Hlad vo svete: príčiny, dôsledky a riešenia

Hlad, ktorý pretrváva a zabíja, je celosvetový problém. Jeho trend sa vo svete postupne zhoršuje. Hlad je tam, kde sú klimatické zmeny každodennou realitou, či tam, kde pretrvávajú konflikty a kolabuje ekonomika. Pápež František označil už existenciu hladu vo svete za zločin proti základným ľudským právam.

V pandemickom roku 2020 sa situácia s hladom vo svete podľa správy OSN dramaticky zhoršila. Odhaduje sa, že v minulom roku bolo podvyživených a trpelo hladom až 9,9 percenta ľudí na svete. Toto číslo predstavuje percento populácie, ktoré jednoducho nemá dostatok jedla a potrebného energetického príjmu. Správu OSN vydávajú spoločne Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Medzinárodný fond pre poľnohospodársky rozvoj (IFAD), Unicef, Svetový potravinový program OSN (WFP) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).

Katarína Žigmundová z Unicefu potvrdzuje, že „pandémia covid-19 ešte viac skomplikovala situáciu v krajinách, ktoré prechádzajú humanitárnymi krízami. Vidíme, čo táto situácia robí so silnými ekonomikami, tak si skúsme predstaviť, čo sa deje v krajinách, ktoré sa už pred pandémiou zmietali v krízach.“ Pandémia tam zasiahla často už aj tak nedostatočnú zdravotnú starostlivosť.

Globálna správa o potravinových krízach (GRFC) prináša do tejto témy taktiež dôležité dáta, fakty či analýzy, vďaka ktorým je možné hľadať reálne riešenia. Na základe dohodnutých kritérií správa obsahuje päť fáz potravinovej neistoty v daných krajinách. Posledné tri z nich - kríza, pohotovosť a katastrofa/hladomor - si vyžadujú okamžité opatrenia. V dokonalom svete by sa žiadna krajina do týchto fáz dostať nemala. Skutočnosťou však je, že v roku 2020 sa 155 miliónov ľudí nachádzalo v tretej - krízovej fáze. Pre predstavu, ide o počet obyvateľov Slovenska krát tridsaťjeden. Až 66 percent z nich žilo na území iba desiatich krajín. Medzi nimi sú Demokratická republika Kongo, Jemen, Sudán či Afganistan. Stereotypné predsudky a mávnutia rukou nad touto situáciou už dlhé roky naozaj nie sú namieste. Aj v týchto krajinách ľudia poznajú pocit hladu.

Scenáre vývoja hladu a podvýživy v budúcnosti z viacerých zdrojov so zlepšením tejto situácie naozaj nerátajú. Práve naopak, pandémia covidu-19, klimatická kríza a zvyšujúce sa napätie túto krízu iba zhoršuje napriek humanitárnej pomoci, ktorá do istej miery existuje. Najaktuálnejší je prípad Afganistanu, zmietajúceho sa v nepokojoch, na ktoré sa pozerá celý svet. „Bez okamžitej pomoci bude v Afganistane do konca roka 2021 trpieť podvýživou 1 milión detí do piatich rokov života. Viac ako 12 miliónov ľudí je vystavených potravinovej neistote,“ dodáva Katarína Žigmundová.

Ambiciózny plán OSN ukončiť hlad vo svete do roku 2030 sa tak čoraz viac vzďaľuje od reality pre minimálne 37 krajín. Podľa Svetového indexu hladu (GHI) sa v nich do daného roku nepodarí dostať stav hladu ani na nízku úroveň.

