Pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris): Charakteristika, výskyt a lov

Pstruh patrí k rybám, ktoré sú cieľom muškárenia už od jeho počiatkov. Svoju popularitu si u muškárov zachováva neustále, nakoľko ide o prekrásnu rybu, charakteristickú svojou vitalitou a bojovnosťou, ktorá navyše dokáže dorásť aj do značných rozmerov. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zhrnúť moje doterajšie poznatky z lovu tejto fascinujúcej ryby na mušku.

Zastávam názor, že ak chceme byť počas lovu úspešní, je dobré disponovať aspoň základnými poznatkami o lovenej rybe. Pstruh (Salmo trutta) patrí do čeľade rýb lososovitých (Salmonidae), pričom tento druh vytvára tri rôzne formy populácií v závislosti od prostredia, v ktorom žije.

Formy pstruha morského (Salmo trutta)

Existujú tri hlavné formy pstruha morského:

• Morská forma (Salmo trutta morpha trutta)
• Potočná forma (Salmo trutta morpha fario)
• Jazerná forma (Salmo trutta morpha lacustris)

Pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario)

Potočná forma je našou pôvodnou rybou žijúcou prevažne v horských a čiastočne aj podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode (9 - 11 mg.l) a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C. Krátkodobo znesie aj prehriatie na 20 °C; vtedy však takmer neprijíma potravu a vyhľadáva najprúdivejšie stanovištia, kde je momentálne najvyšší obsah kyslíka. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a jeho lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.

Pstruh potočný je typickou stanovištnou rybou. Znamená to, že vyhľadáva vo svojom životnom priestore úkryty, z ktorých podniká výpady za potravou. Aj po nerese sa zvyčajne vracia späť na svoje pôvodné stanovište. Potočák je navyše aj výrazne teritoriálnym druhom a svoje stanovište si chráni a odháňa prípadných votrelcov, vo všeobecnosti platí, že čím lepšie stanovište, tým sa tam dá očakávať väčší, silnejší jedinec. Z tohto dôvodu sú pre pstruha potočného najvhodnejšie podmienky v tokoch s vysokou členitosťou. Pstruha môžeme očakávať za akoukoľvek nerovnosťou dna a podobne. Pre udržanie čo možno najvyššej obsádky pstruha v potoku, sa už oddávna vytvárajú aj umelé kaskády, kamenné terasy... Vo všeobecnosti platí, že čím členitejší tok, tým viac sa v ňom nachádza možností úkrytu, a tým väčší počet pstruhov sa tam dokáže udržať. Žiada sa však dodať, že pstruh vo svojej podstate nie je veľmi náročný na veľkosť, či rozlohu svojho teritória. Nie je výnimkou, že aj na malom, nepatrnom potôčiku, sa môžeme stretnúť so skutočne pekným pstruhom potočným.

Pstruh je ryba, ktorá rastie počas celého svojho života. Každý z nás si určite vie predstaviť typický potok, riečku, či rieku pstruhového charakteru. Ide o meandrovité, veľmi členité toky s tvrdým, štrkovitým, kamenistým, alebo piesčitým dnom, kde sa striedajú silne prúdivé, kaskádovité partie s pomalšími a hlbšími tôňami a výmoľmi. Brehy bývajú lemované pobrežnou vegetáciou, ktorá tok z väčšej, či menšej časti zatieňuje. Práve takéto horné partie tokov sa aj uvádzajú ako pásmo pstruha. Bohužiaľ, takýchto idylických miest nám už mnoho nezostalo. Vplyvom ľudskej činnosti, a to hlavne na poli úprav a regulácií tokov, je dnes veľmi ťažké nájsť nepostihnutý tok. Aj to je jeden z dôvodov, prečo dnes zápasíme s problémom znižovania stavov potočáka v našich revíroch.

