Neuveriteľný sprievodca pestovaním papriky: od výsevu až po bohatú úrodu!

Paprika patrí medzi najnáročnejšie druhy zeleniny, no jej pestovanie nie je nejako zvlášť náročné, ak venujete starostlivosti o rastlinky trochu pozornosti. V tomto článku sa dozviete, ako pestovať papriku, aké sú obľúbené odrody, kam ju najvhodnejšie umiestniť, ako postupovať pri jej hnojení, a tiež sa pozrieme na časté choroby a škodcov, ktorí ju môžu napadnúť.

O paprike v skratke

Paprika ročná, latinsky Capsicum annuum, je rastlina z čeľade ľuľkovité. Má podľa všetkého svoj pôvod v oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde ju pestovali už mnoho rokov pred naším letopočtom. Do Európy sa paprika dostala v roku 1493 vďaka Kolumbovi a pomerne rýchlo sa adaptovala na európske podmienky. V 17. storočí sa pestovala nielen v Európe, ale rozšírila sa aj do Afriky a Ázie. Plody papriky obsahujú najviac vitamínu C spomedzi všetkých druhov zeleniny. Okrem toho v nej nájdete aj veľké množstvo karotenoidov. V zelenej paprike sa nachádza chlorofyl, v červenej paprike veľa betakaroténu a tiež lykopén, ktorý chráni pred niektorými druhmi rakoviny. Oranžová paprika v sebe ukrýva alfa- a gamakarotén a žltá paprika má v sebe luteín a zeaxantín, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie našich očí.

Obľúbené odrody papriky

Na výber máte nespočetné množstvo odrôd papriky, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou, tvarom a chuťou. Tu je prehľad niekoľkých najobľúbenejších:

Kápia - Lungy F1: Odroda s vyšším vzrastom a plodmi vhodnými na sterilizovanie.
Kápia - Raduza F1: Plody tmavočervenej farby, vhodné na priamu konzumáciu, sterilizáciu, plnenie alebo pečenie.
Amyka F1: Veľmi skorá odroda so stredným vzrastom a menšími plodmi, vhodnými na priamu konzumáciu aj plnenie.
Amy: Nižší vzrast s chutnými a šťavnatými plodmi bielo-zelenej farby.
Slovakia: Skorá odroda vhodná na priamy konzum, sterilizovanie, pečenie a plnenie. Vyniká príjemnou arómou.
Rubika F1: Stredného až vyššieho vzrastu, vhodná na pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch. Plody sú príjemne sladké.
Alma paprika: Maďarská národná špecialita s plodmi žltozelenej farby a jabĺčkovitým tvarom.
Paprika Slovakia (kápia): Veľmi skorá a úrodná odroda typu kápia s príjemnou arómou a šťavnatými plodmi, vhodná na všetky spôsoby použitia.
Paprika PCR: Skorá odroda vhodná na rýchlenie aj skoré poľné pestovanie. Plody sú veľmi aromatické a šťavnaté, mierne štipľavé.
Chilli - Scorpion: Najpálivejšia odroda na svete s pôvodom v Trinidade a Tobagu.
Chilli - Jalapeno: Pálivé papričky, vhodné na všestranné použitie - zaváranie, výroba pást či omáčok.
Chilli - Habanero: Pochádza z Mexika, zaujímavá príjemnou chuťou a intenzívnou vôňou.

Ako pestovať papriku

Výsev papriky

Semená papriky je najlepšie vysievať od februára do marca v interiéri alebo skleníku. Semená vysievajte do hĺbky 0,5 cm. Na výsev je vhodné využívať substrát pre výsev a množenie. Vysiať môžete do menšieho plastového pareniska, kde po jemnom postriekaní vodou a prikrytí tenkou vrstvou substrátu a vekom, umiestnite do miestnosti s konštantnou teplotou okolo 21 stupňov Celzia. Dôležité je, aby malo parenisko vrchnák s otvormi. Zídené rastlinky následne pikírujte do kelímkov od jogurtov s prepichnutým dnom alebo do kvetináčov s priemerom asi 6 až 10 cm.

Sadenie priesad papriky

Sadenice papriky môžete presadiť do skleníka už tri mesiace od výsevu. Ak chcete sadiť papriky von do záhrady alebo do fóliovníka, odporúča sa tak robiť v druhej polovici mája, kedy už nehrozia prízemné mrazy. Pred výsadbou je potrebné pôdu vopred pripraviť a prekypriť. Vysádzajte silné rastlinky vo vzdialenosti minimálne 40 centimetrov od seba. Riadky by mali byť vzdialené 60 cm, aby sa rastliny mohli správne rozvinúť a mali dostatok priestoru na rast. V prípade, že sadíte papriky s veľkými plodmi, vhodné je vedľa rastliniek umiestniť drevené tyčky, ktoré budú slúžiť ako opora.

Výsadba a starostlivosť krok za krokom

Príprava pôdy

Pre papriku zvoľte slnečné miesto s dobre zavlažovanou pôdou, na ktorom ste predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, v prípade potreby ju pohnojte kompostom alebo vhodným hnojivom. Vyhnite sa pridávaniu prílišného množstva dusíka do pôdy, pretože to môže spôsobiť, že papriky budú rásť príliš rýchlo a tým sa stanú náchylnejšie na choroby a menej produktívne. Ako základné hnojenie je veľmi vhodné zapraviť do pôdy vyzretý kravský hnoj.

Otužovanie sadeníc pred výsadbou

Predtým, ako vysadíte sadenice papriky von, je vhodné ich postupne vystavovať vonkajším podmienkam. Stačí ich po oteplení na pár hodín premiestniť zvnútra von, približne tri až štyri dni pred plánovanou výsadbou.