Príčiny hladu vo svete

Existuje mnoho faktorov, ktoré prispievajú k hladu vo svete. Tieto faktory sú často prepojené a navzájom sa ovplyvňujú. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Chudoba: Chudoba je jednou z hlavných príčin hladu. Chudobní ľudia nemajú dostatok finančných prostriedkov na nákup potravín alebo prostriedkov na ich produkciu. To ich robí zraniteľnými voči hladu a podvýžive. Chudoba obmedzuje prístup k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a iným základným službám, čo ďalej zhoršuje situáciu. Chudoba znamená stav, keď sú materiálne, sociálne alebo kultúrne zdroje človeka natoľko obmedzené, že ho vylučujú z minimálne akceptovaného životného štandardu. Dlhodobé zotrvanie v stave chudoby vedie k sociálnej exklúzii a marginalizácii.
• Konflikty: Vojny a ozbrojené konflikty majú ničivý dopad na poľnohospodárstvo a dodávky potravín. Konflikty narušujú produkciu potravín, spôsobujú vysídľovanie obyvateľstva a obmedzujú prístup k humanitárnej pomoci. V dôsledku toho vedú konflikty k hladu a podvýžive.
• Klimatické zmeny: Suchá, záplavy a iné extrémne poveternostné javy ničia úrodu a znižujú dostupnosť potravín.
• Nerovnosť: Nerovnomerné rozdelenie zdrojov a príležitostí vedie k tomu, že niektoré skupiny obyvateľstva sú viac ohrozené hladom ako iné. Diskriminácia na základe pohlavia, etnickej príslušnosti alebo iných faktorov môže obmedziť prístup k potravinám a iným zdrojom.
• Plytvanie potravinami: Obrovské množstvo potravín sa každoročne znehodnotí alebo vyhodí, čo zbytočne zaťažuje potravinové systémy. Zníženie plytvania potravinami by mohlo pomôcť nakŕmiť viac ľudí a znížiť tlak na životné prostredie.
• Zadlženosť krajín tretieho sveta: Splácanie dlhu, ktorého genéza je často veľmi pochybná, stojí chudobné krajiny veľkú časť ich rozpočtu. Dlh už bol síce mnohonásobne splatený, ale z rôznych dôvodov narastá.
• Nevyriešené otázky spojené s vlastníctvom pôdy: Neriešené problémy s vlastníkymi právami (Južná Amerika) spôsobujú vyháňanie malých roľníkov latifundistami do slumov veľkých miest.

Medzi ďalšie príčiny patria:

• strata potravinovej bezpečnosti niektorých regiónov z dôvodu uplatňovania princípov voľného obchodu
• úniky kapitálu
• špekulácie na komoditných trhoch
• prepad cien niektorých exportovaných poľnohospodárskych surovín
• orientácia na nepotravinárske a exportné poľnohospodárstvo
• skupovanie najúrodnejšej pôdy
• deformované princípy „voľného obchodu“
• korupcia a kleptománia miestnych oligarchov a diktátorov
• bezohľadné vykorisťovanie hraničiace s otrokárstvom

Politika MMF a Svetovej banky

Politika Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky (SB) bola kritizovaná za to, že zvyšuje závislosť rozvojových krajín od bohatších krajín. Obe inštitúcie boli významnými nástrojmi západných veľmocí už počas studenej vojny a to z ekonomického i politického hľadiska. Plnili politickú funkciu tým, že podriaďovali rozvojové ciele geostrategickým záujmom. Taktiež presadzovali ekonomickú agendu, ktorá sa usilovala udržať dominanciu Západu v globálnej ekonomike.

MMF a SB často podmieňujú poskytovanie pôžičiek striktnými podmienkami, ktoré sa neskôr stali známe pod menom štrukturálne reformy, či úsporné opatrenia diktované zväčša najmocnejšími členskými štátmi. Tieto programy spočívajú v opatreniach, ktoré krajine majú pomôcť splácať dlhy a to tým, že bude zarábať väčšie množstvo tvrdej meny - zvyšovaním exportu a znižovaním importu. Iba v máloktorej krajine tieto programy zabrali, v drvivej väčšine viedli k zhoršeniu ekonomickej situácie.

Politika ekonomických úsporných opatrení spätá s pôžičkami Svetovej banky (SB) a Medzinárodného fondu (MMF) viedla k vyostreniu chudoby v mnohých afrických krajinách. Prehlbujúca sa chudoba na celom kontinente vytvorila vhodnú pôdu pre šírenie rôznych chorôb. Zlé životné podmienky a obmedzený prístup k základným službách viedol k zhoršovaniu zdravotného stavu. Skutočnosť, že splátky dlhov priamo konkurujú výdavkom na zdravotníctvo Afrike vôbec neprospievajú. Privatizácia zdravotníctva na radu Svetovej banky ešte väčšmi znemožňuje hľadanie primeranej odpovede na zdravotnú krízu. Táto privatizácia prakticky na celom africkom kontinente obmedzila prístup k potrebným službám. Zavedenie trhových princípov do zdravotníctva spôsobilo premenu zdravotnej starostlivosti z verejnej služby na súkromnú komoditu.

