Cvikla je obľúbená koreňová zelenina, ktorá je známa svojou sýtou červenou farbou a sladkou chuťou. Niekedy sa však stáva, že cvikla má vo vnútri svetlú, až bielu dužinu. Prečo sa to deje a ako tomu predísť? Poďme sa na to pozrieť.
Cvikla to má ťažké. Kým jedni ju milujú a je pravidelne na ich tanieri, iní jej nedajú šancu. Okrem tradičných a dobre známych odrôd existujú aj netradičné odrody cvikly. Už samotný názov napovedá o tvare tejto chutnej odrody cvikly, ktorá pochádza z Dánska. Je typická podlhovastým tvarom, sladkou dužinou a v porovnaní s tradičnými odrodami vyniká vyššou produktivitou. Vďaka podlhovastému tvaru je ideálna najmä do menších záhrad alebo vyvýšených záhonov.
S cviklou sa nám automaticky spája krvavo červená farba, predsa však existuje odroda, ktorá je biela. Ide o skorú odrodu vhodnú do teplej aj studenej kuchyne. V surovom stave vyniká príjemnou sladkosťou. Patrí k odrodám, ktoré môžeme konzumovať aj s listami. Je charakteristická výraznou oranžovo-žltou dužinou. Patrí medzi stredne skoré odrody, plody zbierame od júla do septembra. Okrem konzervovania je vhodná na varenie, pečenie a konzumáciu v surovom stave. Veľmi obľúbená je do rôznych miešaných šalátov nielen pre svoju chuť, ale aj zaujímavú farbu.
Zvonku červená, po prekrojení dužina prekvapí bielymi prstencami, ktoré majú mimoriadne dekoratívny efekt. Oproti iným odrodám je veľmi šťavnatá, sladká a jemná. Ide o veľmi skorú odrodu vhodnú najmä na konzervovanie a tiež ako zdravšia alternatíva prílohy k mäsu. Odporúča sa zber malých plodov pre ľahšiu konzumáciu a baby efekt na tanieri.
Výber odrody a príčiny svetlej dužiny
Svetlá dužina cvikly môže mať niekoľko príčin:
- Odroda: Niektoré odrody cvikly majú prirodzene svetlejšiu dužinu. Medzi ne patria napríklad odrody s názvom 'Albina Verduna' alebo 'Burpee's Golden'.
- Nedostatok živín: Nedostatok bóru v pôde môže spôsobiť, že dužina cvikly bude svetlejšia a menej sfarbená. Bór je dôležitý pre tvorbu farbív v rastlinách.
- Nevhodné podmienky pestovania: Príliš vysoká teplota alebo nedostatok vlahy počas rastu môžu ovplyvniť sfarbenie dužiny.
- Choroby: Niektoré choroby, ako napríklad vírusová mozaika cvikly, môžu spôsobiť zosvetlenie dužiny.
Ak chcete predísť svetlej dužine cvikly, môžete urobiť niekoľko opatrení:
- Výber odrody: Ak preferujete sýto červenú cviklu, vyberte si odrody, ktoré sú známe svojou intenzívnou farbou, ako napríklad 'Detroit Dark Red' alebo 'Red Ace'.
- Doplnenie živín: Pred výsadbou cvikly obohaťte pôdu o bór. Môžete použiť hnojivo s obsahom bóru alebo pridať do pôdy bórax (tetraboritan sodný). Dávajte však pozor na množstvo, pretože nadmerné množstvo bóru môže byť pre rastliny toxické.
- Zabezpečenie vhodných podmienok: Zabezpečte cvikle dostatok vlahy, najmä počas suchých období. Pestujte ju na slnečnom mieste s dobre priepustnou pôdou.
- Ochrana pred chorobami: Pravidelne kontrolujte rastliny a v prípade výskytu chorôb, ako je vírusová mozaika, podniknite kroky na ich potlačenie.
