Európski farmári a poľnohospodári netrpezlivo čakajú na schválenie balíka reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). SPP má síce pekný a slušný marketingový názov, ale za pozadím sa skrýva žiaľ vzájomná nevýhodnosť, diskriminácia a deformácia trhového prostredia spojená s uspokojovaním lobistických skupín. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) dostala svoj názov preto, aby bola vzájomne výhodná a pokiaľ sa odborníci a to všetci nedohodli museli v Moskve za totality rokovať až pokiaľ sa nedohodli tak, aby to nikomu neškodilo a bolo výhodné pre krajinu a socialistický tábor. Dnes sme svedkami toho, že SPP je skôr pre uspokojenie ambícií politických centrál ako poľnohospodárov.
Rokovania, ktoré sa k novému programovaciemu balíku na obdobie 2014-2020 pripravuje a dolaďuje už trvá pomerne dosť dlho, čo svedčí o pomerne komplikovanej situácií - veď nakoniec sa jedná o peniaze a nie fazuľky. Zaujímavé na tom je, že po každom rokovaní komisie, rady či skupiny expertov, ktorí v rámci cestovných aktivít od Lisabonu až po Vilnius, prídu domov a v žiari reflektorov novinárov a médií prinášajú len a len dobré správy a výhodnejšie pre krajinu, ktorú zastupujú.
Pokiaľ do roku 1989 sme všetko plánovali, obchody stále trpeli nedostatkom tovaru a zákazníci viacmenej hľadeli len na prázdne regále, dnes je opak. Regále sú plné potravín a občan má prázdnu peňaženku a stáva sa viacmenej obchodným turistom zliav a výpredajov zahraničných potravín. Občania za ostnatým drôtom sa nazdávali, že po roku 1989 sa za pár rokov 10-15-20 dostaneme na úroveň krajín starých členských štátov EÚ. Takto sme sa aj našou SPP na úseku potravinovej bezpečnosti dostali do pavučín avanturistických a liberálnych dobrodruhov. Národ Slovákov svojou naivitou si nechal zlikvidovať nie len potravinovú bezpečnosť, ale aj základňu.
Pokiaľ v okolitých štátoch sú dotácie na 1 hektár vyššie, v starých členských štátoch s tzv. Bývalé Československo svojou kolenačkovou politikou a raketovým ústupom z pozícií lídra agrárnej sféry v Európe sa dostalo do závozu. SPP je žiaľ tak málo účinná, že niet sa čudovať mladej generácii v EÚ, že kritizuje tento model nakoľko na 1 dobytčiu jednotku je vyššia podpora ako na 1 nezamestnaného z mladej generácie.
Z našich polí miznú zemiaky nie len kvôli novej spoločenskej kaste - marginálne obyvateľstvo, ale aj z dôvodu trhovej nestability a výkyvom pri dovoze lacných nekontrolovaných zemiakov z dovozu. Takto dopadlo aj zeleninárstvo, ovocinárstvo a vinohradníctvo, ktoré sa drží len vďaka skutočnému kumštu vinohradníkov a vincúrov. Zlikvidovanie spracovateľských kapacít na produkciu oleja mení naše polia na zásobníky čerpacích staníc pohonných hmôt.
Stropovanie fariem je brzda na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ voči americkým farmárom. Krajiny bývalého východného bloku združstevňovaním a sceľovaním drobných roľníkov dosiahli pomerne vysoký stupeň koncentrácie poľnohospodárskej výroby s cieľom zefektívniť agrárnu výrobu. Západoeurópsky model išiel cestou malých drobných fariem, ale tie veľmi ťažko konkurovali veľkým farmárom spoza Atlantiku. V niektorých prípadoch je aj výhoda malých fariem z aspektu flexibility a pružnosti reakcie na požiadavky trhu, preto to treba brať vyvážene a s rozhodnutím súhlasiť.
Zrušenie kvót môže nastať až keď bude skutočná spoločná poľnohospodárska politika a nebude nastavená zvlášť pre E 12 a zvlášť pre krajiny východného bloku ako je to dnes. Zazeleňovanie treba podporiť tam, kde je to potrebné na základe kritérií daného regiónu resp. rajonizácie územia. Je nemysliteľné, aby zazeleňovali farmári tam, kde je už dosť nízky stupeň zorneni. Slovensko je pomerne silná vidiecka krajina s vysokým stupňom zalesnenia a zatrávnenia a je zbytočné zvyšovať stupeň zazelenenia. Sám poľnohospodár najlepšie vie, kde zatrávnenie a zalesnenie je preňho výhodné.
