Téma samovraždy je mimoriadne citlivé a je dôležité k nemu pristupovať s pochopením a empatiou. Samovražda (latinsky suicidium, čo je termín odvodený od sui caedere, teda zabiť sám seba) je vedomé a úmyselné ukončenie vlastného života. Pre mnohých ľudí zostáva téma samovraždy tabu a boja sa o ňom hovoriť. Mnohí z nás nemusia vedieť, ako reagovať, keď niekto o samovražde hovorí. Možno by sme chceli pomôcť, ale nevieme ako. Je to ťažké téma, o ktorom je dôležité hovoriť otvorene.
Samovražda sa väčšinou nedeje z ničoho nič, môžu ju predchádzať varovné signály. Je dôležité vedieť, ako vyzerajú a čo robiť v chvíli, keď ich u niekoho zachytíme.
Samovražda býva reakciou na ťaživú životnú situáciu a stratu zmyslu života. Samovražedné konanie je komplikované a zvyčajne nie je len jedna príčina vedúca k samovražde, skôr ide o kombináciu niekoľkých dôvodov. Môžu sa spojiť nepríjemné životné udalosti so známymi rizikovými faktormi, ktoré zvyšujú túžbu po ukončení života. Až u 90 % ľudí, ktorí ukončia svoj život samovraždou, sa na pozadí objavujú psychické problémy, potenciálne liečiteľné. Samotnej samovražde väčšinou predchádza dlhodobý proces s určitým vývojom, ktorý zahŕňa širokú škálu samovražedného správania. Zvyčajne sa najprv objavujú silné pocity bezmocnosti, beznádeje a veľká psychická bolesť. Mnoho ľudí, ktorí o samovražde premýšľajú alebo sa o ňu pokúsia, hľadajú primárne práve úľavu od tohto vnútorného utrpenia.
Čo predchádza samovražde je možné si predstaviť ako vedľa uvedenú pyramídu. Na jej základe sú stresové faktory a nepriaznivé životné situácie, ktoré v menšej či väčšej miere zažíva každý človek. Rôznou kombináciou rizikových faktorov, ťažkých životných situácií a napr. nedostatku podpory môže dôjsť k rozvoju samovražedných myšlienok, ktoré sa zaoberajú smrťou, môžu byť rôzne intenzívne a rôzne konkrétne, nutkavé či ťažko odvráteľné. Keď sa myšlienky prehlbujú, môžu prechádzať do samovražedných tendencií, ktoré sa vyvíjajú od počiatočných úvah o samovražde až k rozhodnutiu o realizácii samovražedného úmyslu. Samovražda sa zrazu stáva reálnou možnosťou a prichádza na rad plánovanie samovraždy, kedy človek už premýšľa nad tým, kedy, kde a ako by si svoj život vzal.
V minulosti sa už viacerí ľudia snažili samovražde porozumieť, existuje tak viacero teórií. Teória beznádeje (Aaron T. Beck) - kľúčovým konceptom je beznádej ako centrálny rizikový faktor samovraždy. Durkheimova sociologická teória samovraždy - Durkheim rozlíšil 2 typy samovrážd podľa miery integrácie a regulácie v spoločnosti: 1) egoistická (nedostatok spolupatričnosti), 2) altruistická (prílišná integrácia), 3) anomická (strata noriem) a 4) fatalistická (nadmerná kontrola, bezvýchodnosť). zúženie subjektívneho priestoru - ide o tzv. tunelové videnie.
Možnosti asistovanej samovraždy v zahraničí
Nelegálne užitie samovražednej kapsule Američankou, ktorá už nechcela ďalej bojovať so svojou nevyliečiteľnou chorobou, opäť rozvírilo diskusiu okolo asistovaných samovrážd. Okrem Švajčiarska je možné požiadať o pomoc so smrťou ešte v Belgicku, Rakúsku, Španielsku, Holandsku, Portugalsku, Luxembursku a za určitých podmienok aj v Nemecku. Práve do Švajčiarska ale mieria ľudia s jednosmernou letenkou najčastejšie. Nemusí to tak ale byť vždy.
„Sme nezisková organizácia. Ten, kto má málo peňazí, má právo na výnimku pri využití služieb. Niektorí naši členovia platia poplatky z filozofických dôvodov, aj keď sú zdraví. Iní zas sú vážne chorí a premýšľajú, ako odísť,“ opísal v rozhovore pre Český rozhlas Silvan Luley, právnik švajčiarskej organizácie Dignitas, ktorá je jedným z najznámejších poskytovateľov VAD a samovrahom asistuje od roku 1998.
