Činnosť mliekarenskej organizácie a mliekarenského výskumu na Slovensku má dlhoročnú tradíciu, siahajúcu až do obdobia Rakúsko-Uhorska. V roku 1908 bola v Žiline zriadená Expozitúra IV. oddelenia Ministerstva poľnohospodárstva z Budapešti, ktorá dohliadala na úroveň spracovania mlieka a poskytovala poradenstvo. Po vzniku prvej Československej republiky vznikla v roku 1919 vo Zvolene „Mliekárska stanica“, podriadená Štátnemu výskumnému ústavu mliekarenskému v Prahe. Táto stanica sa zameriavala najmä na ovčie syrárstvo a výrobu bryndze.
Ďalšou významnou etapou bol vznik "Mliekarenského ústavu" v roku 1946 pri Štátnych výskumných ústavoch poľnohospodárskych v Košiciach. Po znárodnení mliekarenského priemyslu v roku 1952 vzniklo v Liptovskej Porúbke pracovisko "Výskumného ústavu pre mlieko a vajcia", ktoré je považované za počiatok súčasného mliekarenského výskumu na Slovensku. Toto pracovisko sa zaoberalo kvalitou ovčieho mlieka a technológiami jeho spracovania.
S rozvojom slovenského mliekarenského priemyslu vznikla v roku 1958 v Bratislave výskumná skupina zameraná na spracovanie kravského mlieka, kvalitu mlieka, odpadové vody a výrobu syrov. V roku 1961 sa táto skupina transformovala na pobočku "Výskumného ústavu mliekárenského Praha". Dňa 1. januára 1967 bola slovenská pobočka odčlenená od pražského ústavu a stala sa samostatným výskumným pracoviskom podriadeným Odborovému riaditeľstvu mliekarenského priemyslu v Bratislave.
V roku 1976 bolo výskumné pracovisko v Žiline povýšené na "Výskumný ústav mliekarenský (VÚM)" s celoslovenskou pôsobnosťou. Jeho hlavnou činnosťou bolo riešenie štátnych a rezortných výskumných úloh pre potreby mliekarenského priemyslu. V roku 1994 došlo k zmene názvu na "Výskumný ústav mliekárenský, š.p. Žilina". V tomto období sa ústav významne podieľal na mnohých výskumných úlohách, tvorbe legislatívy a poradenstve.
Postupná privatizácia viedla k založeniu akciovej spoločnosti Výskumný ústav mliekárenský, Žilina, dňa 1. marca 1997.
Spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku
V roku 2003 spotrebovali obyvatelia Slovenska 158,3 kg mlieka na osobu za rok, čo je výrazne pod odporúčanou dávkou 220 kg. Pre porovnanie, v roku 1990 bola spotreba 226,3 kg, v roku 1999 klesla na 161,4 kg.
Nižšia spotreba mlieka má negatívny vplyv nielen na poľnohospodársku výrobu, ale aj na zdravotný stav obyvateľstva.
Investície a trhové podmienky v mliekarenstve
Slovenskí mliekari investovali v rokoch 2001 až 2004 do modernizácie výroby a zabezpečenia hygienických predpisov EÚ viac ako 4 miliardy Sk. Návratnosť týchto investícií však bola pomalá, keďže ceny mliečnych produktov sa podľa očakávaní nezvýšili. Naopak, odbytové ceny mliekarenských výrobkov stagnovali, pričom u niektorých dokonca klesli na úroveň cien z roku 2002. Výnimkou bolo mliekarenské maslo.
Ceny mlieka a mliečnych produktov sa znížili najmä pod tlakom obchodných reťazcov. Na druhej strane vzrástla nákupná cena surového kravského mlieka od farmárov.
Napriek negatívnym vplyvom na mliekarenský priemysel sa slovenským spracovateľom darilo presadzovať sa na domácich aj európskych trhoch. Exportne úspešné boli najmä syry, kyslomliečne výrobky a sušené mlieko.