Pstruh jazerný (Salmo trutta morpha lacustris)

Pstruh jazerný, známy aj ako jazerák, je fascinujúca forma pstruha morského (Salmo trutta). Tá sa dokáže vytvárať z populácie pstruhov žijúcich v jazerách, alebo nádržiach, ktoré sú bohaté na potravu a poskytujú rybám dostatočný priestor. Asi najznámejšou nádržou u nás, kde sa s jazerákom môžeme stretnúť, je Liptovská Mara. Pstruh jazerný trávi vegetačné obdobie v nádrži a podniká neresové migrácie do prítokov. Po výtere sa vracia späť do nádrže. Pstruhy jazerné sa vyznačujú lepšími rastovými znakmi, čo z nich robí veľmi atraktívnu športovú rybu. Jazerné formy sa po slovensky vždy volajú pstruh jazerný (ľudovo: jazerák) alebo sa (zriedkavo) k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok, a to dozadu „...forma jazerná“ („f. jazerná“) či „...formy jazernej“ alebo dopredu „jazerná forma...čoho “; po latinsky sa k názvu druhu či poddruhu pridáva prívlastok „...morpha lacustris“. Pstruh jazerný obýva jazerá a plesá, ktoré svojím charakterom a kvalitou vytvárajú prostredie vhodné pre jeho život. Vyžaduje čistú, studenú a dobre prekysličenú vodu.

Pstruh morský (Salmo trutta morpha trutta)

Poslednou formou je pstruh morský (Salmo trutta morpha trutta). V tomto prípade ide o populáciu pstruhov tvoriacu migračnú formu veľmi podobnú lososovi. Tieto ryby trávia dospievanie a následné vegetačné obdobia v mori a do riek tiahnu na neres. Neresovú migráciu dokážu podniknúť aj niekoľkokrát počas života, čo značí, že po výtere neuhynú všetky, ako je tomu u väčšiny druhov lososov. Pstruh morský je veľmi cenenou športovou rybou vo všetkých oblastiach, kde je jeho výskyt, nakoľko je schopný dorásť do úctyhodných rozmerov. Žiaľ, na naše územia mu bolo v minulosti znemožnené sa viac vracať.

Potrava a podmienky na lov

Spomenul som už čosi z biológie pstruha, ale ako muškárov nás bude najviac zaujímať samotná potrava a najvhodnejšie podmienky na lov. Pstruh potočný je výrazne stanovištná ryba. Svoju potravu loví v blízkosti úkrytu, v ktorom trávi väčšinu času mimo lovu a neresu. Základnou zložkou potravy mladých pstruhov je planktón a vodný hmyz, najmä jeho larválne štádiá. Neskôr sa už naplno začne prejavovať ako dravec a popri hmyze, kôrovcoch (kriváky) sa v jeho potrave čoraz častejšie objavujú aj malé rybky. U pstruha, podobne ako u ostatných dravcov, je príznačný aj kanibalizmus. Výnimkou nie sú ani prípady, kedy boli zaznamenané útoky väčších pstruhov na raka, žabu alebo drobného hlodavca. Pstruhy taktiež obľubujú požierať pijavice alebo červy splavené do toku počas dažďa. Neprehliadnuteľnou sezónnou zložkou ich potravy je, samozrejme, náletový hmyz vodných druhov počas rojenia a kladenia vajíčok, alebo ide o suchozemské druhy, ktoré padajú do vody z pobrežnej vegetácie. Z týchto pár riadkov vyplynulo, že potravné zloženie pstruha je skutočne veľmi široké. Pozorným sledovaním momentálnych podmienok na toku sa však dá dopracovať k určitej schéme, vypovedajúcej o tom, akú potravu pravdepodobne v danej chvíli pstruhy preferujú.