Okrem iného, toľko tzv. Najspravodlivejšie by bolo úplne zrušiť dotácie, ale kompletne v celej EÚ a ponechať len diferenciálne príplatky vychádzajúce z rôznej bonity pôdy. Som presvedčený, že slovenský roľník by to privítal a ukázala sa konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Žiaľ, Slovensko je na to síce malý pán, aby otočilo agrárne kormidlo, ale za to v plnení absurdít schválených komisiami a radou EÚ je vzorom pre ostatné krajiny. Legislatívny koláč agrárnej agendy EÚ a SPP umocňujú ešte tlmočníci, ktorí pri preberaní noriem sú úplne mimo agrárnu problematiku a máme na Slovensku mačkopsa na svete. Takto sa spoločná poľnohospodárska politika stáva spoločnou len v rámci neokoloniálnych chúťok starých členských štátov.
Stavia do polohy veľké podniky proti malým rodinným farmám a súkromným roľníkom. Tak ako v minulosti násilne sa likvidoval roľnícky stav a neponechal sa prirodzenému zlučovaniu, dnes sme svedkami diskriminácie veľkých fariem a slepej podpore maloroľníkov, čím sa zbytočne dostávajú poľnohospodári medzi sebou do antagonistického vzťahu, čo zrejme niekomu vyhovuje a dopláca na to len občan, ktorý sa v konečnom dôsledku skladá na tieto dotácie a podpory. V rámci prípravy nášho ministerstva v procese tvorby sendvičovej metódy tento komjatický sendvič uschol skôr ako si roľník doňho zahryzol. Nechajme sa len prekvapiť, ako sa SPP uzavrie a čo nám pripravia v kuchyni Ministerstva pôdohohospodárstva a rozvoja vidieka a čo pripraví úradník.
Na nemohúcnosť agrárnych expertov z Európskeho parlamentu a byrokratického šimľa Európsku komisiu si roľník pomaly zvyká. Zakrivenosť uhoriek a banánov, zákaz domácej výroby semienok a množstvo iných doslova až humorných excesov už patrí k bruselskému agrárnemu folklóru. Ideologická kríza európskej politiky sa prehlbuje.
Keď duneli delostrelecké salvy a ohňostroj na krásnom modrom Dunaji 1. mája 2004 v Bratislave, ani sme si neuvedomili, že Slovenská republika stráca pôdu pod nohami nie len obrazne, ale aj v skutočnosti. Plnením negociačných, asociačných a aproximačných podmienok sme si neuvedomil, že odovzdávame bez výstrelu aj našu rodnú hrudu.
Počas novembrovej revolúcie, keď nám z tribún protagonisti revolúcie Kňažko s Budajom nadšene vysvetľovali, že už občania nebudú kupovať pochybné socialistické potraviny s pochybnou kvalitou, všetci sme čakali zmenu.
Informančným dňom v Žiline dnes agrorezort odštartoval celoslovenskú sériu školení o jednotlivých opatreniach Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 - 2027.
V pondelok 21.02.2022 sa v Bruseli uskutočnilo zasadnutie Rady ministrov AGRIFISH, na ktorom Slovenskú republiku zastupovala generálna tajomníčka služobného úradu MPRV Zuzana Nouzovská. Slovensko počas rokovania opätovne upozornilo na krízovú situáciu v sektore bravčového mäsa, ktorý už viac ako rok čelí nestabilite a likvidačným cenám.
Nekompromisný boj s korupciou, ku ktorému sa po februárových voľbách 2020 zaviazala vláda SR, prináša najnovšie výsledky aj v agrorezorte. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) usporiadalo okrúhly stôl so slovenskými europoslancami, aby s nimi diskutovalo o budúcnosti slovenského poľnohospodárstva a priblížilo im opatrenia Strategického plánu (SP) Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2023 - 2027. Europoslanci dostali informácie o nastavení a cieľoch eko-schém, podpore malých a mladých farmárov a podpore chovateľov hovädzieho dobytka a producentov mlieka.
Rozpočet slovenského poľnohospodárstva v budúcom rozpočtovom období po roku 2028 bude do veľkej miery v rukách Slovenskej republiky. Môže byť výrazne vyšší než dnes, ale aj nižší. Ján Pokrivčák, profesor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a spoluautor viacerých ekonomických dokumentov agrorezortu, odprezentoval minuloročný návrh Európskej komisie na konkrétnych číslach, ktoré ukazujú, ako možno dosiahnuť vyššiu podporu domáceho poľnohospodárstva. Ročný rozdiel v podpore na hektár tak môže dosiahnuť až 200 eur. Dôvodom je, že členským štátom Európskej únie sa po roku 2028 výrazne rozviažu ruky.
