Nastal čas prehodnotiť tradičné pokrmy a zmeniť ich s nádychom modernosti spôsobom, ktorý ste si ani nedokázali predstaviť! Keď sa klasické chute stretnú s dnešnými inováciami kuchynských technológií, vždy sa stane niečo magické. Odpoveď je jednoduchá: s kreativitou a malými inováciami. Ide vždy o to zachovať chuť minulosti a zároveň otvoriť nové dimenzie.
Slovenská kuchyňa je bohatá na tradície a chute, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Každá doba prináša nové trendy a prístupy k vareniu, ale esencia slovenskej kuchyne zostáva nezmenená. Ako teda pristupovať k slovenským receptom moderne? Odpoveď nájdeme v kombinácii úcty k tradíciám a otvorenosti k novým inšpiráciám.
Tradičné Slovenské Jedlá a Ich Modernizácia
Modernizácia slovenských receptov neznamená ich úplné prekopanie, ale skôr prispôsobenie súčasným trendom a možnostiam. Tu je niekoľko spôsobov, ako to dosiahnuť:
- Používanie kvalitných a lokálnych surovín: Uprednostňujte sezónne a lokálne suroviny, ktoré sú čerstvé a majú intenzívnejšiu chuť. Podporte miestnych farmárov a výrobcov.
- Zjednodušenie receptov: Niektoré tradičné recepty sú veľmi zložité a časovo náročné. Skúste ich zjednodušiť bez toho, aby ste stratili ich podstatu. Používajte moderné kuchynské spotrebiče, ktoré vám ušetria čas a námahu.
- Experimentovanie s koreninami a bylinkami: Nebojte sa experimentovať s novými koreninami a bylinkami, ktoré dodajú vašim jedlám nový rozmer. Kombinujte tradičné slovenské chute s exotickými prvkami.
- Zdravšia verzia tradičných jedál: Mnoho slovenských jedál je veľmi kalorických a obsahuje veľa tuku. Skúste ich pripraviť zdravšie - napríklad pečením namiesto vyprážania, používaním rastlinných olejov namiesto živočíšnych tukov a pridávaním viac zeleniny.
- Inšpirácia zo zahraničia: Nebojte sa inšpirovať zahraničnými kuchyňami a technikami varenia. Kombinujte slovenské recepty s prvkami z iných kultúr a vytvorte tak originálne jedlá.
- Prezentácia jedla: Aj vzhľad jedla je dôležitý. Snažte sa o estetickú prezentáciu, ktorá povzbudí chuťové bunky. Používajte moderný riad a dekorácie.
Len sa zamyslite: ako môžete okoreniť známy guláš novým odvážnym korením? Gulášová polievka bola pôvodne jednoduchý (a skvelý) pastiersky pokrm. Dnes je však ikonou maďarskej kuchyne. Je známa po celom svete a nie je zahraničného turistu navštevujúceho Budapešť, ktorý by nepremýšľal o tom, že by ju vyskúšal. Samozrejme existuje mnoho jeho verzií, ale niet pochýb o tom, že sa dá trochu zmeniť, aby sa tradičné chute nestratili. Plnená kapusta je tiež viac než len jedlo. Pridajte štipku nového korenia (napríklad kurkumu alebo čerstvý zázvor) alebo tradičný spôsob prípravy doplňte modernými nástrojmi.
Široko ďaleko známa verzia smaženice je viedenský rezeň. Alebo sa trochu odchýliť od bežných príloh (ryža, vyprážané zemiaky) a urobiť si trendy šalát s nejakým tým dresingom!
TOP 20 Slovenských Jedál a Špecialít
Známy gastro portál Tasteatlas nedávno aktualizoval zoznam TOP 42 slovenských potravín a špecialít, ktoré odporúča na Slovensku okoštovať. Pozrite sa s nami na prvých 20 z nich.
- Ovčí salašnícky údený syr: Od roku 2010 je názov "Ovčí salašnícky údený syr" zapísaný v registri zaručených tradičných špecialít. Vyrobený je na salašoch zo 100 % ovčieho mlieka z horských oblastí. Zaúdený ovčí syr má dlhšiu trvanlivosť, výraznejšiu, jemne pikantnú chuť a jemnú dymovú vôňu.
