Rozdiely medzi karfiolom a brokolicou: Nutričné hodnoty, pestovanie a využitie

Brokolica aj karfiol patria medzi hlúbové zeleniny, ktoré sú charakteristické silným a pevným hlúbom, inak povedané stonkou. Obsahujú významné množstvá vitamínov aj minerálov, ale v niektorých výživových hodnotách sa celkom výrazne líšia. Tieto druhy zeleniny pochádzajú zo Stredomoria, respektíve z oblasti východného Stredozemného mora a do Európy sa ich pestovanie rozšírilo až v stredoveku. Karfiol bol v starovekom Egypte a Ríme považovaný za „zeleninu bohov“. Brokolicu zasa už Gréci a Rimania považovali za tajný prostriedok proti opici po prehýrenej noci.

Obe zeleniny majú špecifické vlastnosti. A hoci vyzerajú podobne, ich výživové hodnoty sa celkom líšia. Napríklad jedna šálka varenej brokolice obsahuje 54,6 kalórií, zatiaľ, čo to isté množstvo karfiolu obsahuje iba 28,6 kalórií. Pokiaľ ide o vlákninu, aj v tomto smere vedie brokolica - 5,1 g oproti 2,8 g karfiolu. Surová brokolica a karfiol majú viac-menej podobný obsah vlákniny, ale brokolica obsahuje viac vody. Tú stráca pri varení a vďaka tomu má varená brokolica viac vlákniny na jednu šálku ako karfiol.

Existujú dva typy vlákniny, a to rozpustná a nerozpustná. Brokolica aj karfiol obsahujú obe, ale v rôznych množstvách. Rozpustná vláknina sa rozpúšťa vo vode a vytvára v našich črevách hustý gélovitý materiál, ktorý spomaľuje trávenie.

Porovnanie nutričných hodnôt

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame porovnanie nutričných hodnôt brokolice a karfiolu v nasledujúcej tabuľke:

Ako vidíme, brokolica má viac vitamínu A a vlákniny, zatiaľ čo karfiol má menej kalórií. Obe zeleniny sú však bohaté na ďalšie vitamíny a minerály, ktoré sú prospešné pre zdravie.

Nutričné hodnoty a ich význam

Zelenina je bohatá na vitamíny, minerály, vlákninu a antioxidanty, ktoré sú nevyhnutné pre správne fungovanie organizmu. Pravidelná konzumácia zeleniny môže pomôcť predchádzať mnohým chronickým ochoreniam, ako sú srdcovo-cievne choroby, cukrovka 2. typu a niektoré druhy rakoviny.

Brokolica má:

• Viac vitamínov skupiny B
• Viac vitamínu A
• Viac vitamínu C
• Viac vitamínu K
• Viac vlákniny

Karfiol má:

• Asi polovicu kalórií a sacharidov
• Menej vlákniny

Karfiol i brokolica sú bohaté na zlúčeniny síry nazývané glykozinoláty. Zistilo sa, že rozvoju rakoviny bránia dva druhy fytochemikálií (sírne glykozidy a zlúčeniny indolu), ktorých kapustová zelenina obsahuje relatívne veľké množstvo.

Jedným z antioxidantov, ktoré karfiol obsahuje, je indol-3-karbinol alebo I3C, ktoré sa bežne vyskytujú v kapustovitej zelenine, ako je kapusta, brokolica a karfiol. Ukázalo sa, že znižuje riziko rakoviny prsníka a reprodukcie u mužov a žien.

Konzumácia karfiolu a príbuzné kapustovité zeleniny sa odporúča osobám so zvýšeným rizikom ochorenia zhubným nádorom z akýchkoľvek príčin - napr. výskyt v rodine či pôsobenia karcinogénnych vplyvov (žiarenie, tabak, alkohol a iné). Ten, komu už určitý typ rakoviny diagnostikovali a podstupuje teraz liečbu, by mal do svojho každodenného jedálnička zaradiť niektorý druh kapustovitej zeleniny.

Cholín je dôležitý a všestranný "faktor podobný vitamínom" v karfiole, ktorý pomáha pri spánku, pohybe svalov, učení a pamäti. Nízky príjem vitamínu K bol spojený s vyšším rizikom zlomeniny kostí a osteoporózy.

