Amur biely: Všestranná sladkovodná ryba s bohatou históriou a využitím

Amur biely (latinsky: Ctenopharyngodon idella) je kaprovitá ryba s pretiahnutým, valcovitým telom, charakteristickou širokou hlavou a veľkými, kaprie šupiny pripomínajúcimi šupinami. Pôvodne pochádza z východnej Ázie, z povodia riek Amur a Jang-c’-ťiang v Číne. Do Európy bol prvýkrát dovezený v polovici 20. storočia s cieľom obohatiť rybničné hospodárstvo a využiť jeho špecifické potravné nároky na kontrolu nadmernej vodnej vegetácie.

Pôvod a rozšírenie

Pôvodnou oblasťou rozšírenia amura bieleho je Čína, kde sa vyskytuje v oblastiach ako Ningpo, Šanghaj, jazero Tungling a Hunan. V bývalej ZSSR obýval povodie riek Amur, Sungari, Ussuri a jazero Chanka. Bol tiež vysadený na Tchaj-wane. Na Slovensko bol prvýkrát dovezený v roku 1968. Do Českej republiky bol privezený už v roku 1961 na Třeboňsko za účelom aklimatizácie.

Morfologické znaky

Telo amura bieleho je pretiahnuté, valcovité, v chvostovej časti stlačené zo strán. Hlava je široká a zvrchu sploštená. Ústa sú koncové, široké a bez fúzov. Šupiny sú pomerne veľké a pevne prirastené. Oči sú umiestnené po stranách hlavy, mierne nad polovicou jej výšky. Chrbtová a análna plutva sú krátke, brušné plutvy sa nachádzajú tesne za zvislicou od začiatku základne chrbtovej plutvy. Na rozdiel od niektorých príbuzných druhov, amur nemá v báze brušných plutiev a análnej plutvy zväčšené šupiny a brucho nemá kýl. Chrbtová plutva je žlto-zelená, prsná žlto-šedá, brušné svetlé, análna a chvostová sú zeleno-hnedé.

Maximálna výška tela rýb z povodia Amuru sa pohybuje od 23 do 30% dĺžky tela, v priemere okolo 26,3%. S pribúdajúcou veľkosťou sa zmenšuje dĺžka hlavy, priemer oka, dĺžka rypca, najväčšia výška tela a výška plutiev. Nepatrné predĺženie zaznamenáva len dĺžka koreňa chvosta.

Niektoré zdroje uvádzajú, že amur môže dorásť do dĺžky 1 meter a viac, s hmotnosťou do 32 kg. Priemerná dĺžka úlovkov v rokoch 1930-1949 sa pohybovala medzi 71-81 cm.

Sfarbenie

Telo amura bieleho je na chrbtovej časti tmavo olivovo zelené. Boky sú svetlejšie, so zlatistým sfarbením v jesennom a zimnom období a strieborným až bielym vo vegetačnom období. Brucho je svetlej farby, niekedy so slabým žlto-šedým nádychom. Dúhovka oka je zlatej farby. V prvom roku života prevláda v sfarbení skôr svetlé, strieborné sfarbenie. Predný okraj spodnej čeľuste je sýto pigmentovaný. Žiabrový oblúk je žlto-zelenej farby, temeno hlavy olivovo zelené.

Výskyt a biotop

Amur biely obýva stredný a dolný úsek tokov riek, odkiaľ podniká potravné migrácie do vegetáciou zarastených ramien. V zimnom období sa zhromažďuje v hlbokých tôňach, kde prezimuje. Ako ukázali aklimatizačné pokusy, plne mu vyhovuje aj prostredie rybníkov, údolných nádrží, melioračných a zavlažovacích kanálov a jazier. Ako teplomilná ryba je s úspechom nasadzovaná aj do chladnejších nádrží pri elektrárňach. Preniká tiež do brakických vôd Aralského, Azovského a Čierneho mora, pretože znáša aj slanosť 11-12‰. Vykazuje tiež značnú odolnosť proti zakalenosti vody a proti poklesu obsahu rozpusteného kyslíka.

Je to typická hejnová ryba, obývajúca vodný stĺpec. Potravu vyhľadáva v litoráli nádrží a tokov. Je značne plachý a pri náhlom vyrušení vyskakuje vysoko nad hladinu.