Sadenie

Paprika má rada teplo, preto by ste ich mali sadiť von až vtedy, keď už nebudú hroziť nočné mrazy. Ak je to možné, vysádzajte papriku von vtedy, keď je trochu pod mrakom. Vysádzajte rastliny vo vzdialenosti aspoň 40 centimetrov od seba. V prípade, že sadíte rastliny s veľkými plodmi, myslite na oporu pre ne a umiestnite k nim drevený kôl. Zaujímavou možnosťou je sadenie papriky po dvoch rastlinách do jednej jamky. Takto sa budú rastliny navzájom podopierať a zároveň sa zabezpečí lepšie opeľovanie.

Polievanie

Na polievanie papriky je vhodné používať odstátou vodou, ideálne dažďovou, ktorá by nemala byť chladnejšia o viac ako 5 stupňov ako je aktuálna teplota pôdy. Zálievka by mala byť v období veľkých horúčav pravidelná a dostatočná. Udržujte pôdu mierne vlhkú a vyhnite sa stojatej vode, ktorá môže viesť k hnilobe koreňov. V prípade, že žijete vo veľmi teplých oblastiach, môžete použiť okolo rastlín mulčovaciu kôru alebo slamu, ktorá bude regulovať vlhkosť aj teplotu pôdy. Paprika sa často pestuje aj na čiernej netkanej textílii, ktorá tiež plní tieto funkcie a okrem toho pomáha aj udržiavať okolie papriky bez buriny.

Kedy a ako hnojiť

Okrem toho, že by ste mali pôdu okolo papriky pravidelne prekyprovať, nemali by ste zanedbávať ani hnojenie v čase vegetácie. Nepoužívajte hnojivá hneď po výsadbe, ale počkajte na zakorenenie rastlín cca dva až tri týždne. Pre podporu rastu a najmä bohatého kvitnutia a následného plodenia, použite vo vode rozpustné, dvojzložkové, kryštalické hnojivo KRISTALON Zdravá paradajka a paprika. V dvojtýždennom cykle kombinujte Vitality Komplex a KRISTALON Plod a kvet. V období vegetácie je možné dodávať k paprike síran amónny vo forme liadku. V prípade, že pestujete papriku v nádobách, je možné použiť organické granulované hnojivo s uvoľňovaním potrebných živín. Množstvo hnojiva dávkujte podľa odporúčania na obale daného výrobku. Niekedy sa môže stať, že rastlinám papriky chýba vápnik, v dôsledku čoho vznikajú na plodoch škvrny alebo dochádza k zasychaniu špičiek plodov. Ak si toto na plodoch všimnete, je vhodné pridať paprike vápnik prostredníctvom listovej výživy.

Vylamovanie papriky a trhanie kvetov

Ak chcete dosiahnuť lepšiu úrodu, odporúča sa odtrhnúť prvé kvety. Tie totiž mladú rastlinku papriky vyčerpávajú a rastlina venuje energiu práve im a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina bude mať možnosť zosilnieť a následne vám prinesie viac kvalitných plodov. Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní rajčiakov, nie je potrebné. Vhodné však je z porastu odstraňovať rastlinné zvyšky - polámané listy či výhonky, pretože môžu byť príčinou rôznych chorôb papriky. Proti tendencii odnožovania a nakvitania je potrebné pravidelne vylamovať vedľajšie výhonky.

Zber a skladovanie plodov

Plody papriky môžete zbierať pri niektorých odrodách už zelené, ale môžete počkať aj na to, kým sčervenajú, v prípade niektorých odrôd zožltnú alebo získajú oranžovú farbu. Vtedy sú plody sladšie a chutnejšie. Zber sa obvykle vykonáva od júla do septembra, v závislosti od klimatických podmienok. Zbierajte plody opatrne, aby ste nepoškodili rastliny. Vhodné je oberať ich tak, že plody odstrihneme, aby náhodou pri trhaní nedošlo k poškodeniu rastliny. Zbierať plody môžeme 3 až 4 mesiace po výsadbe. Pri teplote 12 až 14 stupňov plody vydržia bez problémov aj dva týždne. V prípade, že ste mali veľmi bohatú úrodu papriky, môžete si ju zavariť do sladkokyslého nálevu alebo pripraviť papriku v oleji.

Choroby a škodcovia

Paprika je náchylná na rôzne choroby a škodcov. Okrem toho ju môže potrápiť aj slnečný úpal alebo náhla zmena počasia. Pri nedostatku miesta sú náchylnejšie na rôzne choroby, ale aj škodcov. Napriek všetkej starostlivosti v podobe hnojív, vhodného stanovišťa a dostatku závlahy môžu rastliny oslabiť škodcovia a choroby.

Najčastejšie choroby papriky:

Vädnute papriky: Fuzáriové (hnednutie cievnych zväzkov, hubovité ochorenie prenikajúce cez korene) alebo sklerocíniové (rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky, typické pre vlhké a zle vetrané rýchliarne).
Stolbur papriky: Prejavuje sa žltnutím listov a následným vädnutím a odumretím celej rastliny. Prenášajú ho cikádky.
Suchá škvrnitosť: Nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov, niekedy prechádzajúce do hniloby. Príčinou je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa.

Najčastejší škodcovia papriky:

Vošky: Môžu rastlinu zničiť vo veľmi krátkom čase. Listy napadnutej rastliny zožltnú a opadnú.
Molice (biela muška): Najmä v skleníkoch a fóliovníkoch. Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá láka čerňovky.

Vhodný postrek proti škodcom môže zachrániť vašu úrodu.