Respiračná papilomatóza je spôsobená vírusom ľudského papilómu a postihuje hlasové šnúry v hrtane, priedušnici, pľúcach a prieduškách. Karfiol pomáha efektívne riešiť tento problém, pretože obsahuje indol-3-karbinol. Priebeh neurodegeneratívnych ochorení je zastavený sulfórafánmi a indolmi prítomnými v karfiole.

Brokolica obsahuje luteín, ten pôsobí ako silný antioxidant chrániaci telo pred škodlivým pôsobením voľných radikálov. „Spomaľuje vznik degeneratívnych zmien na sietnici (makulárnu degeneráciu) a vznik šedého zákalu šošovky“.

Najnovšie vedci opäť potvrdili veľké výhody, ktoré vyplývajú z konzumácie brokolice, a to nielen preventívne. Zistili, že u žien, ktoré trpia rakovinou prsníka a sú liečené liekmi na báze brokolice, dochádza k potláčaniu rastu ich nádorov, dokonca k postupnému zmenšovaniu.

Už dávnejšie štúdie ukázali, že látka, ktorá sa uvoľní z brokolice po jej konzumácii zvyšuje množstvo ochranných enzýmov, ktoré sa nachádzajú v tkanivách prsníkov. Tento druh zeleniny je vynikajúcim zdrojom príbuzných protirakovinových látok nazývaných izotiokynáty, ktoré rakoviny ničia tak, že neutralizujú karcinogénne látky. Početné štúdie naznačujú, že izotiokynáty pomáhajú pri prevencii rakoviny pľúc a pažeráka a môžu znižovať riziko vzniku iných druhov rakoviny tráviacej sústavy. Brokolica obsahuje najmä účinný izotiokyanát, ktorý dokáže potlačiť nádory prsníka.

Hoci za priaznivý vplyv brokolice na naše zdravie môže množstvo látok, osobitú pozornosť si zaslúžia indoly. Brokolica obsahuje indol-3-karbinol. Estrogén má tri základné metabolity, ktoré sa v tele správajú odlišne. Dva z nich pôsobia karcinogénne a jeden je nezhubný a vykazuje ochranné účinky. Indol-3-karbinol zlepšuje pomer medzi nezhubným metabolitom a potenciálne škodlivými.

Sulforafán - organická sírová zlúčenina, ktorá sa nachádza v hlúbovej zeleniny ako je brokolica, ružičkový kel, kapusta, karfiol, chren a rukola. Sulforafán zabíja rakovinové kmeňové bunky, čo následne spomaľuje rast tumoru.

Výsledky klinického pokusu preukázali, že sulforafán dokáže v niektorých prípadoch zlepšiť autistické správanie. Ďalšie výskumy preukázali, že brokolica dokáže pomôcť predísť srdcovým ochoreniam, zápalu kostných kĺbov, alergii a cukrovke. Okrem toho stimuluje rôzne obranné cestičky v tele, ktoré dokážu priamo znížiť oxidačný stres. Sulforafán taktiež spomaľuje oslabenie imunitného systému, ktorý prichádza vekom.

Rovnako ako iné druhy zeleniny je brokolica bohatým zdrojom vlákniny. V oblasti mikroživín vystupuje do popredia obsah draslíka, tento prvok má zásadný vplyv na funkciu srdcovo-cievneho systému.

Medzi kuchármi má brokolica prezývku „kráľovná zeleniny“. Či už je surová, varená, zapečená, pripravená ako polievka alebo hustý krém, vždy chutí. Brokolica je všestrannou zeleninou, využije sa od ružičiek po hlúb, ktorý dodá chuť vývarom. Brokolica by sa nemala prevariť - pokiaľ sa tak stane, stratí väčšinu vitamínov, farbu i konzistenciu.

Brokolica je výborná aj na chudnutie, pretože 100 gramov obsahuje iba 107 kJ, čo je 26 kcal. Brokolica obsahuje 105 mg vápnika na 100 g, čo z nej robí výborný zdroj pri nedostatku vápnika v tele. Listová zelenina ako špenát, kapusta, brokolica a kel, obsahuje množstvo antioxidantov prečisťujúcich celé telo. Zvýšte príjem potravy z listovej zeleniny vo vašej strave a zlepšíte si váš celkový zdravotný stav.