- Zemiakové placky: Bez ich vône si len ťažko predstavíte hociktorú slovenskú kuchyňu. Klasické cesto z najemno nastrúhaných surových zemiakov, trochy múky alebo strúhanky, vajíčok, majoránu, cesnaku, soli a korenia, si občas vylepšujeme rôznymi inými ingredienciami. Najlepšie sú opečené na zmesi oleja a masti. Vynikajúco chutia namiesto chleba ku kyslým polievkam, ale sú aj vhodnou prílohou k mäsovým jedlám.
- Bryndzové halušky: O bryndzi a bryndzových haluškách sme si dlho mysleli, že ju vymysleli slovenskí bačovia. No musíme sa zmieriť s tým, že názov i pôvod bryndze je v pastierskych kultúrach Balkánskeho polostrova a Stredomoria. Slovo bryndza pochádza z rumunského slova brânză. Valaši z tejto krajiny priniesli v 17. storočí na naše územie aj bryndzové halušky. Najmä v podhorských oblastiach sa postupne udomácnili a považujeme ich za osvojené jedlo. Dnes ide o špecialitu, ktorá je považovaná za tradičné slovenské jedlo.
- Lokše: Jedno z najjednoduchších jedál, ktoré vie ale naozaj dobre pripraviť len málo gazdiniek! Cesto s múkou a zemiakmi sa vaľká do kruhu a pečie nasucho alebo na troške masti do zlatista. Lokše sa jedia samotné, len omastené domácou masťou, alebo plnené na slano aj na sladko. Nedomysliteľná pochúťka hodovaní i vianočných trhov.
- Šišky: Nadýchané okrúhle zlatisté koláčiky z kysnutého cesta, vysmážané v oleji, sú tradičnou pochúťkou fašiangového obdobia. Najčastejšie sa podávajú s jahodovým džemom alebo ľahkou jahodovou penou, no moderní pekári a cukrári ich dokážu naplniť tými najrôznejšími plnkami: pudingom, makom, karamelom, vanilkovým, čokoládovým i ovocným krémom... Prvé receptúry sa zachovali v nemecky hovoriacich krajinách a predstavovali symbol hojnosti a plodnosti.
- Guláš: Typické maďarské jedlo z duseného bravčového alebo hovädzieho mäsa sa udomácnilo v tých najrôznejšách podobách aj na Slovensku. Základom je dobrý zahustený základ z cibule, papriky - aj mletej červenej a paradajok. Ostatné je na fantázii každého kuchára, niekto doň pridáva aj pikantnú klobásu. Výborné je mäso kombinovať napríklad s fazuľou, zemiakmi alebo hubami.
- Halušky: Aj keď sa tieto malé "knedle" z vareného zemiakového cesta na Slovensku najčastejšie jedia s bryndzou, halušky sa podávajú s obľubou aj napríklad s dusenou kyslou kapustou, posypané opečenou slaninou a volajú sa strapačky. Príprava cesta aj postup, kedy sa hádžu po kúskoch do vriaceh osolenej vody, sú rovnaké. No halušky majú aj veľa sladkých variácií s makom, tvarohom...
- Kapustnica: Klasická slovenská výdatná a zdravá polievka z kyslej kapusty je obľúbeným jedlom najmä v zimných mesiacoch. V mnohých regiónoch Slovenska patrí v rôznych variáciách - a mäsom, klobásou, rybou, bez mäsa, so sušenými hubami, krúpami... k tradičným vianočným pokrmom.
- Parené buchty: Vynikajúca sladká pochúťka z jemného kysnutého cesta pravdeopodbne pochádza z východnej alebo južnej časti Rakúska a patrila k tradičným jedlám rakúsko-uhorskej kuchyne. Buchty sa u nás najčastejšie plnia slivkovým lekvárom a po parení sa polejú výdatne maslom a posypú makom alebo inými posýpkami.
