Šťuka severná (Esox lucius) je jedným z najznámejších sladkovodných dravcov v Európe a patrí medzi dravé ryby z čeľade šťukovitých. Tento druh fascinuje rybárov už od nepamäti svojou veľkosťou, agresívnym správaním a schopnosťou prežiť v rôznych podmienkach. Je to ryba, ktorá hrá dôležitú úlohu v ekosystémoch sladkovodných vôd a jej lov predstavuje pre rybárov nielen výzvu, ale aj neopakovateľný zážitok.
Biológia a vzhľad
Šťuka severná má typické pretiahnuté telo, ktoré je prispôsobené rýchlym výpadom na korisť. Je to ryba s valcovitým, silne pretiahnutým telom a dlhou hlavou, ktorá môže tvoriť až tretinu dĺžky tela. Na hlave dominuje široká, špicatá tlama pripomínajúca zobák s mohutnými ozubenými čeľusťami, ktoré vie doširoka otvoriť. Čeľuste, podnebné kosti a jazyk sú silne ozubené, pričom zuby sú mierne zahnuté dovnútra, čo znemožňuje koristi uniknúť. Po opotrebovaní sa tieto zuby nahradzujú. Chrbtová plutva je posunutá až na úroveň análnej plutvy a spolu s chvostovou plutvou vytvárajú veľkú plochu, ktorú šťuka využíva na extrémne zrýchlenie pri útoku na korisť. Na lícach má drobné šupiny. Farebnosť je variabilná a závisí od prostredia, v ktorom žije. Chrbát je väčšinou zeleno-hnedastý alebo hnedavý či zelenavý, boky sú svetlejšie s tmavými priečnymi pruhmi alebo škvrnami, ktoré sú u každého jedinca unikátne. Brucho je belavé až žltavé alebo špinavo biele. Oko je žlté, plutvy tmavšie a priečne pruhované. Jednoročné ryby na pobrežiach s bohatým porastom rastlín sú zväčša svetlozelené, čo im pomáha maskovať sa.
Veľkosť a rast
Šťuka rastie veľmi rýchlo a je nenáročným a adaptabilným druhom. Rast je rýchly a závislý od prostredia. Môže dorásť do hmotnosti 50 kg a dĺžky 160 cm. V slovenských podmienkach bežne dorastá do 15 kg a dĺžky 120 cm, no bežne ulovené exempláre sú menšie, väčšinou medzi 50 až 90 cm. V niektorých prípadoch môže dosiahnuť dĺžku až 1,5 metra a hmotnosť 35 kg. V rámci chovu na slovenských rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2. alebo 3. roku života (1000 g - 3500 g). Priemerná hmotnosť šťuky s dĺžkou 100 cm v dobrej kondícii je približne osem kilogramov. Napriek tomu sa v evidencií najväčších novodobých úlovkov šťuky na Slovensku figuruje ryba, ktorá údajne presahovala 40 kilogramov a bola ulovená do siete vo Vážskom Dunaji pri Komárne, no fotografia tohto úlovku neexistuje. Jeden z najväčších zdokumentovaných úlovkov bol ulovený na VN Domaša v roku 1982 Dr. J. Geržénim, meral 137 centimetrov a vážil 23,5 kilogramu. Vo voľných vodách dokáže šťuka dosiahnuť aj dnes hmotnosť atakujúcu 20 kilogramov. Do kapitálnych rozmerov môže dorásť i v hektárovom rybníku, ale najväčšia pravdepodobnosť nájsť veľkú šťuku je v našich veľkých vodných nádržiach. Zrejme najviac veľkých šťúk býva lovených na Oravskej priehrade.
Životné prostredie a výskyt
Šťuka severná je rozšírená na severnej pologuli, väčšinou v miernom podnebnom pásme v Európe, Ázii a Severnej Amerike. Jej areál rozšírenia je holarktický. Bola introdukovaná v mnohých oblastiach južne od pôvodného areálu. Na Slovensku ju nájdeme vo všetkých typoch vôd okrem tokov pstruhového pásma. V minulosti sa vyskytovala predovšetkým v dolných úsekoch našich väčších riek a v ich ramenných sústavách, jej rozšírenie však zasahovalo až do podhorskej zóny rieky. Bežná bola napríklad v Turci v obsádkach spolu s lipňom a hlavátkou. Po vybudovaní vodných nádrží sa šťuka ich umelým zarybňovaním rozšírila takmer do všetkých oblastí Slovenska. Zrejme najvyššie položenou lokalitou jej výskytu bolo Štrbské Pleso, kde ju tiež vysadili. Šťuky sú prispôsobivé ryby, ktoré sa vyskytujú v rôznych typoch sladkovodných biotopov. Najčastejšie ich nájdeme v jazerách, riekach, mokradiach a kanáloch s pomaly tečúcou vodou. Preferujú miesta s husto zarastenými brehmi, kde sa môžu ukryť a loviť. Táto ryba je schopná žiť v rôznych podmienkach, od čistých pramení až po eutrofizované vody s nižším obsahom kyslíka. Avšak, na optimálny rast a rozmnožovanie potrebuje dostatok potravy a stabilné teplotné podmienky. V riekach sa vyskytuje od dolnej časti lipňového pásma až po ústie, najčastejšie v mrenovom a pleskáčovom pásme. V jazerách jej výskyt nepodlieha žiadnym pravidlám, pokiaľ má dostatok potravy a úkrytov. Na menších stojatých vodách ju možno nájsť v hlbších oblastiach s prekážkami a v blízkosti brehu. Na väčších jazerách sa zdržiava v okolí brehu, potopených stromov a hustého vodného porastu. Ideálne sú pre ňu staré riečne ramená s množstvom popadaných stromov, alebo vody s hustým zárastom ponorenej vodnej vegetácie. V umelo vybudovaných vodných nádržiach, kde je brehová čiara a dno jednotvárne, nebýva hustota šťúk nikdy vysoká.