Hoci karfiol obsahuje minimum kalórií (25 kcal/100 g), vyvoláva pocit sýtosti. Varený alebo pripravený v pare je ideálnym základom večere pre každého, kto chce schudnúť. Karfiol je výborný zdroj vitamínov, minerálov a stopových prvkov, ktoré usmerňujú tráviaci proces. Pôsobí na celý tráviaci trakt od žalúdka po slepé črevo. Vďaka tomu, že je lepšie stráviteľný ako iné kapustovité rastliny, odporúča sa ľuďom so žalúdočnými chorobami (gastritídou, vredy, dyspepsiou).

Vďaka nízkemu obsahu sodíka a tukov a veľkému množstvu draslíka karfiol pomáha zmierňovať problémy so srdcom a obehovou sústavou. Karfiol je diuretikum a čistič, urýchľuje vylučovanie prebytočnej vody z tkanív (edém) a odpadových látok metabolizmu.

Karfiol môžeme jesť horúci, ale aj studený v predjedlách, šalátoch alebo skombinovaný s inými druhmi zeleniny. Najkvalitnejší je biely, respektíve celkom svetlý a pevný karfiol - taký má aj najviac vitamínov. Mäkký, sivastý, zvädnutý vzhľad nasvedčuje, že ho pridlho skladovali. Karfiol, ktorý je v predaji neskoro v zime, pochádza obyčajne z dovozu, preto nie je celkom čerstvý.

Pestovanie karfiolu a brokolice

Karfiol a brokolica patria medzi veľmi obľúbenú zeleninu v našich kuchyniach. Často ich nájdeme na trhoch či v obchodoch za pomerne vysoké ceny a nie vždy sme spokojní s ich kvalitou. Prečo si ich teda neskúsiť vypestovať priamo vo vlastnej záhrade alebo dokonca na balkóne? Nemusíte byť žiadny profesionálny záhradník - stačí dodržať niekoľko základných pravidiel, mať chuť a trošku trpezlivosti.

Kam a kedy sadiť

Karfiol i brokolica potrebujú dostatok svetla, no nevyhovuje im, ak sú celý deň vystavené ostrému poludňajšiemu slnku. Optimálne je miesto, kde budú mať ráno a podvečer dostatok svetla, ale v čase najsilnejších lúčov ich bude chrániť jemný tieň. Ak majú príliš veľa priameho slnka, môžu sa prehrievať, ich listy začnú vädnúť a môžu tvoriť menšie či zdeformované ružice.

S predpestovaním môžete začať už v marci či apríli. Do malých črepníkov alebo plastových kelímkov si dajte substrát, vysejte semienka a dbajte na dostatočnú vlhkosť. Keď sa vonkajšie teploty ustália (zvyčajne v druhej polovici apríla až začiatkom mája), môžete sadenice presadiť na záhon. Ak by ste sa predpestovaniu radi vyhli, je možné využiť priamu sejbu až v máji, ale rátajte s tým, že vtedy začne úroda o niečo neskôr.

Bez kvalitnej pôdy sa nepohnete

Ak chcete, aby sa vášmu karfiolu a brokolici skutočne darilo, treba im dopriať kvalitnú pôdu. Tento druh zeleniny miluje pôdu bohatú na živiny a organický materiál. Ideálna pôda by mala byť kyprá, s dobrou schopnosťou zadržiavať vodu, ale bez zbytočného premokrenia.

Aspoň pár týždňov pred výsadbou ju dôkladne prekopte, odstráňte burinu a zapracujte kompost alebo vyzretý hnoj. Ak ste nestihli pôdu predpripraviť, môžete počas rastu rastlín používať prírodné hnojivá v tekutej forme alebo vsadiť na žihľavový zákvas, ktorý je obľúbený pre vysoký obsah živín a jednoduchú prípravu.

