Gaštan jedlý: Všetko o pestovaní a využití

Gaštan jedlý (Castanea sativa), známy aj ako gaštanovník jedlý, je opadavý strom z čeľade bukovitých, ktorý sa pestuje predovšetkým pre svoje chutné plody. Hoci sa jeho názov podobá na pagaštan konský, nie sú to príbuzné druhy a plody pagaštanu nie sú jedlé.

Ak vás láka vypestovať si vlastné gaštany, v tomto článku sa dozviete všetko potrebné o pestovaní gaštana jedlého, od výsadby až po zber úrody.

Charakteristika gaštana jedlého

Gaštan jedlý je statný strom, ktorý môže dorásť až do výšky 25 metrov. Má vajcovitú korunu a kôru mierne sivobielu. Kmeň stromu môže dosiahnuť hrúbku až dva metre.

Listy a kvety

Listy gaštana jedlého sú elipsovité s drobnými zúbkami na okrajoch a sú usporiadané striedavo. Kvety sa objavujú koncom júna a majú formu jahniad. Jedlý gaštan je jednodomá rastlina s jednopohlavnými kvetmi, čo znamená, že na jednom strome sa nachádzajú samčie aj samičie kvety. Patrí medzi cudzoopelivé druhy, preto je pre dobrú úrodu vhodné pestovať aspoň dva stromy blízko seba, alebo zvoliť vrúbľovanú sadenicu s dvoma odrodami na jednom strome. Na trhu sú však dostupné aj samoopelivé kultivary.

Plody

Plodom gaštana je nažka, ktorá je pri dozretí obalená v pichľavom dužinatnom obale. Vo vnútri obalu sa zvyčajne nachádzajú dva až štyri sploštené semená. Plody dozrievajú v októbri a zbierajú sa od začiatku tohto mesiaca.

Ako pestovať jedlý gaštan?

Gaštan jedlý je dlhoveká drevina, ktorá sa na stanovišti pestuje dlhé desaťročia.

Stanovisko a pôda

Pre gaštan jedlý je dôležité vybrať miesto s dostatkom priestoru. Dobre sa mu darí na slnečných až polotienistých miestach, ideálne v teplejších oblastiach, kde bohato plodia. Na pôdu nie je náročný, preferuje však kyslejšie, stredne ťažké a priepustné pôdy s mierne kyslým pH. Tam, kde sa darí viniču, sa bude dariť aj gaštanu.

Výsadba

Gaštan sa vysádza rovnako ako väčšina stromov. Jama by mala byť dostatočne hlboká a širšia ako koreňový bal. Pred usadením stromu je vhodné dno jamy prepichnúť, aby korene ľahšie prerastali. Predpestované sadenice môžeme sadiť na jar alebo na jeseň. Po usadení stromu do jamy ju zasypte z jednej tretiny zeminou zmiešanou s dobrou záhradnou zeminou, riadne zalejte, doplňte zvyšnú zeminu a dobre ju ušliapnite. Vytvorte zeminovú misu na zadržiavanie vody pri zalievaní.

Doba výsadby je od marca do mája a od polovice septembra do prvých mrazov. Stromy vysadené v nádobe je možné sadiť celoročne.

Starostlivosť

V prvých rokoch po výsadbe je potrebné strom zalievať, najmä v období sucha. V prvom roku po výsadbe sa odporúča na jar prihnojiť plným hnojivom, v ďalších rokoch hnojte podľa potreby.

Gaštan rez nevyžaduje, avšak pri pestovaní pre plody v záhradách je vhodné pravidelne odstraňovať staré vetvy a tvarovať korunu, aby zostala kompaktná. K rezu sadeníc pristupujte až tretí rok po výsadbe, kedy skráťte výhonky o približne 10 cm. V ďalšom roku skracujte silné výhony o ⅓ ich dĺžky. Neskôr stačí odstraňovať suché, neplodiace vetvy a bočné výhonky narúšajúce tvar koruny.

Hnojenie

V prvom roku po výsadbe prihnojte na jar plným hnojivom. V ďalších rokoch hnojte len podľa potreby.

Rez

Hoci gaštan rez nepotrebuje, pri pestovaní pre plody je vhodné tvarovať korunu pre jej kompaktnosť a odstraňovať staré vetvy. Prvý rez sadeníc sa vykonáva tretí rok po výsadbe, kedy sa výhonky skracujú. Neskôr sa režú len suché alebo neplodiace vetvy a bočné výhonky.

Ochrana rastlín

Gaštan jedlý nevyžaduje špeciálnu ochranu.

Pestovanie v nádobách

Stromy s menšími korunami je možné pestovať aj v črepníkoch na balkóne či terase. Čím väčší črepník, tým lepší rast a úroda. Odporúčaná veľkosť nádoby je od 50 litrov. Použite zmes dobrej záhradnej zeminy a rašeliny v pomere 1:1. Na dno črepníka dajte 5 cm vrstvu štrku pre drenáž, ktorú zakryte rúnom. Vysadené rastliny v črepníkoch potrebujú dostatok vody, zvyčajne sa zalievajú raz denne. V zime ich umiestnite na chránené miesto a pri silných mrazoch črepník zateplite. Aj v zime je nutná mierna zálievka.

Odrody gaštana jedlého

Sortiment odrôd gaštana je pomerne úzky:

• Bojar: Mohutné stromy s kompaktnými valcovitými korunami. Plody dozrievajú začiatkom októbra, sú veľké, lesklé, tmavohnedé s bielou dužinou.
• Mistral: Tvorí redšie, guľovité koruny. Plody sú pretiahnuté, tmavohnedé so smotanovobielym jadrom. Prináša pravidelné a vysoké úrody.
• Lyon: Veľmi úrodná francúzska odroda s veľkými, sladkými plodmi dozrievajúcimi v októbri.
• Volou: Samoopelivá odroda s pomalým rastom, dobrý opeľovač. Plody sa zberajú v polovici októbra, sú stredne veľké až veľké, sladké, vhodné na varenie a pečenie.
• Francúzska veľkoplodá odroda: Plody sa zbierajú od začiatku októbra, sú veľké až veľmi veľké, svetlohnedé, lesklé, s veľmi dobrou sladkou chuťou. Je mrazuodolná do -17 ºC až -20 ºC.

Využitie gaštanov

Gaštany patria do skupiny škrupinového ovocia a sú mimoriadne obľúbené v kuchyni ako výborná pochutina.

V krajinách Stredomoria, ako sú Taliansko, Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko a Turecko, je gaštan významnou ovocnou drevinou. Pestuje sa tu množstvo odrôd vyšľachtených z Castanea sativa, ako aj z ázijských druhov gaštanov.

Gaštan má všeobecne slabú schopnosť autovegetatívneho množenia. Najefektívnejším spôsobom vegetatívneho množenia v našich podmienkach zostáva štepenie. Pre štepenie sa spravidla používajú jednoročné semenáče vypestované z plodov danej odrody.

Pri pestovaní gaštana je dôležité zvoliť vhodné stanovište a pôdu. Gaštan je acidofilná drevina, preto mu vyhovujú pôdy s pH 5 - 6. Vhodným substrátom pre gaštany je aj rašelina, ktorá zlepšuje štruktúru pôdy, zadržiava vlhkosť a podporuje rast koreňov.

tags: #raselina #pod #gastany