Vitamín D patrí k základným vitamínom, ktoré naše telo potrebuje pre správnu funkciu, predovšetkým pre zdravie kostí a zubov, ale hrá tiež rolu v imunitnom systéme. Jeho hlavnou úlohou je pomáhať telu vstrebávať vápnik a fosfor, ktoré sú nevyhnutné pre udržanie pevnosti kostí. Imunita: Vitamín D ovplyvňuje bunky imunitného systému, reguluje ich aktivitu a podieľa sa aj na ochrane vlastných tkanív (autoimunitné ochorenia). Kosti: Pomáha telu vstrebávať vápnik potrebný na udržanie správnej funkcie kostí. Delenie buniek: Vitamín D je tiež dôležitý pri regulácii bunkového delenia buniek, čím prispieva k správnemu rastu a obnove tkanív.
Vitamín D hrá kľúčovú úlohu v metabolizme vápnika a fosforu. Jeho podávaním u detí predchádzame okrem iného rozvoju rachitídy (krivice) a osteomalácie. Rachitída bola v 19. storočí v dôsledku prudkého rozvoja priemyslu doslova epidemicky rozšírená v priemyselných oblastiach Anglicka, kde boli ľudia v obmedzenom množstve vystavení slnečnému žiareniu. V týchto oblastiach ňou trpelo až 90% detí vo veku do 4 rokov. Následne vďaka podávaniu vitamínu D bola táto choroba úspešne zredukovaná. V posledných desaťročiach však opäť zaznamenávame nedostatočné hladiny vitamínu D v populácii. Niektorí vedci hovoria o pandémii nedostatku D-vitamínu.
Príznaky rachitídy závisia od veku dieťaťa. U novorodencov a dojčiat dochádza k zmäknutiu lebenčých kostí a oneskorenému zrastaniu kostí lebky. U dieťaťa je spomalený rast, oneskorený vývoj chôdze, ktorá navyše pripomína chôdzu kačice. Dieťa môže byť apatické a svalstvo má oslabené, napríklad nedokáže kráčať po schodoch. Dlhé kosti sa krivia, čo sa prejaví napríklad nohami do X či O. Môže dochádzať k zhrubnutiu zápästí a členkov, čo pripomína zápal kĺbov, ale v tomto prípade je to dôsledok rozšírenia rastových platničiek. Zúbky sa dieťaťu prerezávajú neskoro a bývajú poškodené.
Keďže novorodenci a dojčatá obyčajne nemajú v strave dostatočný príjem vitamínu D, je odporúčané dopĺňať ho vo forme kvapiek. V materskom mlieku je vitamínu D veľmi málo, do umelého mlieka je vitamín D pridávaný. Týka sa to aj dojčených detí, ktorých matky neprijímajú dostatočné množstvo vitamínu D. Americká pediatrická akadémia odporúča dojčiacim matkám denne podávať deťom 400 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D. Výskumný tím vyšetril 184 dojčiacich matiek, vrátane 44 matiek, ktoré okrem materského mlieka kŕmili deti aj prídavkom umelého mlieka. Celkovo iba 55 percent žien uviedlo, že deťom podávali vitamín D v kvapkách a len 42 percent ho dopĺňalo v odporúčanom množstve. „Mnoho mamičiek si neuvedomovalo potrebu dopĺňania vitamínu D alebo im ho ich lekár neodporučil,“ uviedol vedúci štúdie, výskumný pracovník z kliniky Mayo Dr. Tom Thacher. Asi 76 percent dojčiacich matiek uviedlo, že užívali vitamín D a väčšina z nich uprednostňuje jeho denné dopĺňanie pred formami, ktoré sa podávajú menej často s dlhším účinkom. Celkovo takmer deväť z desiatich žien uviedlo, že radšej užívajú doplnky samy, než by mali kvapky podávať deťom. „Z týchto zistení vyplýva potreba vzdelávania rodičov v otázkach užívania vitamínu D a ubezpečenia matiek o význame jeho dopĺňania, ak dojčia, alebo podávania doplnku tohto vitamínu priamo deťom,“ povedala Dr. Niektoré prípravky umelej dojčenskej výživy môžu obsahovať určité množstvo vitamínu D, no biologická dostupnosť a využiteľnosť v organizme je výrazne nižšia ako u olejových suspenzií. Nedostatok vitamínu D môže u dojčiat zapríčiniť krivicu, mäknutie kostí, záchvaty v dôsledku nízkej hladiny vápnika alebo dokonca srdcové zlyhanie.