Karfiol a brokolica uprednostňujú neutrálne až mierne zásadité pH (okolo 6,5 - 7,5). V prípade kyslej pôdy je vhodné pridať napríklad dolomitický vápenec alebo drevený popol v primeranom množstve.

Polievajte, polievajte, polievajte (ale všetko s mierou)

Karfiol aj brokolica sú pomerne smädné druhy zeleniny, pretože ich listy sú veľké a spotrebujú veľa vody. Dôležité je polievať pravidelne a rovnomerne, ideálne skoro ráno alebo podvečer. Voda sa vtedy menej vyparuje a rastliny ju dokážu účinne využiť.

Pozor: Nezalievajte priamo na ružicu - radšej k stopke, aby ste predišli riziku hniloby. Sledujte vlhkosť pôdy - ak je pôda premáčaná, môže dôjsť k rozvoju plesní a koreňovej hniloby.

Škodcovia a ako na nich vyzrieť prírodnou cestou

Medzi najčastejšie pohromy, ktoré môžu zničiť vaše plány, patria biely motýľ kapustový, vošky a slimáky. Vedia spustošiť rastlinu v priebehu pár dní, ak sa proti nim nezačnete brániť včas.

• Netkaná textília: Položte ju na rastliny bezprostredne po presadení alebo krátko po vyklíčení. Táto bariéra je účinná najmä proti kapustovým motýľom, ktoré tak nemajú kam naklásť vajíčka.
• Prírodné postreky: Osviežte svoje rastliny domácimi postrekmi z cesnaku, cibule alebo žihľavy. Sú ekologické a pri pravidelnom používaní dokážu udržať škodcov na uzde.
• Prirodzení nepriatelia: Podporte biodiverzitu vo vašej záhrade, aby ste prilákali lienky či iný prospešný hmyz, ktorý sa postará o vošky a ďalších škodcov.
• Slimáky môžete odlákať pomocou prirodzených nástrah, ako sú napríklad misky s pivom, alebo využitím mulčovacej kôry, ktorá im sťažuje pohyb.

Kedy zbierať a prečo sa nevypláca otáľať

Karfiol je najlepší, keď je jeho ružica pevná, kompaktná a má snehovo bielu farbu. Príliš dlhé otáľanie môže spôsobiť, že ružica zmení farbu na žltú alebo sa jej povrch začne rozkladať, čím stráca svoju jemnú chuť aj cenné živiny.

Brokolicu zbierajte vo chvíli, keď má tmavozelené, na dotyk stále pevné ružice. Ak začnú kvitnúť alebo žltnúť, ich chuť sa postupne mení a obsah vitamínov klesá. Vždy je lepšie zbierať o pár dní skôr než príliš neskoro - zelenina bude krehkejšia a chutnejšia.

Bonus: Čo robiť s listami a zvyškami

Ak vám po zbere zostanú na rastline väčšie zelené listy, nebojte sa ich využiť. Sú plné vitamínov a dajú sa pripraviť podobne ako listy špenátu či mangoldu - stačí ich nakrájať a krátko podusiť na cibuľke. Pokojne ich môžete pridať do polievky alebo omelety. Zbytky, ktoré v kuchyni nevyužijete, zase môžu obohatiť váš kompost a dodať mu cenné živiny na ďalšiu záhradkársku sezónu.

Pestovanie karfiolu a brokolice v skutočnosti nie je taká veľká veda, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Najdôležitejšie je dopriať im dostatok živín, primeranú zálievku, vhodné prostredie a včasnú ochranu pred škodcami.

Divoká vs. klasická brokolica: v čom sa líšia a ako sa spracovávajú?

Možno ste už natrafili na tzv. divokú brokolicu (známu aj ako brokolica rabe alebo brokolica rapini). Na rozdiel od klasickej brokolice má menšie a jemnejšie ružice, často s výraznejšou chuťou a trochu horkastým podtónom. Hodí sa výborne do šalátov, cestovín, ale aj do rýchlych restovaných jedál, kde vynikne jej špecifická chuť.