Nedostatok svetla spôsobuje v pletivách cvikly zníženú produkciu beta-kyanínov, čo sú pigmenty zodpovedné za jej charakteristickú sýtočervenú farbu. Korene vypestované v tieni mávajú často bledšiu dužinu s bielymi prstencami, ktoré sú v odborných kruhoch považované za známku nižšej kvality. Farba je pritom nielen estetickou záležitosťou, ale aj ukazovateľom obsahu antioxidantov a ďalších zdraviu prospešných látok. Chuťový profil cvikly je takisto silne ovplyvnený množstvom svetla, ktoré rastlina počas svojho života prijala. Pri dostatku slnka dochádza k intenzívnejšej syntéze sacharidov, vďaka čomu má koreň príjemnú sladkastú chuť bez prehnanej zemitosti. V tieni sa cukry tvoria pomalšie a v menšom množstve, čo môže viesť k fádnejšej alebo dokonca mierne horkej chuti výsledného produktu.
Typické červenofialové sfarbenie buliev určuje vysoký obsah rastlinných farbív antokyánov.
Pestovanie cvikly a jej nároky na svetlo
Cvikla je nenáročná koreňová zelenina, ktorej sa darí menej v kyslej a kamenistej pôde. Vyhovuje jej slnečné stanovište a polotieň. Semiačka vysádzame od apríla vtedy, keď už nie je pôda zamrznutá a nehrozia nečakané aprílové mrazy. Sejeme ju priamym výsevom do pripravených hriadok vzdialených od seba približne 30 centimetrov do hĺbky 2 až 3 centimetrov.
Cvikla sa vo všeobecnosti radí medzi plodiny, ktoré pre svoj optimálny rast a vývoj vyžadujú dostatok priameho slnečného žiarenia počas celého dňa. Svetlo je hlavným zdrojom energie pre proces fotosyntézy, počas ktorého rastlina produkuje cukry a ukladá ich do svojho koreňového systému. Ak má rastlina k dispozícii dostatok svetelných lúčov, jej listy sú pevné, majú sýtu farbu a koreň sa vyvíja rýchlo a rovnomerne. V podmienkach strednej Európy je ideálne, ak je záhon s cviklou vystavený slnku aspoň šesť až osem hodín denne bez tienenia okolitými budovami či stromami. Intenzita svetla priamo ovplyvňuje nielen kvantitu, ale aj chemické zloženie a chuťové vlastnosti dužiny, ktoré sú pre spotrebiteľa kľúčové.
Pri plánovaní výsadby musíme brať do úvahy aj sezónny pohyb slnka po oblohe, aby rastliny neboli v tieni práve v čase svojej najväčšej aktivity. Rozmiestnenie riadkov v smere sever-juh umožňuje slnečným lúčom dopadať na obe strany rastlín rovnomerne počas dopoludňajších aj popoludňajších hodín. Takáto orientácia zabraňuje vzájomnému tieneniu jednotlivých riadkov, čo je dôležité najmä v ranných štádiách rastu, kedy je každá jednotka energie vzácna. V hustejších výsadbách môže dochádzať k boju o svetlo, čo vedie k nerovnomernému dozrievaniu a rozdielnym veľkostiam koreňov v rámci jednej plochy.
Hoci cvikla miluje svetlo, v extrémne horúcich a suchých letách môže byť intenzívne žiarenie spojené s vysokými teplotami miernym stresovým faktorom pre listovú plochu. V takýchto prípadoch rastlina reaguje miernym vädnutím listov počas poludnia, čím sa snaží znížiť odparovanie vody a chrániť svoje tkanivá. Je však dôležité rozlišovať medzi dočasným ochranným mechanizmom a trvalým nedostatkom vlahy, ktorý by v kombinácii so silným svetlom viedol k poškodeniu rastliny.