Dnes už takmer každé bábätko má na recepte predpísaný vitamín D pre novorodenca, alebo aspoň jeho mamička dostane doporučenie od pediatra, aby zakúpila niektorý z dostupných prípravkov s vitamínom D3. Dôvodom je prevencia pred nedostatkom vitamínu D, ktorý sa odráža na vývoji kostí. Bábätko sa totiž narodí s chrupavkami a postupom času, ako rastie, sa chrupavky premenia na tvrdé a silné kosti. K tomu je potrebný, okrem ďalších iných látok aj vitamín D, spolu s vápnikom a fosforom. Prevencia krivice sa začína už prvou návštevou v detskej poradni. Už od ukončeného druhého týždňa života dieťaťa predpisuje vitamín D vo forme kvapiek. Celkové množstvo potrebné k prevencii krivice v prvom roku života dieťaťa sú približne dve fľaštičky kvapiek (2×10 ml). Aby sme predchádzali rachitíde je nutné kvapky podávať nielen pravidelne, ale najmä správne. Kvapky podávame deťom na lyžičke mlieka alebo kaše, teda nie v čaji! Taktiež nie je vhodné dávať kvapky do celej fľaše mlieka alebo do väčšieho množstva kaše, lebo nie je zaručené podanie celej dávky (dieťa nedopije, nedoje).
U detí, ktoré nie sú dojčené, ale kŕmené umelým mliekom sa dávka upravuje podľa množstva vypitého mlieka. Za optimum sa považuje pokračovať v podávaní D-vitamínu až do troch rokov života, u starších detí počas zimných mesiacov až do puberty. Dôležité je poznamenať, že dopĺňanie D-vitamínu by malo začať už pred narodením. U tehotných žien je odporúčan dopĺňať vitamín D, pretože tento prechádza placentou aj k nenarodenému bábätku.
Štúdie naznačujú, že aj v bežnej dospelej populácii má miesto dodávanie vitamínu D v záujme prevencie osteoporózy a posilnenia zdravia. V posledných desaťročiach však opäť zaznamenávame nedostatočné hladiny vitamínu D v populácii. Niektorí vedci hovoria o pandémii nedostatku D-vitamínu. Zo štatistík vyplýva, že väčšina našej populácie má nedostatok vitamínu D. Vieme tiež, že iba zo stravy nedokážeme pokryť dennú potrebu tohto vitamínu. Vitamín D je rozpustný v tukoch a preto si ho telo do istej miery vie „uložiť“ do zásob a čerpať v čase potreby. Medzi rizikové skupiny patria seniori, ľudia s tmavou pleťou, osoby tráviace väčšinu času vo vnútri budovy alebo tí, ktorí používajú silné opaľovacie krémy.
V posledných desaťročiach však opäť zaznamenávame nedostatočné hladiny vitamínu D v populácii. Niektorí vedci hovoria o pandémii nedostatku D-vitamínu. Z najnovších štúdií vidíme, že aby sme sa predávkovali vitamínom D3 z doplnkov stravy, museli by sme dávkovať dlhodobo 100 000 IU a viac. Čo ale neznamená, že by sme si mali sami upravovať dávkovanie, bez odbornej konzultácie s lekárom či iným skúseným zdravotníkom. Pokiaľ máte nedostatok vitamínu D, ideálne potvrdené z krvi a je vhodné dopĺňať, odporúčame ho dopĺňať v kombinácii s vitamínom K2, ktorý podporuje jeho vstrebateľnosť. Niektoré autority aj tak argumentujú, že bezpečné limity sú stále stanovené nízko. Chris Masterjohn, PhD. hovorí, že pokiaľ je hladina parathormónu (PTH) nad 30 ng/l a vitamín D je hraničný, potom s najväčšou pravdepodobnosťou človek trpí nedostatkom vitamínu D.
