Slovenská kuchyňa je historicky známa hlavne bravčovým mäsom, jahňacinou, múkou, zemiakmi, kapustou a mliečnymi výrobkami. Jedným zo slovenských národných jedál sú bryndzové halušky, pri ktorých sa na prípravu používa bryndza, údená slanina, zemiaky a múka. Slovenská kuchyňa je ovplyvnená českou, rakúskou aj maďarskou kuchyňou.
Severoslovenská kuchyňa sa vyvíjala v oblasti s drsnými klimatickými podmienkami, kde aspoň tri mesiace v roku býva intenzívna zima, čo je jeden z dôvodov, prečo je v severoslovenskej kuchyni prevaha údeného mäsa, zemiakov, kyslej kapusty, mliečnych výrobkov, múky a strukovín. Z rovnakých dôvodov býva na Slovensku počas jesene zbieraná kapusta, ktorá sa krája, zmiešava s korením a necháva kvasiť (kyslá kapusta), čím sa z nej stáva veľmi cenný zdroj vitamínu C. Zemiaky zbierané v októbri slúžili ako základná potravina počas zimného obdobia tak ako aj čerstvé alebo kyslé mlieko.
Z rýb sa prevažne konzumuje pstruh a iné sladkovodné druhy. Ďalším typickým jedlom je jahňacina a údenárske výrobky. V lesnatých častiach sa konzumuje divina a lesné huby a lesné ovocie. Tradíciu má aj chov včiel a konzumácia včelích produktov. Na juhu a nížinách je surovinová základňa pestrejšia. Druhy mäsa sú bohatšie o hovädzinu, husacinu, kačacinu a morčacinu. Kapor chovaný v rybníkoch sa preferuje na Vianoce.
Múčny základ slovenskej kuchyne
Kuchynské produkty z múky sú pestré. Domáce cestoviny čerstvé aj sušené boli aj sú dôležitým základom domácej kuchyne. Na juhu je bohatá ponuka ovocia a výrobkov z neho: lekvár, džem, sterilizované a sušené ovocie. V súčasnosti je aj pestrá ponuka zeleniny pestovanej na juhu.
Tradičné polievky a prívarky
Najtradičnejšia polievka na Slovensku je kapustnica. Na kapustovú polievku - kapustnicu sa používa kyslá kapusta, údené mäso, sušené lesné huby, sušené slivky, klobása a trocha múky a kyslej smotany. Medzi ďalšie polievky patrí fazuľová a šošovicová. Ostatné polievky sú typické ako napríklad kuracia alebo hovädzia a gulášová. Prívarky sú obľúbenou súčasťou slovenskej kuchyne. Dajú sa nazvať zahustenými polievkami. Základom je obyčajne zelenina, hlavne koreňová, varená vo vode a zahustená pridaním múky.
Hlavné chody a špeciality
Pokiaľ ide o hlavný chod, slovenská kuchyňa je trochu mastnejšia než napríklad talianska alebo španielska. Veľmi často sa používa na prípravu jedál bravčová masť alebo olej. Jednou zo špecialít, ktorá je typická pre slovenskú kuchyňu, sú halušky. Národným jedlom sú bryndzové halušky, ktoré sa podávajú s bryndzou a kúskami smaženej slaniny. Veľmi chutné a rovnako populárne sú kapustové halušky. Ďalším zástupcom slovenskej kuchyne je guláš, jedlo z cibule, mäsa a ďalších zložiek ako napríklad mleté čierne korenie, mletá paprika, majorán, čerstvá paprika, zemiaky, krupicové halušky, ktoré dodávajú jedlu zvláštnu vôňu. K mnohým druhom jedál sa podáva knedľa, vyrobená z múky a kvasníc alebo zemiakového cesta.
