Dula, ovocie s nezameniteľnou arómou, si v posledných rokoch opäť získava popularitu. Hoci sa často traduje, že surová dula je nejedlá, skúsenosti mnohých ľudí svedčia o opaku. S mierne trpkou chuťou a tvrdšou konzistenciou, dula ponúka široké spektrum využitia v kuchyni i mimo nej. Tento článok sa zameriava na prípravu dulového rôsolu, tradičného spôsobu spracovania tohto ovocia, a zároveň preskúma ďalšie možnosti, ako si vychutnať dary duly.
Dula (Cydonia oblonga) je ovocný strom, ktorý sa pestuje pre svoje aromatické plody. Plody duly sú tvrdé a majú horkosladkú chuť v surovom stave. Preto sa zvyčajne konzumujú varené, pečené alebo spracované do džemov, želé, kompótov a iných výrobkov. Dula je bohatá na pektín, vlákninu, vitamíny a minerály, čo z nej robí zdravú a výživnú potravinu.
Čo je dula a prečo ju zaradiť do jedálnička?
Dula je takmer zabudnutý ovocný druh aj okrasný strom. Pre svoje krásne kvety a voňavé plody plné vitamínov opäť nachádza cestu do našich záhrad. Všestranné využitie v kuchyni a inde, nenáročné pestovanie, či nezanedbateľný estetický prvok vo vašej záhrade… Dula je starobylé ovocie, ktoré si postupne znovu nachádza cestu do našich záhrad. Toto voňavé a ale aj pomerne tvrdé ovocie, ktoré je inak čerstvé v podstate nejedlé, je často zbytočne prehliadané. No je však skutočným pokladom s bohatou históriou a výnimočnými vlastnosťami.
Dula (Cydonia oblonga) je opadavý strom alebo ker z čeľade ružovitých (Rosaceae). Pochádza z regiónov juhozápadnej Ázie a Kaukazu, konkrétne z oblastí Iránu, Turecka a Zakaukazska. Strom dorastá do výšky 4 až 6 metrov s hustou a širokou korunou s rozložitými vetvami. Kvety sa objavujú až po prvých mrazoch v apríli až máji a sú pekne veľké (priemer 4-5 cm) a voňavé bielej až svetloružovej farby. Plody duly majú buď jablkovitý alebo hruškovitý tvar s jemne plstnatým povrchom a dozrievajú na jeseň. Zberajú sa, keď sú už plne zrelé a žlté. Dula je inak jedným z najstarších kultivovaných plodov a bola pestovaná už v starovekom Grécku a Ríme, pričom v mnohých kultúrach sa dula považovala za symbol lásky a plodnosti. Na Slovensku bola dula známa už v minulosti a pestovala sa v záhradách našich starých mám. Bola obľúbená pre svoju odolnosť a všestranné využitie v kuchyni. V minulosti sa dula často využívala na prípravu kompótov, džemov a sladkých dezertov, a bola považovaná za cenný zdroj vitamínov počas zimných mesiacov.
Dula vyžaduje mierne podnebie a je pomerne odolná voči mrazu. Ideálna pôda pre pestovanie duly je humózna a dobre priepustná a s mierne kyslým až neutrálnym pH. Vhodné je slnečné stanovište, ktoré poskytne dostatok slnka aby sa plody duly dobre vyvinuli a dozreli. Zálievka sa odporúča počas suchých období, zároveň však treba dbať na to aby nebola premokrená. Dula zvláda rez, vďaka nemu sa dá udržiavať ideálny tvar koruny, ktorý zvyšuje výnos. Čo sa týka chorôb a škodcov, tak dula je pomerne odolná. Zriedkavo sa môže objaviť chrastavitosť listov a plodov, múčnatka či hrdza.
Dula obsahuje vysoké množstvo pektínu, čo z nej robí ideálnu surovinu na výrobu džemov a želé. Dula má tvrdé a kyslé plody, ktoré sa surové konzumujú len zriedkavo. Bežne sa používajú v kuchyni na prípravu rôznych jedál. V španielskej a portugalskej kuchyni je populárny napríklad aj dulový syr, alias „dulce de membrillo“. Plody duly môžeme aj piecť, čím sa ich chuť zjemní a získa príjemnú sladkokyslú arómu.