Poľnohospodárske organizácie krajín Vyšehradskej skupiny, Litvy a Lotyšska požadujú navýšenie rozpočtu Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na obdobie rokov 2028 až 2034 o 500 miliárd eur. Zhodli sa na tom pri spoločnom rokovaní v Poľsku.
Podpisom Tatranskej deklarácie zástupcovia poľnohospodárskych komôr krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v piatok vyjadrili spoločný postoj a odmietnutie návrhov Európskej komisie (EK). Tie súvisia s avizovanými zmenami budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a Viacročnom finančnom rámci Európskej únie (EÚ) na roky 2028 - 2034. Zároveň deklarovali, že sa 18. decembra zúčastnia veľkého protestu v Bruseli, ktorého sa zúčastní viac ako 10.000 európskych poľnohospodárov a potravinárov na stovkách strojov.
Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen je od štvrtka na Slovensku. Ide o jeho poslednú zástavku v rámci „turné“ po štátoch európskej dvadsaťsedmičky. Na Slovensku absolvoval niekoľko stretnutí - s mladými poľnohospodármi, zástupcami samosprávnych organizácií, s rezortným ministrom Richardom Takáčom, s pestovateľom ovocia v Dunajskej Lužnej a v piatok napoludnie sa postavil aj pred novinárov. Vysvetľoval im víziu európskeho poľnohospodárstva po roku 2028 tak, ako ju v tomto roku navrhla a predstavila Európska komisia. O dokumente sa bude minimálne ďalšie dva roky hovoriť na rôznych úrovniach.
Nový pohľad na stropovanie a degresivitu. Návrh Európskej komisie o budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politike predstavuje v otázke priamych platieb a podpore príjmu jednotlivým skupinám poľnohospodárov väčšiu možnosť flexibility a manévrovania pre členské štáty, ako sa doteraz predpokladalo. Vyplýva to z dokumentu, ktorý pre pondelkové rokovanie Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu EÚ (Agrifish) pripravilo dánske predsedníctvo. Na základe neho si členské štáty budú môcť prispôsobiť dolnú aj hornú hranicu platieb na hektár pre jednotlivé skupiny farmárov na základe analýzy potreby podpory príjmu poľnohospodárov.
Strop 100-tisíc eur nie je koniec.
Kondicionality budú len tri, budú sa inak volať a každý štát si sám určí, aké opatrenia majú farmári podniknúť na ich dodržiavanie. Strop na výšku podpory na pôdu nemajú určený len veľké farmy (100-tisíc eur ročne), ale aj malé farmy, ktoré nepresiahnu 3000 eur. Podporu získajú farmári nielen za ekologické hospodárenie, ale aj za celý rad opatrení na ochranu prírody, boj proti klimatickým zmenám - vrátane obmedzenia použitia pesticídov. V prípade ochorenia dostane farmár náhradu mzdy za prácu, ktorú nemôže zastať.
Spoločná poľnohospodárska politika by mala ostať samostatná, s vlastnou legislatívou, vlastným schvaľovacím procesom a vlastným rozpočtom.
Najdrahšia agrárna byrokracia zo štátov EÚ je na Slovensku. Slovenskí poľnohospodári sú utopení v administratíve, na ktorú vynakladajú najviac finančných zdrojov zo všetkých štátov Európskej únie. Poľnohospodári trávia najviac času aj s kontrolami, ktoré súvisia s plnením podmienok čerpania eurofondov. Za výsledkami v jednotlivých členských štátoch Európskej únie je aj takzvaný goldplating, čiže pozlacovanie európskych pravidiel národnými autoritami.
História SPP: Od reakcie na 2. Prečo Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie nedotuje produkciu, ale podporený je každý hektár obrábanej poľnohospodárskej pôdy? Ide o častú výčitku, ktorú poľnohospodári adresujú európskemu dotačnému systému. Podporou produkcie by množstvo poľnohospodárov riešilo zvrátenie napríklad negatívnej obchodnej bilancie Slovenska s agrokomoditami. To tu však už raz bolo! História odpovedá na mnohé otázky, ktoré si pravdepodobne so spoločnou agrárnou politikou kladieme.
Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou má vplyv aj na agropotravinárskych producentov. Najmä v dôsledku zvyšovania cien energií rastú ceny vstupov všetkým výrobcom v agropotravinárskom priemysle. Zvyšujú sa ceny hnojív, navyše ceny komodít na svetových burzách výrazne rastú.
Európsky parlament (EP) v utorok v Štrasburgu odobril reformovanú verziu novej poľnohospodárskej politiky EÚ, na čom sa predtým dohodol s ostatnými inštitúciami EÚ.