Na čo nám je D-vitamín?
Nie je to “len” o kostiach. Ak by niekto mal pocit, že prevencia krivice je jediné, čo nám tento vitamín ponúka, viaceré novšie štúdie ukazujú, že škála jeho pôsobenia je oveľa širšia. Tu sú výsledky niektorých z nich:
- Štúdie preukázali taktiež úlohu vitamínu D v prevencii infekčných ochorení. Je zrejmé, že D-čko hrá rolu vo funkcii imunitného systému. U detí s nedostatkom vitamínu D boli infekčné ochorenia zaznamenané častejšie.
- Istá štúdia taktiež preukázala súvislosť nedostatočného množstva D-vitamínu a vyššej pravdepodobnosti rozvoja cukrovky.
- V ďalšom výskume sa preukázal účinok vitamínu v boji proti obezite u detí - jeho podávanie viedlo k zníženiu nadbytočnej hmotnosti v skúmanej vzorke detí.
- Naopak, u podvýživených detí v štúdii vitamín D dokázal zlepšiť váhový prírastok a rýchlejšiu rekonvalescenciu detí.
- Štúdia z roku 2017 taktiež tvrdí, že podávanie tohto vitamínu zlepšuje následky spálenia sa na slnku.
- V dospelej populácii sa preukázalo, že dostatočné hladiny vitamínu D sa spájajú s nižším rizikom rakoviny hrubého čreva.
- V ďalšej štúdii bol vitamín D označený za dôležitý pre vývoj a funkciu mozgu.
Vitamín D prirodzeným spôsobom
Ak chceme čo najviac vitamínu D získať v prirodzenej forme, nezaobídeme sa bez pôsobenia slnečného žiarenia. Samozrejme, v primeranom množstve a forme, nenecháme deti opekať sa na pravé poludnie na priamom slnku štyri hodiny. V každom prípade, v prechodných obdobiach a v zime slniečka veľa nemáme, a tak nám neostáva iné, len prijímať D-vitamín v potrave a potravinových doplnkoch. Z potravín sa vitamín D nachádza v napríklad v rybách, plnotučnom mlieku či vajíčkach.
Úplne prirodzeným a najdôležitejším zdrojom vitamínu D je slnečné žiarenie. Vitamín D si naše telo dokáže vytvoriť, keď vystavíme pokožku slniečku (UVB lúčom). Lenže tento proces je závislý od geografickej polohy, ročného obdobia, množstva času stráveného na slnku, plochy odhalenej kože a opaľovacieho krému. Vplyvom slnečných lúčov dochádza v koži k tvorbe vitamínu D z cholesterolu, preto cholesterol nie je iba negatívnym faktorom - naopak. Odporúča sa stráviť vonku aspoň 15 až 30 minút denne bez ochranného krému, najmä v lete, keď je slnko najsilnejšie.
Rozlišujeme dve základné formy vitamínu D: rastlinný ergokalciferol (D2) a cholekalciferol (D3) živočíšneho pôvodu. Zdrojom vitamínu D môžu byť aj tzv. fortifikované, o vitamín D obohatené, potraviny (napr. mlieko, cereálie, džúsy). V jednej kvapke je spravidla 400 IU. Môžu ho užívať ako dospelí, tak aj deti, ako vitamín D pre kojencov. Denná dávka odpovedá jednej kvapke, ktorú môžete pridať dieťatku do mlieka, nakvapkať na cumlík alebo bradavku, batoľatám dokonca zamiešať do jedla.
