Konzumácia mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku.
Vývoj konzumácie mäsa na Slovensku
Slovák zje za rok približne 70 kilogramov mäsa. Jeho spotreba vzrástla za ostatných päť rokov o takmer 37 %. Pandémia nového koronavírusu túto tendenciu výrazne neovplyvnila. Slováci jedia čoraz viac mäsa, pričom spotreba sa dostáva na úroveň západných krajín. Dôvodom je zlepšujúca sa situácia v slovenských domácnostiach, ktoré si doprajú viac. Platí, že čím má rodina vyšší disponibilný príjem, tým väčšia je aj spotreba mäsa a mäsových výrobkov.
V deväťdesiatych rokoch spotreba mäsa a mäsových výrobkov na Slovensku výrazne klesla, dnes opäť stúpa. V roku 2019 bola celková spotreba mäsa 69,3 kg na obyvateľa, čo bolo o 5 kg (7,8 %) viac ako v roku 2018 a až o 37 % viac ako v roku 2015. Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso, ktoré od roku 2015 zaznamenalo priemerný medziročný nárast spotreby o 117,6 percentuálneho bodu (p.b.), a bravčové mäso s priemerným medziročným nárastom spotreby o 1,5 p.b.
V roku 2021 bola na Slovensku celková spotreba mäsa 71,1 kg na obyvateľa, z čoho bravčovina tvorila viac ako polovicu, konkrétne 40 kg. Od roku 2015 do roku 2021 narástla jej spotreba o desať kilogramov.
V konzumácii mäsa sa Slovensko dostáva nad priemer 27 krajín EÚ, pričom spotreba na hlavu je na Slovensku asi dvakrát vyššia než celosvetový priemer.
Vysokú spotrebu mäsa na obyvateľa majú napríklad Nemecko (88,4 kg) a Rakúsko (95,3 kg). Priemerný Čech si dopraje viac ako 82 kg mäsa za rok, Poľsko 80,2 kg a Maďarsko 71,2 kg.
Oproti roku 2018 sa v roku 2019 znížila spotreba masla (8,8 %), kyslomliečnych výrobkov (16,7 %) a konzumného mlieka (1,3 %), pšeničného pečiva (1,4 %) a chleba (1,3 %). Nevýrazné zmeny vo vývoji spotreby zaznamenala spotreba vajec, obilnín v hodnote múky a strukovín.
Vývoj konzumácie rôznych druhov mäsa v Európe
V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí. Vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.
Bravčové mäso
Bravčové mäso patrí k najobľúbenejším druhom mäsa v mnohých európskych krajinách a jeho spotreba je dlhodobo vysoká. Avšak, tento trend nebol vždy stabilný. Spotrebu bravčového mäsa ovplyvňovali faktory ako zmeny v životnom štýle, ekonomická situácia, zdravotné odporúčania či nárast záujmu o alternatívne zdroje bielkovín.
Celosvetová spotreba bravčového mäsa vzrástla o 77 % z 63,5 miliónov ton v roku 1990 na 113 miliónov ton v roku 2022.
Podľa dlhodobej prognózy bruselskej komisie bude produkcia a spotreba bravčového mäsa naďalej klesať.
Hovädzie mäso
Hovädzie mäso, hoci ho mnoho európskych krajín považuje za dôležitú súčasť jedálnička, prešlo rôznymi fázami poklesu a rastu spotreby. Tieto výkyvy boli ovplyvnené faktormi, ako sú ekonomické krízy, rastúce náklady na produkciu, environmentálne otázky a meniace sa stravovacie preferencie.
Celosvetovo sa pozoruje pokles spotreby hovädzieho mäsa. V 60. rokoch 20. storočia hovädzie mäso predstavovalo takmer 40 % spotreby mäsa, teraz je jeho svetový podiel menší ako 20 %.
Komisia predpokladá pokles produkcie hovädzieho mäsa o 8 % do roku 2031.
