Vysoké Tatry patria medzi najobľúbenejšie miesta, kde mnohí radi trávia dovolenky. Už od útleho detstva sme túžili spoznať krásu, ktoré toto slovenské pohorie ponúka. Túžili sme chodiť po tatranských dolinách a vyžívať sa pohľadmi na dvojtisícové tatranské štíty nad našimi hlavami. Cieľom tohto projektu je priblížiť Vysoké Tatry hlavne mladým ľuďom a podnietiť ich, aby sa začali viac zaujímať o Vysoké Tatry a tatranskú prírodu. Tatry potrebujú podporu do budúcnosti, aby sa mohli opäť postaviť na nohy a vyrovnať sa svojimi ponukami zahraničným strediskám cestovného ruchu.
Prečo Vysoké Tatry nie sú vo svete takým známym pohorím či strediskom cestovného ruchu ako napríklad Alpy? Chyba nie je v Tatrách, chyba je v ich propagácii vo svete. Ďalším atribútom sú obyvatelia Slovenska. Na Slovensku existuje v súčasnosti stúpajúci trend vycestovávať za rekreáciou a oddychom za hranice republiky. Slováci zabúdajú na to, že aj na Slovensku sú vyhovujúce miesta na strávenie prekrásnej dovolenky. Radšej míňajú veľké peniaze na cestu k moru namiesto toho, aby navštívili ,,lacnejšie“ Vysoké Tatry. Je tiež smutné, keď si na túre vo Vysokých Tatrách a stretávaš samých Čechov, Poliakov a takmer žiadnych Slovákov.
Charakteristika Tatier
Územie Tatier sa nachádza v severnej časti Slovenska na hraniciach s Poľskom. Celé územie Tatier patrí do Tatranského národného parku - TANAP-u. TANAP bol vyhlásený v roku 1948, s účinnosťou od 1.1.1949 a je to najstarší národný park na Slovensku. Rozloha vlastného územia je 73300 ha a ochranného pásma 39800 ha. Ochranársky najhodnotnejšou časťou územia je vyše 55 km dlhý a 17 km široký geomorfologický celok Tatry.
Tatry sa skladajú z dvoch podcelkov - Východných a Západných Tatier. Východné Tatry sa ďalej delia na Belianske a Vysoké. Západné Tatry sa delia na šesť častí: Osobitá, Sivý vrch, Liptovské Tatry, Roháče, Červené vrchy a Liptovské kopy. Najvyšším bodom TANAP-u je vrchol Gerlachovského štítu - 2655 m, najnižší bod sa nachádza pri Spišskej Belej v nadmorskej výške 610 m.
Geologická stavba územia je veľmi pestrá. Dajú sa tu rozlíšiť tri hlavné stavebné jednotky: kryštalické jadro, sedimentárny obal pohoria a flyšová výplň priľahlých zníženín. Prvohorné kryštalické jadro zaberá väčšiu časť hrebeňa a južných svahov Západných a Vysokých Tatier. Tvoria ho kryštalické bridlice, migmatidy a granitoidy.
Sedimentárny obal tvoria horniny usadené na kryštalinickom jadre prevažne v druhohorách a neskôr sem presunuté druhohorné horniny chočského a krížňanského príkrovu ( kremence, pieskovce, brekcie, zlepence, bridlice, dolomity, vápence). Nachádzajú sa hlavne v Belianskych Tatrách, v Osobitej, v Sivom vrchu a v Červených vrchoch. Flyšovú výplň Podtatranskej kotliny a Podtatranskej brázdy tvoria pieskovce a ílovce, ktoré sa usadili na dne treťohorného mora.
Územie má všetky základné morfologické znaky vysokohorskej krajiny, ako sú značná nadmorská výška, veľká členitosť a bohatý výskyt bralných foriem. Celé územie má výrazný glaciálny reliéf. V minulosti sa tu nachádzalo 21 ľadovcov, ktoré zanechali mohutné ľadovcové doliny - Kôprová, Mlynická, Mengusovská, Bielovodská a veľa ďalších. Dodnes sa zachoval zvyšok ľadovca v Studenovodskej doline, kde je celoročné firnovisko.