Uchádzač o smrť je na vážnosť svojho úmyslu v rámci celého programu opakovane dotazovaný.
Veda vs. vôľa
Každý, kto sa rozhodne dobrovoľne ukončiť svoj život, sa najprv musí zaregistrovať u organizácie, ktorá poskytuje asistenciu. K žiadosti priloží svoj životopis, zdravotnú dokumentáciu a predstavy o odchode zo života, ako aj usporiadanie posmrtných záležitostí. U organizácie Dignitas prejde záujemca o odchod zo života najprv niekoľkomesačným obdobím konzultácií s odborníkmi, počas ktorých musí opakovane potvrdiť svoju vôľu asistovanú samovraždu podstúpiť. Naposledy sa tak deje tesne pred výkonom.
Podľa odborného časopisu BMJ Journals netrpí zhruba 21 % ľudí, ktorí sa uchádzajú o asistovanú samovraždu, nevyliečiteľnými chorobami a k asistovanej samovražde ich vedú iné dôvody. Právnik Dignitas však v už spomínanom rozhovore tento údaj do istej miery dementoval: „Smrtiaca látka, ktorú používame, môže predpísať len nezávislý lekár. A ten to neurobí, ak pacient nemá nejakú vážnu diagnózu.“ Tým je nastolené ďalšie pálčivé téma: otázka lekárskej etiky. „Čo to vlastne znamená liečiť? Uzdravovať? Lekár má ľuďom pomáhať,“ odpovedá si sám na rečnícku otázku právnik Dignitas.
Na druhú stranu, spoločnosť Dignitas v niekoľkých prípadoch asistovanej samovraždy experimentálne vyskúšala zadusenie človeka pomocou hélia. Napríklad v Holandsku je výslovnou podmienkou absolvovania asistovanej samovraždy „neznesiteľné utrpenie bez vyhliadky na zlepšenie“. Podobné pravidlo platí tiež v Rakúsku a ďalších krajinách.
Ako prebieha asistovaná samovražda a koľko stojí
Do programu, na ktorého konci na vás čaká smrť, nemusíte byť nevyliečiteľne chorí. Stačí zaplatiť členský príspevok a opakovane preukázať pevnú vôľu k samovražde. Organizácie poskytujúce pomoc s cestami na večnosť fungujú ako dobre namazané stroje.
Do Vám pomôžu zistiť, aké aerolinky lietajú na najbližšie letisko, ako sa najľahšie dostanete do miesta, kde je samovražda realizovaná, a kde je dobré si zarezervovať hotel pre pobyt pred vlastnou „operáciou“. Privilégium človeka rozhodnutého pre neprirodzenú smrť je možnosť určiť si presne deň odchodu zo života. Zatiaľ čo u občanov krajiny, kde je VAD poskytované, zvyčajne pracovníci sprostredkujúcej organizácie navštívia klienta v jeho domove, cudzincom je služba poskytnutá v sídle organizácie alebo v prenajatom byte, kam sa na základe predchádzajúcej dohody dostaví v určenú dobu sám alebo so svojím sprievodom.
Na mieste už všetko prebieha pomerne rýchlo. Klient je uvedený do pokojnej miestnosti, kde si ľahne na lôžko a zvyčajne mu je podaný prípravok zamedzujúci zvracaniu, aby všetko prebehlo, ako má. Po pozitívnej odpovedi na poslednú otázku ohľadom vôle skutočne spáchať samovraždu vypije „pacient“ zvyčajne barbiturát pentobarbital sodný primiešaný do vody alebo ochuteného nápoja. Kľúčové z právneho hľadiska je, aby si prípravok iniciujúci zastavenie životných funkcií bol človek do tela schopný vpraviť sám, tzn. vypiť nápoj s jedom alebo napríklad aktivovať kvapkanie roztoku do žily. V opačnom prípade by išlo o eutanáziu, teda zbavenie života inou osobou, nie samovraždu.
Po smrti je poskytovateľ služby asistovanej samovraždy pripravený postarať sa o zosnulého a zariadiť všetky formality tak, ako to poznáme aj v prípade prirodzenej smrti. Záleží samozrejme na predchádzajúcej dohode, resp.
