Ako nadšený hobby záhradkár som sa odhodlal napísať článok na tému, ktorá mi je obzvlášť blízka. Som „len“ obyčajný vyučený záhradník, ale od malička sa cítim byť jedným z vás záhradkárov. Mám veľmi rád pestrý svet hobby nadšencov, ktorý obvykle prináša aj vášnivé a búrlivé diskusie, ktoré sa týkajú názorov na pestovateľské postupy a metódy. Z podobného podnetu vznikol aj môj impulz napísať tento článok. Prosím, berte ho ako pokus podeliť sa o skúsenosti, nie ako jediný správny spôsob pestovania rajčín.
Paradajky nemajú rady mráz. Nízke teploty pod nulou túto rastlinu ničia. Vzhľadom na krátku vegetačnú sezónu v našich podnebných podmienkach je preto potrebné predpestovanie sadeníc. Na vysadenie rajčín vyberte teplé, slnečné miesto. Budú potrebovať minimálne 6 hodín priameho slnka denne. Pôda by mala mať pH 6,2 - 6,8.
Výber odrôd a získavanie semien
Pri výbere semien máte na výber z mnohých druhov. Líšia sa od seba textúrou dužiny, chuťou aj veľkosťou či tvarom. Zafarbenie môže byť od zelenej, cez žltú a oranžovú, klasickú červenú až po višňový odtieň. Kolíkové paradajky sa pestujú s oporou. Neprestávajú rásť až do konca vegetačného obdobia. Trpasličie paradajky dorastajú len do 0,5 - 1 m. Môžete ich preto pestovať bez opory, dokonca aj v črepníku. Stretnúť sa môžete s pôvodnými odrodami alebo hybridmi. Pôvodné odrody majú výraznejšiu chuť a môžete si z nich odložiť semienka na nasledujúcu sezónu.
V priebehu rokov a skúšania som dospel k tomu, že si semená objednávam zo zahraničia. Rozhodne však musím povedať, že aj česká produkcia je veľmi kvalitná a uznávaná. Nemám informáciu, že by sa na Slovensku v súčasnosti niekto oficiálne venoval šľachteniu.
Výsev a starostlivosť o sadenice
Ďalší krok je výber termínu výsevu. Vyberám si ho s ohľadom na fázu sezóny, ale aj podľa harmonogramu „Výsevné dni“. Tento prístup k pestovaniu, resp. používanie takýchto termínov verejnosť neprijíma jednomyseľne. Sú mnohí, ktorí mu nedôverujú. Rovnako je veľa takých, ktorí sa ním riadia. Ja dôverujem tomu svojmu od autorky uvedenej metódy. Okrem mnohých biodynamických metód objavila a popísala aj tento vplyv konštelácií na organizmy (nielen rastliny) na základe učenia Rudolfa Steinera. Pani Maria K. Pre tých, ktorí by sa chceli bližšie zoznámiť s jej prácou, argumentmi a prečo sa dátami riadiť, odporúčam jej knihu Zahrada podle kosmických rytmů.
Výsev rajčín na pestovanie v exteriéri: od 12.3. od 03:00 do 14.3. do 13:00 (ideálny termín). Ďalší vhodný deň je 21.3.
Pikírovanie (podľa vyvinutých sadeníc): od 25.4. od 07:00 do 26.4. do 12:00 a potom od 26.4. od 21:00 do 27.4.
Výsadba priesad na záhon: od 22.5. od 13:00 do 25.5.
Semená sejem do označených riadkov do hrantu. Obvykle vysievam okolo 30 a viac odrôd do tzv. supresívneho substrátu, ktorý má jemnú štruktúru. Medzi najväčšie hrozby výsevov patrí tzv. padanie klíčnych rastlín, čo je hubová choroba, ktorá môže v krátkom čase zničiť naše úsilie. Prejavuje sa tak, že mladé semenáčiky sa tesne nad substrátom priškrtia a strácajú schopnosť udržať sa. Doslova padajú, zakrátko aj hynú.
Po výseve do navlhčeného substrátu semienka jemne zalejem postrekovačom, aby sa nevyplavovali a celý hrant prekrývam jemnou mikroténovou fóliou, do ktorej urobím dierky. Takto sa zachová prvotná zálievka, až pokým výsev neodkryjem (po cca 1 - 2 týždňoch). Potom už začnem malé rastlinky jemne polievať klasickým spôsobom.
