Špenát siaty (Spinacia oleracea) je jednoročná bylina z čeľade láskavcovitých, ktorá sa pestuje pre svoje výživné listy. Táto nenáročná zelenina je bohatá na vitamíny A, B, C a E, železo, vápnik, jód a mangán. Najviac živín si zachováva v čerstvom stave, ale väčšina zostáva zachovaná aj po zamrazení.
Špenát obľubuje slnečné alebo polotienisté miesta s dostatočnou vlhkosťou a dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín. Neznáša veterné polohy a trvalé premokrenie. Náročný je na neokyslenú pôdu bohatú na živiny a vodu. Zavlažujeme často menšími dávkami vody. Pri pestovaní si dajte pozor na teplotnú hranicu, ktorá by nemala presiahnuť 25 stupňov. Špenát nie je náročný na teplo, krátkodobo znáša i teploty pod bodom mrazu. Semená klíčia už pri teplote 3 až 4 °C.
Výsev a výsadba
Semená špenátu môžete vysievať až trikrát počas roka. Termín výsevu priamo na záhon je marec - apríl, august, september. Pri jarnom výseve je dôležité neotáľať, pretože čím je teplejšie, tým skôr špenát prejde do kvitnutia. Na jar sa vysieva čo najskôr, zvyčajne od konca februára do apríla. Na jesenný zber sa vysieva od polovice augusta do polovice septembra. Ak je teplé počasie, špenát rýchlo vybieha do kvetu - preto je jeseň na pestovanie ideálnejšia. Jesenný výsev (aby bol špenát na zber na jar) môžete vykonávať počas septembra.
Hĺbka výsevu je 2 - 3 cm. Minimálna optimálna teplota pôdy pri výseve je 3 - 15 °C. Odporúčaný spon je 20 x 5 cm. Semená si môžete pred sejbou namočiť na 1 - 2 dni do vody. Hriadku si pred vysiatím špenátu vyrovnajte, v malom množstve môžete tiež prihnojiť. Neodporúča sa používať maštaľný hnoj. Pripravte si riadky vo vzdialenosti približne 15 - 30 cm. Ak sejete na jeseň na prezimovanie, riadky môžete vytvoriť viac nahusto. Sejte do hĺbky približne 2 - 3 cm v 1,5 - 3 cm vzdialenosti.
Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm. Ručné jednotenie nie je potrebné, lebo priestor na rast sa uvoľní postupným zberom rastlín prebierkou. Iný spôsob výsevu je takzvaným rozptylom, do riadku širokého 10 - 15 cm. Výnimočne možno špenát pestovať aj predpestovaním priesad. Priesady dopestujeme bežným spôsobom v parenisku, skleníku. Vysievame do debničky, na záhon, do zakoreňovačov, téglikov. Vysádzame v priebehu marca vo fáze 3 - 4 pravých listov do sponu 20 - 30 x 10 - 20 cm.
Vegetačná doba a zber
Vegetačná doba špenátu je 50 - 70 dní, z jesenných výsevov 250 dní. Zber prebieha od mája do júna a v októbri. Pri letnom vysievaní je nevyhnutné zalievanie. Porast udržujte bez burín a v závislosti od počasia zavlažujte. Zber sa začína koncom septembra, odrody s dlhšou vegetáciou sa môžu zberať až do príchodu prvých mrazov. Po zbere porast nechajte na hriadke. Spoľahlivo prezimuje a skoro na jar vytvorí novú ružicu listov. Najskorší zber možno dosiahnuť pri dobrom prezimovaní neskorých jesenných výsevov. Jarný zber začína v apríli, jesenný v septembri. V domácich podmienkach zberáme prebierkou, keď majú rastliny 5 - 6 pravých listov. Vytrhávame celú rastlinu aj s koreňom alebo odrežeme ružicu listov ešte pred kvitnutím, lebo neskôr listy horknú a nie sú chutné.
Odrody špenátu
Existuje viacero odrôd špenátu, ktoré sa líšia vlastnosťami:
- Špenát siaty Matador - je vhodný na celoročné pestovanie. Vyznačuje sa stredne veľkými, tmavozelenými listami.
- Špenát zimný - vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar. Dobre odoláva nízkym teplotám.
- Špenát Asta - odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
- Špenát novozélandský - tmavé zelené, mäsité a krehké lístky tejto odrody môžete konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Táto odroda vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Táto odroda znesie aj suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu.
- Monores - odroda hlavne jarná, ale dá sa aj na jeseň.
- Emilia F1, Misano F1 - odrody odolné voči plesni špenátovej.
Pestovanie v kvetináči
Špenát je nenáročná rastlina, ktorú môžete pestovať aj v kvetináči s hĺbkou 15 - 20 cm. Okrem dostatočne veľkej nádoby budete potrebovať záhradný substrát s hlinitou, drobnou textúrou. Pokiaľ máte na balkóne počas dňa veľa slnka, vhodné je začať s vysievaním už v marci. Druhýkrát budete môcť siať koncom augusta. Ak si chcete dopriať čerstvé lístky špenátu aj v lete, kvetináče umiestnite na tienisté miesto. Zalievajte od koreňov tak, aby bola pôda vlhká, nie premočená. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam.
