Pestovanie zemiakov na Slovensku: Od výberu sadby po zber úrody

Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Zemiaky sú pritom veľmi chutná, ekonomická a výživná plodina, ktorá je vhodná aj na pestovanie v našom klimatickom pásme. Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Ich pestovanie je nenáročné, no pre dosiahnutie bohatej úrody je dôležité poznať správny termín výsadby, požiadavky na pôdu, spôsob zálievky a výživu rastlín. Tento článok ponúka prehľad odborných odporúčaní pre efektívne pestovanie zemiakov.

História a význam zemiakov

Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. V týchto vysokohorských polohách pôvodní obyvatelia (Indiáni) mali problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale dali sa tu dopestovať zemiaky. K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Z hodín dejepisu si spomínam, že keď kolonizátori priviezli so sebou zemiaky, najprv ľudia konzumovali listy a nie hľuzy. Na vlastnej koži zistili, že listy sú jedovaté. Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité - tam patrí aj paradajka, paprika a baklažán. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie, boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú. Trvalo to veľmi dlho, ale postupne sa šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že zemiaky dokážu uživiť masu ľudí. Z jedného malého zemiaku, ktorý zasadíme, získame pomerne slušnú úrodu. Bežnejšie sme ich začali v Európe konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí. Začali sme ich vnímať ako základnú potravinu, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná. Sú to hlavne polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Zemiaky obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Ale čo je dôležité, obsahujú prospešné minerálne látky: uvádza sa najmä horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B. Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. V niektorých častiach sveta, ako napríklad v Írsku, boli zemiaky v minulosti hlavnou potravou, až kým nedošlo k hladomoru spôsobenému chorobou zemiakov v 19. storočí. Existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sú stále nájdené v Južnej Amerike.

Na Slovensku má pestovanie zemiakov dlhoročnú tradíciu. V minulosti počas 20. storočia bolo ich pestovanie sústredené hlavne v zemiakárskej výrobnej oblasti, pričom skoré zemiaky sa pestovali v menšom rozsahu v južných častiach Slovenska. Oproti 90-tym rokom sa pestovateľské oblasti zmenili a zemiaky v tradičných regiónoch nájdeme len ojedinele. Výmera zemiakov v Bratislavskom a Trnavskom kraji tvorí zhruba polovicu celej výmery pestovaných zemiakov na Slovensku. Najnižšiu výmeru dosiahli v roku 2023, keď zberová plocha predstavovala len približne 5400 hektárov. Úroda zemiakov koncom 80. rokov dosahovala len 13,56 tony z hektára. V roku 2023, za ktorý je dostupná posledná zverejnená hodnota, bol podľa údajov zo Štatistického úradu SR výnos 25,02 tony z hektára. To čiastočne kompenzuje pokles pestovateľských plôch, hoci ho ani zďaleka úplne nenahrádza. Na Slovensku sme v uplynulých rokoch produkovali približne 130 až 150 tisíc ton zemiakov ročne. Dôvodov postupnej redukcie pestovateľských plôch zemiakov je viacero. V minulosti to boli hlavne dôvody ekonomické, keď tradiční pestovatelia na severe Slovenska nedokázali cenovo konkurovať lacným dovozom zo západnej Európy a Poľska. Záujem o slovenské zemiaky samozrejme je, treba si však uvedomiť aj tlak na cenu zo strany dovozcov zo západných krajín a Poľska, takže slovenské zemiaky sa môžu presadiť iba ak sú cenovo konkurencieschopné a kvalitné. Sebestačnosť nám klesá. Kým pred pár rokmi sme sa hýbali okolo 50 percent, teraz oscilujeme okolo 40 percent. Zlepšeniu situácie čiastočne pomáha zvýšenie organizovanosti cez organizácie, resp. organizáciu výrobcov. Predpokladáme v budúcnosti, že sa plochy zemiakov mierne navýšia a stabilizujú na úrovni minimálne 7-8 tisíc hektárov. Veľkým problémom vnímame chýbajúci spracovateľský priemysel pre zemiaky na Slovensku, čo je ale viac menej vykryté výrobou hranoliek v Rakúsku, keďže slovenský pestovatelia pestujú zemiaky pre ňu.

