Hľadáte kvalitné mäsové výrobky bez konzervačných látok? Mäso by malo byť súčasťou bežnej stravy pre každého, pretože obsahuje veľa bielkovín, minerálov, železa, zinku, selénu a mnohých potrebných vitamínov pre naše telo a organizmus. Odborníci ho odporúčajú jesť každý deň, najmä pre tých, ktorí sa snažia jesť zdravo a chcú si udržať svoju líniu. Pri výbere mäsa a mäsových výrobkov je preto veľmi dôležité, aby bolo dodávané z kvalitných bitúnkov, kde sa mäso spracováva v najprístnejších podmienkach a pod odborným dohľadom.
Bitúnok Mojmírovce: Záruka kvality
Bitúnok Mojmírovce zabezpečuje nákup z družstiev v Nových Sadoch, Jelšovciac, Mojmírovciach a z okolia Nitry, ktoré sú známe kvalitou svojho mäsa a vysokou odbornou starostlivosťou. Na bitúnku Mojmírovce porážajú, rozporcúvajú mäso a vyrábajú výrobky, ktoré putujú do predajní v Nitre. Vrámci služieb, ktoré bitúnok Mojmírovce ponúka, je zahrnutý aj rozvoz mäsa do svojich predajní každý deň. Pri väčších objednávkach sa odporúča ísť si mäso objednať priamo do predajne.
Na bitúnku Mojmírovce nepoužívajú žiadne konzervačné látky, múku, sóju ani kuraciu drť. Ich výrobky sú vhodné aj pre celiatikov. Nad mäsom, pri porážkach a jeho spracovaním je k dispozícii stály veterinárny dozor. O kvalite výrobkov z tohto bitúnku svedčí mnoho spokojných zákazníkov, ale aj ocenenie Slovak Gold za kvalitu, ktorú získala Šunka špeciál a Šunková saláma.
Kde nájdete výrobky bitúnku Mojmírovce?
Výrobky nájdete v predajniach na nasledovných adresách:
- Mestská tržnica pri predajni syrov: Po - Pi: 7:00 - 16:30, So: 7:00 - 12:00
- Klokočina (nad Kauflandom a benzínovou pumpou Slovnaft): Ut - Pi: 7:00 - 16:30, So: 7:00 - 12:00
- Mojmírovce: predajňa pri vstupe do bitúnku
Taktiež celý sortiment nájdete v Nitrazdroji a v predajniach COOP Jednota v Nitrianskom a Novozámockom kraji.
Tradičná zabíjačka - slovenský kultúrny fenomén
Významnou rodinnou a spoločensky príťažlivou udalosťou bola zakáľačka - „zabíjačka“. Zabíjačka bola nevšedná udalosť, lebo vlastne ňou sa zabezpečovali Pitvarošania najzákladnejšími a najpotrebnejšími potravinami a výrobkami ako bola napr. bravčová masť, slanina, mäso, klobásy, atď. Prioritnou funkciou zabíjačky bolo spracovať brava na jedlá, ktoré sýtili po celý rok. Tam, kde si vedeli dobre zadeliť, bola masť a slanina až do novej zabíjačky, klbásy a údeniny do leta. Chlieb so slaninou a cibuľou bolo časté a energeticky výdatné jedlo pri fyzicky náročnej práci. Vďaka dobrým rodinným a susedským vzťahom, pri ktorých bolo vzájomné obdarúvanie, v podstate vzájomná výmena čerstvých zabíjačkových jedál.
Masť, slanina spravidla pretrvávala do budúcej zabíjačky, údeniny do leta. Zabíjačka nebola len o zabití brava, ale bola súčasťou života každého, mužov a žien, dospelých i detí. Každý prispel svojou časťou a roboty boli presne rozdelené. Ťažisko zabitia, rozporcovania prasaťa a spracovanie jeho častí na „klbásy, hurke či maťeja“ bolo v rukách chlapov. Ženy pripravovali následné spracovanie a prípravu jedál z týchto produktov a deti pomáhali s jednoduchšími prácami. Spracovanie brava (na Pitvaroši sa chovali predovšetkým mangalice) si však vyžadovalo množstvo šikovných rúk a preto sa na pomoc pozývala i najbližšia rodina. Na zabíjačkách sa tak stretávala i širšia rodina.
Navzájom si všetci pomáhali. Bol to i čas stretávania, rozprávania, príbehov a samozrejme príprav tradičných jedál. Zabíjačka tak mala nielen hospodársky ale i spoločenský, sociálny a kultúrny význam a zároveň vytvárala pocit spolupatričnosti a budovania komunity v rámci rodiny, či obce. Zabíjačka sa v každom dome skončila spravidla za jeden deň.