Klasická brokolica tvorí väčšie a pevnejšie ružice, ktoré sa často varia v pare, dusia či zapekajú. Pri oboch druhoch brokolice platí, že najviac vitamínov a nutričných hodnôt si zachovajú pri krátkom varení alebo blanšírovaní. V kuchyni ich môžete využiť na nespočetné množstvo spôsobov: v polievkach, omáčkach, ako prílohu alebo dokonca rozmixované na chutnú brokolicovú nátierku.

Brokolica aj karfiol patria do skupiny hlúbovín. Ostatné hlúboviny sú pritom dvojročné, čiže zakvitnú až druhý rok pestovania. Ťažšie predstaviteľné je dnes to, že rôzne druhy vrátane karfiolu či brokolice boli vypestované z pôvodného typu kapusty obyčajnej, ktorá sa vyskytuje na európskom pobreží Stredozemného mora a Atlantického oceánu. Dávno sú preč časy, keď sa karfiol pestoval ako jemná lahôdková zelenina iba v južnej Európe a brokolica, kel špargľový, bola v našich končinách úplne neznáma. Oddávna patrili a dodnes patria k hodnotným základným zeleninám, bez ktorých sa nezaobíde už ani slovenská kuchyňa.

Karfiol i brokolica sú ľahko stráviteľné, ich kuchynská úprava je jednoduchá a rýchla, a aj preto sú také obľúbené. Obsahujú menej vlákniny ako ostatné hlúboviny. Ružice sú chutné čerstvé - surové, ale i upravené varením, smažením, pečením, grilovaním, zaváraním.

Karfiol (Brassica oleracea convar. var. botrytis) pochádza pôvodne z oblasti Stredomoria, kde sa pestuje celoročne pre mohutné biele zdužnatené súkvetie. Ružičky sa tvoria na krátkej zdužnatenej byli. Tvar ružice je väčšinou typicky plocho-guľovitý a jej hmotnosť býva okolo 0,7 - 1,5 kg. Vegetačné obdobie skorých odrôd je 60 - 100, poloskorých okolo 120, neskorých až 160 - 200 dní. V druhej polovici vegetácie, ak sme ružice nepozbierali, z nich vyrastú byle so žltými kvetmi.

Karfiol patrí medzi náročnejšie hlúboviny. Najvyššie úrody dosahuje v mierne teplom a vlhkom prostredí, dôležitá je vysoká vzdušná vlhkosť. Najlepšie je pestovať ho v prvej trati po vyhnojení pôdy maštaľným hnojom, kompostom, pretože má vysoké nároky na obsah humusu. Vhodné sú hlinité pôdy s dobrou zásobou pohotových živín a stopových prvkov, na ktorých nedostatok je citlivý. Nedostatok molybdénu vplýva na tvorbu ružíc, ktoré sa netvoria, hovoríme o „vyslepnutí“ karfiolu. Ak sa aj ružice vytvoria, sú hnedé a horké. Deformujú sa i listy, zmenšujú sa listové čepele. Tento problém sa prejavuje najmä v kyslých pôdach. Rastlinám ho dodáme formou molybdénanu sodného alebo amónneho.

Kvalitné spracovanie pôdy sa začína na jeseň, prípadne skoro na jar, hlbokým zrýľovaním záhona a zapracovaním hnoja alebo kompostu. Dávku fosforečno- draselného hnojiva si rozdelíme na tri. Jednu tretinu zapracujeme na jeseň, druhú na jar a tretiu si necháme na prihnojovanie počas vegetácie.

Osivo skorých odrôd vysievame už od januára až do konca marca do debničiek najlepšie v skleníku či teplom parenisku. Po vzídení priesady rozsadíme do téglikov, rašelinových zakoreňovačov či črepníkov. Sadíme ich hlbšie, až po srdiečko, aby sa lepšie zakorenili a boli pevné. Ďalej ich pestujeme pri teplote 18 až 20 °C, doprajeme im dostatok svetla, aby neboli tenké a vytiahnuté. Pravidelne zavlažujeme. Približne 10 - 14 dní pred výsadbou von do záhona ich postupne otužujeme - vetráme priestory, znižujeme teplotu, obmedzíme zálievku. Tesne pred výsadbou (1 až 2 dni) ich dôkladne zavlažíme, aby ľahšie prežili výsadbový šok a mali dostatočnú zásobu vody.