Vývoj produkcie mlieka v EÚ a vplyv mliečnych kvót
Systém mliečnych kvót bol zavedený v EÚ 2. apríla 1984 s cieľom obmedziť nadprodukciu mlieka. Pred zavedením kvót mali farmári garantované ceny svojho mlieka bez ohľadu na dopyt na trhu, čo viedlo k dotovanému vývozu a ovplyvňovalo svetové trhové ceny.
Mliečne kvóty spolu s ďalšími reformami Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ukončili nadmernú produkciu masla a sušeného mlieka. Počas nasledujúcich troch desaťročí produkcia v pôvodných desiatich členských krajinách EÚ nikdy nedosiahla úroveň z roku 1983.
Na základe "zdravotnej prehliadky" SPP v roku 2009 sa EÚ rozhodla pripraviť ukončenie mliečnych kvót. Od 1. apríla 2009 sa kvóty postupne zvyšovali a 1. apríla 2015 boli po 31 rokoch zrušené. Toto zrušenie malo umožniť farmárom rozširovať svoju produkciu a profitovať zo zvýšeného dopytu.
V roku 1983 mala EÚ-10 produkciu kravského mlieka 111,8 milióna ton. Od roku 1973 do 1983 vzrástla produkcia o 21 percent. Po zavedení mliečnych kvót v roku 1984 produkcia v EÚ-10 klesla na 109,6 mil. ton.
Od roku 1983 do 2013 klesla produkcia mlieka v štátoch EÚ-10 o jedno percento. Celková produkcia mlieka v EÚ-28 (od roku 1991) zaznamenala pokles zo 159 miliónov ton v roku 1991 na 153,8 mil. ton v roku 2013.
Dojnice a produkčné faktory
Šľachtenie zvierat a zlepšovanie produkčných faktorov ako výživa, dojenie a zväčšovanie fariem prispeli k zvýšeniu dojivosti. Počet dojníc v EÚ klesol počas obdobia platnosti mliečnych kvót. V štátoch EÚ-10 sa počet dojníc znížil o 38 percent z 25,8 milióna v roku 1983 na 16,3 milióna v roku 2014.
V roku 2001 bol počet dojníc v EÚ-27 blízko počtu EÚ-10 v roku 1983 (27,1 mil. dojníc). Od roku 2001 do 2014 došlo k 12-percentnému poklesu počtu dojníc.
Produkcia mlieka na Slovensku v kontexte EÚ
Produkcia mlieka na Slovensku bola v roku 2001 nízka a krajina napĺňala platnú mliečnu kvótu len na 80 %. Ďalšie znižovanie produkcie by ohrozilo zásobovanie spracovateľského priemyslu domácim mliekom.
V poslednom období pred zrušením kvót bola produkcia mlieka na Slovensku na úrovni, ktorá by pri ďalšom poklese ohrozila sebestačnosť v tomto sektore.
Výroba kravského mlieka na Slovensku v sledovanom období vzrástla o 4,41 %. Celkovo slovenskí poľnohospodári vyprodukovali 1,163 mld. litrov, čo predstavuje medziročný nárast o 49,1 mil. litrov. Zvýšiť produkciu mlieka sa podarilo napriek poklesu priemerného stavu dojníc o 0,8 %, vďaka zvýšeniu priemernej dennej dojnosti.
V roku 2001 spracovatelia nakúpili celkovo 1,033 mld. ton surového kravského mlieka. Produkcia mliečnych výrobkov v porovnaní s rokom 2001 vzrástla pri spracovaných tekutých mliekach o 2,93 %, pri tavených syroch o 10,05 %, pri smotanách o 15,82 % a pri kyslomliečnych výrobkoch o 26,76 %.
Vývoj zahraničného obchodu bol priaznivý, hoci kladné saldo zahraničného obchodu v porovnaní s rokom 2001 pokleslo o 3,42 %. V peňažnom vyjadrení sa kladné saldo zahraničného obchodu s mliečnymi produktmi medziročne znížilo.