Tieto „príspevky“ vyjdú potenciálneho samovraha so záujmom o „kompletný servis“ priemerne na 10 000 švajčiarskych frankov, čo je v prepočte necelých 250 000 korún.
V Česku nie
V Českej republike je asistovaná samovražda nelegálna. Akákoľvek pomoc pri samovražde je považovaná za „účasť na samovražde“ podľa trestného zákonníka, a to aj v štádiu pokusu. Eutanázia, t. j. usmrtenie na žiadosť, je u nás trestaná ako vražda.
Varovné signály
Varovné signály sú spôsob, akým jedinec naznačuje, že si chce vziať život. Často ide o signál, že potrebuje pomoc, preto je dôležité ich poznať, vedieť ich rozpoznať a následne tiež podniknúť nejaké kroky. Prejavy samovražedného konania môžu byť u každého človeka trochu iné. Zvyčajne je možné pozorovať isté zmeny na úrovni prežívania, správania a v tom, čo a ako ľudia hovoria. Nie všetky prejavy sú postrehnuteľné, ak nemáme s daným človekom hlbší kontakt.
Človek hovorí o tom, že:
- chce zomrieť - hovorí veci ako: „Prial/a by som si, aby som bol/a mŕtvy/á.“, „Kiež by som sa nikdy nenarodil/a.“
- chce spáchať samovraždu - hovorí veci ako: „Zabijem sa.“
- je pre ostatných len príťažou - hovorí veci ako: „Keby som nebol/a, nikomu by som ani nechýbal/a.“
- cíti vinu alebo hanbu
- nemá pre čo žiť
- cíti neznesiteľnú bolesť
Riziko sa však môže objaviť u osôb, ktoré explicitne nevyjadrujú myšlienky alebo plány, nehľadajú prostriedky či nevykazujú samovražedné správanie, čo je dôležité si uvedomiť. Väčšina ľudí, ktorí si siahnú na život, vykazuje však viac varovných signálov, či už tým, čo hovoria, či ako sa správajú. Je dôležité byť v pozore najmä ak sa človek po dlhom období depresie so samovražednými myšlienkami stane náhle šťastným. Okolie si často odýchne, ničmenej je to naopak čas, kedy je potrebné byť obzvlášť pozorný. Môže to naopak znamenať, že sa rozhodol ukončiť svoj život k konkrétnemu dňu, čím sa mu uľavilo.
Ak sa tieto varovné príznaky týkajú vás alebo niekoho, koho poznáte, vyhľadajte čo najskôr pomoc, zvlášť ak je toto správanie nové alebo sa v poslednej dobe zvýšilo.
Rizikové a protektívne faktory
Rizikové faktory sú znaky, ktoré zvyšujú riziko výskytu či rozvoja samovražedného konania. Na druhej strane stoja tzv. protektívne faktory. Teda to, čo riziko samovraždy znižuje a čo človeka chráni. Všetky tieto faktory je možné nájsť na rôznych úrovniach: individuálnej (napr. genetické predispozície), rodinnej (napr. ako drží rodina pokope) či komunitnej (napr. dostupnosť služieb). Čím viac rizikových faktorov sa u jedinca vyskytuje, tým vyššia môže byť jeho zraniteľnosť k samovražednému konaniu. Avšak prítomnosť rizikových faktorov nemusí nevyhnutne viesť k samovražednému správaniu. Zväčša ide o kombináciu týchto faktorov.
Z hľadiska prevencie samovrážd je dôležité identifikovať rôzne rizikové a protektívne faktory, aby sa mohli nastavovať efektívne intervencie vedúce k zmierneniu rizika samovraždy a k zvyšovaniu odolnosti jedincov.