Za základ úspechu pri love pstruha považujem hlavne vystihnúť správny čas lovu. I keď pstruh prijíma potravu počas celého roka, sú obdobia, kedy príjem potravy obmedzuje na minimum, alebo určitý čas ju vôbec nevyhľadáva. Najvhodnejšie podmienky pre priebeh metabolizmu nachádza pstruh pri teplote vody 10 - 15 °C, čo znamená, že v tomto období aj najviac prijíma potravu. Je to však za predpokladu, že voda nie je nadmerne zakalená. V našich pásmach to vychádza na neskoršiu jar a leto. V týchto chvíľach sa už každý muškár teší a pripravuje na začiatok pstruhovej sezóny, ktorá sa u nás datuje na 16.4. Tak či onak, väčšina našich pstruhových tokov je v tomto čase ešte výrazne poznamenaná ústupom zimy. Voda sa síce začína pomaly prehrievať, zvyčajne však býva viac, či menej zakalená vodami z topiaceho sa snehu. Mnohých muškárov tento fakt odrádza od návštevy takto zasiahnutých tokov, a preto v ostatnom čase čoraz viac preferujú začiatok sezóny na pstruhových nádržiach. Ak sa však rozhodneme loviť predsa len na rieke, treba si uvedomiť niekoľko zásadných faktov. Úspech pri love môžeme očakávať v prípade, že voda nie je príliš zakalená. Mierny dočasný zákal vody dokonca spôsobuje, že sú pstruhy menej ostražité voči pohybu v okolí vody, nakoľko majú obmedzené videnie. Pozor však na dupot a iné vibrácie! Majme však na zreteli, že vegetačný cyklus prírodného prostredia sa ešte len začína prebúdzať po zimnom pôste a to platí, samozrejme, aj pre ryby. Ryby celkovo v tomto období ešte nezvyknú atakovať nástrahu a zabojovať tak, ako keď sú už pri plnej sile. Tomuto, prirodzene, treba prispôsobiť aj spôsob lovu.

Pstruhy jazerné sa vyznačujú lepšími rastovými znakmi, čo z nich robí veľmi atraktívnu športovú rybu. Pstruh jazerný je cenený pre svoje chutné mäso. Je obľúbenou rybou športových rybárov. Výskyt pstruha jazerného je indikátorom čistoty vody.

Sezónne aktivity a techniky lovu

Ja preferujem v prvých týždňoch sezóny lov na strímre. Najčastejšie používam v týchto podmienkach tmavé nástrahy imitujúce pijavice. Už som spomínal, že ryby ešte neútočia na svoju korisť veľmi dravo, tak tomu treba podriadiť aj spôsob prezentácie strímra. Vo všeobecnosti vtedy veľmi „nefunguje“ príliš agresívne vedenie strímra, skôr by som odporúčal pomalšie ťahy s dlhšími prestávkami, kedy striímer kmitá vplyvom prúdenia vody. Ak sa však rozhodneme loviť na vode, kde technika strímovania nie je veľmi použiteľná, hlavne na menších rokoch, je možné sa rozhodnúť pre lov na mokré mušky. Vodnom stĺpci buď prirodzene unášané prúdom, alebo ich jemne oživujem pridržiavaním šnúry, či popoťahovaním a opätovným povolením šnúry. Opäť by to nemali byť príliš razantné a agresívne pohyby, aby mala ryba dostatok času na útok na mušku. Pri voľbe mušiek siahnem v tomto období po rôznych typoch marcoviek, červenorítok a palmerov. Netreba však zabúdať ani na staré klasiky, ako sú gold-black, kočiš a pod. Všeobecne si v tomto období vystačíme s muškami naviazanými na háčikoch č. 8 - 14.

Môže sa stať, že sa už aj v prvých dňoch sezóny stretneme s príjemným počasím a zaregistrujeme aktivitu pstruhov pri hladine; vtedy nikdy nezaváham a rybe ponúknem suchú mušku. Asi neexistuje krajší moment muškárenia, ako keď ryba zaberie na mušku plávajúcu po hladine. Za nástrahu nám v tomto prípade poslúžia olivové, šedé, alebo marcové podenky. V prípade, že nechce pstruh ponúkanú podenku, ja sa väčšinou rozhodnem pre nejaký vzor palmera. Mojím najobľúbenejším je čierny palmer s telíčkom z páva a prekrúžkovaný tenulinkým červeným alebo zeleným drôtikom. Tento typ palmera v rôznych veľkostiach používam počas celého roka. Palmery sú vo všeobecnosti veľmi univerzálne mušky napodobňujúce široký rozsah druhov hmyzu. Suché mušky volím vtedy vo veľkosti č. 12 - 16.