Hydinové mäso
Hydina, najmä kuracie mäso, sa v priebehu času stala čoraz populárnejšou alternatívou k iným druhom mäsa, a to vďaka jej dostupnosti, nižšej cene a vnímaniu ako zdravšej voľby. Na nárast spotreby hydiny mali vplyv aj zmeny v stravovacích návykoch, vyšší dopyt po chudších zdrojoch bielkovín a posun smerom k ľahšie stráviteľným potravinám.
Hydinové mäso zaznamenalo v rokoch 1990 až 2022 nárast o 287 %.
Priemerná spotreba hydinového mäsa na obyvateľa v EÚ sa má do roku 2031 zvýšiť o 1,3 kg na 24,8 kg.
Ovčie mäso
Ovčie mäso, hoci tradične menej konzumované ako bravčové či hovädzie, má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba ovčieho mäsa sa však v priebehu rokov menila v dôsledku faktorov, ako sú demografické zmeny, ekonomická dostupnosť a rastúci záujem o udržateľné stravovanie.
Ostatné druhy mäsa
Ryby a morské plody, ktoré sú tradičnou súčasťou stravy v prímorských oblastiach, zažívajú rastúci záujem aj v iných častiach kontinentu, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam a odporúčaniam odborníkov na výživu. Na spotrebu rýb a alternatívnych druhov mäsa vplývali trendy ako rastúci záujem o pestrú a vyváženú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa.
V posledných rokoch sa mierne zvyšuje spotreba rýb, ktorá v roku 2009 vzrástla o 0,3 kg na 6,2 kg, čo je však stále pod európskym priemerom, ktorý sa pohybuje okolo 11 kg na rok.
Faktory ovplyvňujúce spotrebu mäsa
Spotreba mäsa je ovplyvnená komplexnou kombináciou faktorov, ktoré sa navzájom prelínajú a menia v priebehu času.
Ekonomické faktory
Cena mäsa je významným faktorom ovplyvňujúcim jeho spotrebu. V posledných rokoch ceny mäsa rástli, čo sa prejavilo aj na Slovensku. Kilogram karé zdražel o 1,66 eura, pliecko, stehno či bôčik o štvrtinu. Kurča zdraželo zhruba o euro. Väčšina slovenských kupujúcich je citlivejšia na cenu a vyčkáva na akcie, ktoré znižujú cenu v rozmedzí od 20 do 30 percent.
Ceny naprieč Európou po mesiacoch pokoja opäť rastú, pričom najviac k tomu prispeli energie, potraviny a služby.
Preferencie spotrebiteľov
Kvalita a pôvod zo Slovenska sú dva najdôležitejšie faktory, podľa ktorých sa spotrebitelia rozhodujú pri nákupe potravín. Slováci a Slovenky chodia nakupovať najčastejšie do hypermarketov, stúpa však záujem o malé predajne a trhoviská. Ako zdroj informácií o výrobku slúži pre spotrebiteľov najmä obal.
Ľudia spohodlneli a najmä v ostatnom čase každý nákup preratúvajú do posledného centa. Šetria na elektrine, neoplatí sa im mäso strkať do mrazničiek. Nakúpia si to, čo ponúknu obchody v akciách.
Zdravotné aspekty
Meniace sa povedomie o vplyve konzumácie mäsa na zdravie tiež ovplyvňuje spotrebiteľské rozhodnutia. Obsiahle štúdie a metaanalýzy zo západných krajín ukazujú, že úmrtnosť je o niečo vyššia pri ľuďoch, ktorí konzumujú vysoké dávky červeného a spracovaného mäsa. Nadmerná konzumácia spracovaného mäsa zvyšuje riziko kolorektálneho karcinómu.
Rekordne vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percenta opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave aj na úkor kvality. Polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo. Zaraďovanie lacných fast foodov do stravy môže mať do budúcna na naše zdravie fatálne následky.
Konzumácia lacných potravín môže mať negatívny vplyv na zdravie. Spracované potraviny, polotovary a fast foody sú často kombináciou - chutné, kalorické a zároveň lacné, pretože sú z menej kvalitných zdrojov.