Medzi rizikové faktory často patria:
- predchádzajúci pokus o samovraždu
- samovražda v rodine
- duševné ochorenie (najčastejšie sa jedná o afektívne poruchy, napr. depresia či bipolárne poruchy, poruchy osobnosti, napr. emočne nestabilná porucha, ale tiež o závislosti na psychoaktívnych látkach)
- telesné ochorenie
- škodlivé užívanie alkoholu či iných návykových látok
- strata zamestnania, finančné straty či dlhy
- rozpad blízkeho vzťahu
- nepriaznivé životné udalosti (trauma alebo zneužívanie, násilie, katastrofické udalosti)
- osamelosť, pocity izolácie
- nedostatok sociálnej podpory
- diskriminácia (napr. u neheterosexuálnej populácie, utečencov, migrantov či väzňov)
- dostupnosť prostriedkov na vykonanie samovraždy
Protektívne faktory
Protektívne čiže ochranné faktory môžu pomôcť jednotlivcom vyrovnať sa s obzvlášť obtiažnymi okolnosťami a minimalizovať riziko samovraždy. Identifikácia takýchto faktorov je nevyhnutnou súčasťou hodnotenia rizika samovraždy a môže slúžiť na hľadanie a posilňovanie nádeje u ľudí, ktorí zažívajú samovražedné myšlienky či tendencie.
Štatistiky
Každoročne si na celom svete vezme život 700 000 ľudí a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie to predstavuje viac ako polovicu všetkých násilných úmrtí. Odhaduje sa, že na každú dokonanú samovraždu pripadá až 20 pokusov. Predchádzajúci pokus o samovraždu výrazne zvyšuje riziko samovraždy. Celosvetová miera samovrážd je u mužov viac ako dvakrát vyššia ako u žien. Vo veku 15-24 rokov je samovražda príčinou viac ako štvrtiny všetkých úmrtí.
Podľa Českého štatistického úradu si v roku 2022 v Českej republike vzalo život 1302 osôb. Znamená to, že na každých 100 tisíc obyvateľov pripadá 12 samovrážd.
Ak si chceš teraz ublížiť, zavolaj si pomoc hneď teraz. Kontaktuj niekoho dospelého, zavolaj nám na 116 111, v prípade ohrozenia života si zavolaj rýchlu záchrannú službu 155. Samovražda je posledná možnosť, ktorá sa nedá vrátiť. Možnosť ukončiť svoj život zostane vždy.
Doba trvania samovražedných pocitov je u každého iná. Zverenie sa rodičom s tým, že sa chcem zabiť, ma desilo. Báť sa, ako budú reagovať a že sa budú hnevať. Tiež som sa hrozne hanbil. Nakoniec som našiel spôsob, ako to povedať. Ak je to naliehavé, volaj rýchlu záchrannú službu 155.
Nezvládaš to? Prídeš ešte na iný nápad? Pre tvoje okolie je dôležité vedieť, ako ti je a aké máš myšlienky. Skús sa zveriť rodičom alebo im ukáž naše stránky. Môže to pomôcť začať rozhovor.
Zhoršenie stavu vyvoláva užívanie alkoholu a drog. Pod ich vplyvom sa môžeš cítiť ešte horšie. Využi konkrétne kroky, ktoré môžeš podniknúť hneď teraz. Keď budeš robiť činnosti minútu po minúte, môže to byť znesiteľnejšie. Napíš si, na čo sa tešíš. Naplánuj si, čo budeš robiť zajtra. Mysli na ľudí, ktorí ťa majú radi. Opakuj si, že sa cez tieto pocity môžeš dostať.
Myšlienky na vlastnú smrť môžu byť zúfalou reakciou na bolestivé emócie a prežitky, ktorým sa druhý snaží vyhnúť. Ak myslí na smrť, zaslúži si pomoc. Takéto myšlienky alebo dokonca plány môžu byť veľmi vážne a môžu viesť k nebezpečným situáciám. Ako poznám, že myslí na smrť? Príznakov môže byť mnoho. Nie si lekár - psychiater, aby si ich vedel*a odhaliť. Ale ak ťa to napadne, jednoducho sa opýtaj. Je ale tiež jasné, že ak sa ti blízky zveril, môže to byť veľká záťaž aj pre teba. Taká správa môže človeka pekne vystrašiť.
Ako hovoriť s niekým, kto má samovražedné myšlienky
V dospievaní je aj smrť témou, ktorou sa mladí ľudia zaoberajú a je to prirodzené sa o ňu zaujímať. Tvojou úlohou nie je dotyčného zachraňovať tým, že sa ho budeš snažiť presviedčať, rozveseľovať alebo mu robiť psychológa. Ochraň najprv seba, aby toho na teba nebolo veľa a mal*a si silu na hľadanie pomoci. Jedine tak mu môžeš pomôcť hľadať riešenie.