Keď rastliny prospievajú, počkáme na fázu, keď vytvoria po prvotných dvoch klíčnych lístkoch prvé 2 - 4 pravé listy. Vtedy prišiel vhodný čas na ich rozsadenie. Termín pre tento úkon vyberám tiež podľa výsevných dní, teraz však v „období výsadby“. Na ďalšie pestovanie používam biele jednorazové 2 dl tégliky na nápoje. Vyhovuje mi ich formát.
K presádzaniu by som ešte rád doplnil pár poznámok. Vyberám čo možno najkrajšie rastlinky z výsevu a už teraz ich sadím dokopy po 2 ks. Takto po dvojiciach ich potom pestujem aj v záhonoch, čo sa mi osvedčilo. Pokusom som si overil, že takéto rastliny si nekonkurujú, ako by človek mohol predpokladať. Šetrím tak miesto aj palice na vyväzovanie, ale i prácu a vodu. Pri samotnom presádzaní (pikírovaní) ich zasúvam čo najhlbšie do pohárikov, ideálne až po prvé lístky. Ponorená stonka rýchlo zakorení a vytvorí tak väčší koreňový systém.
Do jamôčky zároveň aplikujem mykorhízne huby (prípravok Symbivit). Predáva sa viac typov. Osobne kupujem ten, ktorý je určený pre papriku a paradajky. Výrobca ho odporúča aplikovať až pri výsadbe do záhona, lenže vtedy je potrebné omnoho väčšie množstvo prípravku, ktorý nie je najlacnejší. Je dôležité, aby sa sypký prípravok dostal do priameho kontaktu s koreňmi. Mykorhízne huby zlepšujú schopnosť rastlín získavať z pôdy nielen vodu, ale vo veľmi významnej miere aj živiny.
Hnojenie a otužovanie
Treba paradajky hnojiť? Prvé hnojenie obvykle aplikujem asi týždeň po ujatí. Používam biohnojivo Darina 4, ktoré v tejto fáze aplikujem postrekom na listy a ak zostane, tak aj ako zálievku. Ak to počasie umožní, mladé rastlinky čo najviac otužujem vynášaním na balkón, kde sa ich snažím ochrániť pred teplotným minimom 8 °C. Podľa počasia ich na noc schovávam späť dnu.
Príprava záhonu a výsadba
Pred výsadbou na konečné miesto si čerstvo zrýľujem záhon a vykopem približne 50 cm široké „misky“. Teda jamky, do ktorých pred výsadbou aplikujem biohnojivá. Tieto priehlbiny mi potom výrazne uľahčujú polievanie a šetria vodu aj čas. Pre odrody rajčín, o ktorých viem, že sú citlivé na nedostatok vápnika a objavuje sa u nich tzv. suchá hniloba špičiek plodov, primiešavam do hnojiva aj drvené vaječné škrupiny. V mojom prípade je to len minimum odrôd, obvykle sa nedostatok vápnika prejavuje pri veľkoplodých odrodách a pri druhoch s podlhovastými plodmi.
Tégliky s označením odrôd zvyknem nechávať v jamke pri rastlinách. Po vysadení si ich podľa toho značím do diagramu. Áno, som „blázon“, ktorý má každý rok na nástenke mapu záhonov, kde je zapísané, akú odrodu, kde a koľko kusov som zasadil. Po týchto krokoch nasleduje veľká úľava, pretože to najkomplikovanejšie mám za sebou. Samozrejme, termín výsadby rovnako vyberám podľa výsevných dní (po 15. máji). Aj keď sa klíma mení a otepľuje sa, vždy radšej sadím až po „troch zmrznutých“. Už boli totiž roky, keď to vyzeralo, že hrozba mrazu je vylúčená, no predsa sa mráz ešte objavil.
Sadenice paradajok vysádzajte do záhrady až potom, keď už viac nehrozia nočné mrazy. Teplota pôdy by mala dosiahnuť 15 °C. Tieto podmienky nastanú koncom apríla až v máji, najlepšie je však počkať až do polovice mája. Aklimatizované sadenice paradajok vysádzajte s dodržaním vzdialenosti 60 cm pri kolíkových odrodách, pri kríčkových až 1 m. Najlepším počasím na sadenie je oblačný deň bez priameho slnka. Na dno výsadbovej jamy pridajte kompost. Z rastlinky odstráňte všetky listy, ktoré narástli pod vrcholovými listami. Vysádzajte hlboko - v pôde by sa mala nachádzať celá stonka až do vzdialenosti 3 cm od vrcholových listov. Takto podporíte tvorbu nových koreňov, ktoré si rastlina bude vyháňať zo stonky.