Najtypickejším slovenským národným jedlom sú Bryndzové halušky so slaninou. Pre Slovákov znamenajú to, čo pre Japoncov suši a Talianov pizza. Sú to halušky zo zemiakového cesta pomiešané so špeciálnym druhom ovčieho syra - bryndzou. Navrch porcie sa pridáva oškvarená slaninka spolu s roztopenou bravčovou masťou. K bryndzovým haluškám sa najlepšie hodí ako nápoj cmar alebo kyslé mlieko.
Slovensko sa môže pýšiť nevšednou svetovou kuriozitou. Medzi tradičné domáce pokrmy patria aj iné jedlá pripravované zo zemiakov - zemiakové placky, lokše a jedlá z kapusty. Dobrému slovenskému obedu nesmie chýbať polievka.
Múčniky a sladké pokrmy
Pre slovenskú kuchyňu sú typické záviny, kysnuté koláče a buchty, zriedkavejšie bábovka. Medzi typické patrí štrúdľa a žemľovka. Okrem bežného konzumu sa múčniky najviac pečú na Vianoce a Veľkú Noc a to aj viac druhov naraz. Na Vianoce sa pripravuje v niektorých rodinách Štedrák a na koniec Fašiangov šišky s lekvárom či fanky.
Tradičnými slovenskými múčnikmi sú koláče z kysnutého cesta alebo buchty plnené lekvárom, makom, tvarohom alebo orechami. Zo Záhoria sa rozšíril zaujímavý Skalický trdelník v tvare valca s otvorom vo vnútri.
Nápoje a destiláty
K tradičným špecialitám v slovenskej kuchyni patrí bryndza, oštiepok, parenica, tvaroh a syrové korbáčiky. Medzi typické nápoje patrila žinčica vyrobená z ovčieho mlieka, ktorá sa okrem kyslého mlieka podávala k bryndzovým haluškám. Na Slovensku je pivo rozšíreným nápojom. V regiónoch, kde sa pestuje vinič, je pohárik vína obvykle podávaný k jedlu. Tradične bývalo biele víno populárnejšie ako červené alebo ružové (s výnimkou niektorých regiónov) a sladké vína populárnejšie než suché, ale obidve tieto chute sa ako sa zdá menia. Tokajské víno z Tokaja patrí k najlepším slovenským vínam. K značkovým vínam s tradíciou patria červené vína Račianska frankovka a Skalický rubín. Z destilátov je typickou borovička a slivovica. Za posledných štyridsať rokov sa zaviedla výroba brandy z vína v Malokarpatskej oblasti. „Karpatské brandy“ sa destiluje z odrodového vína Veltlínske zelené a neblenduje sa s inými odrodami.
Špecifickým slovenským destilátom je borovička (napr. Spišská borovička) pálená z borievky (Juniperus comunis). Obľúbenými slovenskými destilátmi sú aj slivovica (najmä Bošácka slivovica) a hriatô (zmes opraženej slaniny, liehu a medu). Na horských chatách si pýtajte pálenku s vylúhovaným koreňom horca pod názvom Horec. Okrem destilátov je veľmi obľúbené aj pitie piva. Slovenské pivá majú vysokú kvalitu, najlepšie značky ako je Smädný mních alebo Topvar majú porovnateľnú chuť s výbornými českými pivami.
Historické korene slovenskej kuchyne
Slovenská kuchyňa je jedinečným odrazom bohatých tradícií, prírodných zdrojov a historických vplyvov, ktoré formovali kultúru tejto krajiny. V minulosti bola slovenská kuchyňa zložená zo strukovín a zeleniny, ktorú si naši predkovia dokázali dopestovať. Mäsové produkty boli vzácnejšie, väčšinou si ich dokázali uchovať dlhšie pomocou sušenia, solenia alebo údenia. Okrem mäsa sa z chovu dobytka získavalo aj mlieko, žinčica, či syry. Do súčasnosti sa zachovalo pálenie ovocia a výroba destilátov. Jedlá boli väčšinou jednoduché a sýte. Ťažký život plný manuálnej práce na poli, v bani alebo v lese bolo potrebné vyvážiť dvomi až tromi výdatnými jedlami denne. Typické boli husté zeleninové polievky, kaše, či zemiaky s kapustou.