Mám chlapca, ktorému je 17 a má samovražedné myšlienky. Stále hovorí, že nemá v živote žiadnu radosť, že nemá dôvod k životu, že je všetkým len na obtiaž. Šťastný vraj nikdy nebol. Chvíľu chodil k psychológovi, ale potom povedal, že už nechce a rodičia ho ďalej nenútia. Všetci ho majú radi, chodí na dobrú školu, ktorá mu ide, má kamarátov, ale nie je mu dobre. Snažím sa ho podporovať a vždy ho povzbudiť. Za posledný mesiac sa však objavili myšlienky na samovraždu. Alebo ja neviem, tvrdí, že by sa nezabil, ale hovorí o tom.
Zabezpeč si pre seba emocionálnu podporu. Strach o blízkeho, či už kamaráta alebo dokonca dospelého, ťa môže úplne ochromiť. To sa prejavuje ako ťažkosti premýšľať o tom, aké ďalšie kroky podniknúť. Napadajú ťa myšlienky ako „Čo ďalej, ako tomu zabrániť, to je hrôza, čo mám s týmto robiť“ a tak ďalej. Pravdou je, že to naozaj vedieť nemôžeš. Ako postupovať niekedy nevie ani dospelý, ale vie sa rýchlejšie zorientovať v tom, na koho sa môžu obrátiť o pomoc, kam zavolať a ako to riešiť.
V opačnom prípade môžeš ponúknuť možnosť zdieľania s tebou. Hovoriť o tom. Zaviazal*a ťa kamarát*ka tajomstvom, že to nikde nehovoríš? To je potom obzvlášť ťažké… Chceme ťa ale uistiť, že držať toto tajomstvo nie je možné. Záchrana života alebo jeho ohrozenie vyžaduje pomoc a to aj napriek tomu, že tento záväzok nemôžeš splniť. Aj keby bol blízky na teba chvíľu nahnevaný, je to lepšie ako ohrozenie na živote. Čo môžeš urobiť je, že mu alebo jej to proste povieš alebo napíšeš: „Mrzí ma to, ale toto si proste nemôžem nechať pre seba. Je to na mňa veľa. Pôjdem to povedať našim.“
Zober odvahu a povedz to niekomu dospelému. Poradť sa, kam sa obrátiť pre odbornú pomoc. Môže to byť psychológ, psychoterapeut, krízové linky ako je tá naša, lekár, krízové centrum a ďalší odborníci podľa závažnosti a situácie. Hľadaj podporu tiež pre seba. Predaj informácie blízkemu, nech vie, čo sa deje a ponúkni, že tam pre neho si. Urči si tiež kedy a ako často.
Ak si chceš ublížiť, zavolaj si pomoc. Myšlienky na smrť sa v ľudskom živote objavujú bežne a je to veľmi prirodzený proces. V ranom detstve, približne do 5 rokov, môžu deti vnímať smrť ako dočasnú a tajomnú, podobne ako v rozprávkach. Medzi 8 - 12 rokom si začínajú plne uvedomovať, že smrť je nevratná a aký krehký život je. Okolo 16. roku sa objavuje aj premýšľanie o zmysle života a našom pobyte na svete, jeho konci a naplnení. Je tiež veľmi prirodzené, že niekedy sa dobre nemáš. Niekedy si hovorím, aké by to bolo, keby som tu nebol … rovnako by mi nikto nechýbal. Zájdite za školskou psychologičkou a preskúmajte svoje stavy a pocity. Otvorte tému v škole napríklad na hodine občianskej náuky alebo na triednickej hodine, ak to pre vás nie je príliš ohrozujúce. Skúmajte svoje nálady a myšlienky v čase. Začnite si písať denník. Svoj stav nepodceňujte. Každá ťažkosť má svoje riešenie. Niekedy je na to potrebný aj odborník.
Samovražda je vedomé a úmyselné ukončenie vlastného života. Beznádejné situácie bez výhľadu na možnosť, ako veci zlepšiť, môžu niekedy viesť až k myšlienkam na ukončenie života. Dôvodov môže byť mnoho. Myšlienky na samovraždu neprídu z čistého neba. Zväčša sa niečo deje už predtým. Nebýva to len jedna príčina, ale ich súbeh v priebehu určitej doby. Už sa to nedá vydržať. Doma strašné a teraz ešte problémy v škole. Nič nemá zmysel.
