Horská príroda ponúka pokladnicu liečivých rastlín, z ktorých sa dajú pripraviť chutné a zdravé sirupy. Tieto sirupy sa tradične využívajú na posilnenie imunity, pri prechladnutí, kašli a iných zdravotných problémoch. V tomto článku sa pozrieme na recepty a využitie sirupov z horských kvetov, ako sú baza čierna, zádušník brečtanovitý, levanduľa, sedmokráska a ľalia zlatohlavá.
Baza čierna: Kráľovná sirupov a liečivých účinkov
Baza čierna (Sambucus nigra) je ker, ktorý dorastá do výšky 2 - 4 metre. Od mája do júla kvitne bielymi až bledožltými kvetmi, ktoré sa zberajú na bazový sirup. Z bazy sa dajú konzumovať aj jej plody, bobule, ktoré dozrievajú okolo septembra, ale vždy len po tepelnej úprave.
Baza čierna je dva až osem metrov vysoký ker so silným rozvetvením, listy rastú na dlhých stopkách, sú veľké cca 30 cm, protistojné, nepárno perovité. Lístky (cca 12 cm) sú obyčajne v 2 - 3 jarmách, elipsovité alebo vajcovité, končisté, po okraji ostro pílkovité, na hornej strane riedko, na dolnej hustejšie pokryté hviezdovitými chlpmi, staršie sú skoro úplne lysé. Prílistky sú malé, čiarkovité. Kôra starej bazy. Vetvy bazy sú často rozpriahnuté a sivohnedé. Stará kôra je veľmi rozpukaná, svetlá, hnedastosivá, na mladých konárikoch hladká, zelená, s početnými bradavičkami vzdušných otvorov. Od júna do júla sa objavujú kvety na až 30 cm veľkom plochom okolíku. Bohaté súkvetia s kvetmi skoro v jednej rovine vyrastajú na koncoch konárikov. Kvety sú drobné, stopky neveľké, plstnaté, s dvoma listencami. Okolík pozostáva z bielych alebo mierne žltkastých kvetov, ktoré sú spravidla 5-početné. Tvorí ich 5 kališných lístkov, 5 zrastených korunných lupienkov a 5 voľných tyčiniek so žltými peľnicami a 3 zrastené čnelky, ktoré neskôr v plode tvoria 3 zrnká. Malá časť kvetov je však aj 4-početná. Kalich má krátku rúrku a 5 zúbkov, koruna je lievikovitá. V auguste a septembri sa tvoria spočiatku červené, neskôr čierne kôstkovičky. Sú približne 6 milimetrov veľké, majú tri semená a červenú šťavu, ktorá sa z textílií sotva vyperie. Obsahujú vitamín C. Kým dozrievajú plody, farbia sa aj stopky, na ktorých sú umiestnené, červenkasto.
Kvety bazy obsahujú napríklad silice, flavonoidy, triesloviny, pektíny, aminokyseliny, vitamíny B1, B2, B6 a C, a mnoho iných liečivých zložiek. Kvety treba zbierať za slnečného počasia, nie po daždi, pretože sa z nich zmyje peľ, ktorý zabezpečuje tú typickú krásnu vôňu a chuť. Pozbierané kvietky spracujeme hneď, pretože ak začnú hnednúť, už strácajú svoje účinky.
Liečivé účinky bazy čiernej
Baza čierna sa dá rôzne použiť na mnohé zdravotné problémy vnútorné ale aj vonkajšie:
- Prechladnutie, chrípka: Bazový čaj má antibakteriálne a antiseptické účinky, mierne antibiotické, odstraňuje chorobu z tela a prehrieva celý organizmus, takže sa dobre vypotíte.
- "Plný nos", opuchnuté dýchacie cesty: Inhalujte bazový odvar (čaj).
- Zábal na koleno alebo kĺby: Čerstvé listy z bazy nakrájajte na drobno alebo ich pomeľte a vzniknutú kašu si potrite na koleno pri opuchoch alebo bolestiach.
Čaj z kvetov bazy je vynikajúci pri nachladnutí a zahlienení, kedy pomáhajú práve silice a triesloviny, ktoré kvety bazy obsahujú. Môžete po ňom siahnuť tiež pri žalúdočných problémoch (koliky, plynatosť, nevoľnosť), pite ho však nesladený a studený. Čaj z bazových kvetov má aj detoxikačné účinky, lieči močové ústrojenstvo - pôsobí močopudne.