K charakteristickým znakom glaciálneho reliéfu patria aj ostré vrcholy a hrebene, kary, skalné stupne, morény, jazerá, vodopády a pod. Krasový reliéf sa viaže na vápence a dolomity a charakterizujú ho škrapy, krasové jamy a najmä jaskyne a priepasti, časté sú aj vyvieračky, tiesňavy s vodopádmi a ponory. Územie Vysokých Tatier patrí k dvom úmoriam - baltskému ( Poprad ) a čiernomorskému (Váh ).
Podnebie Tatier
Podnebie sa vyznačuje prechodným charakterom od oceánskeho západoeurópskeho ku kontinentálnemu. Klimaticky prevažuje chladná oblasť vysokohorského typu - Vysoké Tatry a horského typu - Belianske Tatry. V zime je tu častým javom teplotná inverzia. Tatry majú v jednotlivých ročných obdobiach charakteristické typy počasia. Jar sa začína v máji, je krátka a vyznačuje sa nestálym počasím. Leto trvá od júna do augusta a vyznačuje sa výskytom miestnych búrok a častými júnovými zrážkami. Najpriaznivejším obdobím na turistiku je koniec leta a začiatok jesene.
Snehová pokrývka sa tu udržuje 200-250 dní v roku, miestami vo firnovištiach aj celý rok. Pri celkovom ochladení sneží vo výškach nad 2000 m i v lete. Je to veľmi chladné územie s maximálnym množstvom zrážok v republike. Priemerná denná teplota pod 0°C tu trvá viac ako 200 dní v roku. Priemerné ročné teploty v Poprade sú 5,8°C a priemerné ročné zrážky sú 615 mm, na Lomnickom štíte je 1561 mm zrážok a priemerná ročná teplota tu je -3,8°C. Najsilnejší vietor bol nameraný v roku 1965 na Skalnatom plese a jeho rýchlosť bola 283 km/h.
| Lokalita | Priemerná ročná teplota | Priemerné ročné zrážky |
|---|---|---|
| Poprad | 5,8°C | 615 mm |
| Lomnický štít | -3,8°C | 1561 mm |
Orografické jednotky Východných Tatier
Vysoké Tatry
Vysoké Tatry majú celkovú rozlohu 341 km2 z toho slovenská časť 260 km2. Hlavný hrebeň má dĺžku 26,5 kilometra a ťahá sa od Ľaliového sedla (1942 m ) na západe po Kopské sedlo na východe. Hrebeň má tvar smerom na juh vypuklého oblúka a takmer vôbec neklesá pod výšku 2000 metrov. Kulminuje Ľadovým štítom ( 2627 m ). Z hlavného hrebeňa vybiehajú bočné rázsochy, od západu to sú rázsochy Kriváňa ( 2494 m ), Končistej ( 2538 m ), Gerlachovského štítu ( 2655 m ), Slavkovského štítu ( 2452 m ) a Lomnického štítu ( 2632 m ). štítov a ďalších osem štítov je vyšších ako 2500 m. Protipólom tatranských štítov sú doliny. Na južnej strane sú najväčšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká Studená, Malá Studená a Dolina Kežmarskej Bielej vody. Na severnej strane to sú dve doliny - Bielovodská a Javorová. Vo všetkých týchto dolinách sa nachádza takmer 80 jazier, ktoré sa nazývajú plesá. Najväčšie pleso je Veľké Hincovo pleso s rozlohou 20,08 ha. Medzi ďalšie známe plesá patria Štrbské, Popradské a Skalnaté pleso. Je tu aj množstvo vodopádov a medzi najznámejšie patria Vodopád Skok, Obrovský vodopád a Vodopády Studeného potoka.
Belianske Tatry
Belianske Tatry sú rozlohou podstatne menšie ako Vysoké Tatry a majú aj odlišný reliéf vďaka odlišnej geologickej stavbe. Rozlohu majú 62,5 km2 a majú podobu pomerne priamočiareho hlavného hrebeňa dlhého približne 14 km. Zo severu ich ostro ohraničuje Podtatranská brázda, južnú hranicu vytvára sieť dolín vzájomne prepojených cez Kopské sedlo. Celému pohoriu dominuje dvojica nádherných vrchov v hlavnom hrebeni - Havran ( 2152 m ) a Ždiarska vidla ( 2142 m ). V Belianskych Tatrách sa nachádza jediná prístupná jaskyňa Tatier Belianska jaskyňa.