V kuchyni nikdy nesmel chýbať domáci chlieb, robený buď z múky alebo zemiakov. Alebo jeho variácie vo forme podpecníku (podplamenníku), buchtičiek, či pagáčov. Niektoré jedlá a suroviny sa zachovali v našich kuchyniach dodnes. Iné sa postupne vracajú. V obľúbenosti ale zostala kyslá kapusta, ktorá sa každoročne na jeseň tlačí do sudov, v ktorých vydrží celé mesiace. V minulosti sa pridávala do polievok alebo sa jedla so zemiakmi.
Kapusta má skvelé zdravotné benefity - znižuje cholesterol, bojuje proti rakovinotvorným bunkám, zvyšuje imunitu, či pomáha pri trávení. Okrem kapusty sa využíval cesnak, cibuľa, špenát, koreňová zelenina alebo rôzne strukoviny. Na juhu bolo vďaka teplejšiemu podnebiu možné jesť trošku pestrejšie - dopestovalo sa viac ovocia a zeleniny. Okrem jabĺk, hrušiek a sliviek, ktoré rástli v záhradách, sa zvykli zbierať aj plody v lese - hríby, maliny, jahody alebo čučoriedky. Čo sa nespotrebovalo sa zavarilo ako kompót alebo lekvár, prípadne vysušilo. Jedálniček bol oživený aj rybami. Sliepky dávali vajíčka a vďaka dobytku na stole nechýbalo mlieko a výrobky z neho - žinčica, maslo, syr. Okrem soli sa na dochutenie používala cibuľa a cesnak. Dopestoval sa aj kôpor alebo rozmarín.
Jednou z typických potravín bolo mlieko. Dnes konzumujeme najmä kravské, no v minulosti sa veľkej obľube tešilo aj ovčie alebo kozie. Neskôr sa okrem pitia spracúvalo do syrov, pre nás typických pareníc, oštiepkov a najmä bryndze. Jedálniček doplnilo aj z mlieka vyrobené maslo, tvaroh, smotana a samozrejme žinčica. Vedeli ste? Bryndza sa vyrába z kravského a minimálne 50% ovčieho mlieka. Ide o mäkký, solený a miesený syr. Okrem obľúbených bryndzových halušiek ju môžete použiť aj do polievky (demikát) alebo do rôznych nátierok. Žinčica je zase prevarená srvátka z ovčieho mlieka. Niekedy sa z nej vyrábalo aj ovčie maslo. Na salašoch sa pila z črpákov, slúžila aj ako liek pri žalúdočných a pľúcnych chorobách.
Mäso bolo v minulosti vzácne. Zvieratá sa chovali najmä kvôli vajíčkam alebo mlieku. Až keď bola táto možnosť využitá sa zvieratko spracovalo na polievku alebo upieklo. Využila sa samozrejme aj kožušina. Jedenkrát za rok sa organizovala zabíjačka, na ktorej sa stretla celá rodina. Celý deň sa spracúvalo čo najviac častí zo zvieratka - mäso, vnútornosti, či kosti do vývaru.
Oproti tomu zemiaky boli pre slovenský jedálniček veľmi typické. Ich dopestovanie bolo možné aj v chladnejších oblastiach krajiny. Práve preto z nich dodnes máme množstvo receptov, vďaka ktorým slúžia nielen ako prílohy, polievky, ale aj ako hlavné jedlá. Pripravovali sa z nich lokše, pirohy, párance, harule, prívarky, piekol sa chlieb.
Sladkosti neboli súčasťou bežného dňa, ako to máme dnes. Jedli sa na sviatky alebo posledný deň v týždni - v nedeľu. Typické boli rôzne záviny alebo štrúdle z múky (slovenskou špecialitou je ťahaná štrúdľa), kysnuté koláče, bábovky alebo pečené buchty. Na Vianoce sa piekli medovníky, štedrák alebo medvedie labky.