Okrem toho sa dá využiť v mnohých ďalších oblastiach mimo kuchyne. Napríklad z listov a semien dule sa pripravujú čaje a odvary, ktoré sa tradične používajú na liečenie tráviacich problémov, kašľa, bolesti hrdla a zápalov. Kaša z dule sa môže použiť ako obklad na kožné zápaly, popáleniny a iné kožné problémy. Dula sa tiež používa v kozmetike na výrobu pleťových masiek a tonikov, ktoré pomáhajú zjemniť a vyživiť pleť, a zlepšujú jej pružnosť. Podobne aj olej zo semien. Ako som už spomínal v úvode, plody duly sú veľmi aromatické, takže sa uplatnia aj ako súčasť voňavých vrecúšok do šatníkov alebo miestností. Sušené plody zase môžete použiť na vytvorenie ozdobných vencov a prírodných aranžmánov. No a nakoniec - extrakty z dule sa dajú použiť ako prírodné farbivo na textílie, pričom vo výsledku očakávajte jemné odtiene žltej farby.
Dula je bohatá na vitamíny a minerály, najmä vitamín C, vlákninu a antioxidanty. Vďaka vysokému obsahu vlákniny pomáha pri trávení a predchádza zápche. Niektoré štúdie zase naznačujú, že dula má tiež protizápalové vlastnosti.
Tradičný dulový rôsol: Recept krok za krokom
Dulový rôsol je vynikajúci spôsob, ako si uchovať chuť a arómu duly na dlhšie obdobie. Dobre pripravený rôsol je tak tuhý, že ho môžete krájať na plátky. Farba je rovnaká, ako farba ovocia, z ktorého bol vyrobený. Nevýhoda tohto spôsobu konzervovania je veľká spotreba cukru.
Tu je tradičný recept, ktorý si môžete vyskúšať:
Ingrediencie:
- 4 kg plodov dule
- 4 litre vody
- Cukor (300 g na 1 kg šťavy)
- Citrónová šťava
Postup:
- Príprava duly: Dule dôkladne poutierame handrou, aby sme odstránili prípadné nečistoty. Odstránime stopku a okvetie. Pokrájame ich na plátky.
- Varenie duly: Pokrájané dule vložíme do hrnca a zalejeme 4 litrami vody a varíme domäkka.
- Získanie šťavy: Mäkké dule nalejte aj s vodou do plátenného vrecka a nechajte odkvapkávať. Aby bol rôsol naozaj číry, musí šťava do druhého dňa odstáť.
- Príprava šťavy: Ustálenú šťavu opatrne zlejte, zvážte a po malých častiach varte.
- Varenie rôsolu: Po pol hodine pridajte cukor (na 1 kg šťavy 300 g cukru) a citrónovú šťavu. Varte asi 7 až 10 minút.
- Plnenie a chladenie: Hotový dulový rôsol nalejeme do čistých pohárov a necháme voľne vychladnúť.
Dulový rôsol plníme do čistých pohárov a necháme voľne schladiť. Dule poutierame handrou, odstránime stopku a okvetie. Pokrájame ich na plátky, dáme do nádoby a zalejeme ich studenou vodou a citrónovou šťavou. Varíme ich asi 20 minút, až zmäknú. Necháme ich odkvapkať cez šatku. Odložíme do druhého dňa. Hornú časť šťavy opatrne zlejeme a použijeme iba hustejšiu časť. Najprv varíme šťavu asi 30 minút. Pridáme cukor a varíme, až šťava začne rôsolovatieť, čo pri 1 l šťavy a 300 g cukru trvá asi 10 minút.
Ďalšie spôsoby spracovania duly
Často sa stretávame s názorom, že surová dula je nejedlá. Je to spôsobené jej tvrdou konzistenciou a trpkou chuťou. Obsahuje triesloviny, ktoré spôsobujú zvieravý pocit v ústach. Avšak, ako potvrdzujú mnohé skúsenosti, konzumácia surovej duly nie je zdraviu škodlivá.
Okrem prípravy dulového rôsolu existujú aj ďalšie spôsoby, ako si vychutnať toto aromatické ovocie:
Dulový džem
Džem na rozdiel od marmelády obsahuje kúsky ovocia. Rôsolovitá konzistencia nesmie byť príliš tuhá, ani sa roztekať. Dužinu nakrájajte na kocky alebo nastrúhajte. Najlepšie je variť džem v jednej dávke z 1,5 kg očistených plodov. Trochu podliate vodou ich pomaly varte domäkka. Po častiach prisypte cukor a ďalej varte, kým džem nezačne rôsolovatieť. Ešte vriaci ho naplňte až po okraje do zaváraninových pohárov, otočne hore dnom a nechajte vychladnúť.