Pri hľadaní najlepšieho miesta pre výsev cvikly by sme mali uprednostniť otvorené priestranstvá s dobrou cirkuláciou vzduchu a maximálnym svetelným ziskom. Vyhýbame sa bezprostrednej blízkosti vysokých plotov, živých plotov alebo rozložitých ovocných stromov, ktoré by vrhali dlhé tiene najmä v ranných a večerných hodinách. Južne orientované svahy alebo mierne vyvýšené plochy sú ideálne, pretože sa na jar rýchlejšie prehrievajú a poskytujú rastlinám skorý štart do sezóny. Mikroklíma záhrady sa môže v jednotlivých častiach výrazne líšiť, preto je dobré pozorovať pohyb tieňov počas celého dňa ešte pred samotnou sejbou. Často aj malý posun záhona o niekoľko metrov môže znamenať rozdiel niekoľkých hodín priameho slnka, čo sa výrazne prejaví na konečnom výnose. V moderných záhradách môžeme využiť aj odraz svetla od svetlých stien alebo múrikov, ktoré môžu dodatočne osvetliť menej exponované miesta.
Kombinované pestovanie s inými druhmi zeleniny musí brať do úvahy ich budúcu výšku, aby cvikla nebola neskôr v sezóne prerastená a zatienená svojimi susedmi. Napríklad pestovanie cvikly vedľa kukurice alebo vysokých druhov paradajok je nevhodné, pokiaľ nie je zabezpečený dostatočný rozostup. Naopak, nízke plodiny ako cibuľa, cesnak alebo šalát sú skvelými spoločníkmi, ktorí cvikle nebudú konkurovať v prístupe k svetlu.
Ak máme k dispozícii len čiastočne zatienenú záhradu, mali by sme voliť odrody, ktoré sú deklarované ako tolerantnejšie voči nižšej intenzite svetla. Aj v miernom polotieni dokáže cvikla rásť, avšak musíme počítať s dlhším vegetačným obdobím a pravdepodobne menšími koreňmi. Pre pestovateľov v náročnejších svetelných podmienkach je kľúčové o to viac dbať na ostatné faktory, ako je kvalita pôdy a závlaha, aby rastlina kompenzovala nedostatok energie.
Cvikla nemá zvláštne nároky na pestovateľskú teplotu, preto porastie prakticky v každej lokalite, no iné je to s pôdou. Pri nej treba dbať na poriadne hlboké predsejbové spracovanie. Ideálna je ľahká, dobre priepustná. Príliš kyslej pomôže jesenné vápnenie. Pretože cvikla neznáša priame hnojenie maštaľným hnojom, najlepšie je pestovať ju ako následnú plodinu po druhoch s krátkou vegetáciou alebo v druhom slede. Vzhľadom na časté vybiehanie cvikly do kvetu pre pôsobenie nízkych teplôt, je skôr než jarná istejšia májová sejba, ktorú môžete opakovať až do polovice júla. Po vzídení, v štádiu dvoch až troch pravých listov cviklu jednoťte v prípade, že ste nevysiali jednoklíčkovú odrodu na vzdialenosť 10 až 15 cm. Ak by ste ju nechali rásť nahusto, deformovali by sa buľvy. No tieto mladé rastlinky rozhodne nevyhadzujte. Neskoršiu úrodu môžete mať na hriadkach až do prvých mrazov. Treba ju však pozberať ešte pred ich príchodom, lebo cvikla ľahko namrzne.
Na jeseň treba cviklu pozberať ešte pred príchodom mrazov, lebo je veľmi citlivá na namrznutie a potom nie je vhodná na dlhodobé uskladnenie. Vyberajte ju vidlami tak, aby ste ju nepoškodili. Rukou odkrúťte listy a buľvy uložte do pivnice, kde sa teplota pohybuje okolo 1 až 2 °C.
Zdravotné benefity cvikly
Cvikla má veľa priaznivých benefitov pre naše zdravie a je silným antioxidantom. Má protirakovinové účinky, podporuje imunitu, je skvelou pomocníčkou pri detoxe a chudnutí. Okrem toho znižuje krvný tlak, priaznivo pôsobí na trávenie, zvyšuje športový výkon a má protianemický efekt. Vďaka pomerne vysokému obsahu železa potláča zápaly.
Cvikla má pozitívny vplyv na krvotvorbu, prospieva pri liečbe hypertenzie, arteriosklerózy a iných ochorení srdca a krvného obehu. Pôsobí proti kôrnateniu tepien, podporuje činnosť pečene.