Rastlinstvo a živočíšstvo
Rastlinstvo
Rozmanitosť tatranskej flóry a lesov je podmienená viacerými činiteľmi ( konfigurácia terénu, zloženie pôdy, vývoj v poľadovej dobe, pestrosť súčasnej klímy a silný vplyv človeka v ostatných storočiach ). Takmer 2/3 územia pokrývajú lesy a kosodrevina, ¼ tvoria skalné plochy, vysokohorské hole, vodné plochy, a len malú časť tvorí poľnohospodárska pôda. Z pôvodných drevín sa zachovala aj limba.
Vegetácia je rozdelená do viacerých vegetačných stupňov.
- Stupeň podhorský (inframontánny): Má ráz kultúrnej stepi, pôvodné lesné spoločenstvá sa v ňom zachovali len vo zvyškoch ( smrekové boriny, jedľové bučiny, vápencové bučiny ).
- Stupeň lesný (montánny): Predstavuje typický lesný stupeň so smrečiny s jedľou a borovicovými smrečinami.
- Stupeň vyšší montánny (supramontánny): Siaha od 1200 (1250) do 1500 (1550) m n. m. Takmer súvisle je porastený vysokohorskými smrečinami s rôznymi prímesami.
- Stupeň podhôľny (subalpínsky): V nadmorských výškach 1500 (1550) až 1800 (1850) m n. m. je porastený kosodrevinou s rôznymi prímesami.
- Stupeň hôľny (alpínsky): Je vo výškach 1800 (1850) až 2300 m n. m. Porastený je trávnatými spoločenstvami. Z drevín sa tu vyskytujú už len nízke kry a kríčky.
- Stupeň podsnežný (subniválny): Zaberá vrcholové časti Tatier nad 2300 m n. m. Prevládajú lišajníky, prípadne machorasty.
Živočíšstvo
Na území Tatier je druhové rozloženie živočíchov podmienené geografickou polohou, klimatickými a vegetačnými pomermi a činnosťou človeka. Vyskytuje sa tu 8 druhov obojživelníkov, 3 druhy plazov, 115 druhov vtákov a 42 druhov cicavcov. Kamzíkov je v TANAPe približne 300 kusov, svišťov maximálne 900 kusov. K typickým vtákom horských lesov patrí ďateľ, orešnica, kuvik, drozd a hlodavec myšovka vrchovská. Tatranské lesy obývajú typické druhy karpatskej zveri ako jeleň, srnec, diviak a veľké šelmy ako medveď, vlk, rys. Z dravých vtákov sa tu vyskytujú orol krikľavý, myšiak hôrny, jastrab veľký a sokol myšiar. Sovy zastupuje výr skalný. Pri horských potokoch žije vodnár potočný, bocian čierny a biely a vzácna vydra riečna. Najmä na Štrbskom a Popradskom plese je v posledných rokoch hojná kačica divá.
Lesné spoločenstvá a obnova lesa
Máloktoré horstvo Slovenska oplýva takou pestrosťou lesných spoločenstiev, aké má územia Tatranského národného parku. Mimoriadnou rozmanitosťou lesných spoločenstiev sa vyznačujú Podtatranská kotlina, vápencové substráty v Belianskych a Západných Tatrách, výnimkou nie sú ani listnaté lesy tvorené spoločenstvami prípotočných jelšín či špecifických bučín. Okrem týchto spoločenstiev sú tu i reliktné boriny či rašeliniskové breziny s brezou plstnatou. Dôležitú pozornosť si zaslúžia porasty kosodreviny, ktoré v Tatranskom národnom parku majú najväčšiu rozlohu v rámci celých Západných Karpát.
Dominantnou drevinou v porastoch je smrek obyčajný. Zvláštnosťou oproti iným horstvám na Slovensku je skutočnosť, že v centrálnej časti Vysokých Tatier absentuje buk a jedľa je tiež zastúpená v menšom rozsahu. Na druhej strane je tu výrazný podiel pôvodnej borovice lesnej, borovice limby či smrekovca opadavého. Na tomto prirodzenom rozšírení lesných drevín v Tatranskom národnom parku sa rozhodujúcou mierou podieľajú klimatické podmienky.