Kvôli tým istým reformám, presadzovaných SB a MMF, krajiny musia zvyšovať export svojich plodín. A pretože mnoho chudobnejších krajín je povzbudzovaných, aby pestovali rovnaké plodiny, dochádza k presýteniu medzinárodného trhu a ceny padajú dole. Napríklad Mexiko najprv tisícky rokov pestovalo kukuricu ako svoju základnú plodinu. Dnes však vďaka ekonomickej politike MMF musí dovážať 20% tejto základnej plodiny z USA. MMF povzbudzoval a odporúčal Mexiku, aby namiesto svojej základnej plodiny pestovalo trhové plodiny, za ktoré môže inkasovať peniaze, ako napr. exotické ovocie. Tiež sa postaral o to, aby krajiny zrušila akúkoľvek obchodnú ochranu svojich poľnohospodárskych plodín. Mexiko na tom stráca a chudobní trpia.

Dôsledky hladu

Hlad má rozsiahle a závažné dôsledky, ktoré ovplyvňujú jednotlivcov aj spoločnosť ako celok.

• Podvýživa: Hlad vedie k podvýžive, ktorá oslabuje imunitný systém, zvyšuje náchylnosť na choroby a spomaľuje fyzický a mentálny vývoj. Podvýživa je obzvlášť nebezpečná pre deti, tehotné ženy a dojčiace matky.
• Zdravotné problémy: Podvýživa zvyšuje riziko rôznych zdravotných problémov, vrátane detskej úmrtnosti, spomaleného rastu, mentálneho postihnutia a chronických ochorení.
• Ekonomické dopady: Hlad znižuje produktivitu práce, bráni vzdelávaniu a spomaľuje ekonomický rozvoj. Podvýživení ľudia majú ťažkosti s prácou a učením sa, čo obmedzuje ich ekonomické možnosti.
• Sociálne nepokoje: Nedostatok potravín môže viesť k sociálnym nepokojom, konfliktom a migrácii. Hlad a zúfalstvo môžu viesť k násiliu a nestabilite.

Alarmujúcim príkladom plytvania zdrojmi v situácii hladu je Severná Kórea. Je potrebné investovať do udržateľného poľnohospodárstva, podporovať rozvoj vidieckych komunít a zabezpečiť dostupnosť zdravých potravín pre všetkých.

Riešenia hladu vo svete

Hlad vo svete je komplexný problém, ktorý si vyžaduje globálne riešenia. Existuje mnoho organizácií, ktoré robia záslužnú a významnú prácu, čo prináša výsledky. Jednou z nich je aj Unicef a ich program Svetový rodič. Ďalším z praktických prostriedkov, ktorým Unicef bojuje proti podvýžive vo svete, je aj jednoduchá arašidová pasta. Pre účely rýchlej záchrany sa využíva už dlhšie a postupne sa jej konzumácia zjednodušuje. „Terapeutická výživa na báze arašidov sa používa už od roku 1996. V minulosti sa na liečbu podvýživy volili produkty, ktoré vyžadovali použitie zdravotne neškodnej pitnej vody,“ vysvetľuje Katarína Žigmundová. Práve to bol problém, ktorý dnešná verzia tejto pasty už nemá. Konzumovať sa dá aj bez použitia vody, priamo z vrecúška a aj pri vysokých teplotách vydrží až 2 roky. „Jej masívne zavedenie do praxe spôsobilo na začiatku nového tisícročia revolúciu v boji proti podvýžive. Je to pritom veľmi jednoduché a lacné riešenie. Podvýživa sa dá vyliečiť až v 95 percentách prípadov.“

Report SOFI 2025 odporúča komplexný prístup k riešeniu problému potravinovej neistoty a inflácie. Medzi kľúčové kroky patrí:

