Strmuľka inovaťová: Všetko, čo potrebujete vedieť o zbere, spracovaní a príprave

Zber húb je pre mnohých vášnivých hubárov koníčkom, ktorý prináša nielen radosť z úlovku, ale aj možnosť spoznávať krásy lesa. Medzi obľúbené jesenné huby patrí aj strmuľka inovaťová (lat. Clitocybe nebularis), ktorá sa vyskytuje aj na Slovensku. Mnohí ju zbierajú a používajú v kuchyni, no niektorí voči nej majú rešpekt. V tomto článku sa pozrieme na to, ako strmuľku inovaťovú správne zbierať, spracovať a pripraviť, aby ste si mohli vychutnať jej jedinečnú chuť a vôňu.

Huba je z hľadiska prírody jedno. Keby sme ju nenašli, zhnila by. Jej korienky sa poškodiť nedajú. Huby je lepšie vyberať a neodrezávať preto, že môžete natrafiť práve na muchotrávku zelenú, ktorá vyzerá ako plávka. Najdôležitejší znak muchotrávky zelenej je taký „pohárik“ z ktorého vyrastá. Ak ten zostane v zemi, ani si nevšimnete, že sa vám taká huba popri šampiňónoch a plávkach primotala do košíka. Preto je dobré vybrať ich zo zeme celé.

Zber strmuľky inovaťovej

Pri zbere húb je dôležité byť opatrný a zbierať len tie, ktoré s istotou poznáme. Ak si nie ste istí, radšej hubu nechajte v lese. Pri strmuľke inovaťovej si všímajte tieto znaky:

• Masitosť plodnice
• Sivastý nádych
• Zvláštna, nezameniteľná aróma
• Zhrubnutý kyjačkovitý hlúbik na báze

Je dôležité tiež vedieť, že medzi strmulkami bielej a bledej farby sú aj prudko jedovaté druhy, takže opatrnosť je na mieste. Strmuľka inovaťová (lat. Strmuľka inovaťová má väčšinou mohutnejšie plodnice. Klobúk je 5 - 15 cm široký (výnimočne aj viac ako 20 cm široký), za mladi klenutý, s podvinutým okrajom, neskôr plochý, hladký, za vlhkého počasia tmavosivý až sivohnedý, za sucha bledosivý alebo belavo sivohnedý, najprv na celom povrchu, neskôr iba v strede oinovatený. Lupene sú široké 3 - 7 mm, husté, mierne zbiehavé na hlúbik, najprv belavé, neskôr okrovokrémové s hnedastým odtieňom. Hlúbik je 6 - 10 cm dlhý, 1,5 - 3 cm hrubý, valcovitý, dolu zhrubnutý, hladký alebo vláknito ryhovaný, belavý, sivastý až jemne hnedastý, za mladi plný, neskôr vatovito vypchatý, v starbe často rúrkovitodutý. Dužina je v klobúku mäsitá, v mladosti tvrdá, neskôr mäkká, v hlúbiku najprv vatovitá, ale pružná, neskôr vláknitá, v celej plodnici trvale belavá, zamladi veľmi aromatická (podľa niektorých vonia po múke, podľa iných ako pomarančové kvety) v starobe nepríjemne plošticovo páchnuca, s neutrálnou až kyslastou chuťou. Výtrusy sú krátko elipsoidné, hladké, bezfarebné, 6 - 8 × 3 - 4 μm veľké.

Plodnice strmuľky inovaťovej vyrastajú od konca septembra do novembra, zvyčajne vo veľkých húfoch, často v čarokruhoch, v listnatých aj v ihličnatých lesoch (niekedy aj parkoch a záhradách). Rastú najmä v hlbokom lesnom humuse medzi opadaným lístím a ihličím. Pre jej charakteristický celkový výzor, sfarbenie a špecifický pach je možnosť zámeny s inou hubou len málo pravdepodobná. Niekedy sa však vyskytujú plodnice, ktoré sú celé biele, ako na klobúku, tak aj na hlúbiku, iba lupene sú trochu žltkasté (túto odrodu opísal dánsky mykológ J. E. Lange ako var. alba Lange). Najmä túto bielu odrodu, by bolo možné ľahko zameniť s prudko jedovatou hubou, hodvábnicou veľkou, ktorá je približne rovnaká veľká, niekedy takmer biela, ináč olovovosivej farby. Lupene má však neskôr ružové, oblúkovito pripojené na hlúbik a nezbiehavé. V rode strmuľka je i niekoľko prudko jedovatých, belavo sfarbených a menej mäsitých druhov s priemerom klobúka do 10 cm.