- Slovenská parenica: Tradičný polomäkký nezrejúci parený syr je tiež produktom s chráneným zemepisným označením. Musí mať minimálne 50-percentný podiel ovčieho mlieka a tvar zvitkov s priemerom 6-8 cm, vysoký 5-8 cm. Parenicu vyrábali pôvodne salašníci ručne len z ovčieho mlieka. Parenica je navinutá v dvoch rolkách spojených do tvaru písmena S alebo do špirály. Rolky sú zviazané syrovou šnúrkou alebo retiazkami.
- Slovenský oštiepok: Základnou surovinou tohto polotvrdého polotučného pareného i nepareného, údeného i neúdeného syra v tvare šišky, s prídavkom živej kultúry z kyslomliečnych baktérií, je samostatne ovčie alebo kravské mlieko alebo ich zmes. Na Slovensku sa vyrába od začiatku 18. storočia. V roku 2008 sa stal slovenský oštiepok po skalickom trdelníku, slovenskej parenici a slovenskej bryndzi štvrtým výrobkom s chráneným zemepisným označením na Slovensku.
- Koláče: Názov okrúhleho sladkého múčnika z kysnutého cesta, je odvodený od českého slova "kola", čo znamená kolieska. Plnia sa tradične slivkovým lekvárom, makom alebo tvarohom. Aj keď svoju tradíciu majú v Čechách a na Morave, obľúbené sú aj na Slovensku, kde ich pečieme a voláme ako moravské alebo svadobné koláče.
- Vianočka: Sladký tradičný vianočný koláč pletený z viacerých valčekov cesta podobného brioške. Ochucuje sa často rumom, citrónovou alebo pomarančovou kôrou, mandľami, kandizovaným i sušeným ovocím. Tvar vianočky má symbolizovať malého Ježiška v jasliach, zavinutého do perinky.
- Tradičné špekáčiky: Mäsová klobásová pochúťka, bez ktorej sa nezaobíde žiadna dobrá opekačka a grilovačka. No špekačiky sa používajú aj pri príprave polievok, či napríklad "slepého " gulášu so zemiakmi a cibuľou, ale obľúbené sú aj ako nakladané utopence. Ich tradičná výroba má v Česko - Slovensku vyše storočnú tradíciu. Špekáčiky získali ochrannú známku od Európskej komisie s označením „Zaručená tradičná špecialita“.
- Skalický trdelník: Nádherne voňavý dutý valcovitý koláč, ktorého originál pečú len v Skalici. Kysnuté cesto sa v pásoch navíja na "trdlo" - drevený valec a obalené orechmi sa pečie pri otvorenom ohni v peci do zlatista. Trdelník najlepšie chutí čerstvý. Na trhoch sa predávajú aj trdelníky, ktoré ale nie sú pravé skalické, a sú obalené v rôznych zmesiach orechov, škorice, kokosu a vanilkového cukru.
- Slovenská bryndza: Mäkký syr s typickou aromaticko - kyslasto - pikantnou vôňou a chuťou sa vyrába z čistého ovčieho mlieka, alebo zo zmesi ovčieho a kravského. V tom prípade musí byť ovčej zložky minimálne 50 percent. Okrem iných slovenských špecialít, pre ktoré je bryndza typická, je výborná do nátierky - šmirkas, s trochou masla, prípadne kyslej smotany, nakrájanej cibuľky a mletej papriky.
- Oravské korbáčiky: Vyrábajú sa na Orave od od 2. polovice 19. storočia, podobne ako "vojky", z pareného syra, ktorý sa po vyťahaní na povrázky ručne splieta do tvaru korbáčikov. Údené majú dymovú vôňu, tmavo žltú farbu a sú zvyčajne slanšie ako neúdené. Atraktívna pochúťka nie len pre turistov, sa na salašoch kupuje najmä pred vianočnými a novoročnými sviatkami na kilá!