• Koordinačná politika: Vlády by mali prijímať koordinované, informované a obmedzené politické opatrenia.
• Funkčné trhy: Je potrebné zabezpečiť funkčnosť globálnych potravinových trhov s minimálnymi zásahmi do obchodovania.
• Transparentné informácie: Dôležitá je transparentnosť trhov a včasné poskytovanie relevantných informácií.
• Silné inštitúcie: Potrebná je silná koordinácia medzi fiškálnymi a menovými inštitúciami na podporu makroekonomickej stability.
• Investície do štruktúrnych reforiem: Je potrebné kombinovať okamžité pomoc s dlhodobými štrukturálnymi reformami, ktoré riešia príčiny potravinových cien.

Medzi možné riešenia patria:

• Zvýšenie produkcie potravín: Inovácie v oblasti genetického inžinierstva a udržateľné poľnohospodárske metódy môžu pomôcť zvýšiť úrodu a zabezpečiť, že potraviny sú odolnejšie voči zmenám klímy a škodcom.
• Zlepšenie infraštruktúry: Zlepšenie infraštruktúry, ktorá umožňuje efektívnejšiu distribúciu potravín. Cesty, sklady a chladiace systémy sú nevyhnutné pre to, aby potraviny dorazili tam, kde sú najviac potrebné, než sa pokazia.
• Riešenie nerovnosti a chudoby: Potrebujeme politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach. Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
• Investície do zdravia žien a matiek: Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy. Matky, ktoré mali slabý prísun potravy, boli zle živené už ako deti, majú tendenciu rodiť podvyživené deti.
• Medzinárodná spolupráca a humanitárna pomoc: Humanitárna pomoc a medzinárodná spolupráca sú taktiež kritické, najmä v časoch krízy. Je však dôležité, aby pomoc bola efektívna a nebola spojená s podmienkami, ktoré by mohli zhoršiť situáciu v rozvojových krajinách.
• Edukácia a osveta: Edukácia a osveta hrajú významnú rolu v boji proti hladu.

Zároveň je dôležité riešiť príčiny potravinovej inflácie a posilňovať odolnosť potravinového systému voči vonkajším šokom, ako sú klimatické zmeny a geopolitické konflikty.

Hlad vs. chuť

Je dôležité rozlišovať medzi skutočným hladom a chuťou do jedla. Hlad je fyziologická potreba, zatiaľ čo chuť je často psychologická alebo emocionálna.

• Hlad je dočasné nepohodlie spojené s nutkaním dať si niečo na jedenie. Medzi fyziologické príznaky hladu radíme škvŕkanie v žalúdku, malátnosť, pocit únavy, náladovosť, závraty alebo tiež špecifickú nevoľnosť. Všetky tieto symptómy sú sprevádzané túžbou konzumovať jedlo.
• Chuť do jedla môže byť vyvolaná stresom, nudou, alebo lákavou vôňou či vzhľadom jedla, aj keď nie sme skutočne hladní. Stres, depresia alebo roztržitosť môžu naopak tiež spôsobiť, že apetít stratíte.

Overiť si, či trpíte hladom, alebo chuťou do jedla, je hračka. Stačí na pár dní zvýšiť konzumáciu zdravého jedla, najlepšie toho, ktoré nemáte práve v láske. Ak budete jesť aj to, s najväčšou pravdepodobnosťou máte hlad. Pokiaľ ale toto jedlo nechcete, a naozaj by ste si dali tú škoricovú buchtu z pekárne, okolo ktorej ste práve prešli, hovorí k vám opäť nechcená, hoci dôverne známa chuť k jedlu.

Niektorí ľudia veria, že chute sú znamením, že vaše telo potrebuje určité živiny z jedla, na ktoré máte práve zálusk. Neexistuje ale mnoho výskumov, ktoré by túto hypotézu podporovali. Typy potravín, po ktorých ľudia najčastejšie túžia, sú zriedkakedy bohaté na živiny, ktorých by mohli mať nedostatok. Často naopak obsahujú vysoké percento cukru a soli.