Úprava a konzumácia strmuľky inovaťovej

Strmuľka inovaťová je huba s výraznou arómou, ktorá nemusí každému vyhovovať. Niektorí ľudia ju prirovnávajú k vôni hlivy alebo zeme, iným pripomína pižmo. Ak vám vôňa strmuľky prekáža, môžete ju pred prípravou krátko povariť a vodu zliať. Tým sa aróma zmierni.

Pri zbere húb je dôležitá dostatočná tepelná úprava. Ako je to však pri sušení húb? V suchom byte nemám problém, keď ich dobre presušené zavriem do sklenej fľaše s umelohmotným viečkom. Ak však máte vlhký byt, môže problém nastať, keď budete fľašu často otvárať. Huby nasávajú vzdušnú vlhkosť, tá v nich zostane a môžu začať plesnivieť. Vo vlhkom byte je naozaj lepšie mať ich v papierovom vrecúšku, aby huby dýchali. Potom sú však náchylné na mole a chrobáky. Najlepšie je preto mať ich usušené v dobre uzatvorenej nádobe. Pretože už vtedy, keď si ich prinesiete z lesa, sú v nich nakladené rôzne vajíčka. Riešim to tak, že čerstvo usušené huby v igelitových vreckách dám na týždeň do mrazničky. Premrazenie zabije väčšinu chrobákov alebo vyliahnuté larvičky. Hubám to neuškodí. Niekto to robí tak, že ich dáva do rúry na 60 stupňov. Tam je však riziko, že ak neustriehne teplotu, trochu sa pripália a stratia vôňu. Ak zistíte, že vo fľaši sa v hubách usadili mole - zbadáte to podľa pavučiniek, netreba ich všetky vyhodiť. Stačí huby prebrať a čo je zdravé, dať do mrazničky.

Strmuľka inovaťová sa dá pripraviť na rôzne spôsoby. Je vhodná do polievok, omáčok, praženice, ale aj na zaváranie. Taktiež václavky sú vynikajúce na sterilizovanie, vznikne okolo nich rôsol, ktorý mnohým ľuďom veľmi chutí. Posledné roky sa mne osobne osvedčila zmes, v ktorej použijem drobné hríbiky, rýdziky, sliziak, plávku, pomedzi to červenú a zelenú papriku a cibuľku. Záleží od toho, čo v ten deň prinesieme z lesa. Napríklad lakovka ametystová má fialkovú farbu, ktorú si zachová aj po uvarení. Je to drobučká huba, ako špička. Zaváraninu môže ozvláštniť práve svojou peknou farbou.

Recepty so strmuľkou inovaťovou

Hubová polievka so strmuľkou

Ingrediencie:

• 500 g zemiakov
• 200 g strmuľky inovaťovej
• 1 cibuľa
• 1 kocka Maggi hubový vývar
• 2 lyžice zápražky
• Soľ, korenie

Postup:

1. Zemiaky ošúpte a nakrájajte na kocky.
2. Strmuľku očistite a nakrájajte na menšie kúsky.
3. Cibuľu ošúpte a nakrájajte nadrobno.
4. V hrnci zohrejte olej a opečte na ňom cibuľu.
5. Pridajte zemiaky a strmuľku a krátko opečte.
6. Zalejte vodou, pridajte kocku Maggi a varte, kým zemiaky nezmäknú.
7. Pridajte zápražku a povarte ešte 10 minút.
8. Osoľte a okoreňte podľa chuti.