Na zabíjačku sa podľa spomienok Michal Hudáka (1922 - 2005) zvolávalo slovami: „Kázali Vás naši pozdraviť, aby ste na utorok prišli k nám na zabíjačku šecia. Rano o piatej sa bude pálenvo piť.“ Zabíjačka bola odjakživa celorodinnou udalosťou. Neraz bola ako malá svadba, lebo bolo na nej prítomných často aj 30 ľudí (dospelí s deťmi). Deň pred zabíjačkou sa domáci u ktorých sa mala zabíjačka konať venovali naplno príprave. V deň zabíjačky sa vstávalo skoro ráno, aby sa práce okolo jedného alebo dvoch bravov stihli do večera vykonať. Členovia rodiny napriek rannej zimnej tme vstávali veľmi zavčasu, už asi o 3 - 4 hodine. Z cesta, ktoré bolo pripravené deň predtým, ženy upiekli predovšetkým krumpľovie alebo sadlovie bagáňe, prípadne varili i paprikáš. Muži, ak to neurobili predchádzajúci deň, brúsili nože a pripravovali nápoje - pálené a víno. Muži, ktorí prišli pomôcť pri zabíjačke, sa začali schádzať okolo 5. hodiny, aby na svitaní brav bol nielen zaklatý, ale aj opálený a umytý. Keďže pomoc žien bola potrebná neskôr, stačilo, keď prišli okolo 7 - 8. hodine. Je však samozrejmé, že manželia prichádzajúci z väčšej vzdialenosti, prišli spolu. Keď sa všetci muži zišli a všetko bolo pripravené, tak samotný proces zabíjačky začal s chytaním brava. Ak boli zabíjači mladí, silní a mrštní, bravy vypustili z chlieva, nech pobehujú a unavia sa. Chytalo sa potom na dvore. Nešlo to vždy ľahko, zdivočené zviera veru niekedy poriadne popreháňalo chytajúcich. Pri chytaní brava sa tak prihodilo i množstvo veselých príhod, na ktoré pamätníci dodnes s úsmevom spomínajú.
Keď už bol brav chytený nasledovalo samotné zakáľanie. Zakáľanie vykonával najstarší člen zabíjačky, ale v mnohých prípadoch to vykonal radšej najzbehlejší a najšikovnejší spomedzi mužov. Zabíjač pri zabití brava používal špeciálny, úzky, ostrý a hlavne končitý nôž na bodanie. Pri kvikotaní brava kláč vbodol zvieraťu nôž do spodnej časti podbradku medzi dve predné nohy v strednej časti priečne do hĺbky 20-30 cm smerom dozadu, do srdcovej komory zvieraťa. Vbodnutie bolo úspešné a dobré v tom prípade, keď krv zo zvieraťa vystrekla silným prúdom, všetka vytiekla, vnútro zvieraťa neostalo krvavé ale čisté. Samozrejme, vbodnutie sa nie vždy podarilo perfektne.
Po zabodnutí noža do brava si skupina mužov na krátku chvíľu oddýchla. Gazda vtedy každého niečím ponúkol, muži dostali pálenvo alebo kvôli studenému počasiu varenvo víno, ženy horúci čaj - horúcu teju. Jedným z vedľajších produktov pri zakáľaní bola zo zvierat vytekajúca krv. Dávnejšie, ešte i zo začiatku minulého storočia, krv nezúžitkovali, nechali ju voľne odtiecť, psy ju polízali alebo sliepky pozobali. Pravdepodobnou príčinou bola viera a povery. Ľudia verili, že duša zvieraťa je i v krvi, a preto sa nesmela jesť, bol by to hriech. Po prvej svetovej vojne už nenechali krv zabitých bravov voľne odtiecť, ale ju použili na prípravu krvavničiek. Sčasti stuhnutú krv (prípadne spolu s pečeňou) na cibuli usmažili (pražená krú), dôkladne okorenili soľou a čiernym korením, a počas rozoberania brava každému sa ušlo niekoľko chutných hltov. Gazdiná vždy rozhodla, koľko krvi bude potrebovať. Prúdom vytekajúcu krv chytali do misky alebo do vandlíku - vajľinga. Krv, ktorú sa chystali pridať do krvavničiek, nesmeli nechať stuhnúť, preto ju okamžite posolili a rýchlo, dlho miešali. No krv, ktorú mienili usmažiť, nechali stuhnúť, aby sa tak po kusoch dala usmažiť.