Vigantol a ostatné
Pri dopĺňaní D-vitamínu sa u nás najčastejšie používajú kvapky Vigantol, ktoré sú hradené poisťovňou. Treba ich podávať spolu s mliekom, nie samotné. Občas sa stáva, že mamičky u detí zaznamenajú dojčenské koliky, ktoré dávajú do súvislosti práve s Vigantolom. Ak sa bolesť bruška po podávaní Vigantolu vyskytne a po jeho vysadení ustúpi, je vhodné vyskúšať alternatívne prípravky D-vitamínu, ktoré sú určené pre dojčatá a dostať ich kúpiť v lekárni.
V ČR bola navrhnutá odporúčaná denná dávka (DDD) v roku 1999, a to 5 µg (200 IU) pre dospelých, 7,5 µg (300 IU) pre dojčatá do 6 mesiacov a 10 µg (400IU) pre deti, tehotné a dojčiace ženy. Denná doporučená dávka vitamínu D je podľa legislatívy EU stanovená u dospelých osôb na dávku 5 mikrogramov (200 IU). Pre kojencov, deti, tehotné a dojčacie ženy je doporučený príjem 10 mikrogramov (400 IU).
V lekárni mi nedávno predali doplnok s obsahom déčka 2000 jednotiek. Je to v poriadku, ak človek má potvrdenú nízku hladinu tohto vitamínu v krvi a nemá spomínané obličkové kamene alebo iné kontraindikácie. V niektorých odborných prácach sa denná substitučná dávka udáva až do 4000 jednotiek, ale nie je to všeobecne odporúčané.
Len to neprežeňte
Zatiaľ čo pri nadmernom pobyte na slnku sa D-vitamínom predávkovať nedá (organizmus ho mení na neaktívne metabolity), kvapkami sa predávkovať dá. Nič preto netreba preháňať. Nadmerné dávky tohto vitamínu spôsobujú nevoľnosť, vracanie, nechutenstvo nadmerný smäd, časté močenie, zápchu, bolesti brucha, svalovú slabosť, bolesti svalov, kĺbov, únavu, zmätenosť a dokonca môžu vážne poškodiť obličky. Pri chronickom podávaní nadmerných dávok dochádza k demineralizácii kostí.
Ľudia so sklonom k tvorbe obličkových kamienkov by mali byť opatrní, pretože kumulácia vitamínu D v organizme môže viesť k vyšším hladinám vápnika v krvi, a tým k možnej tvorbe obličkových kameňov, únave, slabosti a pri vysokých koncentráciách až k zástave srdca. Keďže vitamín D patrí k vitamínom rozpustným v tukoch, konzumácia s potravou obsahujúcou tuky je vhodná na jeho dobré vstrebanie. Závisí však aj od formy podávania vitamínu D. Na trhu totiž máme prípravky vo forme kvapiek alebo kapsúl už obsahujúcich tukovú zložku.
Indikácie a kontraindikácie podávania tohto vitamínu určuje lekár po klinickom a laboratórnom vyšetrení pacienta. Nemal by sa podávať svojvoľne a vo vysokých dávkach. Ak má niekto nízku hladinu vitamínu D, dopĺňať ju treba čo najskôr a po dohode s lekárom.
Vitamín D patrí medzi najznámejšie a zároveň najdôležitejšie živiny. Zohráva kľúčovú úlohu v mnohých procesoch v tele - od imunity až po stav kostí. Ale aký význam má práve počas dojčenia? Ovplyvňuje len dieťa, alebo aj matku? A má zmysel ho v tomto období dopĺňať? Pozreli sme sa na to, čo o vitamíne D pri kojení hovoria odborníci.