- Zázrivské vojky: Tieto povrázky, ktoré sa niekedy spletajú do korbáčikov, sa vyrábajú v Zázrivej z kravského i ovčieho hrudkového syra. Ten sa sparí v horúcej vode a ručne sa z neho ešte za horúca ťahajú „vojky“. Niekedy sa aj jemne zaúdia. Sú vynikajúcou pochúťkou pri rôznych príležitostiach k vínu, ale aj do bagiet, na chlebíčky, či na ozdobenie polievok a šalátov.
- Bryndzové pirohy: Malé "taštičky" zo zemiakového cesta, plnené bryndzovo-zemiakovou zmesou, alebo len čistou bryndzou, sa po uvarení posypú opraženou prerastenou slaninkou s cibuľou. Podávajú sa aj s kyslou smotanou a v diétnejšej verzii sa môžu posypať len pažítkou.
- Krupicová kaša: Tradičná pochúťka pre všetky deti na Slovensku, v Čechách, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku i Chorvátsku krupice sa dá vylepšiť podľa chuti maslom, kakaom, čokoládou, alebo škoricou a vanilkou, ktoré ho rozvoňajú Vianocami. Môžete ju posypať aj rozdrvenými perníčkami. Poradíme vám, že bude jemnejšia, ak v pomere približne 3:1 zmiešate krupicu so Zlatým klasom.
Inšpirácia z Kuchárskych Kníh a Foodblogov
V dnešnej dobe si ľudia čoraz viac potrpia na to, čo jedia. Domácim receptom sa len ťažko vyrovná jedlo z reštaurácie. Kníhkupectvá sú plné kuchárskych kníh so zameraním na fit recepty, gurmánske recepty či svetovú kuchyňu. Dobrá kniha receptov je plná nápadov a návodov, podľa ktorých navarí skvelý pokrm naozaj každý.
Moje Skvelé Jedlo od Lucie Súkeníkovej
Aj vy milujete tradičnú slovenskú kuchyňu, no pritom máte dušu experimentátora? Nechajte sa inšpirovať knihou Moje skvelé jedlo od talentovanej autorky FB stránky Moje jedlo - Lucie Súkeníkovej, ktorá sa rozhodla vrátiť tradičnú slovenskú kuchyňu späť na naše stoly, avšak v úplne novom šate. Lucia Súkeníková našla lásku k vareniu už v detstve, keď ju obklopovali babičkine vône, tradičné recepty a rodinná pohoda. Postupne sa z nej stala vášnivá gazdinka, ktorá rada kombinuje klasiku s vlastnými nápadmi. V roku 2019 prišla s praktickou kuchárkou Moje najlepšie FIT jedlá pre tých, ktorí chcú jesť zdravo a rýchlo. Recepty pripomínajú klasickú slovenskú kuchyňu, no sú v zdravšom podaní. Ak má niekto problémy so stravou z pšeničnej múky, alebo s inými klasickými surovinami, v knihe nájde veľa nápadov na alternatívne použitie iných surovín.
Nová Kuchárska Kniha Terézie Vansovej: Pokladnica Receptov Našich Starých Mám
Každá doba má svoju kuchársku knihu. Podobne je takou našou spoločnou pamäťou doby Nová kuchárska kniha Terézie Vansovej, lenže v oveľa väčšom meradle. Terézia Vansová, významná slovenská spisovateľka a gazdinka, zostavila knihu prevažne na základe receptúr, ktoré jej zasielali čitateľky ženského časopisu Dennica v rokoch 1898 až 1908. Táto dnes už kultová kuchárska kniha má zaiste nespornú faktografickú hodnotu - ukazuje totiž, čo a akým spôsobom sa v slovenských (a predovšetkým v meštianskych) domácnostiach varilo na prelome 19. a 20. storočia, aj ako sa v „lepších“ domoch pristupovalo k stolovaniu. Kniha obsahuje staré recepty, ktoré si pamätajú naše starké aj mamky. Pre ľudí, ktorí majú radi retro a starodávne recepty, je to skvelá voľba. Výborná kniha nielen čo sa týka receptov, ale aj ako pohľad do histórie stolovania a možností domácností pri príprave jedál z dostupných surovín.