Dulový syr (Dulce de membrillo)
Takto sa v podstate označujú viac zahustené marmelády, ktoré sa sušia a až potom konzumujú. Môžete ich vyrobiť z čerstvého ovocia bohatého na pektíny a vlákninu alebo zo skôr pripravenej marmelády.
Postup: Na prípravu dulového syra budete potrebovať 1 kg zrelých dúl, menší pomaranč, trochu vody, asi 1 kg cukru a 1 až 2 kvapky pomarančovej esencie. Dule pokrájané na väčšie a pomaranč na menšie kúsky varte s trochou vody, kým nezmäknú. Vzniknutú hmotu prepasírujte cez sitko a pridajte toľko cukru, koľko máte prepasírovanej masy. Priveďte k varu a na miernom ohni varte asi jeden a pol hodiny. Pridajte pomarančovú esenciu, nalejte do pripravených formičiek. Nechajte dva dni odstáť, vyklopte a zakryté papierom ešte dva týždne dosúšajte. Aby bolo presychanie rovnomerné, každý deň syr otáčajte.
Kompót z duly
Kompóty sa vyrábajú sterilizovaním čerstvého ovocia, ktoré sa zaleje cukrovým, prípadne iným roztokom. Dule sa nekompótujú hneď po zbere. Dobré je, nechať ich dlšiu odležať, aby plody celkom dozreli. Ak sa rozhodnete zavárať tvrdé plody, predĺžte čas sterilizácie o 50 až 100 percent alebo ich v mierne kyslej vode predvarte domäkka. Odležané dobre vyzreté dule umyte, ošúpte, odstráňte jadierka a nakrájajte na kúsky. Predvarte ich vo vode domäkka. Naplňte do zaváraninových pohárov a zalejte horúcim nálevom (na 1 l vody dajte 300 g cukru) tak, aby bolo ovocie celé ponorené. Poháre uzatvorte a sterilizujte.
Ovocná pasta
Základ pasty je veľmi zahustená marmeláda. Vyrába sa na konci leta. Šťavnaté ovocie nie je na jej prípravu vhodné.
Postup: 2 kg plodov umyte, ale nešúpte. Rozkrájajte ich na kúsky, podlejte vodou a pridajte šťavu z jedného citróna. Pomaly varte, asi 30 až 40 minút domäkka. Sceďte a prelisujte cez sito. Vzniknutý pretlak odvážte. Na každých 500 g ovocia použite rovnaké množstvo cukru, ktorý postupne pri miernom vare po menších častiach pridávajte do pretlaku. Varte asi hodinu, kým hmota zhustne. Vzniknutú pastu nalejte na plytký plech, prikryte a sušte asi 4 až 5 dní, kým nebude na dotyk pevná.
Recept na domáci dulový džem
Ingrediencie: 1 kg dule, 800 g cukru, 1 citrón (šťava), 1 liter vody. Postup: Dule umyte, ošúpte a nakrájajte na malé kúsky. Dajte ich do veľkého hrnca, pridajte vodu a priveďte k varu. Varíme, kým dule nezmäknú. Pridajte cukor a citrónovú šťavu, zamiešajte a varte na miernom ohni, kým sa džem nezahustí. Horúci džem nakoniec nalejte do sterilizovaných pohárov, uzavrite a otočte hore dnom, aby sa vytvorilo vákuum.
Recept na dulový syr
Ingrediencie: 1 kg dule, 1 kg cukru, voda na varenie. Postup: Dule umyte, ošúpte a nakrájajte na kúsky. Vložte ich do hrnca, zalejte vodou a varte, kým sú mäkké. Sceďte a rozmixujte na hladkú kašu. Zmerajte množstvo kaše a pridajte rovnaké množstvo cukru. Varte na miernom ohni, stále miešajte, kým zmes nezhustne a neoddeľuje sa od stien hrnca. Vylejte do formy vystlanej pergamenovým papierom a nechajte stuhnúť na chladnom mieste. Po stuhnutí nakrájajte na kúsky a skladujte v chlade.
Jednoduchý recept na kdouľový džem - domáci, chutný a ideálny so syrom!!
A hoci plody do konzumnej zrelosti v čerstvom stave dozrejú len v tých najjužnejších oblastiach Slovenska, pri správnom spôsobe spracovania využijete aj tie, čo na strome celkom nedozreli. Stačí si len nájsť trochu času na prípravu džemu, lekváru, sirupu či želé.