Správanie a stravovacie návyky
Šťuka je vrcholový predátor, ktorý loví prevažne ryby, ale nepohrdne ani obojživelníkmi, hmyzom, vtákmi či drobnými cicavcami, ktoré sa dostanú do vody. Je to typická dravá stanovištná ryba. Väčšinu dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu, odkiaľ následne loví. Je to ryba viazaná na stanovište, ktorá uprednostňuje číre pokojné vody so štrkovým podkladom a brehy s bohatým porastom rastlín. Na takýchto miestach stojí takmer bez pohybu a striehne na korisť. Stravovacie správanie šťuky je založené na princípe "sit and wait" - ryba číha v skrýši a čaká na vhodnú korisť. Keď zbadá potenciálnu obeť, bleskovo zaútočí. Pri love šťuka využíva mimoriadne ostrý zrak a dokáže vnímať pohyb aj vo vzdialenosti niekoľkých metrov. Na svoju korisť útočí razantne a bez váhania ju silne zovrie medzi zubami. Na rybky útočí v oblasti hlavy a ulovenú rybičku v papuli obráti tak, že hlavu úlovku nasmeruje k svojmu pažeráku. Je pravidlom, že šťuka hltá ryby hlavou dopredu. Jej útoky sú charakteristické neuveriteľnou rýchlosťou, pričom dokáže zaútočiť na korisť z rôznych uhlov a častokrát aj zospodu. Šťuky sú známe svojou agresivitou a teritoriálnym správaním. Staršie jedince si vytvárajú vlastné lovné územia, ktoré chránia pred ostatnými dravcami. Tieto územia sú strategicky vybrané, často v blízkosti plytkých zón, kde sa zhromažďuje množstvo menších rýb. V arktických jazerách, kde je šťuka niekedy jediný rybí druh, sú dospelé jedince kanibali. Kanibalizmus je bežný aj u iných populácií. V internetovom priestore sa nachádza množstvo videí zobrazujúcich ako na menšiu zdolávanú šťuku zaútočila iná, väčšia. V prípade nedostatku potravy sa správa ako kanibal a požiera vlastné potomstvo. Malé štuky sa živia planktónom, neskôr bentosom a hmyzom. Staršie jedince lovia ryby. Potravu šťuky tvoria najmä ryby, ale aj vodné organizmy, obojživelníky a menšie suchozemské živočíchy (hady, červy, chrobáky, veľký hmyz, prípadne mláďatá vodnej hydiny). Pokiaľ sa v jej biotope vyskytuje plotica a ostriež, tieto druhy tvoria až 80 percent jej jedálnička. Najviac potravy prijíma na jeseň, keď sa generačným rybám tvoria gonády na jarný neres.
Rozmnožovanie
Neres šťuky nastáva skoro na jar, zvyčajne v marci alebo apríli, keď teplota vody dosiahne približne 8 °C. Obdobie neresu je od februára do mája, podľa charakteru vôd. Samice kladú ikry na plytkých miestach s husto zarasteným dnom alebo na rastlinný podklad. Jedna samica môže naklásť až 200 000 ikier, pričom veľké jedince môžu klásť až milión ikier. Ikry neochraňuje. Mláďatá sa liahnu po 10 až 15 dňoch v závislosti od teploty vody. Larvy majú na hlave priliepavé žľazy, ktorými sú 10 až 20 dní pripevnené k rastlinám. Mladé šťuky spočiatku konzumujú planktón a drobný hmyz, no už po niekoľkých týždňoch sa začínajú špecializovať na lov menších rýb. Pohlavnú dospelosť dovŕši od 3. do 5. roku života, niekedy až v 3.-4. roku života.