Výživová hodnota a využitie
Špenát siaty je jednoročná bylina z čeľade láskavcovitých. Špenát znižuje vysoký krvný tlak, ale pozor by si naň mali dať ľudia užívajú warfarín (liek na riedenie krvi) - tí by ho mali užívať len v malých dávkach a pod dozorom lekára. Špenát je tiež vhodný na liečbu zápchy. To, že je špenát najlepším zdrojom železa medzi zeleninou vzniklo zrejme matematickou chybou - chybným zapísaním desatinnej čiarky. Obsahuje železo, aj keď nie tak vysokým obsahom, ako sa dlho tradovalo. Navyše, železo zo špenátu je v tzv. nehemovej forme, ktorú telo vstrebáva menej efektívne. Prijímanie železa zo špenátu sa dá podporiť, ak ho kombinujete s potravinami bohatými na vitamín C - napríklad citrónovou šťavou alebo paprikou.
Čerstvý špenát, ktorý si natrháte na svojej záhrade, môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby. Ale tiež si z neho môžete vyrobiť smoothie - stačí 2 hrsti čerstvého špenátu rozmixovať s troškou vody, popr. pridať aj inú jarnú zeleninu. Na klasický špenát ako prílohu použite aj listy. Máte totiž istotu, že vo vašom špenáte bude naozaj len špenát, a to kvalitné. Zo špenátu sa dajú pripraviť prívarky, polievky, vhodný je do zapekaných jedál z cestovín, pridáva sa do halušiek, k mäsu, do šalátov, omeliet, plniek, nátierok, smoothie, slaných rolád, nákypov.
Spracovanie a skladovanie
Listy špenátu veľmi rýchlo vädnú, ak sú mokré a je horúco, môžu sa zapariť, preto ich urýchlene spracujte. Pred kuchynským spracovaním listy špenátu preberieme. Žlté a zvädnuté vyhodíme. Listy špenátu obsahujú veľa vody. Preto ich dusíme, varíme, paríme len veľmi krátko, lebo strácajú objem. Tvrdšie, hrubšie stopky listov sa dajú pripraviť aj samostatne.
Listy špenátu konzervujeme mrazením. Vyberáme na to zdravé, zelené, najlepšie len mladé listy špenátu. Dlhé a hrubšie listové stopky odrežeme, lebo sú dosť vláknité. Listy mrazíme celé, nakrájané, natrhané na menšie kúsky, prípadne veľmi jemne, nie na úplnú kašu, rozmixované. Pred mrazením listy na krátky čas, asi na 1 minútu, zalejeme horúcou vodou alebo ich do nej nakrátko namočíme, aby sa sparili, zmäkli. Vodu zlejeme, ochladíme ich studenou vodou a necháme odkvapkať na sitku. Vychladnuté listy vložíme do mikroténového vrecka, vytlačíme vzduch, zaviažeme a dáme zmraziť. Do vrecka vložíme toľko hmoty, aby sme mali dávku približne na jedno použitie. Rozmixovaný špenát môžeme zmraziť aj v plastových téglikoch alebo v silikónových formičkách.
V čerstvom stave zabalený v papieri v chladničke vydrží 3 až 5 dní. Mladé listy bez stopiek si môžete zamraziť tak, že ich krátko sparíte vo vriacej vode a následne schladíte v studenej. Po odkvapkaní ich naplňte do krabičky, nie však úplne po vrch.
🥬 Úžasný špenátový prívarok 🥬
Choroby a škodcovia
Najzávažnejším ochorením špenátu je pleseň špenátová. Prejavuje sa tvorbou žltých rozptýlených škvŕn na vrchnej strane listov a sivofialovým povlakom zo spodnej strany. Aj slabo napadnuté rastliny sú horkasté a nekonzumovateľné. Chorobe sa môžete vyhnúť výberom kvalitného osiva, dodržiavaním osevného postupu a pestovaním odolných odrôd.
| Vlastnosť | Špenát siaty (Spinacia oleracea) | Novozélandský špenát (Tetragonia tetragonioides) |
|---|---|---|
| Pôvod | Pravdepodobne oblasť Kaukazu až po Afganistan | Južná pologuľa |
| Teplotná náročnosť | Menej náročný, znáša krátkodobé mrazy | Teplomilný |
| Rýchlosť kvitnutia | Rýchlo vybieha do kvetu, najmä v teple | Nevybieha rýchlo do kvetu |
| Doba zberu | Jar a jeseň | Celé leto až do prvých mrazov |
| Chuť listov počas kvitnutia | Listy horknú | Listy nehorknú |