Priezviská sú neoddeliteľnou súčasťou našej identity a kultúrneho dedičstva. Odrážajú zložité spoločenské a kultúrne dejiny mnohonárodnostného uhorského štátu. Dobrou pomôckou pri hľadaní pôvodu priezviska môžu byť nielen cudzojazyčné slovníky, ale aj slovníky z domácej produkcie.
Ako vznikali priezviská
Ľudia odvodzovali priezviská od bežných činností, povolaní alebo vlastností. Veľká skupina priezvisk vznikala z pomenovaní zamestnania, povolania a pracovných činností, tak je to aj v prípade priezviska Kováč. Podobne Molnár znamená v maďarčine mlynár, Varga garbiar a Szabó zas krajčír.
Medzi najčastejšie priezviská na Slovensku patria Horváth, Kováč, Varga alebo Tóth. Horvát znamená v maďarčine Chorvát a priezvisko Tóth sa utvorilo zo slova Tót (v množnom čísle Tótok), ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska.
Priezvisko Nagy (v podobe graficky adaptovanej do slovenčiny Naď ) vzniklo z maďarského prídavného mena nagy vo význame veľký alebo starý, starší. Priezvisko Balog vzniklo z maďarského balog vo význame ľavák. Priezvisko Baláž pochádza z krstného (rodného) mena.
Niektoré priezviská majú maďarsko-latinský pôvod. Napríklad, priezvisko Mendík je z latinského slova mendicus, čo znamená biedny, chudobný. Priezvisko Kőrmendy získali pravdepodobne od správcu panstva - provízora. Úradník na panstve spravidla nebol Slovák, mohlo sa stať, že pri pravidelnom obnovovaní urbára vpísal namiesto pôvodného priezviska siroty práve túto skutočnosť.
Vývoj používania priezvisk
Situácia v pomenúvaní osôb sa začala výraznejšie meniť od 13. storočia. K menu osoby sa častejšie pridávalo meno otca alebo iného príbuzného, označenie príbuzenského alebo spoločenského zaradenia, zamestnania, etnickej či rodovej príslušnosti, miesta sídla rodu a pod.
Presnejšiu identifikáciu osoby si vyžiadala spoločenská potreba v rozvíjajúcej sa feudálnej spoločnosti predovšetkým pri administratívno-právnych úkonoch. V 14. storočí sa čoraz častejšie objavovali sekundárne mená - prímená a prídomky, z ktorých sa vyvinuli dnešné priezviská.
Dvojmenná pomenovacia sústava s dedičným prímenom sa stabilizovala v 17. a 18. storočí a úradne bola kodifikovaná v období jozefínskych reforiem v druhej polovici 18. storočia.
Jozef II. kodifikoval priezviská v období jozefínskych reforiem.
Samozrejme, súvislosti tvorby priezvisk sú všelijaké, mnohé spôsobili aj farári pri zapisovaní do všetkých typov matrík - nepočul dobre, bolo nezreteľne vyslovené, napísané maďarskou transkripciou, atď.
Ďalšie zaujímavosti
Jarmila Balážová, bývalá riaditeľka Štátneho archívu v Trenčíne, pracovisko Archív Považská Bystrica, sa zaoberala problematikou priezvisk. Skúmala ich charakter, osobné údaje, a lokálne názvy. Pri ich výskume sa stretla s mnohými cudzími, neslovenskými priezviskami, čo svedčí o tom, že cudzinci zapustili korene aj u nás.
Je zaujímavé, že v Považskej Bystrici sa nestretnete s priezviskom Bystrický, ale v Ilave už áno. Mnohí sa volajú úplne rovnako, ale vlastnia iné role a lúky. Ako zistiť, kto boli vaši predkovia Zemepána sa nesmeli presťahovať, a tak zotrvávali na jednom mieste. Identifikovať priezvisko môže byť nevyhnutnosťou.
Medzi ďalšie priezviská, ktoré sa vyskytovali v urbároch, patria Demjan, Ďurkoviech, Stanko.
Super rýchla história Slovenska
Slovníky a korpusy pre výskum priezvisk
V slovenčine už existujú dva výborné slovníky z produkcie Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV. Staré slovenské výrazy obsahuje 7-zväzkový (asi 4 300-stranový) Historický slovník slovenského jazyka z rokov 1991 - 2008. Lokálne výrazy sa dajú nájsť v (zatiaľ) dvojzväzkovom Slovníku slovenských nárečí 1994 - 2006, plánovanom ako trojzväzkové dielo.
Publikácia "Prídavné mená v slovenčine. Štúdie a štatistiky na báze korpusov slovenčiny" predstavuje výsledky výskumu najfrekventovanejších slovenských prídavných mien. Výsledky sa zakladajú na analýze reálneho používania slov v... Publikácia "Slovenský národný korpus pre prekladateľskú prax" predstavuje široký výber cvičení na vyhľadávanie v dvojjazyčných, tzv. korpusoch.
Peter Ďurčo sa vo svojich prácach zaoberal spracovaním vlastných mien na Slovensku, vrátane počítačových korpusov a databáz. Medzi jeho publikácie patria napríklad "Vlastné mená na Slovensku", "Names in Slovakia : Occurrence, pronunciation, transcription in computer compilation", "Počítačový korpus vlastných mien a automatický výslovnostný transkriptor", "Počítačové spracovanie vlastných mien na Slovensku", "Variabilita a adaptácia priezvisk na Slovensku" a "Databáza názvov ulíc na Slovensku".
V roku 1998 vyšla CD ROM publikácia "ONOMASTICA-COPERNICUS DATABASE. Multi Language Pronunciation Dictionary of Proper Names and Place Names", na ktorej sa podieľal aj Peter Ďurčo.
elektronisches Namenkorpus der Antroponymieforschung anbieten. Deutsche Sprache in der Slowakei. Red. Albrecht Greule, Jörg Meier. Preasens, 2003, s. 137 - 146.
tags: #slovnik #korpus #priezviska