Význam pre rybárstvo a gastronómiu
Šťuka je obľúbenou konzumnou rybou, má však ostré kosti, takzvané kosti Y. Vďaka pravidelnému dvojradovému usporiadaniu na chrbte však odstránenie kostí nepredstavuje žiaden väčší problém a možno ho urobiť bez veľkej námahy. Mäso tejto dravej ryby je relatívne suché, ale jemné, svetlé a chudé (2 % tuku) s pevnou štruktúrou. Mladé šťuky sa hodia pri pozvoľnom smažení, varení v pare, sous-vide, dusení, grilovaní, fritovaní, pečení v ceste, vcelku aj vo forme filiet. Solí sa až po úprave. Staršie exempláre sa hodia do plniek, pirohov, terín a knedlí. V Európe sa šťuka najčastejšie plní bylinkami a plátkami citróna, obľúbená je aj slivková plnka alebo mandle a hrozienka. Osvedčili sa rovnako kombinácie s kôprom, chrenovou omáčkou, estragónom či feniklom. Priaznivci exotiky môžu vyskúšať zázvor a šafran. Rovnako ako ďalšie druhy rýb aj šťuka chutí v aspiku. Pečeň šťuky smažená s bylinkami a doplnená bielym chlebom či listovým šalátom poslúži ako vynikajúci predkrm. Šťuka je nízkotučná a ako každá ryba je vynikajúcim zdrojom bielkovín. Okrem toho je bohatá na vitamín D. Šťuka sa tradične špikovala slaninou, v dnešnej modernej kuchyni sa častejšie dusí, pečie alebo griluje. Môže sa plniť bylinkami a plátkami citróna, slivkovou plnkou alebo mandľami a hrozienkami. Tiež sa môže podávať napríklad s chrenovou omáčkou. Hoci je šťuka nenásytná, jej mäso je príjemne nízkokalorické a s menej ako 2 g tuku na 100 g je mimoriadne chudé - ideálne pre všetkých, ktorí sa radi dobre stravujú a zároveň si strážia postavu.
Lov šťuky patrí medzi najobľúbenejšie disciplíny rybárov. Je to ryba považovaná za veľmi cenný úlovok medzi športovými rybármi, nakoľko veľké šťuky chytajú sporadicky aj skúsení rybári. Lov šťúk prívlačou sa v poslednej dobe veľmi rozmohol, nakoľko je to veľmi bojovná ryba a len málokedy rybár neuspeje. Ideálne sú väčšie gumené nástrahy, či woblery. Na Slovensku máme stále aj tradíciu jej lovu na živú rybku. Takejto nástrahe neodolá ani skúsená kapitálna ryba. Tento spôsob lovu však nepovažujeme za „športový“. Negatíva lovu na rybku sa najviac prejavujú u menších rýb, nedosahujúcich lovnú mieru. Šťuka dokáže nástrahovú rybku v priebehu pár sekúnd dostať hlboko do pažeráka. Háčiky jej pri zdolávaní môžu spôsobiť zranenia, ktorým aj po pustení späť do vody za pár hodín alebo dní podľahne. Obmedzenie veľkosti nástrahovej rybky na 10 centimetrov a viac v prípade šťuky nič nerieši, na takúto nástrahu si trúfne aj ryba presahujúca 20 centimetrov.
Techniky lovu šťuky
- Prívlač: Dynamický spôsob lovu s umelými nástrahami (woblery, gumy, blyskáče).
- Muškárenie: Pre skúsených rybárov, používajú sa veľké mušky imitujúce menšie ryby alebo obojživelníky.
- Lov na živú alebo mŕtvu rybku: Tradičný spôsob, často používaný v stojatých vodách.
- Vertikálny lov: Používa sa hlavne na jazerách a v hlbších vodách, nástraha sa spustí priamo pod loď.
Ochrana a udržateľnosť
Aj keď je šťuka obyčajná rozšírená a prispôsobivá, je dôležité venovať pozornosť jej ochrane. Nadmerný rybolov, znečistenie vody a strata biotopov predstavujú hlavné hrozby pre populácie šťúk. Zavádzanie pravidiel, ako sú minimálne lovné miery a obdobia hájenia, pomáhajú zabezpečiť udržateľnosť týchto ikonických dravcov. Početnosť šťúk vo voľných vodách v súčasnosti ovplyvňuje predovšetkým nadmerný rybársky tlak a predačný tlak rybožravých predátorov, ako je kormorán veľký. Pri rybárskom tlaku sa dajú uplatniť určité obmedzenia (obmedzenie počtu vydaných povolení, zavedenie horných lovných mier). V súčasnosti je na Slovensku v platnosti nová výnimka na plašenie a odlov kormorána, ktorá umožňuje jeho lov na väčšine rybárskych revírov. Tento problém si vedia rybári v súčinnosti s poľovníkmi efektívne vyriešiť.