Výskyt a pestovanie bazy čiernej
Baza čierna rastie skoro všade. Je veľmi odolná aj voči mrazom, suchu, ale má rada polotieň, teda nie priame slnko. Jej výskyt môže byť až do horských pásiem. Bazu môžeme nájsť na poliach, lúkach, v lesoch, čistinkách, v meste a aj v horách. Baza čierna je najčastejší druh kríkov strednej Európy. Rozšírená je po celej Európe, Malej Ázii, na Kaukaze, v západnej Sibíri a dokonca aj v severnej Afrike. V Alpách na ňu možno natrafiť až v stredných horských polohách v 1 500 m n. m. Patrí medzi európske prvky s mediteránnym charakterom. Po celom Slovensku je často rozšíreným druhom. Výhodou je jej robustnosť a nenáročnosť. Baza je značne odolná voči mrazu a darí sa jej v polotieni, na lesných čistinkách, alebo okrajoch ciest, najmä v lužných a iných listnatých lesoch, hojne sa vyskytuje od nížin po horské pásmo, podobným spôsobom aj na druhotných stanovištiach pri plotoch, na opustených miestach, rumoviskách, pri domoch, na rúbaniskách.
Recept na bazový sirup
Toto je jeden z tých receptov, kde správny pomer ingrediencií závisí výlučne od subjektu konzumenta. Zo štyroch zložiek odporúčam rešpektovať pomer dvoch. Pomer kvetov bazy a vody. Nemajte žiadne zábrany experimentovať s cukrom a citrónmi. Niektoré tradičné recepty volajú po kyseline citrónovej a po varení vzniknutého extraktu.
Majte pripravenú vopred prevarenú a vychladenú vodu. Až potom nazbierajte rozvité kvety bazy. Pokúste sa ich trhať opatrne, aby ste ušetrili čím najviac peľu. Dôkladne prezrite každý kvet a očistite od hmyzu a listov. Vložte kvety do veľkej nádoby, zalejte vodou. Z citrónov vytlačte šťavu a kôru nakrájajte na väčšie kúsky. Všetko, šťavu aj kôru, pridajte do nádoby. Dostatočne veľké sitko zaopatrite nádobou na zachytenie extraktu. Do sitka vložte dve vrstvy gázy a cez ňu preceďte extrakt. Do zachytenej šťavy prisypte cukor a zamiešajte kým sa úplne neroztopí. Skladujte v chladničke. Pokiaľ si chcete sirup odložiť na dlhšie, napríklad do ďalšej sezóny, odporúčam mierne zvýšiť množstvo cukru, niekde medzi 1 - 2kg a naplnené fľaše sterilizovať. To spravíte tak, že fľaše po naplnení a dobrom uzavretí vložíte do tak vysokého hrnca, aby bolo možné zaliať fľaše do úrovne hladiny sirupu, aby sa celý objem zahrieval rovnako. Preto je dobré použiť zhruba rovnako vysoké fľaše. Takto zaliate fľaše vodou pomaly zahrievajte. Nechajte vrieť asi 10 minút. Potom prívod tepla vypnite a nechajte fľaše vo vode vychladnúť. To potrvá zopár hodín.
V hrnci prevarte 2 litre vody a nechajte do poobedia vychladnúť. Bazové kvety umyte a obstrihajte (konáriky a tvrdé časti kvetov). Do vody (izbovej teploty) pridáme kyselinu citrónovú a šťavu z citróna a z jednej limetky. Dve limetky nakrájajte na štvrtky a pridajte do vody. Pridajte aj kvety a 24 hodín nechajte tento nápoj odpočívať na chladnom a tmavom mieste. Sem-tam premiešajte. Na druhý deň vysypte cukor do vody a celú zmes zohrejte na miernom plameni. Keď je voda teplá, nie vriaca vypnite ju a nechajte za občasného miešania roztopiť všetok cukor. Keď je nápoj hotový, tak bazový sirup vlejte do tmavých fliaš a poriadne zatvorte.
Ďalšie využitie bazy čiernej
- Bazový čaj: Do šálky vložte bazu a zalejte ju vriacou vodou. Čaj nechajte lúhovať 12 - 15 minút, sceďte a teplý vypite. Do teplého čaju môžete pridať aj 1 ČL medu.