Na sadenie vyberieme silné, zdravé, dobre vyvinuté sadenice s tromi až štyrmi pravými listami. Skoré odrody vysádzame začiatkom apríla, letné a jesenné až do začiatku júla, a to na vzdialenosť 50 × 50 alebo 60 ×40 cm. Rastlina je totiž v dospelosti mohutná s veľkými obalovými listami. Priesady vysádzame hlbšie, ako boli pestované v nádobách, a takzvane „na vodu“, to znamená, že do pripravenej jamky najprv nalejeme vodu, necháme vsiaknuť, vložíme sadenicu, pôdu a zahrnieme suchou pôdou.

Poloskoré a neskoršie odrody vysievame od konca marca až do júla priamo do záhona. Vysievame redšie, buď do riadku, alebo naširoko. Pri výseve do riadku možno semeno vysievať husto a po vytvorení pravých listov priesady vysadiť na vzdialenosť 50 - 60 × 40 - 50 cm. Pri kvalitných hybridných F1 odrodách, ktoré sú i drahšie (za 50 ks semien v malospotrebiteľskom balení zaplatíme cca 2,50 €), môžeme vysievať i presne, čiže do riadkov od seba vzdialených 50 - 60 cm a v riadku na vzdialenosť 40 - 50 cm.

Kypríme pôdu okolo rastlín a prihŕňame ju k nadzemnej časti stonky, aby si rastliny udržali stabilitu, nenakláňali sa a udržala sa primeraná vlhkosť. Ružice zbierame postupne, ako dozrievajú, lebo sa vyvíjajú nerovnomerne. Priemer by mal byť pri zbere okolo 16 - 25 cm. Odrežeme ju s niekoľkými vnútornými obalovými listami, ktoré ju chránia pred poškodením.

Poznáte Romanesco?

Je to zvláštny druh hlúboviny. Tvorí prechodnú formu medzi karfiolom a brokolicou. Botanikom ani jazykovedcom zatiaľ nie je celkom jasné, či ho zaradiť medzi odrody karfiolu alebo brokolice. Botanicky sa brokolici hovorí aj kel špargľový (Brassica oleracea var. asparagoides, syn. convar. italica). Pochádza pravdepodobne z Apeninského polostrova.

Vzhľadom sa podobá karfiolu, akurát má mohutnejší vzrast a výšku až 40 - 60 cm. Ružica je menej kompaktná a chuťou pripomína špargľu. Obsahuje viac vitamínov ako karfiol. Ružica dosahuje hmotnosť 0,40 - 0,60 kg. Podľa odrody môže byť nielen zelená, ale i žltá až fialkastá.

Požiadavky na pestovanie a ošetrovanie sú podobné ako pri karfiole. Najlepšie sa jej darí v stredne ťažkých, kyprých pôdach, ktoré dobre hospodária s vodou. Záhon treba dobre zásobiť živinami a humusom. Má krátke vegetačné obdobie od výsevu po zber, okolo 70 - 90 dní. Optimálna teplota pri pestovaní je 10 až 25 °C. Znáša však i vysoké letné teploty či krátkodobý pokles teplôt do -5°C. Vyžaduje slnečné stanovište s dostatkom vlahy. Darí sa jej aj vo vyšších nadmorských výškach, v horských dolinách s vyššou vlhkosťou vzduchu.

Pestujeme ju z priamej sejby alebo z predpestovaných priesad. Na zber v júni ju vysievame na jar - v marci až apríli. Na jesenný zber v októbri až novembri ju vysievame koncom mája až do začiatku augusta. Ošetrovanie spočíva v kyprení až do zapojenia porastu a v zálievke. Zdužnatené zelené súkvetie odrezávame, keď dosiahne priemer 8 až 25 cm, a to so stonkou dlhou 10 až 20 cm.

Brokolica vs. Karfiol: Ktorá zelenina je pre vás tá pravá?

Keď porovnávame tieto dve obľúbené druhy zeleniny, často sa stretávame s otázkou, ktorá z nich je pre naše zdravie prospešnejšia. Obidve majú svoje jedinečné prednosti a sú cenným doplnkom vyváženej stravy.