Nakladaná strmuľka s kapustou a cibuľou

Ingrediencie:

• 500 g strmuľky inovaťovej
• 500 g kyslej kapusty
• 2 cibule
• Sladkokyslý nálev

Postup:

1. Strmuľku očistite a nakrájajte na menšie kúsky.
2. Kapustu nakrájajte na rezance.
3. Cibuľu ošúpte a nakrájajte na kolieska.
4. Všetky ingrediencie zmiešajte a naplňte do pohárov.
5. Zalejte sladkokyslým nálevom a sterilizujte 20 minút.

Pri príprave strmuľky inovaťovej je dôležitá dostatočná tepelná úprava. Huby by mali byť dôkladne prevarené alebo opečené. Nedostatočná tepelná úprava môže spôsobiť žalúdočné ťažkosti. Huby sú všeobecne trochu ťažšie na žalúdok, odporúča sa ich preto nejesť úplne do sýta, lebo sa môže stať, že si ich znechutíme. Huby sú naozaj ťažké na žalúdok, najmä keď sú v praženici. Podľa mňa je to práve preto najhorší spôsob prípravy húb. Kombinácia s tukom, cibuľkou a vajíčkami je ťažká. Je to dobrota a človek má potom tendenciu sa jej prejesť.

Liečivé účinky húb

Okrem kulinárskych vlastností majú huby aj liečivé účinky. Obsahujú množstvo zdraviu prospešných látok, ako sú vláknina, bielkoviny, glukány, vitamíny a minerály. Látka Účinky Glukány Aktivujú imunitný systém Vitamíny (D, B1, B2, C, A, B, E) Podporujú zdravie Lecitín Zabraňuje ukladaniu cholesterolu Minerály (vápnik, železo, draslík, meď, zinok, fosfor, mangán, selén) Podporujú správne fungovanie organizmu

Niektoré druhy húb, ako napríklad lesklokôrovka obyčajná (Ganoderma lucidum), sú známe svojimi liečivými vlastnosťami už po stáročia. V tradičnej čínskej medicíne sa používajú na liečbu rôznych ochorení a na predĺženie života. Aj strmuľka inovaťová môže mať pozitívny vplyv na zdravie. Obsahuje antioxidanty a protizápalové látky, ktoré môžu pomôcť chrániť organizmus pred poškodením.

Bezpečnosť pri zbere a konzumácii

Keď idem sama, nemám strach. Ale keď chodili s nami aj deti, bolo to iné. Dostali svoje vlastné košíčky a stále na mňa volali, či je huba dobrá. Potom zbierali čo chceli a doma sme to všetko prebrali. Raz sa však stalo, že dvaja ľudia z našej skupiny už boli unavení a pobrali sa domov. Vzali aj deti a doma navarili polievku aj z húb, ktoré nazbierali deti. Mysleli si, že sú už skontrolované. Našťastie sme prišli domov predtým než ju niekto ochutnal a polievka sa hneď vyliala. To sú presne tie náhody, keď môže prísť k nehode. Dieťa prihodí do košíka hubu a nepovie vám to. Preto ich treba vždy doma ešte raz skontrolovať.

Ešte jedna rada: Ak človek experimentuje s hubami, tak je dobré odložiť jednu porciu bokom, keby mu prišlo zle. Rozhodne netreba byť veľmi sebavedomý, ak totiž človek z nejakej huby aj nezomrie hneď, neznamená to, že nie je jedovatá.

Čo robiť pri otrave hubami?

Čo robiť, ak sme zistili, že nám začína byť zle? Voda a živočíšne uhlie. Ak idete k lekárovi, už ste pravdepodobne zvracali, tak je potrebné aj dopĺňať tekutiny. Treba vziať so sebou zvyšky jedla, ktoré zostali. Alebo stačí aj vybrať kúsky húb z koša, ktoré zostali z ich čistenia. To je ešte lepšie, sú čerstvé a dá sa mikroskopicky zistiť, o akú hubu približne ide. Je úplne niečo iné, keď zjete muchotrávku červenú alebo zelenú. Lebo napríklad liečba jedného otráveného človeka muchotrávkou zelenou stojí vraj nemocnicu toľko ako 90 iných pacientov. Aj preto každý lekár váha, či ide skutočne o smrteľne nebezpečnú hubu a má použiť drahý liek. Najlepšie je priniesť vzorku a lekár môže okamžite nasadiť potrebnú liečbu.