Environmentálne aspekty
Produkcia mäsa má významný vplyv na životné prostredie, vrátane emisií skleníkových plynov, odlesňovania a znečistenia vody. Rastúce povedomie o týchto environmentálnych dopadoch vedie niektorých spotrebiteľov k znižovaniu spotreby mäsa alebo k uprednostňovaniu udržateľnejšie produkovaného mäsa.
Súčasný systém výroby potravín a stravovania vytvára ekvivalent ~ 13,7 miliárd metrických ton oxidu uhličitého (CO2 ekv.), tj. 26 % emisií skleníkových plynov.
Pri produkcii kilogramu hovädzieho mäsa sa emituje 60 kg skleníkových plynov (ekvivalenty CO2). Jahňacie mäso a syr ich emitujú viac ako 20 kg na kilogram, pri hydine či bravčovom mäse je to 6 a 7 kg na kilogram.
Dôsledky pre spotrebiteľov a výrobcov
Finančná situácia a zdravotné riziká
Rekordne vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percenta opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave aj na úkor kvality. Polovica Slovákov kupuje len najlacnejšie jedlo. Práve zaraďovanie čoraz viac lacných fast foodov do našej stravy môže mať do budúcna na naše zdravie fatálne následky.
Konzumácia lacných potravín môže mať negatívny vplyv na zdravie. Spracované potraviny, polotovary a fast foody sú často trojkombináciou - chutné, kalorické a zároveň lacné, pretože sú z menej kvalitných zdrojov.
Potravinová bezpečnosť a konkurencia
Spomedzi krajín Únie je Slovensko dokonca druhé najhoršie v potravinovej bezpečnosti. Rebríček hodnotí cenovú dostupnosť potravín, ich fyzickú dostupnosť a stabilitu ponuky, kvalitu a bezpečnosť a napokon aj ohrozenie produkcie potravín v dôsledku klimatických zmien. Slovensko zlyháva najmä v ukazovateli fyzickej dostupnosti a stability ponuky potravín.
Slovenský trh s mäsom čelí silnej konkurencii zo strany dovozu. V roku 2017 zverejnila EMA - Európska lieková agentúra výskyt zvyškov antibiotík v bravčovom mäse. Kým v slovenskej bravčovine namerali 43,2 miligrama, v poľskej tri razy toľko, v nemeckej takmer päťnásobok toho, čo v slovenskej.
Podpora domácich produktov a udržateľnosť
Podiel slovenských a zahraničných potravín na pultoch obchodov je nevyvážený. Z piatich potravín, ktoré sú vystavené na pultoch obchodov, sú tri dovezené zo zahraničia a iba dve sú slovenské.
Výrobcovia mäsa sú čoraz viac tlačení k tomu, aby prijali udržateľnejšie výrobné postupy, ktoré minimalizujú environmentálne dopady. To môže zahŕňať zníženie emisií skleníkových plynov, zlepšenie hospodárenia s vodou a pôdou a podporu dobrých životných podmienok zvierat.
Budúcnosť spotreby mäsa
Otázky udržateľnosti budú v nasledujúcom desaťročí čoraz viac ovplyvňovať produkciu a spotrebu mäsa v Európskej únii. Bruselský úrad nepredpokladá, že by sa laboratórne mäso stalo v najbližších desiatich rokoch konkurentom, keďže existujú problémy s akceptáciou zo strany spotrebiteľov a cenou. Rastlinné alternatívy mäsa pravdepodobne nadobudnú na význame.
Komisia predpovedá rozdielny vývoj pre jednotlivé druhy mäsa. Priemerná spotreba hydinového mäsa na obyvateľa sa má do roku 2031 v porovnaní s referenčným obdobím zvýšiť o 1,3 kg na 24,8 kg. Bravčové mäso bude na druhej strane pravdepodobne jedným z porazených, pričom sa očakáva pokles spotreby o 1,5 kg na 32,0 kg. Podobná situácia je aj pri hovädzom mäse s predpokladaným poklesom produkcie o 8 % na 6,6 mil. ton.