Ako zabrániť hladu

Ak máte rýchly metabolizmus, alebo vás často sužuje hlad, uistite sa, že jete dostatok potravín s vysokým obsahom vlákniny. Vlákninu a komplexné sacharidy totiž trávi vaše telo výrazne pomalšie ako rýchle cukry a rafinované potraviny. Účinky vlákniny podporte konzumáciou potravín s vysokým obsahom bielkovín a zdravých tukov. Skvelú kombináciu môže tvoriť napríklad ovsená kaša obohatená mandľovým proteínom, ktorú môžete dozdobiť jemne krémovými kešu orieškami. Namiesto bieleho cukru si ju oslaďte lyžičkou panely či agávového sirupu.

Hlad vyplýva z nášho vedomého stavu. Ale keď pocítime hlad bez zjavného dôvodu, dodržiavame tréningový režim, pravidelné stravovanie, tak potom je tu dôvod na zamyslenie, či niečo nerobíme zle. Hlad je fyziologická potreba kalórií, vody a soli, je poháňaný zmesou faktorov vrátane jedálnička, hormonálnou chuťou k jedlu a emocionálnymi faktormi, ako je stres.

Zistiť dôvody nadmernej, zjavne bezdôvodnej príčiny hladu, je dôležité, pretože nadmerný hlad vedie k nadmernému príjmu jedla a to zase vedie k rôznym fyzickým a duševným problémom.