Slováci sú podobne ako Česi v stravovaní konzervatívni. Najradšej jedia tradičné slovenské jedlá pri posedení doma s rodinou. V priebehu 21. storočia sa však ponuka jedál rozšírila a mnohí ľudia začali experimentovať s novými receptami a kuchyňami.
V minulosti sa na hygiene dbalo podstatne menej, to však neplatilo o kuchyni. O tom, že v nej muselo byť čisto, svedčí aj nápis kuchárskeho radcu zo 16. storočia. Pokrmy na jedálenskom stole odzrkadľovali nielen to, či bola rodina bohatá alebo žila z ruky do úst, ale aj to, či dodržiavala kresťanské zásady a pôsty. V chudobnejších rodinách sa zvyklo jesť dva- až trikrát za deň. Na raňajky sa podávala polievka a chlieb. Obed či večera boli o niečo bohatšie, na tanieri sa objavovali teplé jedlá z mäsa aj zo strukovín, čo platí dodnes. Na pečenie mäsa sa využívalo ohnisko či ražeň. V našich končinách sa dochucovalo hlavne rascou, rozmarínom, cibuľou, cesnakom alebo kôprom. Ostatné koreniny, napríklad klinčeky, sa dovážali zo zahraničia a boli vzácnym tovarom. Ani voda na varenie nebola ľahko dostupná.
Obraz o stravovaní našich predkov na Slovensku nám prinášajú kuchárske knihy. Prvú slovenskú kuchárku napísal kuchár Ján Babilon. Obsahovala vyše 1 500 receptov rozdelených na kapitoly o omáčkach, mäsových pokrmoch, paštétach, o kvasení a pod. Na knihe s názvom Prvá slovenská kuchárska kniha v slovenskej reči pracoval 20 rokov a publikoval ju v roku 1870.
Regionálne špeciality
Každý kraj, región, každá obec či rodina majú tradičné jedlo, na ktoré nedajú dopustiť. Môžeme sa pochváliť naozaj veľkým množstvom dobrôt a práve preto sa sem nepomestia všetky. Otestovať svoje zručnosti v kuchyni a chuťové poháriky sa však určite oplatí aj na tých zopár predstavených a overených receptoch.
Záhorie a okolie: V tomto regióne je výber tradičných jedál naozaj bohatý. Najznámejší koláč je tradičný skalický trdelník (namotáva sa na trdlo), obľúbený je ale aj trdelník, ktorý sa ako koláč pečie na plechu. Medzi známe jedlá patria džgance (jedlo z varených zemiakov), fazuľová omáčka, či omáčka z čerstvých uhoriek (oharková omáčka).
Malokarpatská oblasť: Typickým jedlom pre túto oblasť je husacina (eventuálne kačacina) podávaná s kapustou, knedľou a lokšou. Nesmie chýbať lokálne víno. Ovocné polievky ako napríklad višňová polievka, ale obľúbená je aj tradičná slepačia polievka. A pri sladkom v tomto regióne aj zostaneme. Typické sú šišky, makové alebo orechové slíže.
Stredné Slovensko: V tomto regióne je typickou báječná bryndzová polievka (demikát). Piekli sa bryndzovníky (kysnuté koláče plnené bryndzou), či škvarkové pagáče. Zo zemiakov, slaniny a kyslej kapusty sa robili pohorelské guľky. Mnohé jedlá sa pripravovali aj z baraniny - baraní guláš, vnútornosti, či baranie drobky.
Východné Slovensko: Na východe Slovenska je niekde tradičná aj mačanka (alebo niekde hubová - kyslá polievka), niekde aj pirohy. Polievky - hubová, mliečna, z kozieho mlieka, pohánková, fazuľová (doplnená sušenými slivkami), či polievka z kvaky. Mleté mäso vložené do kapustného listu sa nazývalo polešnik, zo sladkého boli obľúbené lekvárové trhance, či kysnutý lekvárový mrežovník.