Potrava a správanie

Najväčšiu potravnú a pohybovú aktivitu vykazuje amur biely v rozmedzí teplôt 20-28°C. Náhly pokles teploty vody o 4-5°C spôsobuje prechodné obmedzenie príjmu potravy. Rýchle zvýšenie teploty vody na jar a na jeseň o 3-4°C vyvoláva u neho takmer hneď tendenciu vyhľadávať potravu. Pri vystavení nízkym teplotám (0-3°C) dochádza k teplotnému šoku.

V mladosti tvorí hlavnú potravu zooplanktón. V neskoršom veku sa začína živiť aj vláknitými riasami a drobnými úlomkami mäkkých častí rákosu a ostrice. Vodnú aj predkladanú suchozemskú vegetáciu možno rozdeliť do troch charakteristických skupín: rastliny preferované, ktoré sú požierané prednostne a konzumované z podstatnej časti; rastliny, z ktorých amuri požierajú len listy a najmladšie časti; a rastliny nekonzumované, a to aj za cenu hladovania rýb.

V dospelosti zooplanktón stráca význam a vzrastá podiel bentických organizmov žijúcich na vodnom rastlinstve. V odchovoch sa prikrmuje aj náhradnými krmivami.

Športoví rybári často lovia amura pri love kapra, najmä s návnadami ako kukurica alebo boilies. Je možné sa na lov tejto ryby aj špecializovať, pričom úspešné môžu byť aj návnady ako ovocie alebo pečivo na hladine. Amur je veľmi zdatným bojovníkom, ktorý po zaseknutí dokáže vyvinúť enormnú silu a má pozoruhodnú výdrž. Na rozdiel od kapra však má menšiu snahu vplávať do prekážok.

Rozmnožovanie

Amur biely pohlavne dospieva v závislosti od klimatických podmienok a spôsobu odchovu v 3-11 roku života. Prirodzené rozmnožovanie v riekach prebieha vo vodnom stĺpci, pri teplote 20-25°C, spravidla od polovice mája do druhej dekády júla. V našich podmienkach sa však vytiera iba v umelých podmienkach v chovoch; prirodzený výter nebol na Slovensku ani v Českej republike doteraz zistený. V Európe sa prirodzene nevytiera, preto je jeho výskyt podmienený umelým vysadzovaním. V oblasti svojho pôvodu dospieva vo veku 4-5 rokov a trenie prebieha v júni v silno tečúcich tokoch s kamenistým dnom. Ikry sú šedej farby, nelepkavé, pelagické, čo znamená, že sa počas inkubácie vznášajú vo vodnom stĺpci. V našich podmienkach sa rozmnožovanie realizuje v liahni pri teplote vody 22-25°C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť je 0,9-1,5 mm. Liahnutie trvá 1-1,5 dňa.

Hospodársky význam a využitie

Amur biely je cennou hospodárskou rybou, vhodnou hlavne k chovu v polykultúre. Vzhľadom k špecifickým potravným nárokom môže v obsádke plniť funkciu meliorátora, obmedzovaním výskytu nadmernej vegetácie v rybníkoch, melioračných kanáloch, vodohospodárskych nádržiach a jazerách. Mäso amura sa vyznačuje vysokou výživnou a chuťovou hodnotou. Výťažnosť mäsa dosahuje 55-62,5%. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi, pričom niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu. Jeho produkcia je dôležitá nielen pre rybničné hospodárstvo, ale aj pre športový rybolov.

Chov a ochranné opatrenia

Na chov je amur biely pomerne nenáročný, vyžaduje si jazierko s dostatočným objemom, prítomnosťou jedincov svojho druhu, priestorom na plávanie a hustou vegetáciou. Vďaka svojej odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam sa stal vhodným meliorátorom v nadmerne zarastených ekosystémoch a záhradných jazierkach po celom svete. Je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka a dokáže prežiť v rôznych podmienkach.

Na Slovensku platí pre amura bieleho ochranná miera 60 cm a lov je povolený po celý rok. Je však dôležité si uvedomiť, že pravidlá sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho rybárskeho revíru.

Tabuľka s porovnaním vybraných druhov rýb chovaných na Slovensku:

tags: #sladkovodna #ryba #amur