Ochrana pred chorobami
V prípade daždivého počasia sa na prelome júla a augusta začínajú šíriť hubové choroby, najmä plesne. Aj tu mám však riešenie, hoci možno nie veľmi známe, ale „bio“. Ide o prípravok Polyversum, ktorý obsahuje spóry užitočnej huby Pythium oligandrum na ílovom nosiči. Ak sa aj patogénne huby objavia, táto „naša ochrankyňa“ ich strávi a zneškodní. Prípravok však treba aplikovať preventívne, pri aplikácii na akútne napadnuté rastliny už nepomôže. Rastliny štandardne ošetrujem približne dva týždne pred koncom júla, obvykle sa tieto choroby skôr neobjavujú. Po 40 dňoch od ošetrenia aplikáciu opakujem.
Tipy na záver
Ako poslednú vec ešte spomeniem sporné odtrhávanie spodných listov na rajčinách. Patrím k tým záhradkárom, ktorí odstraňujú len najspodnejšie listy, ktoré sa dotýkajú zeme. Mohli by totiž prinášať zvýšenie rizika vzniku chorôb na listoch. Som presvedčený, že rozšírený mýtus o tom, že plody zatienené listami nezrejú, nie je celkom správny. Pokiaľ listy nie sú poškodené alebo sa nedotýkajú zeme, neodstraňujem ich. Je pravda, že na rastlinách vyholených od listov majú plody snahu dozrievať skôr. Ide však o stresovú reakciu, keď sa snažia v ohrození aspoň rýchlo rozmnožiť.
Mnohí záhradkári rovnako už koncom leta odstraňujú vrcholky rastlín s tým, že horné plody nestihnú dozrieť. Ak niekto argumentuje tým, že plody, ktoré nedozrejú, odoberajú živiny ostatným, odporúčam konce rastlín nechávať a odstraňovať len vrchné strapce kvetov a nedozretých plodov. Robíme to preto, aby rastliny mali čo najviac zelenej hmoty, ktorá slúži v ich prospech.
Na záver ešte spomeniem niečo rozprávkové a mystické. Možno som sa o tom mohol zmieniť v úvode článku pri výseve. V sérii knižiek o sibírskej vedme Anastasii sa spomína, že ak dáte semienko akejkoľvek plodiny na približne 9 minút do úst, tieto akoby zárodky cítiacej bytosti oplývajúcej istou inteligenciou dokážu zo slín, vibrácií a teploty získať informácie o stave vášho tela a jeho potrebách. Takáto rastlina má potom počas svojho vývoja a rastu údajne zhromažďovať živiny a energie presne na mieru pre vaše telo a jeho potreby. Zaručiť vám to nedokážem, chcel som to však aspoň spomenúť. My sme to vyskúšali a poviem vám, že takéto rajčiny nám naozaj veľmi chutili. Môžem posúdiť jedinú vec a síce, že všetky paradajky z „tých mojich“ boli na rozdiel od rajčín „mojej Zuzky“ veľké. Tie jej, hoci išlo o viacero kusov a viacero odrôd pestovaných v rovnakých podmienkach, boli maličké - presne také, aká je vzrastom aj Zuzka.
VŠETKO, ČO SOM SI PRIALA VEDIEŤ, KEDY SOM ZAČALA S pestOVANÍM PARADAJOK 🍅
Pestovanie rajčín na balkóne
Ak nemáte vlastnú záhradu, paradajky si môžete dopestovať aj na balkóne. Zaobstarajte si dostatočne veľké nádoby s objemom do 60 l a s drenážnymi otvormi. Na trpasličie odrody postačia aj menšie nádoby. Do črepníkov nasypte priepustný záhradný substrát s dostatkom živín. Dbajte o časté zalievanie, aby sa pôda nevysušila.
Paradajky na balkóne sú novým trendom, kedy si aj obyvatelia bytových domov môžu užiť čerstvú a svojpomocne vypestovanú zeleninu či ovocie. Práve koktejlové paradajky sú vhodným adeptom, ktorý sa odvedčí v záhradách skúsených pestovateľov, ale aj na balkónoch bytových domov v strede mesta. Pestovanie paradajok na balkóne, alebo klasicky v domácej záhradke, nie je zložitý proces, hoci si najprv rajčiny dožadujú dostatok pozornosti. Kľúčom k bohatej úrode je správne stanovisko. Paradajky obľubujú dostatok slnka, keďže sa zaraďujú medzi teplomilné rastliny. Pôdu volíme dostatočne prekyprenú - prevzdušnenú, najlepšie hlinito-piesočnatú. Ak je pôda príliš suchá a nastane zmena vlhkosti, plody nám popukajú a začnú hniť.