Portál TasteAtlas a slovenské špeciality
Portál TasteAtlas, známy svojimi rebríčkami najlepších jedál z celého sveta, vyzdvihol viaceré slovenské špeciality. Všetky sú pre domácich aj návštevníkov krajiny neodmysliteľným zážitkom.
- Ovčí salašnícky údený syr sa umiestnil na prvom mieste. Tento mäkký syr z nepasterizovaného ovčieho mlieka sa tradične vyrába v horských oblastiach Slovenska. Vyrába sa ručne a údi sa nad tvrdým drevom, čo mu dodáva jedinečnú chuť a vôňu.
- Druhé miesto si ukoristili obľúbené zemiakové placky. Rustikálne a chrumkavé placky z nastrúhaných zemiakov, vajec, múky a korenia sú ikonickým slovenským jedlom.
- Tretie miesto pripadlo skutočnému symbolu slovenskej kuchyne - bryndzovým haluškám. Tieto zemiakové halušky sa podávajú s bryndzou - tradičným ovčím syrom, ktorý je slaný a výrazný.
- Štvrté miesto si vybojovali lokše. Tieto tenké zemiakové placky, ktoré sa nasucho pečú na panvici, môžu byť slané, plnené kyslou kapustou či mletým mäsom, alebo sladké, potreté džemom a posypané makom a cukrom.
- Na piatom mieste sa našli tradičné slovenské šišky. Tieto sa pripravujú z kysnutého cesta, ktoré sa smaží do zlatista.
- Hneď za šiškami, na šiestom mieste, si hovie tradičný guláš. Tento hustý mäsový guláš pochádza z Maďarska, no v slovenskej verzii získal svoju jedinečnú podobu. Obsahuje hovädzie alebo bravčové mäso, cibuľu, cesnak, mletú papriku a rôzne koreniny.
- Siedme miesto si obsadila kapustnica. Ide o polievku z kyslej kapusty, údenín a húb, ktorá je obľúbeným zimným pokrmom.
- Ďalší sladký pokrm - parené buchty sa umiestnil na ôsmom mieste. Tieto mäkké buchty na pare sa plnia slivkovým lekvárom a podávajú s maslom, makom alebo vanilkovým krémom.
- V tomto rebríčku, samozrejme, nechýba množstvo syrov. Parenica sa umiestnila na deviatom mieste. Ide o jemný, parený syr vyrobený z ovčieho mlieka, často v kombinácii s kravským mliekom.
Na Slovensku sú rôzne reštaurácie, salaše, kde možno ochutnať slovenské špeciality. Tieto syrové výrobky si je možné kúpiť v každých potravinách na celom Slovensku.
Gastronomické zážitky
Gastronomickou udalosťou je účasť na husacích hodoch, ktorými je preslávená najmä podmalokarpatská dedina Slovenský Grob. Zaujímavá je aj dedinská zabíjačka, ktorú však nie je ľahké zažiť na vlastnej koži.
Kuchári (1963) - ukážka | extract
Slovensko zažíva po útlme nebývalý rozmach folklórnych súborov, ľudia sú hrdí na rodné obce. Nemala prvé autá šľachta? Nie, mali ich podnikatelia, napríklad prvé auto v Bratislave v roku 1896 vlastnil veľkoobchodník s vínom Palugyay. V tom istom roku si kúpil auto aj bratislavský továrnik Gustav Stollwerck. Mládenci, ktorí chodili do cudziny do tovární, zasa prví používali zubné kefky. S nimi prišli tiež nové moderné účesy, nové oblečenie a ďalšie.