1. Mierna dehydratácia: Je často maskovaná ako pocit hladu, vtedy naše telo potrebuje naozaj len tekutiny. Zmätenie týchto potrieb sa deje v hypotalame, teda časti mozgu, ktorá reguluje aj chuť k jedlu a smäd. Keď nastáva dehydratácia, tak často dochádza k zámene spojivových dráh medzi pocitom smädu a hladu a to vyvolá nekontrolovaný pocit hladu. Zabrániť tomuto stavu môžete pravidelným, ale nie nadmerným príjmom vody. Ideálne je začať s pohárom vody hneď ráno.
2. Nedostatok spánku: V čase, keď sa prebudíte po noci zlého spánku, tak dva hormóny, súvisiace s chuťou do jedla, už začali pracovať proti vám. Príliš málo spánku môže viesť k stúpajúcej hladine ghrelínu, teda hormónu, ktorý stimuluje chuť do jedla. Rovnako môže viesť aj k zníženiu hladiny leptínu, čo je hormón, ktorý vyvoláva pocit plnosti. Nedostatok spánku, ak je tento deficit pravidelný, vyvoláva pocit enormného hladu aj z ďalšieho dôvodu. Pri zlom spánku je väčšia pravdepodobnosť, že budete naozaj unavení a mozog nebude pracovať tak, ako by mal. Tento stav potom vyvolá ďalší pocit hladu a túžbu po sacharidoch hlavne z cukrov, aj keď v skutočnosti hladní nebudete.
3. Zvýšený príjem nevhodných sacharidov: Šišky a keksíky nasýtia, ale iba na veľmi krátku dobu. A potom príde ešte väčší hlad ako pred ich zjedením. Náš mozog lepšie funguje z pravidelného príjmu komplexných sacharidov, tie si telo potom samo naštiepi a mozog ich sám spotrebuje toľko, koľko ich bude potrebovať na svoju činnosť. Jednoduché sacharidy ako sladkosti, ale aj výrobky z bielej múky, sušienky, cukrovinky či samotný cukor zvýšia hladinu cukru v krvi na krátku dobu, čo spôsobí rýchly nárast energie, ale táto hladina aj rovnako rýchlo klesne a u človeka to vyvolá len ďalšiu chuť po jedle. Vyberajte si teda taký druh sacharidov, ktorý zvýši hladinu krvného cukru na dlhšiu dobu, ako sú ovsené vločky, zemiaky, ryža, celozrnné cestoviny a podobne. Pre pomalšie vstrebávanie cukrov je vhodné prijímať vlákninu vo forme ovocia, zeleniny, rôzne druhy semien, orechov.
4. Pracovný stres a celkový tlak: Keď ste nervózni, vaše telo začne produkovať viac stresového hormónu adrenalínu a kortizolu. Zvýšené hladiny týchto hormónov vás prinútia myslieť si, že ste pod tlakom, a že potrebujete energiu. Vaše telo si začne intenzívne pýtať jedlo. Stres tiež znižuje hladiny serotonínu, čo zase vedie k ešte väčšiemu hladu.
5. Konzumácia alkoholu: Pitie pohára vína pred večerou alebo počas jedla môže viesť k stimulácii pocitu hladu, aj keď je váš žalúdok plný. Ľudia majú tendenciu viac jesť pri konzumácii alkoholu. Navyše alkohol dehydratuje, a to zase môže viesť k ešte vyššiemu pocitu hladu.
6. Nedostatočný príjem bielkovín: Dostatočný a pravidelný príjem bielkovín počas dňa chráni vašu svalovinu, pomáha odbúravať nadbytočný tuk a keďže sa dlhšie trávi ako iné zložky potravín, tak v žalúdku vyvoláva pocit plnosti na dlhšiu dobu.
7. Nedostatok zdravých tukov: Rovnako ako bielkoviny, tak aj nenasýtené tuky sú tiež spojené s pocitom sýtosti. Keď ste spokojní po konzumácii jedla, tak je menej pravdepodobné, že budete chcieť zjesť viac, ako je vhodné a dlhšiu dobu budete sýti.
8. Vykonanie jedla: Niektoré jedlá počas dňa úplne vynecháte, resp. preskočíte. Často sa to stáva pri raňajkách. Žalúdok je dlhú dobu príliš prázdny, produkuje sa hormón ghrelín, ktorý zintenzívňuje pocit hladu. Potom sa stáva, že ani po zjedení väčšieho množstva jedla nie ste sýti. Snažte sa teda jesť pravidelne, raňajky nevynechávajte.
9. Vplyv médií a okolia: Pozeráte si jedlá od vašich priateľov na sociálnych sieťach. V televízii ste bombardovaní televíznymi reklamami s chutnými, ale nezdravými jedlami. Ste zaťažovaní obrazmi potravín 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Niet divu, že mnohí z vás majú neustály hlad. Je tu totiž priame spojenie medzi tým, čo vidíme a tým, po čom túžime. Na podobnom princípe funguje hlad vyvolaný príjemnou vôňou jedla: zvýšená tvorba slín, žalúdok sa zmrští, nastáva až bodavá bolesť. Pred týmito nástrahami sa nedá ujsť.
10. Rýchle jedenie: Keď ste hladný ako vlk, váš žalúdok môže byť plný, ale váš mozog stále hovorí, že nemáte dosť a neregistrujete pocit sýtosti. Signály mozgu prebíjajú signály zo žalúdka a nemáte šancu pocítiť sýtosť. Spomaľte preto pri jedení, dávajte do seba menšie porcie jedla naraz. Vychutnávajte si každé sústo a robte si z jedla určitý rituál. Potom počkajte najmenej 20 minút, kým sa rozhodnete pre ďalšiu dávku jedla.

Podľa Toma Arnolda, generálneho riaditeľa Concern Worldwide je úplne najzásadnejšie zabezpečiť „vhodnú a primeranú výživu deťom počas prvých tisíc dní života!“ „Zdravie žien, najmä matiek, je rozhodujúce pre zníženie detskej podvýživy. Matky, ktoré mali slabý prísun potravy, boli zle živené už ako deti, majú tendenciu rodiť podvyživené deti,“ tvrdí Bärbel Dieckmann, predseda nemeckej organizácie bojujúcej proti svetovému hladu Welthungerhilfe.

Správa odporúča, aby krajiny, ktoré sa chcú vysporiadať s hladom urobili:

• cieliť kroky v prospech tehotných žien a u detí do dvoch rokov života
• riešiť základné príčiny podvýživy, ako sú chudoba, nerovnosť medzi pohlaviami a konflikty
• zapojiť a podporovať tých, ktorí pôsobia na miestnej úrovni na zlepšovaní výživy obyvateľstva
• výživa, najmä výživa malých detí, by mala byť prioritou vlád jednotlivých štátov

tags: #recnicky #projev #hlad #ve #svete