1. kolo: Vitamín C

Kyselina L-askorbová patrí medzi základné antioxidanty. Dospelý človek by mal denne prijať 80-100 mg. Vitamín C plní dôležitú úlohu v imunitnom systéme, pretože stimuluje biele krvinky k vylučovaniu protilátok, spolupracuje s vitamínom E, chráni pred srdcovo-cievnymi ochoreniami, zúčastňuje sa na tvorbe kolagénu a na metabolizme niektorých minerálov a vitamínov, vyživuje bunky a cievy, podporuje zdravie kostí, zubov, kože a väziva. V 100 g brokolice je 89,2 mg vitamínu C, v 100 g karfiolu 48,2 mg. Bod pre brokolicu.

2. kolo: Vitamín K

Tento vitamín je rozpustný v tukoch a je nevyhnutný pre správnu zrážavosť krvi, mineralizáciu kostí a bunkový rast. Nedostatok sa prejavuje poruchami zrážavosti krvi, modrinami, krvácaním z nosa a ďasien, u žien aj silnou menštruáciou, zvyšuje riziko osteoporózy a zlomenín. Dospelí by mali denne prijať 90 mikrogramov (ženy) až 120 mikrogramov (muži) vitamínu K. V 100 g brokolice sa nachádza 101,6 mikrogramov vitamínu K, v rovnakom množstve karfiolu 15,5 mikrogramu. Opäť bod pre brokolicu.

3. kolo: Pyridoxín (Vitamín B6)

Vitamínu B6 sa hovorí aj ženský vitamín. Vyrovnáva hladinu hormónov v krvi, preto pomáha ženám, ktoré počas menštruácie trpia zmenami nálady a opuchmi, ale najmä ženám v prechode. Tento vitamín pomáha aj pri chudnutí, zmierňuje stres a udržiava rovnováhu medzi sodíkom a draslíkom, preto je dôležitý pre srdce aj nervy. Pri nedostatku pyridoxínu sa zvyšuje hladina škodlivého cholesterolu v krvi, môže sa objaviť triaška, podráždená pokožka, vypadávanie vlasov, vyčerpanosť. V 100 g brokolice sa nachádza 0,175 mg pyridoxínu, v 100 g karfiolu 0,184 mg. Tesne boduje karfiol.

Z tohto súboja zdravých potravín vyšla víťazne: Brokolica

Táto zelenina má priam zázračné účinky na zdravie. Podporuje tvorbu enzýmov, ktoré chránia srdce a cievy, pomáha pri liečbe astmy, alergickej nádchy a pľúcnych chorôb, chráni pred sivým zákalom i rakovinou. Brokolica obsahuje rôzne antioxidanty, vitamíny B, zinok, síru, fosfor, horčík a vápnik. Vysoký obsah draslíka pomáha chudnúť, uľaví boľavým kĺbom a znižuje krvný tlak. Najväčšou výhodou brokolice je jej odolnosť. Z protirakovinových látok jej neuberá ani sparenie, dusenie či mrazenie.

Rozdiely medzi brokolicou a karfiolom

Karfiol a brokolica sú zdravou zeleninou. Mnoho ľudí si ich kvôli podobnému vzhľadu omylom mýli. Rozdiel medzi brokolicou a karfiolom je v tom, že pre kapustu sú typické malé a trochu zaoblené listy, zatiaľ čo v brokolici sú oveľa hrubšie, ich čepele sú oveľa hlbšie, stopky prevládajú v dĺžke.

Vlastnosti každej zeleniny

Karfiol

Pre kapustu sú charakteristické biele alebo žltkasté odtiene. Karfiol je jednoročná jarná alebo zimná rastlina. Koreňový systém je vláknitý a nachádza sa pod povrchom pôdy.