- Limonáda: Bazový sirup je dokonalou ingredienciou na prípravu výborných osviežujúcich limonád.
Ako pripraviť NAJLEPŠÍ sirup z bazy čiernej (jednoduchý a chutný)
Zádušník brečtanovitý: Tajomstvo švajčiarskeho čaju
Zádušník brečtanovitý (Glechoma hederacea) je trváca bylina, ktorá sa v Európe nazýva aj švajčiarsky čaj. Jeho liečivé účinky boli objavené približne v 12. storočí. Starí nemeckí lekári a botanici ho zaviedli do lekární, pretože ho pokladali za rastlinu chamikissos, ktorú uvádzal Pedanius Dioskorides vo svojej encyklopédii De materia medica.
Využitie zádušníka v minulosti a súčasnosti
Zádušníkové zápary sa využívali v ľudovom liečiteľstve pri pľúcnych ochoreniach, horúčkach a na hojenie rán. Bylinka sa pridávala aj do kúpeľov. Sebastian Kneipp, známy propagátor prírodnej liečby, odporúčal čaj zo zádušníka proti prsným ťažkostiam, pri zimnici a chorobách močových ústrojov. Prví anglickí osadníci v Severnej Amerike si priniesli mletý zádušník a používali ho ako súčasť štandardnej zásoby domácich bylín. V 19. storočí sa v Anglicku pridával do džemov, polievok, ovsených vločiek a zeleninových jedál.
Zádušník sa v minulosti používal aj ako dochucovadlo a čistiace činidlo pri varení piva, neskôr ho nahradil chmeľ.
Ako rozoznať zádušník brečtanovitý
Zádušník brečtanovitý je riedko chlpatá bylina s 0,1 až 0,4 m vysokými vystúpavými rozkonárenými stonkami, ktoré sa zakoreňujú. Rastlina rastie horizontálne a vytvára rozsiahle porasty. Kvety sú obojpohlavné, súmerné, päťpočetné, mierne dvojpyskaté, rúrkovité, s chlpatým kalichom a modrofialovou korunou. Kvety kvitnú skoro na jar alebo v lete. Rastie od nížin až po podhorské oblasti v miernom pásme Európy a Ázie. Často sa vyskytuje ako burina na vlhkých poliach, lúkach, v lesoch, krovinách, na okrajoch ciest a v záhradkách.
Zber a sušenie zádušníka
Predmetom zberu je kvitnúca vňať bez koreňov - Herba glechomae. Zber sa robí v období kvetu od apríla do júla. Vyberajú sa nepoškodené rastliny bez dubienok (hálok). Po zbere sa materiál suší v hrubších vrstvách na dobre vetraných miestach v tieni. Pomer zosychania je asi 5 : 1. Droga si sušením zachováva pôvodný pach.
Látky obsiahnuté v zádušníku
Podstatné obsahové látky drogy sú triesloviny (6 - 7 percent), draselné soli, silica (0,03 - 0,06 percenta) s monoterpénmi: ketónmi, pinokamfónom, mentónom a pulegónom; cholín, saponín a neprebádaná horká substancia glechomín. Ďalej obsahuje alkaloidy hederacín A a B, diterpén marrubín, triterpény kyselina mliečna a ursolová, fenolické kyseliny kyselina kávová a ferulová, glykozid cistanozid E, flavonoidy apigenín a luteolín, lignany lariciresinol, pinoresinol a syringaresinol a lektín.
Recept na zádušníkový sirup
Na prípravu sirupu použijeme 40 g sušenej vňate, ktorú dáme do 1 litra vody a na miernom ohni privedieme do varu. Po odstavení necháme 15 minút lúhovať, precedíme, odvar zmiešame s rovnakým množstvom medu a na miernom ohni zvaríme na hustotu sirupu. Sirup prelejeme do sklenených nádob, dobre uzavrieme a uchovávame v chlade. Sirup sa využíva na mnoho spôsobov, najmä však proti kašľu.
Ďalšie využitie zádušníka
- Čaj: Na vnútorné použitie sa pripravuje odvar z 1 čajovej lyžičky bylín na šálku vody. Koncentrovanejší zádušníkový odvar sa používa na kloktanie. Kombinovaný čaj proti kašľu so zádušníkom sa pripraví z 25 g suchej drogy, 25 g listov šalvie a 50 g vňate yzopu.