Traduje sa, že ľudia vracajúci sa domov na Slovensko si začali stavať kúpeľne a splachovacie záchody, aké videli v cudzine. Keď to videli susedia, postavili si kúpeľňu tiež, no nevedeli ju používať. Prišli k nim etnológovia a videli, že napríklad vo vani skladujú repu. A umývali sa tradične v lavóroch. Je to pravda? Je. Tieto zážitky mali etnológovia ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Boli aj situácie, že sedliak si postavil kúpeľňu, akú mal sused, ale nepripojil ju na kanalizáciu a vodu. Takže sa kúpal raz do týždňa vo vode, ktorú si zohriali na peci. Zvyčajne v sobotu, prvé išli deti, potom manželka a nakoniec manžel, keď už bola voda „hustá“. A vo vani naozaj bola repa. Mnohí aj splachovací záchod videli prvýkrát až v panelákoch, keď zatopili obce pod priehradami a obyvateľov presťahovali do miest. Pre ľudí bol šok, že otočili kohútikom a tiekla teplá voda, potiahli páčku a záchod sa spláchol. Mnohí si ani nezvykli na život v paneláku, staršej generácii chýbal kontakt so zemou a rýchle zomierali.
Slovensko je teda aj v rámci sveta zvláštne tým, že sa na našom území mleli rôzne kultúry a národnosti a všetci tu zanechali niečo? Áno, preto mi je niekedy smiešne, keď niekto napne hruď a začne hovoriť - ja som ten pravý Slovák. Skutočnosť je úplne iná.
Slovensko má niečo vyše 5 miliónov obyvateľov, čo je veľkosť predmestia veľkej metropoly. Napriek tomu má ohromné množstvo nárečí. Súvisia nárečia práve s tým, že tu bolo toľko rôznych národov? Jeden z dôvodov, prečo bola slovenčina kodifikovaná tak neskoro, bola práve rôznorodosť, Záhorák so Spišiakom alebo s Rusínom sa veľmi ťažko dohovorili, nerozumeli si. Dlho bol problém, z ktorej časti Slovenska vybrať na ustanovenie spisovného jazyka. Slovensko je naozaj nesmierne pestré po stránke etnickej aj vierovyznania, čo sa odrážalo na stravovacej kultúre, spôsobe odievania a v mnohom ďalšom. Tvorí to krásu Slovenska, a to je presne to, na čo môžeme byť hrdí a z čoho sa dá ťažiť. Máme mladú štátnosť, aj národ sme mladý, ale naše korene v multietnicite sú v rámci Európy vzácne. Preto sa pateticky hovorí, že Slovensko je srdce Európy, lenže to vychádza z racionálnych vplyvov.
Zvláštne, že Slovensko je pôvodom multietnické, keď sa však Slováci vyhranili ako jeden národ, tak už odmietajú ďalšie etniká, odmietajú prisťahovalcov, odmietajú Rómov. Prečo? Niekedy rozmýšľam, či nejde o problém kolektívnej pamäti. Tureckú okupáciu si totiž veľmi odskákalo práve Uhorsko a aj územie súčasného Slovenska. Turci mali ambíciu dostať sa ďalej do Európy, no boli zastavení. Na Slovensko prišli po Krupinu, po Modrý Kameň, ich cieľom bolo ovládnuť banské mestá, kde bolo bohatstvo. Skúsenosť s nimi mali ľudia veľkú a trvala dlho. Západná Európa nemá také skúsenosti, ako mali naši predkovia, a kolektívna pamäť je veľmi veľká. Viete, aké množstvá spomienok o Turkoch sa zachovalo v ľudovom rozprávaní a v ľudových piesňach dodnes? Veľmi veľké. Možnože v nás nejaká opatrnosť zostala, takže náš súčasný postoj môže mať určité racionálne vysvetlenie v minulosti.