Kedysi starí Rimania používali z cvikly koreň a sever Európy listy a keď sa teraz vie, že listy sú možno ešte lepšie ako koreň, listy vyhadzujeme. Takže nabudúce môžete cviklovú vňať podusiť ako špenát alebo pridať do šalátu - má silnejšie antioxidačné účinky ako mrkva, brokolica, špenát, cibuľa a zeler. Luteín a zeaxantín potešia vaše unavené starnúce oči 🙂 A koreň? Krásna, vode rozpustná farba betakyanín po zjedení preniká celým telom a chráni vás pred rakovinou: znižuje riziko mutácie spôsobenej údeninami a v hrubom čreve aktivuje špeciálnych strážcov proti rakovine - biele krvinky typu CD 8.
Tipy na spracovanie a recepty
Iste mnohých odrádza dlhé varenie cvikle - trvá až asi hodinu. Dobrým spôsobom tepelnej úpravy je v parnom hrnci. Cviklu poriadne očistíme (neošúpeme) a nakrájame na štvrtinky. „Varíme“ na pare 15 minút. Cvikla je hotová, keď do nej vojde vidlička hladko. Následne z cvikly odstránime šupku tak, že ju položíme na dosku na krájanie a papierovým obrúskom šupku zošúchame dole. A ak sa nám vôbec nechce piplať s varením cvikly, v obchodoch je dostupná fantastická vákuovo balená varená cvikla - otvoríte a šup s ňou na tanier.
Cviklové carpaccio
Cviklu nakrájame na veľmi tenké kolieska. Rozložíme na tanier, polejeme 1 PL olivového oleja, okoreníme čiernym korením, mierne posolíme, pokvapkáme pár kvapkami citrónovej šťavy.
Červené smoothie
Vo výkonnom mixéri rozmixujeme 2 šálky mrazených/čerstvých černíc, pol šálky varenej (alebo kupovanej vákuovo balenej) cvikly, 1 až 1,5 šálky vody, hnedý cukor alebo med podľa potreby.
Cviklovo-šošovicový šalát
2 varené cvikly nakrájame na malé kúsky, vložíme do panvice s 1 PL lyžicou olivového oleja, pridáme 1 šálku varenej šošovice (z konzervy je to rýchlo), korenie a trošku soli a pár kvapiek citrónovej šťavy - zmes len zohrejeme. Do servírovacích mís (recept vyjde na dve porcie) dáme dve hrste listového šalátu (napr. baby špenát, poľníček alebo rukolu). Polejeme olivovým olejom, trochou balzamového octa a teplú šošovicovo-cviklovú zmes rozdelíme do misiek. Posypeme feta syrom alebo strúhaným parmezánom. Však je šalát lepší, keď je v ňom niečo teplé?
Využijete ju aj v teplej kuchyni. Okrem grilovania sa hodí na prípravu polievok, tvorí napríklad základnú zložku boršču, je vhodná do smoothie, šalátov, k cestovinám.
Carpaccio z červené řepy recept
Tabuľka odrôd cvikly a ich vlastností
| Odroda | Farba dužiny | Chuť | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Detroit Dark Red | Sýto červená | Sladká, zemitá | Klasická odroda, dobre sa skladuje |
| Red Ace | Sýto červená | Sladká, jemná | Rýchlo rastúca odroda |
| Albina Verduna | Biela | Sladká, jemná | Odroda s bielou dužinou |
| Burpee's Golden | Žltá | Sladká, jemná | Odroda so žltou dužinou |
| Boro F1 | Rovnomerne vyfarbená bez belavých kruhov | Kvalitná | Silnejší koreňový systém, odolná voči suchu |
Aj keď má vaša cvikla svetlejšiu dužinu, nemusíte sa obávať. Stále je chutná a plná živín. Svetlejšia farba dužiny nemusí znamenať zhoršenú kvalitu, len iný vzhľad.
Tip: Ak chcete zvýrazniť farbu cvikly pri varení, pridajte do vody trochu octu alebo citrónovej šťavy.