- V kuchyni: Čerstvé i sušené rastliny majú lahodnú korenistú chuť a príjemnú vôňu. Čerstvý zádušník môžeme pridať do bylinkového masla, tvarohu, zemiakového šalátu, polievok a omeliet. Zádušník si môžeme pridať aj na chlieb s maslom.
- Masť: Veľmi populárna je zádušníková masť proti kŕčovým žilám. Masť pripravíme rozpustením 250 g neosolenej bravčovej masti alebo použijeme 250 ml jedlého oleja, pridáme plnú hrsť zádušníka, zamiešame, odstavíme a necháme lúhovať cez noc. Na druhý deň prípravok krátko ohrejeme a precedíme.
Levanduľa: Upokojujúca vôňa a liečivé účinky
Levanduľa (Lavandula) je bylinka s nádhernými fialkovými kvetmi a nezameniteľnou vôňou. Pochádza z Európy, najmä z horských oblastí v okolí Stredomoria.
Vďaka svojim upokojujúcim účinkom sa levanduľa často používa pri nespavosti, strese a úzkosti. Jej silice majú tiež antiseptické a protizápalové vlastnosti, vďaka čomu sa využíva pri liečbe kožných problémov, popálenín a bodnutí hmyzom. Levanduľový sirup môže pomôcť pri kašli a prechladnutí.
Ako pripraviť NAJLEPŠÍ sirup z bazy čiernej (jednoduchý a chutný)
Horec: Horský poklad s liečivými účinkami
Horec (Gentiana) je rod rastlín známy svojimi nádhernými modrými kvetmi a liečivými účinkami. Táto rastlina sa po stáročia využíva v ľudovom liečiteľstve aj v modernej farmakológii. Okrem liečivých vlastností je horec obľúbený aj medzi pestovateľmi a milovníkmi horskej flóry.
Horec patrí do čeľade horcovitých (Gentianaceae) a zahŕňa vyše 400 druhov, ktoré rastú najmä v horských oblastiach Európy, Ázie a Severnej Ameriky. Charakteristickým znakom sú zvonkovité alebo lievikovité kvety, najčastejšie modrej farby, ale existujú aj žlté a fialové odrody.
Najvýznamnejšie druhy horca
- Horec žltý (Gentiana lutea): Najvýznamnejší druh z hľadiska liečivých účinkov. Dorastá až do výšky 1,5 metra a má výrazné žlté kvety.
- Horec Clusiov (Gentiana clusii): Nízkorastúca trvalka s krásnymi modrými kvetmi, ktorá kvitne na jar. Vyskytuje sa v horských oblastiach a vyznačuje sa fialovými kvetmi. Tento druh je rozšírený aj na Slovensku.
Pestovanie a zber horca
Hoci je horec skôr divo rastúcou rastlinou, niektoré druhy sa dajú úspešne pestovať v záhradách. Môže sa množiť semenami alebo delením koreňov. Najcennejšou časťou rastliny je koreň, ktorý sa zbiera na jeseň, keď rastlina ukončí vegetačné obdobie. Koreň sa dôkladne očistí, nakrája na menšie kúsky a suší sa na vzdušnom mieste alebo pri nízkej teplote v sušičke.
Liečivé účinky horca
Horec je známy vďaka vysokému obsahu horčín, ktoré stimulujú tráviace procesy a podporujú tvorbu tráviacich štiav. Na výrobu tinktúry sa sušený koreň zaleje alkoholom (40 - 50 %) a nechá sa lúhovať minimálne 2 týždne. Horec je hlavnou zložkou niektorých známych bylinných likérov, ako napríklad švajčiarsky Appenzeller alebo francúzsky Suze.
Ohrozenie a využitie
Mnohé druhy horcov sú ohrozené nadmerným zberom a ničením prirodzeného prostredia. Horec je jedinečná rastlina s nádhernými kvetmi a silnými liečivými účinkami. Od tradičného liečiteľstva až po modernú farmakológiu a gastronómiu - jeho využitie je mimoriadne široké. Ak vás horec zaujal, skúste si ho vypestovať v záhrade alebo vyskúšajte niektorý z receptov na liečivé prípravky.
Ako pripraviť NAJLEPŠÍ sirup z bazy čiernej (jednoduchý a chutný)