Výsadbu koktejlových paradajok nechávame na začiatok mája, kedy je pôda stále zregenerovaná a značne ohriata od postupujúceho slnka. Do pôdy sadíme vypestované priesady, avšak až po prvých jarných mrazoch. Paradajky na balkóne sú skvelou alternatívou, kedy sa však musíme rozhodnúť nad tým, po akej odrode siahnuť.
Zalievanie rajčín je takmer alfou a omegou celého pestovania. Zavlažujeme pravidelne každý deň, čo patrí aj o paradajkách na balkóne. Ak chceme byť pedant na túto časť starostlivosti, necháme si vodu odstáť na slnku tak, aby mala takmer rovnakú teplotu ako pôda. Hnojenie vykonávame rovnako ako v pôde, tak aj pri pestovaní v črepníku. Prihnojujeme kombináciou draslíka a dusíka, ktoré sú obsiahnuté vo viacerých hnojivách určených špeciálne práve na pestovanie rajčín. Pomôcť si však môžeme aj babskými receptami, ktoré sú na báze prírodných prvkov. Odvar z cibule a cesnaku údajne zvyšuje odolnosť sadeníc a plodov proti škodcom.
Paradajky na balkóne, či v záhradke sú často rajčinami, ktoré si prešli procesom šľachtenia. Z tohto dôvodu sú paradajky menej náchylné na choroby, či parazity než iné rastliny, či druhy zeleniny. Pestovanie rajčín na balkóne sa teší čoraz väčšej popularite. Zaraďte sa medzi balkónových záhradkárov aj vy a začnite práve balkónovými paradajkami! Pestovanie rajčín na balkóne nie je na prvý pohľad náročné. Stačí ich zasadiť, pestovať na správnej strane a pravidelne polievať. Lenže sadenie, pestovanie aj polievanie rajčín má svoje pravidlá.
Spôsobov, ako pestovať rajčiny na balkóne či terase, je niekoľko. Ako základ potrebujete vhodnú nádobu na pestovanie paradajok a dostatočne silnú, zdravú rastlinu rajčiaka. Najlepšie spravíte, ak si zadovážite balkónovú odrodu, napríklad Aztek, Balkon Star, Tiny Tin či Bajaja. Rajčiny majú rady slnko, teplo a čerstvý vzduch. Preto ich dajte von až v polovici mája. Bude sa im páčiť tam, kde sa môžu vyhrievať aspoň 6 - 8 hodín. Vhodnou nádobou na pestovanie rajčín sú nielen veľké črepníky a bedničky na to určené, ale zrecyklovať môžete veľké nádoby, vedrá i staršie črepníky. Rajčiny môžete na balkóne dokonca pestovať aj v hrubom igelitovom vreci. V prípade, že zrecyklujete staršiu nádobu alebo použijete igelit, spravte naspodok dierky, aby mala prebytočná voda kade odtekať. Verte či nie, vaša úspešnosť závisí aj od toho, do akej pôdy priesady zasadíte. Určite nepoužite zem z kvetináčov, v ktorých ste pestovali kvety. Je to celkom jednoduché. Rastlinku v kvetináči namočte do vody, alebo poriadne polejte, aby sa ľahko uvoľnila. Potom opatrne rozrušte koreňový bal. Do nádoby, kde ju budete pestovať, dajte drenáž, trochu substrátu, do nej položte rajčinu a zasypte zvyšným substrátom. Zem pozatláčajte a k rastlinke zároveň „zasaďte“ kolík, o ktorý ju neskôr priviažete. Tip: Vysejte k rajčine aj bazalku.
Paradajky sú na polievanie veľmi citlivé. Pôda nesmie byť ani príliš mokrá a už vôbec nie bahenná, ani príliš presušená. Rajčiny polievajte odstátou vodou ku koreňom a najlepšie ráno. Zavlažujte opatrne, aby ste zbytočne nepoliali aj listy či plody, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým cieľom hubovitých ochorení. Rajčiny sú dozreté, keď idú ľahko odtrhnúť. Pri optimálnych podmienkach sa vám rajčiny za starostlivosť odvďačia úrodou od leta až do prvých mrazov a na zasklených balkónoch ešte dlhšie.