Ak si chceš teraz ublížiť, zavolaj si pomoc. Všetky ťažkosti naraz môžu byť naozaj veľká záťaž. Začni k nim pristupovať a riešiť ich postupne jednu po druhej. Vezmi si na to niekoho k sebe. Tu nájdeš tipy, ako túto tému otvoriť s dospelým. Je jedno, aká miera myšlienok ťa okolo smrti napadá. Dovoľ si, aby si sa mohol v myšlienkach a pocitoch posunúť smerom k úľave alebo poznaniu. Vždy si ale môžeš zavolať s nami. V situáciách, keď človek myslí na samovraždu, často nevidí iné možnosti. Hovorí sa tomu tunelové videnie. Ony ale existujú! Nevidel som inú možnosť, pripadal som si ako úplný looser, neznášal som sa, bolo strašné byť sám so sebou. Zabiť sa bolo proti tomu, čo som žil, vlastne úľava. Teraz vidím, že som bol úplne zaslepený, že som fakt nevidel inú možnosť. Som rád, že som to neurobil.
Ak si chceš teraz ublížiť, zavolaj si pomoc. Zastav tunelové videnie pomocou dychového cvičenia a získaj kontrolu nad svojím telom. Počítaj pri nádychu a predlžuj postupne výdych. Rob kroky k uzdraveniu a zlepšeniu situácie, proste kroky pre život, nie pre samovraždu.
Samovražedné myšlienky nie sú trvalé - situácia sa premieňa a niekedy aj zlepšuje. Dlhodobá starostlivosť o seba prispieva k nastaveniu a udržaniu psychickej pohody. Tiež dlhodobú pomoc môžeš mať vo vlastných rukách a veľa vecí zvládnuť sám/sama. Napriek tomu je dobré sa o ne deliť v rozhovoroch alebo robiť niektoré aktivity spoločne. Kedy siahnuť po dlhodobej starostlivosti? Kedykoľvek. Zaraď ju do svojho života ako pravidelnú činnosť. Nechcela som zomrieť, len som už nechcela zažívať, čo sa mi dialo. Som rada, že som si povedala o pomoc. Nebolo to ľahké, ani potom, čo som začala chodiť na terapiu. Išlo to pomaly, ale teraz som spokojná. Viem, že sa to dá zvládnuť.
Dobre funguje mať okolo seba ľudí, s ktorými môžeš hovoriť a s ktorými máš dobrý a dôverný vzťah. Tiež mať priateľov a blízkych inde než len v rodine a v škole. Niekedy môžu byť potrebné aj lieky, ktoré prinesú úľavu. Tie môže predpísať psychiater. V akútnej chvíli, kedy sa nedaria samovražedné myšlienky odvrátiť, volaj na Linku bezpečí 116 111. Využiť môžeš aj tieto praktické rady.
Cvič, hýb sa: Fyzická aktivita uvoľňuje hormóny spokojnosti, ktoré pomáhajú zlepšiť náladu. Zaraď pravidelné cvičenie do svojho týždenného režimu. Napr: Choď domov dlhšou cestou svižnou chôdzou aspoň 20 minút denne. Spánok: Nedostatok spánku ovplyvňuje náladu. Choď spať a vstávaj približne v rovnaký čas (aspoň v týždni od po - pi), aby spánok trval cca 8 hodín (podľa veku). Pred spaním neotváraj telefón aspoň 40 minút. Dopraj si teplú sprchu alebo vaňu, pusť si relaxačnú tichú hudbu alebo si čítaj knižku. Jedz zdravo: Nezdravá strava má tiež vplyv na to, ako sa cítiš. Skús nejesť tesne pred spaním a zaraď denne ovocie a zeleninu. Samozrejme aj tu sa dočítaš, že energy drinky, fast food a alkohol a návykové látky do zdravého stravovania nepatria. Vieme, že to psychickému zdraviu škodí. Skús zmenu a pozoruj, čo sa s tvojím telom a náladou deje. Čas s priateľmi a rodinou: Trávenie času s rodinou a priateľmi zlepšuje náladu, ale tiež spevňuje vzťahy a otvára možnosti, ako sa ľahšie zveriť, keď sa niečo deje. Online: Je preukázané, že sociálne siete a nadmerný čas v online režime škodí psychickému zdraviu. Možno to znie ako otrená fráza, ale skús premýšľať o tom, aký vplyv majú na teba osobne. Daj si obmedzený čas na siete a sleduj len to, čo ti niečo dobré prináša. Nesúťaž s tým, čo vidíš, a komentáre ber vždy s rezervou. Bav sa s rodičmi a známymi o tom, čo na sieťach a v online sleduješ.