Úloha vitamínu D počas dojčenia
Dopĺňanie vitamínu D pri dojčení je podľa odborníkov dôležité. Má niekoľko účinkov na zdravie a prispieva k udržaniu zdravých kostí či k správnemu fungovaniu imunitného systému. Preto je nevyhnutný pre matku aj dieťa. Vitamín D sa síce nachádza aj v materskom mlieku, no bežná denná dávka (10 až 50 mikrogramov, teda 400 až 2 000 IU), ktorú ženy zvyčajne užívajú, nestačí na pokrytie potrieb dojčeného dieťaťa. Počas kojenia zároveň stúpa aj potreba vitamínu D aj u matky a preto majú dojčiace ženy podľa vedcov vyššie riziko nedostatku vitamínu D.
Experti odporúčajú zvýšiť denný príjem vitamínu D u dojčiacej ženy, ideálne po dohode s lekárom. Zároveň by malo aj dieťa denne užívať vitamín D vo forme kvapiek - najčastejšie v dávke 400 IU. Dostatočný príjem déčka je totiž kľúčový pre zdravie matky aj dieťaťa - preto je dôležité zabezpečiť ho u oboch.
Udržanie silných kostí u matky aj dieťaťa
Vitamín D prispieva k normálnej hladine vápnika v krvi a tým aj k udržaniu zdravých kostí a zubov. Ako uvádzajú odborníci, bábätká majú približne 300 kostí, ktoré sú mäkké, postupne sa zrastajú a v dospelosti ich počet klesá na 206. Aby sa však kosti správne vyvíjali, spevňovali a plnili svoju funkciu, organizmus potrebuje dostatok vitamínu D.
Suplementácia déčkom je kľúčová aj u matky. Materské mlieko síce obsahuje vitamín D, ale zvyčajne v príliš malom množstve na to, aby pokrylo potreby dieťaťa. Vedci však zistili, že keď matka počas dojčenia užíva vyššie dávky vitamínu D, zvyšuje sa aj jeho množstvo v mlieku. Hoci štúdie ukazujú, že zvýšený príjem vitamínu D u matky môže zabezpečiť jeho dostatočné množstvo aj pre dieťa prostredníctvom materského mlieka, vysoké dávky by ste nemali užívať bez konzultácie s lekárom alebo pediatrom. Predávkovanie vitamínom D totiž môže byť nebezpečné. Rovnako je dôležité, aby vitamín D dostávalo aj samotné dieťa, avšak len na základe odporúčania a pod dohľadom pediatra.
Podpora imunitného systému
Vitamín D prispieva k správnemu fungovaniu imunitného systému. Klinické štúdie (2020) potvrdili, že jeho nedostatok zvyšuje riziko častejších infekcií, autoimunitných ochorení a alergických reakcií u detí. Nedostatok vitamínu D však môže oslabiť imunitu nielen u dieťaťa, ale aj u dojčiacej matky. Znížená obranyschopnosť u matky znamená väčšiu náchylnosť na infekcie a choroby, čo môže negatívne ovplyvniť aj starostlivosť o dieťa. Aj tieto fakty dokazujú dôležitosť prijímania vitamínu D u oboch.
Možné zníženie výskytu popôrodnej depresie
Popôrodná depresia je často prehliadaným problémom, no v skutočnosti je omnoho bežnejšia, ako by ste čakali. Odborníci uvádzajú, že postihuje približne jednu z desiatich mamičiek. Ako ju spoznať, čo ju spôsobuje a ako s ňou bojovať? Odpovede na tieto otázky nájdete v našom samostatnom článku Komplexný pohľad na popôrodnú depresiu a jej prekonanie. Vedci predpokladajú, že rozvoj popôrodnej depresie môže súvisieť aj s hladinou vitamínu D u matky. Vo výskume, ktorý skúmal 120 žien zistili, že až 53 % žien trpiacich popôrodnou depresiou malo nízku hladinu vitamínu D s hodnotou pod 20 ng/ml.
Koľko vitamínu D pri kojení?