Na území Tatranského národného parku sa nachádza päť lesných vegetačných stupňov. Nachádzajú sa tu spoločenstvá bukového (4. lvs), jedľovo-bukového (5. lvs), smrekovo-bukovo-jedľového (6. lvs), smrekového (7. lvs) a kosodrevinového (8. lvs) vegetačného stupňa. Dnešné drevinové zloženie lesných porastov sa často výrazne odlišuje od pôvodného, čo je spôsobené predovšetkým ľudskou činnosťou od 13. storočia.
Lesné spoločenstvá v Tatranskom národnom parku sú tvorené biotopmi európskeho významu a biotopmi národného významu. Z biotopov európskeho významu sú zastúpené predovšetkým biotopy: Kosodrevina, Smrekové lesy čučoriedkové, Smrekové lesy vysokobylinné Smrekovcovo-limbové lesy, Rašeliniskové smrekové lesy, Horské jelšové lužné lesy.
Porasty kosodreviny tvoria samostatný výškový vegetačný stupeň o šírke cca 200 m. a plynulo nadväzujú na hornú hranicu smrekového lesa. Na území TANAPu zaberajú porasty kosodreviny cca 9 630 ha. Geologické podložie tvoria prevažne žuly a ruly, v Belianskych Tatrách sú to karbonátové horniny, kde sú porasty viac floristicky bohaté. Pôdy sú plytké so znakmi podzolizácie, humifikácia je tu spomalená. V porastoch kosodreviny sa sporadicky vyskytujú zakrpatené dreviny ako je napr. smrek obyčajný, borovica limbová, jarabina vtáčia či smrekovec opadavý. Bylinná vrstva je chudobná, prevládajúce zastúpenie má brusnica obyčajná, brusnica čučoriedková, chlpaňa lesná, podbelica alpínska, horec luskáčovitý a iné. Na svojej hornej hranici sa kosodrevinové porasty prirodzene rozpadávajú a prechádzajú v podobe ostrovčekov do stupňa alpínskych holí a sutín.
Biotop predstavuje klimaticky podmienené smrečiny v najvyšších horských polohách (horná hranica lesa) s absolútnou prevahou smreka a často prímesou smrekovca. Tvoria samostatný 7. lesný vegetačný stupeň. Na minerálne chudobnom silikátovom podloží sa vyvinuli podzolované pôdy, kde sa na vrchu hromadí surový humus. Bylinná synúzia je druhovo chudobná, dominujú oligotrofné a acidofilné druhy ako sú napr. brusnica čučoriedková, brusnica obyčajná, papradka samčia, smlz chĺpkatý, chlpaňa lesná, podbelica alpínska, kyslička obyčajná a iné.
Jedná sa o horské zonálne smrekové lesy, ktoré sa vyskytujú na vlhších a troficky priaznivejších stanovištiach ako smrekové lesy čučoriedkové. Vyskytujú sa na vápencoch, melafíroch a len zriedka na kryštaliniku. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný, charakteristicky sa uplatňuje javor horský. Bylinnú vrstvu tvoria prevažne nitrofilné druhy vysokého vzrastu ako sú napr. Biotop v Tatranskom národnom parku zaberá plochu iba cca 400 ha.
V Tatrách netvoria porasty limby ani smrekovca samostatný vegetačný stupeň, tak ako je tomu napríklad v Alpách. Tieto dreviny sa rôznou mierou podieľajú na výstavbe smrečín s podrastom kosodreviny v pásme medzi 1400 až 1900 m n. m. so šírkou 40 až 120 výškových metrov. Najtypickejšie sú porasty s limbou a smrekovcom vyvinuté na veľmi členitých balvanitých až blokových sutinách či svahoch s minimálnou vrstvou pôdy, ktoré sú často vystavené výrazným klimatickým extrémom (najmä vetru).