Stropovanie pre členské štáty povinné nie je. Poslanci Európskeho parlamentu dnes v konečnom hlasovaní schválili reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá bude ovplyvňovať podobu poľnohospodárstva v členských krajinách európskeho bloku v päťročnom období od roku 2023 a určovať spôsob prerozdeľovania európskych poľnohospodárskych dotácií.
MAS: Na vidieku nezáleží! Navýšenie spolufinancovania podpory pre rozvoj vidieka o 285 miliónov eur, ktoré 21. júla spoločne ohlásili Ministerstvo financií SR a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR považuje Národná sieť miestnych akčných skupín (NS MAS) SR za nedostatočné a označuje ho ako výsmech slovenského vidieka.
Na ekoplatby je od roku 2023 vyčlenená štvrtina prostriedkov pre I. pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. Pôjde o náhradu greeningových platieb, ktoré poľnohospodári dostávajú v aktuálnom období v rámci Jednotnej platby na plochu (SAPS). Pokiaľ získanie platieb na greening je viac-menej automatické, pri ekoplatbách v novom programovom období dôjde k výrazným zmenám a zvýšeniu náročnosti pre ich čerpanie.
Nová úroda slovenských zemiakov je opäť tu. S ňou sa spája už tradičná akcia Deň zemiakového poľa. Tohtoročného 21. „Ako predseda zväzu som veľmi vďačný za podporu zo strany ministerstva. Je dôležité, aby sme výmery ďalej zvyšovali a tým zabezpečili potravinovú sebestačnosť. Sektorové intervencie, ktoré môžeme využívať cez organizácie výrobcov, sú v tomto smere veľkým krokom vpred,“ uviedol na tlačovej konferencii 19. 6. „Zemiaky sú strategickou plodinou, ktorá má na Slovensku dlhú tradíciu. Dnes sa pestujú približne na 6 000 hektároch pôdy, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 600 hektárov. Je to dôkaz, že podpora, ktorú nastavujeme, funguje. Slovensko všeobecne zaznamenáva rastúci záujem o pestovanie zemiakov. Produkcia zemiakov je ale čoraz náročnejšia, riskantnejšia a drahšia. V roku 2024 podľa Jozefa Šumichrasta zaznamenali pestovatelia vyššie ceny sadby a menšiu dostupnosť drobnejších sadbových zemiakov. Po piatich rokoch každoročného úbytku pestovateľských plôch zemiakov zaznamenal zväz v roku 2024 nárast pestovateľských plôch o 12,4 %. Avšak na zabezpečenie domácej spotreby je vzhľadom na nízku produkciu potrebné doviezť zemiaky, vrátane výrobkov, v objeme minimálne 170,0 tis. ton. Podiel dovozu na celkovej ponuke sa odhaduje na 45,3 %. Deň zemiakového poľa 2025 sa pre odbornú verejnosť konal 20. 6. Na poli v oblasti Novej Dedinky organizátori pripravili obľúbené pokusné políčka so 60-timi odrodami zemiakov. "Pokusy sú tento rok veľmi pekné, posúdiť môžete porasty aj vykopané zemiaky. Takto si na vlastné oči môžete porovnať a vybrať sadbu pre budúci rok. Podľa J. Šumichrasta vieme zemiakarstvo na Slovensku posunúť správnym smerom len cestou neustálej spolupráce medzi zväzmi, ministerstvom či ÚKSÚP-om.
Spoločná poľnohospodárska politika (SPP) vytvára príležitosti pre slovenských poľnohospodárov a obce, ktoré hľadajú spôsoby, ako zvýšiť svoju sebestačnosť a konkurencieschopnosť. SPP ponúka jedinečnú príležitosť na podporu miestnych výrobcov a obcí, ktoré chcú zlepšiť svoje sebestačné možnosti a konkurencieschopnosť.
Prostredníctvom opatrenia Leader môžu prvovýrobcovia a obce získať financie na vytvorenie miestnych obchodov. Tieto obchody nielenže prispejú k rozvoju miestnej ekonomiky, ale tiež podporia udržateľnosť a posilnia vzťah medzi výrobcami a občanmi. Prostredníctvom programu Leader môžu prvovýrobcovia získať podporu na zriadenie miestnych obchodov a výrobu produktov priamo od farmárov či chovateľov. Tieto projekty majú potenciál posilniť regionálnu ekonomiku a prehĺbiť vzťah medzi výrobcami a obyvateľmi. Okrem toho sú k dispozícii aj projektové podpory na vybudovanie výroby miestnych produktov, ktoré sú určené pre prvovýrobcov, teda poľnohospodárov alebo pre živočíšnu výrobu.