Najlepšie Slovenské Foodblogy
Do nášho výberu sme zaradili slovenské foodblogy aj účty na sociálnych sieťach, ktoré sú niečím výnimočné. Nápaditými receptami, formou komunikácie či odbornými článkami o skvalitnení života pomocou jedla.
- Lenivá Kuchárka: vznikol v roku 2015 a odvtedy prináša jednoduché, chutné recepty, ktoré zvládne každý. Za svoju tvorbu získala viaceré ocenenia.
- Simona Malková: foodblogerka, ktorú si ľudia zamilovali najmä vďaka jej farebnému Instagramu plnému inšpirácií na varenie a krásnej keramiky, na ktorej servíruje svoje recepty.
- Surová dcérka: je vegánsky blog Nikolety a jej mamy. V jej tvorbe nájdete aj množstvo raw receptov od jej mamy, sladkej majsterky.
- Martin Pyco Rausch: už dávno nie je známy len z televíznych obrazoviek, ale aj ako autor obľúbeného food blogu a videokanála plného inšpirácií na bezmäsité, vegetariánske aj vegánske jedlá.
- St(v)ory z kuchyne: vedie Martina „Piškóta“ Dorkinová - foodblogerka, foodstylistka a fotografka, ktorá spája lásku k vareniu s hravým humorom a oku lahodiacimi fotografiami.
Príklady Modernizácie Tradičných Jedál
Influencerka Veronika Kubovičová alias Jahodiss sa zameriava skôr na tradičné jedlá, ktorým dodáva moderný šmrnc. Pracuje najmä s mäsom, strukovinami a sezónnymi potravinami, z ktorých vytvára jedlá určené pre celú rodinu. Jej videorecepty je radosť pozerať, pretože do nich okrem svojho kulinárskeho umenia pridáva aj kus lásky a pozitívnej energie.
Relácia "Slovensko chutí" premieňa tradičné recepty rôznych regiónov Slovenska do ľahšej, modernejšej podoby. V dedinke Vernár pri Poprade nám pani Helenka upečie fantastický mrežovník. Mrežovník je lekvárový koláč, ktorý môžeme dochutiť rôznymi surovinami a zároveň ho môžeme pripraviť na viacero spôsobov. Dnes si preto ukážeme ako si môžete pokojne aj doma upiecť tradičný, alebo moderný mrežovník.
Mrežovník - Tradičný vs. Moderný
Tradičný mrežovník: Z múky, vajíčka, prášku do pečiva, štipky soli, orechov a masla si urobíme cesto, ktoré rozdelíme na väčšiu a menšiu časť. V druhej mise si nastrúhame jablká, pridáme práškový cukor, škoricový cukor a orechy. Väčšiu časť si vyvaľkáme na veľkosť plechu, potrieme lekvárom a pridáme už pripravenú jablkovú zmes. Menšie cesto narežeme na pásiky a poukladáme na vrch do mriežky. Dáme upiecť na 170° C cca na 30 minút.
Moderný mrežovník: Z múky, vajíčok, prášku do pečiva, masla, práškoveho cukru a rozpustených malín s cukrom urobíme cesto. Cesto rozdelíme na väčšiu a menšiu časť, väčšiu si rozvaľkáme a dáme na plech, následne ju posypeme orechmi, malinami a hnedým cukrom. Plech si dáme do rúry na 200°C cca na 30 minút. Zo zvyšného cesta si urobíme mriežky, ktoré potrieme žĺtkom a dáme na 15 minút piecť. Vo vodnom kúpeli si roztopíme čokoládu. S okrúhlou formičkou si vykrojíme pripravený koláčik, na vrch si dáme maliny rozpustené s cukrom, mriežku a zmrzlinu poliatu čokoládou.
20 středověkých stavebních triků, které překonávají moderní metody
Teraz, keď ste sa inšpirovali modernými verziami tradičných receptov, je čas aktualizovať svoju vlastnú kuchyňu! Ktoré zo slovenských jedál alebo kulinárskych špecialít považujete za svoju topku vy? Zistite, či sa váš favorit nachádza medzi tými najlepšími!