Stonka na reze vyzerá valcovitého tvaru, jej výška sa pohybuje od 10 do 70 cm, listy sú šikmo alebo rovné, platne majú špirálovité zakrivenie. Konfigurácia listov sa tiež veľmi líši: celé sediace alebo bližšie k perovito-lýre rozdelené stopkami. Druhá z nich môže dosiahnuť dĺžku až 40 cm. Farba sa líši od svetlozelených po zeleno-modré tóny, sú tu šedé odtiene a jasná pigmentácia antokyanínmi. Listová čepeľ je úzka, môže byť zrezaná oválna, zrezaná eliptická, vajcovitá alebo kopijovitá. Veľkosť listov je veľká, od 20 do 90 cm, množstvo voskovej plakety je u jednotlivých zástupcov rôzne.

Používanými orgánmi karfiolu sú kvitnúce výhonky umiestnené v pazuchách horného lístia alebo hlavy sú vysoko rozvetvené vrcholové výhonky, ktoré sú tesne skrútené. Farba týchto hláv a kvitnúcich výhonkov sa v rámci zeleného spektra líši, existujú však fialové, žlté a biele odtiene. Horné listy sú malé alebo majú tvar krátkeho oválu, okraj je rovný alebo zúbkovaný. Plod je viacsemenný lusk dlhý 6 - 9 cm.

Brokolica

Brokolica sa líši od karfiolu predovšetkým tým, že je zelená, nenáročná na teplotu a zloženie pôdy.

Počas prvého roku života stonka dorastá do veľkostí od 50 do 90 cm, na vrchole vytvára kvitnúce šťavnaté konáre, na ktorých husto sedia nazelenalé púčiky, tvoriace hlavičku. Kým nebudú mať čas na transformáciu do žltých generatívnych orgánov, púčiky sú odrezané a ďalej používané kulinárskymi špecialistami. Do tejto doby už priemer hlavy dosiahol od 10 do 18 cm.

Po vyrezaní postranné púčiky znova vytvoria použiteľné púčiky, takže brokolica môže úspešne prinášať ovocie niekoľko mesiacov v roku.

Prospešné vlastnosti

Rovnako ako mnoho iných druhov zeleniny, aj brokolica a karfiol obsahujú vlákninu potrebnú pre tráviaci proces, preto sú tieto potraviny nízkokalorické a sú vhodné na chudnutie. Tieto krížniky sú tiež dôležité pre ľudí kvôli bohatému obsahu vitamínov, aminokyselín a minerálov, avšak karfiol je z hľadiska ich obsahu horší. Pozoruhodnou vlastnosťou týchto krížov je skutočnosť, že nemôžu spôsobiť ujmu, tk. nemajú schopnosť vyvolať alergickú reakciu.

Obe rastliny obsahujú vodu, vlákninu, vitamíny, rôzne aminokyseliny a minerálne prvky. Vitamín U - účinný prostriedok proti rôznym vredom, A-retinol priaznivo pôsobí na mnoho orgánových systémov, najmä na oči, E-tokoferol je nevyhnutný pre správne fungovanie reprodukčného systému, kyselina askorbová pomáha telu bojovať proti vírusovým ochoreniam a vyvinúť voči nim silnú imunitu.

Okrem toho obsahujú nasledujúce mikro a makro prvky: draslík na vylučovanie solí, vápnik na spojivové tkanivá, horčík na kardiovaskulárny systém, sodík, železo, fosfor, mangán, meď, zinok, selén a ďalšie prvky.

Výhodou je, že betakarotén sa používa v kozmeteológii na udržanie mladistvej a sviežej pokožky. Chlorofyl udržuje zloženie krvi, množstvo esenciálnych aminokyselín sa nachádza vo veľkom množstve v hovädzom mäse, a preto netreba podceňovať užitočnosť oboch druhov kapusty. Ďalšou zaujímavou schopnosťou je, že tieto zeleninové plodiny môžu doslova „potešiť“, pretože pomáhajú produkovať endorfíny.

Bezpodmienečnou výhodou oproti živočíšnym produktom je absencia cholesterolu v kapuste, čím sa líši napríklad od bielkovinovej časti kuracích vajec. Preto je tento produkt obzvlášť užitočný pre ľudí trpiacich chorobami kardiovaskulárneho systému. Okrem toho táto zelenina prirodzene čistí črevá, optimalizuje činnosť gastrointestinálneho traktu a tráviace procesy.

tags: #rozdiel #medzi #karfiol #a #brokolica