Rašeliniskové smrekové lesy sa vyskytujú na kyslom podloží vo vlhkých a chladných horských polohách s pôdami výrazne oglejenými. Biotop sa vyskytuje na rovných alebo mierne sklonených terénoch s vysokou hladinou podzemnej vody, ktorá odteká len pomaly v nadmorských výškach 700 až 1100 m n. m. Na povrchu sa hromadí surový humus so známkami rašelinenia. V drevinovom zložení dominuje smrek, ktorý najlepšie znáša podmienky studených oglejených pôd. Porasty sú nepravidelné až riedko zapojené, dreviny sú často nízkeho vzrastu. Na suchších miestach sa vyskytuje jedľa biela, jarabina vtáčia, naopak na vlhších miestach so zníženým zápojom smreka pristupujú topoľ osika, jelša sivá, breza plstnatá a vŕby. V bylinnom poschodí biotopu sa okrem druhov smrekových lesov vyskytujú vlhkomilné druhy znášajúce svetlo, mokré a neprevzdušnené kyslé pôdy. Dominantné druhy sú napr.
Biotop je charakteristický porastami jelše sivej s prímesou smreka, prípadne ďalších drevín. Vyskytuje sa najmä na brehoch horských tokov v chladných údoliach. Typická je viacposchodová štruktúra, v krovinovom poschodí dominujú zmladené jedince jelše. V bylinnej vrstve sa uplatňujú druhy znášajúce trvalé alebo prechodné zamokrenie. Biotop je zastúpený v horskom stupni až do výšky 1 200 m n. m.
Jedľové a jedľovo-smrekové lesy sú v Tatranskom národnom parku pomerne hojne rozšírené. Má široké rozpätie svojho výskytu, vyskytuje sa od 300 do 1 300 m n. m. Biotop tvoria porastové zmesi jedle, najčastejšie so smrekom. V bylinnom podraste prevládajú oligotrofné a acidofilné druhy nízkeho vzrastu a papradiny.
Ako povedala koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Lenka Burdová, lykožrúty v národnom parku v oblasti nad Cestou slobody takmer zlikvidovali smrekový porast. Situácia je podľa Burdovej lepšia v oblastiach pod Cestou slobody. "Pod Cestou slobody vyrastá nový les. Medzi smrekom tu teda nechýba smrekovec, borovica, jedľa, javor horský, breza, jarabina, jelša či osika. Lesníci sa podľa Burdovej snažia o maximálne možné druhové zmiešanie drevín na kalamitnom území. "Najvyššie zastúpenie v umelej obnove majú smrekovec, konkrétne 32 percent a smrek v 25 percentách. V rámci umelej obnovy vysadili približne päť miliónov sadeníc.
"Začiatok jari bol pomerne suchý, dlhodobé predpovede počasia však avizovali dostatok zrážok, takže práve teraz je vhodný čas na to, aby sme sa ešte intenzívnejšie pustili do zalesňovania. Štátne lesy TANAP-u tento rok plánujú obnoviť 211,15 hektára územia, ktoré v uplynulých rokoch zasiahli kalamity. Vysadiť chcú 420 910 kusov sadeníc. „Odzrkadľuje to skutočnosť, že väčšina územia Tatranského národného parku, ktoré sa snažíme manažovať citlivým, prírode blízkym spôsobom, aby sme dosiahli plnohodnotné obnovenie jednotlivých funkcií lesa, sa rozkladá vo vegetačných stupňoch, pre ktoré sú typické ihličnaté dreviny, predovšetkým smrek a jedľa. A práve preto budú mať aj najväčšie zastúpenie,“ vysvetľuje Šoltys. Od vetrovej kalamity, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, Štátne lesy TANAP-u vysadili cez 8 miliónov sadeníc, obnoviť sa im podarilo takmer 4 000 hektárov kalamitného územia.
Pokiaľ ide o problém lykožrútov, podľa lesníkov sa premnožil v oblastiach s piatym stupňom ochrany, kde podľa zákona nie je možné odvážať a spracovávať kalamitné drevo. To pribudlo aj po víchriciach z decembra 2013 a mája 2014. Víchrica z 19. novembra 2004 zničila vo Vysokých Tatrách les na ploche 126 000 000 metrov štvorcových, pričom vietor zlomil alebo vyvrátil približne 3 000 000 metrov kubických stromov. V území v správe Štátnych lesov TANAP-u to bolo 2 036 000 metrov kubických stromov na ploche 87 370 000 metrov štvorcových.