SPP navyše podporuje konkurencieschopnosť slovenských farmárov prostredníctvom projektov zameraných na inštaláciu fotovoltaických zariadení. Tieto solárne panely pomôžu farmárom znížiť náklady na energiu a zároveň umožnia udržateľné a ekologické hospodárenie. Výhody fotovoltaiky môžu využiť aj obce, ktoré sa rozhodnú spolupracovať s miestnymi výrobcami.
Kľúčovým aspektom udržateľného poľnohospodárstva je regeneratívne hospodárenie, ktoré pomáha farmárom nielen znižovať náklady o 30-40 % vďaka nižšiemu spracovaniu pôdy, ale aj žiadať o emisné certifikáty. Tieto certifikáty sú ďalším možným zdrojom príjmu, keďže podporujú opatrenia na zachytávanie uhlíka, čo je dôležitý krok k zníženiu dopadov klimatických zmien. Regeneratívne poľnohospodárstvo však nejde len o ekonomické prínosy. Tento prístup pomáha pôde lepšie absorbovať zrážky, čo je obzvlášť dôležité pri nadmerných dažďoch, ktoré môžu byť následkom klimatických zmien.
Pre koronakrízu je ohrozený zber prvej úrody. Z Čiech k nám na žatvu chodili napríklad kombajny. Možno nebudú vedieť prísť. Rovnako ich obslužný personál, ktorý by musel ísť pri prekročení hraníc do karantény. Vzhľadom k tomu, že ostatné členské štáty Európskej únie už zvažujú niektoré reštrikčné opatrenia vo vzťahu k dovozu či vývozu potravín, tak potravinová sebestačnosť Slovenska začína naberať na úplne inom význame.
Jeden zo základných dôvodov, prečo nie sme sebestační a prečo vidiek nie je výkonný je, že dlhodobo zaostávame v podpore štátu. Od vstupu do Európskej únie je štátna podpora jednou z najmenších v únii. A v PVV sa o štátnej podpore poľnohospodárom hovorí len, že budú podporovaní zo štátneho rozpočtu, ale pri zachovaní rozpočtovej zodpovednosti.
Útvar hodnoty za peniaze pri ministerstve financií však na základe revízie výdavkov konštatoval, že verejných peňazí je v našom pôdohospodárstve dostatok. Pri prepočte dotácií na hektár poľnohospodárskej pôdy sme len mierne pod priemerom Únie, ale produktivitu máme na chvoste. Nie je teda naozaj problém v tom, na čo peniaze využívame?
Máme pripravené konkrétne opatrenia aj pre koronavírus, aj pre zvýšenie potravinovej sebestačnosti, ktoré sa dajú v tomto období veľmi rýchlo zaviesť do praxe. Spoločnosť a hlavne kompetentní by si mali uvedomiť, že my nechceme byť sebestační, aby sme tu mali iba slovenskú čokoládu alebo konzervy. Napríklad cestoviny z Talianska alebo bravčové mäso, ktoré musíme dovážať pomaly až zo Španielska či Belgicka. Samozrejme to naštartujeme zo dňa na deň.
Pre technologický pokrok je zásadou, aby sme podporovali živočíšnu a špeciálnu výrobu v maximálnej možnej miere, to znamená, že ten, kto má tieto zložky výroby, musí dostať viac peňazí ako ten, ktorý má tri, štyri plodiny a mulčuje. Koncepcia ide ruka v ruke so strategickým plánom, ktorý musíme vypracovať pre nové programovacie obdobie. Čiže poďme si na to sadnúť.
Už v tejto chvíli si dovolím povedať, že určite áno. Klimatické zmeny sú veľký problém. Tie suchá boli cyklicky možno raz desať rokov. Preto už chceme zriadenie takzvaného rizikového fondu, do ktorého by prispievali aj poľnohospodári aj štát, aby sme boli na sucho pripravení.
Poľnohospodári určite sú pripravení do fondu prispievať. Dôležité bude, akým pomerom. Ideálna suma by bola každoročne 30 miliónov eur. Polovicou by prispievali poľnohospodári, polovicu štát. Diskusia o tom mala začať obrazne už včera. Pokiaľ viem, rizikový fond na ministerstve je pripravený. Čo nám vadí je to, že to bolo urobené „o nás bez nás“.
Je výrazné sucho a vplýva to na kompletne všetky plodiny u nás, či je to cukrová repa, jačmeň, zelenina. Ovocie predtým postihli aj mrazy.
Časová os: Spoločná poľnohospodárska politika
tags: #spolocna #polnohospodarska #politika #zemiaky