Denná dávka vitamínu D pri dojčení je podľa odborníkov 400 - 600 IU (10 mikrogramov), no v mnohých prípadoch nemusí stačiť pre pokrytie dostatočnej hladiny vitamínu D pre matku aj bábätko. V niektorých prípadoch (napríklad pri nedostatku vitamínu D u matky alebo pri jeho zníženom vstrebávaní) sa preto denná dávka pri kojení môže zvýšiť na 2000 IU. Nejde však o univerzálne odporúčanie pre každú ženu - vhodné dávkovanie závisí od individuálnych potrieb, aktuálneho zdravotného stavu a hladiny vitamínu D. Je preto veľmi dôležité poradiť sa so svojím lekárom alebo pediatrom.
Môžu sa vyskytnúť vedľajšie účinky?
Pri užívaní vitamínu D počas dojčenia je tiež podstatné nájsť správnu rovnováhu - nedostatok môže predstavovať riziko, no príliš vysoké dávky tiež nie sú bezpečné. Nadmerné množstvo vitamínu D bez konzultácie s odborníkom môže viesť k predávkovaniu a spôsobiť zvýšenú hladinu vápnika v krvi - hyperkalcémiu. To sa môže prejaviť únavou, nepokojom, nechutenstvom alebo tráviacimi ťažkosťami. Kvôli tomu odborníci odporúčajú, aby najmä vyššie dávky vitamínu D boli vždy konzultované s lekárom či pediatrom.
Príznaky nedostatku vitamínu D u dojčiacich žien
Vitamín D je nevyhnutný pre zdravie mamičky aj dieťaťa počas dojčenia. Jeho deficit sa môže prejaviť ako:
- svalová slabosť,
- bolesti kostí,
- opakované zlomeniny,
- zvýšená únava,
- oslabená imunita,
- pravdepodobnosť popôrodnej depresie,
- zvýšené riziko krivice u bábätiek.
Doterajšie vedecké štúdie nepreukázali dostatočné dôkazy, že by vitamín D výrazne ovplyvňoval kvalitu alebo množstvo materského mlieka.
Ako najlepšie doplniť vitamín D pri dojčení?
Vitamín D sa v tele tvorí vďaka pôsobeniu slnečného žiarenia na pokožku. Môžete ho získať aj z niektorých potravín, ktoré nájdete v našom ďalšom článku Najlepšie zdroje vitamínu D. V našich klimatických podmienkach však tieto potraviny často nestačia na doplnenie dostatočného príjmu déčka. Ak kojíte, zvážte dopĺňanie vitamínu D výživovými doplnkami, najmä počas chladnejších mesiacov, keď je slnečného žiarenia menej.
Jedným z najlepších kandidátov na jeho doplnenie pre mamičky aj deti je vitamín D v spreji od značky Vitashine. Predstavuje exkluzívny vegánsky zdroj tohto vitamínu, ktorý pochádza z lišajníkov a obsahuje 200 IU v jednej dávke. Vďaka tomu si ho môžete užívať podľa vlastných potrieb, čo z neho robí skvelú voľbu pre celú rodinu. Pomáha doplniť potrebnú dávku aj počas dojčenia a navyše je schválený Českou pediatrickou spoločnosťou, takže je vhodný aj pre deti od narodenia, resp. od 2. týždňa života. Je ideálny aj pre diabetikov a ľudí s alergiou na morské plody.
Klasický vitamín D v kapsulách je ďalšou možnosťou, ako si zabezpečiť jeho odporúčaný príjem aj počas dojčenia. Má 100 % vegánske zloženie a neobsahuje žiadne aditíva ani alergény. Vďaka forme kapsúl umožňuje presné dávkovanie a zároveň znižuje riziko predávkovania - samozrejme pri dodržiavaní odporúčanej dávky uvedenej výrobcom. Tento výživový doplnok môžu užívať deti od 3 rokov, tehotné a dojčiace ženy, ľudia s celiakiou, vegáni aj vegetariáni.
Pre mamičky, ktorým nevyhovuje užívanie kapsúl ponúkame rastlinný vitamín D3 v kvapkách od značky Naturtreu. Obsahuje aj vitamín K2, ktorý prispieva k správnej zrážanlivosti krvi, a vďaka vysokokvalitnému MCT oleju má lepšiu vstrebateľnosť.