Sadenie stromov vyzerá na prvý pohľad ako dobrá vec. Vysádzanie zelene v mestách, či alejí stromov popri poľných cestách, sú pre prírodu obyčajne prospešné činnosti. Potrebuje ale naša pomoc aj samotný les? Lesy existujú na Zemi už viac ako 350 miliónov rokov. Na Slovensku im „pomáhame“ sadením len posledných asi 200 rokov. „V pralesoch, no aj v dobre obhospodarovaných lesoch, sa mladé stromy zmladzujú pod korunami svojich rodičov. Príroda vyberá na každé miesto tie správne druhy a jedince. Testuje ich tisíce a len tie najlepšie adaptované na konkrétne podmienky prežijú. Tento proces sa volá prírodný výber. Práve týmto spôsobom vznikajú najdokonalejšie lesy. Žiadna umelá výsadba nedokáže nahradiť prírodný výber a v normálnom lese ani nie je potrebná. Les sa vysádza najmä vtedy, keď človek odstráni staré stromy na veľkej ploche a prirodzená schopnosť obnovy sa oslabí. Vtedy sú lesníci povinní plochu zalesniť. Pravda je taká, že lesu aktívne pomôcť nedokážeme. Môžeme ho ale poškodzovať menej. Môžeme niektoré lesy ponechať úplne bez zásahov človeka a môžeme tiež hospodáriť citlivejšie.
Obnova lesa na Vysočině
Turistika vo Vysokých Tatrách
Turistické značené trasy
Značenie turistických trás má na území Slovenska viac ako storočnú tradíciu. Prvé chodníky pre turistov boli vyznačené už v roku 1874 v Štiavnických vrchoch, v okolí bane Gedeon. Na Slovensku je v súčasnosti vyznačených približne 11000 km turistických trás, v prírode je umiestnených viac ako 7000 smeroviek, 1000 tabuliek miestneho názvu, vyše 2000 smerovníkov a 600 značkárskych kolov. Značené trasy tvoria vzájomne prepojenú sieť, ktorá umožňuje navštíviť nespočetné množstvo zaujímavých lokalít a objektov.
Pešia turistika v TANAPe
Celková dĺžka značených chodníkov a ciest v TANAP-e je takmer 600 km. Značené turistické trasy v TANAP-e sú rozložené tak, aby umožňovali návštevu všetkých významných oblastí. Trasy vedú po dolinách, na sedlá a štíty Vysokých Tatier. Podľa náročnosti na pohyb ich možno rozdeliť na tri skupiny: nenáročné vychádzky, mierne namáhavé túry po dolinách a náročné vysokohorské výstupy a prechody. Pre nenáročných turistov sú vhodné túry po dolinách, v lesnom pásme, k plesám a ku chatám. Túry, výstupy na sedlá alebo vrcholy vyžadujú dobrú fyzickú zdatnosť a skúsenosť v chôdzi v kamenistom teréne.
Turistické značenie v teréne
Turistické značenie je informačný systém, ktorý turistovi poskytuje informácie pri pohybe v prírode po vyznačených trasách. Turistická značka je informačný prvok štvorcového tvaru, o rozmere 10x10 cm, na označenie turistických trás. Pásová značka pozostáva z troch rovnobežných vodorovných farebných pásov. Prostredný pás je vymaľovaný vodiacou farbou. Na území Slovenska sa používajú štyri vodiace farby. Červená označuje najvýznamnejšie hrebeňové trasy. Modrá označuje diaľkové trasy spájajúce dôležité východiská s významnými turistickými cieľmi. Zelená vyznačuje prístupové cesty k zaujímavým turistickým cieľom. Žltá vyznačuje spojky medzi trasami iných farieb.
Tatranská magistrála
Tatranská magistrála je najznámejšia a najvyhľadávanejšia turistická značená trasa Tatier, vybudovaná v rokoch 1931-1937. Vedie južným úpätím Západných Tatier od Jalovskej doliny cez ústie Žiarskej doliny ponad ATC Račkova dolina až na Podbanské a Tri Studničky. Pokračuje cez Štrbské Pleso, Popradské pleso na Sliezky dom a Hrebienok, ďalej cez Skalnaté pleso a Sedlo pod Svišťovkou k Zelenému plesu a končí pri Veľkom Bielom plese pod Kopským sedlom. Jej celková dĺžka je 65 km. Pôvodná časť magistrály hrebeňom Belianskych Tatier je od roku 1978 pre verejnosť uzavretá.
