
V praxi to zvyčajne trvá 2 až 3 mesiace, niekedy aj dlhšie.
Je veľkosť pŕs dôležitá pre tvorbu mlieka?
Nie, veľkosť pŕs nijakým spôsobom neovplyvňuje proces laktácie. Väčšie prsia sú vyplnené tukovým tkanivom, nie mliekom.
Čo je kolostrum a prečo je dôležité?
Kolostrum, alebo prvé materské mlieko, sa tvorí už počas tehotenstva a obsahuje imunoglobíny, ktoré pomáhajú dieťaťu budovať obranyschopnosť a podporujú tvorbu mikroflóry v tráviacom trakte.
Mám sa obávať, ak moje dieťa pije len malé množstvo mlieka z prsníka?
Nie, aj pár kvapiek môže zabezpečiť, že laktácia bude v organizme ženy prebiehať správne. Dôležité je pozorovať, či dieťa prehĺta.
Kedy by som mala kontaktovať poradkyňu pri dojčení?
Ak máte pochybnosti o správnom fungovaní dojčenia, ak vaše dieťa nepriberá, je nespokojné, plače pri dojčení, alebo sa odťahuje od prsníka.
Môžem pri dojčení piť kávu alebo bylinkové čaje?
Pri užívaní homeopatík sa odporúča vyhýbať sa kofeínu a mätovým či šalviovým čajom. Inak sú niektoré bylinné čaje na podporu laktácie prospešné.