Pravda a mýty o vitamíne D. Predávkovanie, slnenie, krémy, vek, váha, farba kože. MUDr. Janeková
Vitamín D je jedným z najdôležitejších vitamínov pre organizmus - platí to najmä počas dojčenia, keď sú jeho nároky ešte zvýšené. Užívaniu vitamínu D počas dojčenia prináša niekoľko výhod, preto je dôležité zabezpečiť jeho dostatočný príjem pre vás aj vaše dieťa. Keďže ho zo stravy nie je možné získať v optimálnom množstve, mali by ste zvážiť výživové doplnky.
Vitamín D je v skutočnosti skôr hormón než vitamín. V organizme malého dieťaťa i dospelého človeka plní viacero úloh. V prvom rade zodpovedá za udržiavanie rovnováhy a stabilného pomeru vápnika a fosforu v krvi a podporuje ich vstrebávanie v čreve. V období dojčenia zvyšuje tvorbu materského mlieka. Je nesmierne dôležitý pri vývoji a raste kostí a zubov v útlom detstve i v puberte, ale aj pri predchádzaní osteoporóze a iným metabolickým ochoreniam kostí v dospelosti. Pozitívne vplýva aj na svalový a centrálny nervový systém. Čoraz viac sa dostáva do pozornosti aj v súvislosti s posilňovaním imunity. Vitamín D možno nazvať aj nutnosťou na naštartovanie vrodenej imunity, ktorá už najmenším pomáha brániť sa proti najrôznejším infekciám. Najnovšie výskumy preukázali súvislosť medzi nedostatkom déčka a prechladnutím, chrípkou, dokonca aj tuberkulózou.
Ľudské telo si väčšinu vitamínu D vyrobí samo. Teda teoreticky. Tvorí ho v koži, presnejšie v podkoží. A potrebuje na to „iba“ dostatok UVB slnečného žiarenia. V našich zemepisných šírkach dopadajú slnečné lúče tri štvrtiny roka v šikmom uhle. Na jar, na jeseň i v zime nám déčko chýba. Ani v lete to nie je ideálne. Slnečných dní síce pribúda, dokonca je ich vplyvom celosvetových klimatických zmien oveľa viac ako kedysi, ale agresívnejšie ultrafialové žiarenie má na svedomí úpaly či spálenú pokožku a čoraz častejšie aj rakovinu kože. Dospelí ľudia môžu nechránení pobudnúť na letnom slnku najviac pätnásť minút. Preto už nechytáme bronz ako kedysi naši rodičia. Podľa väčšiny dermatológov dieťa od narodenia až do troch rokov na priame slnko vôbec nepatrí. Ochranu krehkej pokožky pred príliš silnými slnečnými lúčmi pečatíme krémami s vysokým UV faktorom.
Účinky vitamínu D sa dostávali do povedomia širšej verejnosti približne od polovice minulého storočia v súvislosti s rachitídou - krivicou. Mäknutie kostí sa stáročia vyskytovalo najmä u detí do dvoch rokov a ukázalo sa, že práve v dôsledku nedostatku tohto vzácneho vitamínu. Možno sa oplatí mať na zreteli, že pediatrická obec sa znova sústreďuje na tento problém. Keď vedci zistili, že zo slnka a stravy si ich krehký detský organizmus nedokáže vyrobiť v dostatočnom množstve, vynašli syntetickú náhradu. Vitamínový doplnok majú pravidelne užívať nielen dojčatá a batoľatá, ale i deti v neskorších rastových fázach - teda okolo šiestich rokov a potom znova v puberte - a aj dospelí, ktorí trpia jeho nedostatkom.