Ten zvláštny „magľajz“ Slovenska však zrejme pokračoval, aj keď sa už Slováci sformovali ako národ. Lebo Slováci zasa začali odchádzať za prácou do sveta, a keď sa vracali domov, tak by ste sa v niektorých dedinách dohovorili aj desiatimi rôznymi jazykmi podľa toho, kde kto pracoval. Prinášali domov aj kultúru tých krajín, v ktorých pracovali. Dá sa to odsledovať cez príklad drotárov - začínali ako chudobní ľudia, lenže mnohí sa vypracovali a mali obrovské sklady napríklad na území Ruska, Grécka a v ďalších územiach. Boli na tom finančne dobre, a keď sa vracali naspäť na Slovensko, prinášali nielen zvyky, ale aj drobnosti. Napríklad taký samovar - ruský čaj varený v samovare zaviedli drotári. Oni boli jedni z prvých, ktorí si začali stavať veľké murované domy, lebo také videli v zahraničí a páčili sa im. V Rusku si zvykli na šašlíky, na boršč, tak to začali variť aj doma. A to hovoríme len o drotároch, podobných bolo množstvo, chodili naozaj po celom svete, boli mnohé vysťahovalecké vlny, a keď sa vrátili, prinášali nóvum. „Amerikáni“ si kupovali prvé rádiá v čase, keď Slováci, ktorí neboli v zahraničí, o nich ani nechyrovali. Neskôr si kupovali prvé autá.
Sú veci, ktoré ma na Slovensku fascinujú a sú výnimočné,“ hovorí etnologička. Sú netradičné v porovnaní so svetom aj slovenské Vianoce? Na slovenských Vianociach je špecifické štedrovečerné menu viazané nielen regionálne, ale aj konfesionálne. Evanjelické rodiny nedržia na Štedrý večer pôst, takže mali vždy kapustnicu aj s mäsom, jedno zo štedrovečerných jedál bola huspenina alebo zabíjačka. Kým katolícke rodiny pôst držali. Katolícka štedrá večera mohla mať aj dvanásť chodov, no z každého jedla sa uvarilo toľko, aby bolo za hlt, po jednej lyžičke. Výnimkou z pôstu bola od 12. storočia ryba, rozhodlo sa, že keď nemá nohy, môže byť pôstnym jedlom. Ryby piekli, varili, kupovali sa aj solené haringy, makrely, údené ryby.
Kapor je záležitosť polovice 20. storočia. Zasahuje do Vianoc z pohľadu etnológa aj globalizácia? Ako všade inde. Na začiatku 90. rokov sa začali objavovať obchodné reťazce, naraz bolo veľa rôzneho tovaru a v mnohých rodinách sa zmenila skladba štedrej večere. Upúšťalo sa od lokálnych jedál, ktoré pretrvali stáročia. Na stoloch sa objavovali napríklad morské plody. Bola som na výskume pri Ružomberku a babička mi rozprávala, ako jej vnuk, ktorý študoval v zahraničí, priniesol kraby. Pohoršená, že toto má jesť na Štedrý večer? Keď to vidí prvýkrát v živote? Nejedla kraby, zostala pri tradičnom jedle. Obdobie exotiky už uplynulo a veľa rodín sa snaží, aby aspoň jedno jedlo mali tradičné. Aj opekance, aj vianočnú polievku, a vôbec to nemusí byť kapustnica. Vianočná polievka na Slovensku bola rôznorodá. Kapustnica dominovala preto, že v minulosti boli zemiaky a nakladaná kapusta základné potraviny pre zimné obdobie. Jedli to každý deň, hovorilo sa, že na raňajky zemiaky s kapustou, na obed kapusta so zemiakmi a večer to, čo zostalo.
Všetky vianočné jedlá boli úplne bežné, ibaže na Vianoce ich bolo viac naraz. Štedrá večera mohla mať naozaj až dvanásť chodov. Ale keby som ich vymenovala, tak prvý chod bol napríklad hriatô, druhý oblátky s cesnakom a medom, tretí vianočná polievka, ktorá mohla byť nielen kapustnica, no aj hríbová, šošovicová, na juhu rybacia. Potom ryba, u protestantov mäso, cestovinové jedlo typu opekancov, šúľancov, širokých rezancov, za nimi kaše, krúpy s fazuľou, kysnuté koláče, makovníky a na záver sušené ovocie ako slivky, jablká, hrušky. To je tradičný základ štedrej večere, samozrejme, boli potom lokálne špecifické jedlá.
Nemali, vianočný stromček je pomerne mladá záležitosť. V 19. storočí síce už bol niekde v mestský...