Zatiaľ som sa zámerne nezmienil aj o použití nýmf v prvých týždňoch sezóny. Píšem zámerne, lebo mám na to osobné dôvody. Ide o to, že výskyt pstruhov v našich riekach sa vo veľkej miere prekrýva aj s výskytom lipňa a ten sa v tomto období pripravuje na neres, alebo už samotný akt rozmnožovania tejto krásnej ryby na toku prebieha. Apelujeme na všetkých, ak sa rozhodnete nymfovať počas neresu lipňov a v prípade, že na určitom mieste zaznamenáte viac záberov od lipňa, radšej sa presuňte na iné stanovište. Hrozí vyrušenie neresiacich sa rýb.

V prvopočiatkoch sezóny sú pri priaznivom stave vodných pomerov pstruhy aktívne prevažne celý deň. Neskôr, vplyvom oteplenia, a tým aj zvýšenia výskytu potravy, sa ich aktivita bude stupňovať hlavne zrána a navečer. Cez deň zaznamenávame vyššiu aktivitu pstruhov len ak je zamračené, alebo po krátkych teplých prehánkach, kedy sa len jemne prikalí voda. Toto bývajú často veľmi priaznivé podmienky na lov pstruhov, lebo tie vtedy veľmi rýchlo zareagujú na dažďom splavenú potravu. Aj v tomto období sú veľmi účinné strímre, mokré a suché mušky. Teraz však nastáva čas, kedy môžeme loviť aj s nymfami bez obáv, že by sme tým ubližovali lipňom, nakoľko tieto sú už po nerese.

Počas veľmi teplých a slnečných dní sa s vyššou aktivitou pstruhov stretneme výnimočne. Ako som už spomenul, tá bude najintenzívnejšia skoro zrána a navečer. Ak však budeme cielene vyhľadávať pstruhy aj počas teplých a slnečných dní, treba sa zamerať na hlbšie, prúdivejšie a hlavne zatienené miesta v toku. Pstruh potočný sa veľmi rád „nevystavuje“ na slniečku. Naproti tomu letné brieždenia a večerné súmraky dokážu poskytnúť nezabudnuteľné chvíle na rieke, kedy pstruhy agresívne atakujú rojaci sa hmyz. Tieto chvíle mám najradšej. Ryby sú už v plnej kondícii a zdolávať urputne bojujúceho pstruha na jemnom náradí pri love na suché mušky, je skutočnou lahôdkou.

Posledným obdobím, kedy sa ešte môžeme plne venovať lovu pstruhov, je august a s ním spojený koniec leta. Je to čas, kedy bývajú pstruhy obzvlášť aktívne, nakoľko sa blíži ich obdobie rozmnožovania a ony sa potrebujú na tento rituál poriadne pripraviť. Nebýva zriedkavosťou, že koncom augusta nás zdolný mliečniak pstruha postrieka spermiami. Vtedy bývajú potočáky aj najvýraznejšie sfarbené, a preto by som ich odporúčal skutočne iba za model na fotografiu a nie za surovinu na gril. Aj v tomto čase sa dajú použiť všetky techniky lovu s muškou, ale čoraz častejšie sa stretneme s aktivitou na hladine, keďže sa už pomaly blíži jeseň a to býva ten pravý čas na suché chytanie.

Pstruh jazerný a jeho vlastnosti

Pstruh jazerný je cenený pre svoje chutné mäso. Je obľúbenou rybou športových rybárov. Výskyt pstruha jazerného je indikátorom čistoty vody. Pstruh jazerný trávi vegetačné obdobie v nádrži a podniká neresové migrácie do prítokov. Po výtere sa vracia späť do nádrže.

Veľkosť a hmotnosť

Pstruh potočný (Salmo trutta) môže dosiahnuť hmotnosť okolo 20 kg a dĺžku 115 cm. Jeho priemerná veľkosť je medzi 0,5 až 2,5 kg a 25 až 50 cm. Podľa miestnych správ bol v roku 1928 vo švajčiarskom jazere Maggiore ulovený obrovský divý pstruh potočný s hmotnosťou 30,84 kg. Tento úlovok však nie je overený. Na druhej strane mnohé populácie pstruha potočného môžu mať oveľa väčšiu priemernú veľkosť. Pstruha potočného s hmotnosťou 9 kg možno teda považovať za skutočného obra.

tags: #pstruh #jazerny #latinsky #nazov