Aj vám počas tehotenstva pripomínali, že máte jesť za dvoch a že na to budete mať právo aj počas celého obdobia dojčenia, lebo vďaka tomu zabezpečíte bábätku všetko, čo potrebuje? Je to mýtus. V prípade vitamínu D dvojnásobný. Iba malé množstvo déčka - asi päť až desať percent - prijímame v potrave. Najviac je ho v tučných morských rybách, ako makrela, losos, tuniak alebo sardinka, či v rybom oleji. Menej ho obsahuje vaječný žĺtok, tresčia pečeň, tuky a výrobky z mlieka. Nájde sa aj v rastlinných potravinách, napríklad v kokosovom orechu, datliach či sušených hríboch. Bežnou stravou však tehotná ani dojčiaca žena jeho potrebnú dennú dávku nepokryje, navyše tzv. tučným rybám by sa mala vyhýbať vzhľadom na hrozbu obsahu ťažkých kovov, ktoré sa ukladajú práve v tukoch.
Nedostatkom vitamínu D trpí takmer polovica populácie. Za normálnu hodnotu v krvi sa stále považuje hladina 30 až 50 nmol/l. Väčšina dospelých ho má vplyvom nedostatku slnečného žiarenia a slabého zastúpenia v potrave oveľa menej, často aj pod 20 nmol/l. Detské údaje sú podľa odborníkov podobné, dokonca ešte horšie. A pritom na aktiváciu imunitného systému hraničné limity nestačia. Aj preto pediatri apelujú na rodičov, aby potrebnú dávku nezabúdali bábätkám podávať správne a každodenne. Ak sa pristihnete pri tom, že v hektickom materskom kolotoči na to občas zabúdate, vložte si do smartfónu pripomienku.
Nedojčeným alebo čiastočne dojčeným bábätkám pridávajú vitamín D v bezpečnej a veľmi dobre vstrebateľnej forme do dojčenského mlieka priamo výrobcovia. Postupujú podľa platnej legislatívy, ktorá korešponduje s vedeckými poznatkami a odporúčaniami pediatrickej obce. Bábätká pred slnkom dôkladne chránime. Avšak len čo sa postavia na nožičky, začnú behať a dožadovať sa slobody pohybu, dostanú do ručičiek mobil a sadnú si k nemu. Fascinovane po ňom ťapkajú a sledujú všetko, čo im displej ponúka. A vonku na čerstvom vzduchu im zatiaľ uteká časť detstva i správnych životných návykov. Možno je predčasné hovoriť o tom, keď sa len učíte svojho drobčeka dojčiť alebo mu ako malinkému bezbrannému novorodeniatku pripravujete prvú náhradnú dojčenskú výživu, no pediatri upozorňujú, že aj toto sú momenty, keď sa buduje alebo, naopak, láme detská imunita. Váš zázrak od vás odpozoruje všetko - dobré i zlé. Učte ho a pomáhajte mu od prvých dní budovať si imunitu.
Ako dieťatku zabezpečíte dostatok déčka?
Už pri prvej návšteve poradne predpíše detský lekár novorodencovi vitamín D vo forme kvapiek s odporúčaným dávkovaním. Dieťa (dojčené aj kŕmené náhradným mliekom) by malo prípravok užívať od druhého - tretieho týždňa minimálne do dvoch rokov. Staršie dieťa vie prehltnúť aj želatínové kapsuly či tabletky. Pri výbere takýchto výživových doplnkov si všímajte pomocné látky. Najväčším problémom bývajú konzervačné látky, sladidlá, pridané farbivá. Týmto typom vitamínov je lepšie sa vyhnúť.
Dojčenské mlieka určené bábätkám do dvanástich mesiacov sú povinne obohatené o vitamín D. Mliečna výživa určená deťom po prvom roku vitamín D obsahovať nemusí. Ak ho tam výrobcovia pridávajú, je to na báze dobrovoľnosti. Tento vitamín D je vítaným bonusom nielen na budovanie imunity. Okrem vitamínu D venujte pozornosť celému zloženiu dojčenského mlieka. Oplatí sa vybrať si také, ktorého prírodné zložky sú v biokvalite a podliehajú prísnym kontrolám.
