Voda je základnou zložkou života a jej symbolika sa dotýka všetkých vrstiev existencie. Bez vody je život nemožný. Voda nás osviežuje a obnovuje. Právom sa teda môžeme pýtať, čo symbolizuje strom zasadený pri vode a prečo je táto predstava tak často spomínaná v biblických textoch. Strom pri vode sa stáva mocným symbolom v mnohých kultúrach a náboženstvách, predstavujúc život, vieru a hojnosť.
Blažený človek ako strom pri vode
Žalm 1 nás pozýva rozjímať nad Pánovým zákonom. Blažený človek je pripodobnený k stromu, ktorý má korene pri vode. „Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša ovocie v pravý čas, a jeho lístie nikdy nevädne; darí sa mu všetko, čo podniká”. Tento obraz evokuje stabilitu, vitalitu a neustály rast. Takýto strom nie je závislý od náhodných zrážok, ale má stály prísun životodarnej vlahy.
Aby sa naše skutky mohli rozkošatieť a priniesť hojné ovocie lásky, radosti, pokoja, zhovievavosti, láskavosti, dobroty a vernosti, potrebujeme byť ako stromy pri potoku. To znamená mať silné zakorenenie v Kristovi a neustály prísun živín - živý chlieb a živú vodu. „Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti.”
Bezbožní ako pleva
Naopak, bezbožný človek je prirovnaný k pleve, ktorú vietor ženie pred sebou. Nemá korene ani vodu a preto nemôže prinášať žiadne ovocie. Bezbožní ľudia nežijú podľa Pánovho zákona. Ich nádej je ako pleva, ktorú vietor odnáša, ako tenká pena, rozohnaná víchricou, sťa dym, ktorý vietor odveje.
Jeremiáš a strom zasadený pri vode
Prorok Jeremiáš vo svojich proroctvách často používa obraz stromu zasadeného pri vode, aby ilustroval požehnaný život v Božej priazni. Krajina Izraela často trpela nedostatkom zrážok, a preto bolo zavlažovanie polí prostredníctvom siete vodných kanálov nevyhnutné. Jeremiáš sa snažil presvedčiť kráľa aj ľud, aby sa v beznádejnej situácii prestali spoliehať na vonkajšie mocnosti a namiesto toho stavili na vernosť Bohu. Krajina stála pred katastrofou, čakala ich zdrvujúca porážka. A pritom mali skúsenosť, že to ide aj inak. Ich predkovia boli verní Bohu a práve preto dosiahli to, čo dosiahli.
V tomto kontexte, keď sa Izraeliti ocitli v zajatí, stratili všetko a len žili. Prorok Jeremiáš jasne ukázal dôsledky odklonu od Boha. Bez Boha budeš živiť. S Bohom budeš ako strom, zasadený v dobrej pôde pri vode. Toto je múdroslovný výrok, ktorý je spojený s konkrétnou situáciou blížiaceho sa Božieho súdu nad Judskom.
Symbolika vody v biblickom kontexte
Židovsko-kresťanské náboženstvo vidí vo vode zdroj nového života. Cez vody Červeného mora Boh vyviedol izraelský národ na slobodu. Cez vody Jordánu Boh priviedol svojich vyvolených do Kanaánu. Cez vody krstu, Boží ľud vstupuje do novej krajiny, kde bude spravodlivosť a pokoj. Proroci predpovedali, že budúce očisťovanie vytvorí nové srdce a nového Ducha.
Voda fascinuje mnohých autorov kníh, skladateľov piesní či básnikov. Človek sa s vodou stretáva od svojho narodenia až do posledného dňa svojho života. Voda nás teda sprevádza počas celého života, hoci si to ani neuvedomujeme. Voda má aj vlastnú cirkuláciu, ktorá je mimo našej kontroly. Dážď, ktorý padá na zem, nám pripomína, že stvorenie je dar, zverený človeku. Ak sa niekto snaží získať nadvládu nad vodou, základné práva človeka sú potláčané. Voda určuje aj etickú stránku človeka.
Strom ako obraz životodarnej sily
Strom je obrazom životodarnej sily, ktorou Stvoriteľ obdaroval stvorenie. Charakteristickým znakom všetkých stromov je dávanie. Samy pre seba si nič neberú - okrem nevyhnutných živín z pôdy. V biblickom kontexte, konkrétne v príbehu o stvorení, sa spomínajú dva stromy: strom života a strom poznania dobra a zla. Strom sa v hebrejčine povie etz, čo znamená rada a sila (moc).
Aby sa naše skutky rozkošatieť a priniesť hojné ovocie, potrebujeme byť ako stromy pri potoku - mať silné zakorenenie v Kristovi a neustály prísun živín. No hlavným protagonistom, prototypom - stotožneným s podstatou stromu - je sám Ježiš. Celý život dával, vyučoval, uzdravoval, kriesil, napĺňal, sýtil - až nakoniec dal seba samého.
Prvé kresťanské spoločenstvo a varovania
Skutky apoštolov opisujú prvé kresťanské spoločenstvo, ktoré žilo v jednote a láske. Avšak, o niekoľko rokov neskôr, Zjavenie Jána odhaľuje, že mnohé cirkvi stratili svoju prvotnú lásku a horlivosť. Listy Korintským a Galaťanom tiež odhaľujú problémy, ktoré sa vyskytli v prvých kresťanských spoločenstvách, ako boli roztržky a nesvár.
Ježiš nás varoval pred úpadkom viery v podobenstve o rozsievačovi. Niektoré semená padli na okraj cesty, iné na skalnatú pôdu, ďalšie medzi tŕnie. Iba semená, ktoré padli do dobrej pôdy, priniesli úrodu. Toto podobenstvo nám pripomína, že musíme byť opatrní a chrániť našu vieru pred vonkajšími vplyvmi a vnútornými slabosťami.
Pokánie a obnova
Ježiš nám dáva krásny nástroj na obnovu nášho vzťahu s Ním: pokánie. Pokánie je odvrátenie sa od hriechu a navrátenie sa na cestu k Bohu. Je to vstúpenie späť do vzťahu s Ním. Aj keď pokánie môže byť ťažké, keď si uvedomujeme svoju vinu, Ježiš nás povzbudzuje, aby sme utekali k Nemu, povedali Mu o svojich hriechoch a nechali Ho, aby nás očistil a obnovil.
Pri najbližších prechádzkach si skúsme uvedomiť, že stromy nás sprevádzajú od začiatku po koniec života. Drevená kolíska - drevená truhla. Buďme uprostred týchto krajných bodov stromom my sami - neustále napojení na prameň, z ktorého budeme čerpať vodu s radosťou a potrebné živiny (milosti). Dávajme - a to vrchovato.