Výber sadbových zemiakov

Február je ideálny mesiac, kedy je vhodné zaoberať sa výberom sadbových zemiakov. Na sadenie používame certifikované sadivo. Nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody a ani konzumné zemiaky z obchodu. Dôvod je ten, že certifikovaná zemiaková sadba je pestovaná v sterilnej pôde, neobsahuje vírusy a plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu pri použití zemiakov z predošlej úrody. Obyčajné konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a preto nie sú určené k sadeniu. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm. Pri výbere sadbových zemiakov dbajte na to, aby boli zdravé, bez známok plesní, hniloby alebo chorôb. Zemiaky s tmavými škvrnami alebo mäkkými miestami môžu spôsobiť problémy počas rastu.

Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov. Zemiaky potrebujú na pestovanie kyprú pôdu, ktorú zrýľujeme na jeseň a pred výsadbou na jar. Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Stanovisko je potrebné meniť aby sme predišli výskytu mandoliniek, háďatiek a hniloby. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko s pôdou bohatou na živiny. Záhon je potrebné riadne pohnojiť. Na jeseň hnojíme čerstvým hnojom alebo kompostom. Na jar použijeme pred výsadbou umelé hnojivá. Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.

Príprava sadbových zemiakov

Sadbové zemiaky pred sadením musíme nechať naklíčiť. Vložíme ich do debničky a umiestnime na svetlé miesto, pri teplote do 10 °C. Hľuzy vytvoria pevné zelené klíčky. 3. Najlepší čas na predklíčenie je začiatkom marca. Hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.

Termín výsadby zemiakov

Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny čo ovplyvňuje aj obdobie kedy sadíme zemiaky. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste. Polovica apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Zemiaky vysádzame až v apríli. Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Od polovice apríla do konca mája je vhodné obdobie na výsadbu. Na južnom Slovensku môžeme sadiť už od konca marca. Pri skorom sadení zemiakov treba sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Zemiaky vyžadujú optimálnu teplotu pôdy okolo 8-10 °C. Dáta výsadby sa môžu líšiť v závislosti od lokality a klimatických podmienok.

Spôsoby výsadby a hĺbka

Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy. Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka. Pri hlbšej výsadbe (napr. 15-20 cm) sa rastliny menej ohrozujú mrazom a menej sa musia prihŕňať. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy.

Tradičná výsadba:

1. Krok 1: Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
2. Krok 2: Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
3. Krok 3: Pomocou motyky hľuzy v jarku opatrne zahrnieme. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.

Výsadba do kompostu (ekologický spôsob):

1. Krok 1: Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
2. Krok 2: Zemiaky vkladáme priamo do kompostu.
3. Krok 3: Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály. Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné.

Rozostupy pri výsadbe

Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakami sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami. Väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy. Dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili. Dodržiavame optimálnu vzdialenosť medzi jednotlivými hľuzami cca 30 - 60 cm od seba. Pri skorých odrodách môžu byť riadky od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 aj 70 cm.

Starostlivosť o zemiaky po zasadení

Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenajú a strácajú svoju hodnotu. Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Zalievanie počas tvorby hľúz: Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.

Škodcovia a choroby zemiakov

Najčastejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak sa vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom". Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix.

Pásavky zemiakové a iní škodcovia:

• Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky.
• Drôtovce, ktoré poškodzujú hľuzy, sú ďalším bežným škodcom zemiakov.

Choroby zemiakov:

• Najčastejšie sa vyskytujú plesňové ochorenia, ktoré možno riešiť preventívnymi postrekmi.
• Fytoftóra je najobávanejšia choroba, ktorá napáda vňať aj hľuzy.
• Chrastavitosť sa môže objaviť pri vyššom pH pôdy.

Odrody zemiakov a ich využitie

Zemiaky majú mnoho rozličných odrôd. Odrody sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré. Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby.

• Veľmi skoré odrody: dozrievajú už koncom júna, zbierajú sa postupne už od polovice júna. Potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Môžu sa sadiť dvakrát za sezónu (v apríli a v júni).
• Skoré odrody: dozrievajú v júli, vegetačná doba je 100 až 110 dní.
• Poloskoré odrody: dozrievajú v júli až auguste, vegetačná doba je 110 až 130 dní.
• Neskoré odrody: dozrievajú v auguste a neskôr, vegetačná doba je 130 a viac dní. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie.
• Farebné zemiaky: Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.

Varné typy zemiakov:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Po uvarení zostávajú tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo ako príloha.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
• Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Zber zemiakov

Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami. Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby.

Skladovanie zemiakov: Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C.

tags: #prestovatel #zemiakov #banska