Huby na Slovensku: Oblasti a druhy

Ak sa to dá nejakým spôsobom rozdeliť, ktoré oblasti Slovenska sú bohaté na aké huby? Je to napríklad tak, že v horách rastie viac dubákov a v lesoch zase suchohríby, bedle a modráky? Trebárs smrčky, ktoré sú na jar veľmi obľúbené, sa vyskytujú najviac v okolí Dunaja, v lužných lesoch a napríklad na juhu východného Slovenska. Rýdziky sú zase viazané na smrekové lesy, a tie sa najčastejšie objavujú napríklad v Tatrách. Na Slovensku najobľúbenejšie dubáky nazbierate v podstate hocikde, od Šiah až po Oravskú Polhoru. Václavky nájdete skôr v listnatých lesoch a v dubinách. Na Štiavnických vrchoch a na Poľane rastie húb veľa, ale keď je horší rok, chodí sa za nimi na sever. Tam ak prší, rastú od Petra a Pavla celé leto a jeseň.

História hubárstva a vzdelávanie

Určite existujú zmienky o tom, akým spôsobom sa huby využívali kedysi v kuchyni. Boli významným zdrojom obživy v časoch, keď bolo jedla málo. Na Slovensku zhruba v druhej polovici 19. storočia. Najstaršie položky, ktoré máme v herbári, sú od mykológov Kmeťa, Kalchbrennera a Greschika. Máme vzorky z roku 1860 a niektoré práce sú ešte staršie.

V Čechách existuje veľa výstav húb, na výstavy ich nosia aj samotní hubári. Výstavy sa robia po celom Slovensku, len tento rok to zatiaľ nevyzerá príliš ružovo. Organizujú ich v Žiline, v Liptovskom Mikuláši, v Trenčíne mali nedávno malú výstavu, vo Zvolene, v Košiciach, v Prešove... Skrátka všade, kde sa nájdu nadšenci. My sme tohto roku v Bratislave výstavu zrušili. Mala byť pred dvoma týždňami, žiaľ, nie je šanca niečo vystavovať. Jedine, že by sme si z Čiech doviezli. Ľuďom, ktorí si nie sú istí, by možno pomohli akési odborné semináre pre laickú verejnosť. V Bratislave robíme takéto semináre v zime, v januári alebo vo februári. Na stránkach múzea je vždy oznam, kedy sa tieto akcie konajú. Ale robia sa aj vo Zvolene a v Banskej Bystrici, aj v Košiciach. Za socializmu sa robili mykologické kurzy, plný autobus ľudí sa odviezol do Tatier a učili sa tam zbierať a spoznávať huby. Vtedy ale na to boli určené peniaze, boli podnikové chaty, kde sa dalo ubytovať. Dnes už by to bolo pre účastníkov dosť nákladné. Párkrát sme sa aj snažili pred výstavou zorganizovať vychádzku, ale je to ťažké pre počasie, ktoré sa nedá zaručiť. Pred dvoma rokmi sme napríklad v botanickom ústave SAV robili hubársky kurz určený členom mykologickej spoločnosti. Tam sa učili, ako si urobiť preparát, a ako huby skúmať pod mikroskopom.

Etika v lese

Neplatí to len o hubách, ale všeobecne. Keď sa človek vracia z lesa, nemalo by byť poznať, že tam bol. Ja sa snažím, aj keď orezávam a čistím hríby, zahrabať zvyšky pod mach, aby mal človek aspoň lepší pocit. Nerobte neporiadok, nezahadzujte odpadky, veďte deti k tomu, aby huby neničili, nekopali do nich. A najdôležitejšie je - nebuďte „chamtivý“. Sme v lese na návšteve a chceme tam prísť aj druhý raz. Ak človek ide na návštevu, tiež tam nerobí neporiadok, lebo by ho už nabudúce nepozvali. Nesnažte sa z lesa odniesť tony húb. Lesy naše nápory ešte nejaký čas vydržia, ale ktovie dokedy...