Pomoc pri myšlienkach na samovraždu existuje. Sme tu. Portál Chcemsazabiť.sk sa chce priblížiť všetkým mladým ľuďom, ktorí sa ocitajú na životnej križovatke a nechcú alebo nevládzu ísť ďalej. Často si ľudia okolo nich nevedia ani predstaviť, ako veľmi sa trápia. Chceme stáť pri nich, podporiť ich k životu a pomôcť im znova život reštartnúť.
Svetový deň prevencie samovrážd je dňom a príležitosťou na celom svete hovoriť o samovraždách, prevencii a možnostiach pomoci. 10. Spustili sme Krízovú linku pomoci pre všetkých ľudí, ktorí sa ocitli v kríze v súvislosti s pandémiou COVID-19.
Neuspeli ste v živote? S nami sa vám zaručene podarí zomrieť! Francúzsky spisovateľ Jean Teulé, obdivovateľ prekliatych básnikov (Rainbow pour Rimbaud; Je, François Villon) a milovník čierneho humoru, si nemohol priať lepší vstup na český trh. V knihe Potreby pre samovrahov totiž čitateľom servíruje rovno návod na ich vlastnú smrť. Jean Teulé (1953) sa románovej tvorbe začal venovať až v deväťdesiatych rokoch. Predtým sa živil ako autor komiksov a televízny scenárista. Celý život mal blízko aj k filmu, jeho priateľkou je francúzska herečka Miou-Miou a príležitostne si zahrá aj on sám. Podľa jeho literárnych predlôh tiež niekoľko filmov vzniklo (napr. Darling v roku 2007). Na animované spracovanie teraz čakajú aj Potreby pre samovrahov (francúzsky Le Magasin des suicides, Julliard, 2007).
Vplyv komiksu a filmu je z knihy cítiť od prvých strán. Nielen preto, že hlavné postavy z podivínskej rodiny Neužilovcov nápadne pripomínajú Addamsovcovcov. Po dome im síce nechodí odťatá ruka, zato majú inú záľubu - predávajú potreby pre samovrahov. S živnosťou rodičom pomáhajú ich tri deti - anorektický Vincent, zakomplexovaná Marilyn a benjamínik Alan. Posledne menovaný sa narodil „omylom“, keď rodičia testovali deravý prezervatív pre ľudí, ktorí chcú zomrieť na pohlavnú chorobu. Toto nechcené dieťa napriek tomu prekypuje nezlomným optimizmom, ktorý lezie na nervy nielen príbuzným, ale predovšetkým zákazníkom. Marné mu maminka opakuje, aby im nehovoril na zhledanou, ale sbohem, pretože sa už nikdy nevrátia. V obchode si totiž na svoje príde každý - pre dámy sa ponúka niekoľko druhov jedov, pre pánov guľky do brokovnice, pre dobrodruhov cementové tvárnice sťahujúce ku dnu a pre deti špeciálne otrávené cukríky. Len jeden z dvoch je ale smrteľný, pretože „zákon vyžaduje, aby sa deťom nechala šanca na prežitie“.
Nespočet vynálezov, za ktorých pomoci môže človek dobrovoľne odísť zo sveta, patrí k najsilnejším stránkam knižky. A tiež k najhumornejším. Čitateľ len žasne nad tým, aké ďalšie a ďalšie samovražedné metódy je autor schopný vymyslieť. Za originálnym nápadom a scénkami sršiacimi čiernym humorom však zaostáva samotný príbeh. Hlavnú úlohu v ňom hrá syn Alan. Jedenásťročný kučeravý blondiak, ktorý si namiesto pohrebných pochodov radšej púšťa veselé pesničky, svojou radosťou postupne nakazí všetkých okolo seba. A dni rodinného podniku založeného na smútku sú zrazu spočítané. Ani prekvapivý zvrat na konci príbehu ale nezabráni dojmu, že spisovateľ len dotvára omáčku k dobre vykreslenému prostrediu, postavám a nápadu, o ktoré mu zjavne ide v prvom rade. Jednoduché vyjadrovanie a zábavný námet s príchuťou čierneho humoru napriek tomu robia z Potrieb pre samovrahov čitateľné dielo, hoci môže ku koncu prísť sklamanie. Originálny nápad a počiatočné nadšenie pomaly vyprchá a nedokáže utiahnuť skapínajúci príbeh až do finále. O to viac môžeme dúfať, že námet bude lepším materiálom pre filmových tvorcov. Z Teulého postáv s ich charakteristickým sarkastickým prejavom a zo situačnej komiky budú môcť vyťažiť pre animované stvárnenie viac, než sa podarilo v literárnej podobe. Jean Teulé oslávi 26. februára 59. narodeniny. Nezostáva mu nič iné, len mu priať slovami „jeho“ rodiny Neužilovcov: „Všetko najlepšie!“ Chcete nám k článku niečo povedať? Máte k textu pripomienku alebo zaujímavý postreh?