Náročnejšie úseky magistrály sú od Popradského plesa cez Sedlo pod Ostrvou a úsek medzi Chatou pri Zelenom plese a Sedlom pod Svišťovkou. V zimnom období sú niektoré úseky uzavreté: TriganPopradské pleso, Popradské plesoSliezsky dom a Huncovská vyhliadkaZelené pleso. Optimálny čas potrebný na prechod celou trasou Tatranskej magistrály sú približne štyri dni.
Turistický výstroj
Základom fyzickej a psychickej pohody pri absolvovaní vysokohorskej túry je vhodné oblečenie a výstroj. Veľmi potrebná je pevná obuv s vibramovou podrážkou. Športová obuv ( tenisky ) alebo poltopánky nechránia nohy pred úrazom v skalnatom teréne, najmä v pohyblivej sutine. Na telo sa odporúča vhodná spodná bielizeň ( termobielizeň ).Ako vrchné ošatenie sú vhodné vetrovky a nohavice z vodoodpudivých a vetroodpudivých materiálov. Na každú túru je potrebné si zobrať pláštenku do dažďa, čiapku, rukavice, tepelnoizolačnú fóliu pre rôzne nepredvídané situácie a minilekárničku. V zimnom období sa odporúča vziať si lyžiarske palice, čakan, stúpacie železá. Každý návštevník by mal mať osobné doklady, hodinky, mapu a turistického sprievodcu s opisom trás, dostatok jedla a tekutín, vrecko na odpadky a mobilný telefón.
Doly
Mlynická dolina
Dolu obkolesuje zo západu hrebeň Sólisk a z východu hrebeň Bášt. Záver doliny tvorí pyramída Štrbského štítu. Zo skalného prahu v Mlynickej doline padá Vodopád Skok. Je to jeden z najkrajších vodopádov vo Vysokých Tatrách, ktorý svojimi malými kaskádami prekonáva 30-metrovú výšku. Dolina je prístupná od železničnej stanice na Štrbskom Plese. Dolinou vedie značený turistický chodník do Bystrého sedla s možnosťou prechodu do Furkotskej doliny.
Mengusovská dolina
Je prístupná magistrálou od Štrbského Plesa. Centrum Mengusovskej doliny je Popradské pleso ( 1500 m). Neďaleko plesa pod západnými stenami Ostrvy sa nachádza Symbolický cintorín obetí Tatier, založený v roku 1934. Od Popradského plesa vedie turistický chodník ku najväčšiemu tatranskému plesu na slovenskej strane Veľkému Hincovmu plesu ( 20,08 ha, 53 m hĺbka ). Rysy sú jediným hraničným priechodom pre peších v Tatrách. V Mengusovskej doline sa nachádzajú dve vysokohorské chaty. Pri Popradskom plese stojí Chata pri Popradskom plese. Pod Rysmi sa nachádza najvyššie položená chata vo Vysokých Tatrách Chata pod Rysmi (2250 m).
Velická dolina
Stupňovitá približne 6 km dlhá dolina pod mohutnými zrázmi Gerlachovského štítu. V závere trógu Velickej doliny leží Velické pleso, do ktorého padá zo skalného zrázu Velický vodopád. Pri plese sa nachádza horský hotel Sliezsky dom, ktorý je centrom Velickej doliny. K hotelu vedie z Tatranskej Polianky asfaltová cesta.
Veľká Studená dolina
Je to dolina z najvyšším počtom plies. Najvyššie položené pleso v doline je Ľadové pleso (2057 m). Vodu z plies odvádza Veľký Studený potok, ktorý po spojení s Malým Studeným potokom vytvára Vodopády Studeného potoka. Východiskové miesto do doliny je Hrebienok. V uzávere doliny sa nachádza značkovaný turistický priechod cez sedlo Prielom (2288 m) do Bielovodskej doliny.