Zpovědnice. Webová stránka, kde si ľudia anonymne zdieľajú skúsenosti so samovraždou. Hľadajú bezbolestné spôsoby, ako zomrieť, hľadajú niekoho, kto by zomrel s nimi. Tú stránku som na internete objavil náhodou. Hľadal som význam slova spoveď a objavila sa spovednica.
Webová stránka, kde si ľudia zdieľajú skúsenosti so samovraždou. Hľadajú bezbolestné spôsoby, ako zomrieť. Hľadajú niekoho, kto by zomrel s nimi. Nadávajú si, povzbudzujú sa k samovražde aj proti nej. Vydesilo ma, že vôbec niečo také existuje. Návody, ako zomrieť. Tak búrlivé diskusie o spôsobe smrti. Tolko volaní o pomoc. Tolko bezmocnosti, tápania a chuti proste to všetko ukončiť.
4 samovraždy denne
Počet ľudí, ktorí si v Česku siahnú na život v posledných rokoch rastie. Rovnako ako vo väčšine krajín Európy. Denne si u nás siahnú na život štyria ľudia.
Spovednica, alebo poradňa?
V náhlom vzplanutí som napísal na spovednicu výzvu, že ak by niekto chcel, môžeme si porozprávať. Zaznamenať pocity a zámery. Možno to bude fungovať ako terapia… Kolegovia ma potom začali odhovárať, že taká výzva by mohla urýchliť rozhodovanie tých ľudí a že im to možno napadne demonštrovať samovraždu priamo pred mikrofónom. To ma vydesilo ešte viac, preto som navštívil odborníka, psychiatra Martina Jarolímka. Prekvapil ma. Keď to zjednoduším, povedal: Kto si chce povykladať, zatiaľ to neurobí. A tak vznikol dokument Ahoj, chcem umrieť.
Na výzvu reagovali štyria ľudia. Rozprávať sa a toto rozprávanie natáčať sa rozhodli dvaja. Denisa a Václav. Obaja okolo štyridsiatky. Ona nezamestnaná a hľadajúca vlastné miesto v živote. On výtvarník a ilustrátor, ktorý sa zadlžil a roztočil špirálu exekúcií. Obaja vnímajú ako krajnú možnosť vyriešenia svojich problémov odchod zo života. Obhajujú dôvody pre tento čin. U seba. Nič nevnucujú. Sú zvláštne vecný, vlastne pochopiteľný.
A kladú otázky. Prečo spoločnosť, ktorá vie byť ľahostajná k tisícom chudobných, starých, nemohúcich, k bezdomovcom, u nás aj vo svete, toľko odsudzuje samovraždy? Bojí sa ich a štíti, nehovorí o nich, nerieši ich.
Mikrofón ako novodobá spovednica
Denisa aj Václav majú vlastné dôvody pre samovraždu a v dokumente ich postupne odkrývame. Rozhlasový dokument samozrejme nie je platforma na vyriešenie takýchto problémov, ale môže na ne poukázať. Ktoré to sú, prezrádzať nebudem. Ani vývoj oboch aktérov počas natáčania. Preto ani neprezradím koniec, vyústenie dokumentu. Zaujímalo ma len, prečo sú ľudia, ktorí na webovej stránke hľadajú spôsoby k samouraždeniu, ako veľmi rozšírený jav to je a čo sa s tým vlastne dá vôbec robiť, keď už sa o takých javoch veľa nehovorí. Asi hovoriť. Médium verejnej služby je práve tým médiom, myslím si, ktoré takýto úkol má.
tags: #rychla #a #bezbolestna #samovrazda