Zabíjači po zaklaní brava nestrávili veľa času popíjaním, lebo po zabití nasledovalo opaľovaňja. Zabíjači položili zviera na brucho, nohy mu vystreli tak, že predné smerovali dopredu, zadné dozadu. Potom pokryli zviera rovnomerne hrubou vrstvou slamy, ktorú zapálil proti smeru vetra, aby nevzplanula naraz, ale pekne rovnomerne horela. Bravy opaľovali slamou, ktorú obyčajne chlapci ťahali zo stohu kvačkou. Bolo to niečo okúzľujúceho a neobyčajného, nie každodenného, najmä pre deti. Aby oheň nevyhasol (nezdochou) deti kládli malý ohník, pravda s mokrou slamou, aby sa spálilo čím menej dobrej slamy. Keď zhorela prvá dávka slamy, zabíjač vidlami dôkladne zotrel chrbát brava a zhorenú srsť alebo perňu oškrabal lopatou alebo nožom. Potom železnými vidlami prestrel ďalšiu dávku slamy na boky zvieraťa a opaľoval ďalej, pričom stále pokračoval v škrabaní. Keď chrbát a boky boli už dočista opálené, otočil zviera na chrbát, podopreli ho dvoma tehlami, medzi nohy naložili slamu. Pálenie a škrabanie opakovali podľa potreby. Pri opaľovaní slamou, ak bol brav tučný, ostala vždy pri ušiach a chvoste nespálená srsť, ktorú nebolo možné slamou odstrániť, lebo okolité časti by boli zhoreli. Takú skrytú srsť odstránili rozžeravenými opaľovacími vidlami. Deti s radosťou udržovali vedľa malý ohník, od ktorého sa pripaľovala slama na vidlách a prikladala na miesta, kde bola ešte srsť. Medzi dvoma svetovými vojnami prišlo do módy opaľovanie strojom (opaľovácou mašinkou), ktorý čoskoro vytlačil tradičné opaľovanie slamou. Opaľovací stroj bol zhotovený zo silného plechu, mal ohniskový bubon, ktorý „kŕmili“ šúľkami alebo najradšej agátom, nasekaným v hrúbke palca alebo šúľka. Plameň na telo zvieraťa fúkal ventilátor poháňaný remeňom. Keďže drevom naložený stroj bol pomerne ťažký na to, aby ho niekto dlho držal a usmerňoval jednoducho rukou, zabíjač počas opaľovania oprel stroj o stehno, a tak usmerňoval plameň. Mašinka mala ventilátor, ktorým sa ručným pohonom fúkal plameň priamo na miesta, kde bolo treba srsť opáliť. Na dobre opálenom bravovi nezostal ani chlp na koži.
Po ukončení opaľovania nasledovalo umývanie brava. Pri umývaní brava pomáhali niekedy aj deti a to tak, že polievali vodou a handrou vždy „na ruky“ chlapov, aby sa takto čím skôr a dobre mohli poumývať bravy. Teplého, takmer horúceho brava, ležiaceho na boku, poliali vlažnou vodou aby sa popol, ktorý ostal po opaľovaní zmyl. Od konca nosa až po chvost celého natreli. Potom za spodné nohy zviera prevrátili cez chrbát a poliali a natreli aj druhý bok. Niekoľko minút ho nechali tak, kým sa na tele brava uvoľní, odparí každé nežiadúce znečistenie, ktoré tam po opaľovaní ešte ostalo. Nasledovalo škrabanie, ktoré robil zabíjač, kým jeho žena liala tenký prúd vody z džbánu vždy tam, kde nôž škrabal. Škrabať sa mohlo hociktorým kuchynským nožom. Obhorená srsť sa zoškrabovala dreveným alebo tupým okrajom kovového noža. Nesmela sa koža porezať. Po očistení jedného boku brava, prestreli pod chrbát zvieraťa peknú čistú slamu a uchopením za dve predné nohy brava obrátili. Takto sa čistý bok dostal na slamu a vrchnú ešte nečistú časť bolo možné oškrabať a umyť. Nakoniec zviera obrátili na chrbát a pustili sa do čistenia brušnej časti. Kolienka aj nechty polievali a kefovali, kým sa všetky čiastočky bielo neligotali.
Oškrabaný a do biela vyumývaný brav sa začal postupne rozoberať. Pretínanie a rozoberanie, ktoré prebiehalo na dverách položených na zem malo presný sled, poriadok. Pri začatí tejto práce ležal brav na chrbte. Vykrojila sa šunka na Veľkú noc, boke slaniny sa solili. Solilo a chystalo sa meso na údenie, krájalo sa do klbás. Zabíjač odrezal najprv kolienka, následne rozoberacím nožom vykrojil spolu so stehnom dve predné nohy (preňie nohe), potom dve zadné nohy (zaňie nohe), pričom dával pozor na to, aby sa z nich neskôr mohli robiť pekne tvarované šunky. Vyseknuté nohy pomocná sila, zaniesla do domu na veľký zabíjací stôl.
Medzitým zabíjač obkrúžil zadnicu, potom už beznohé telo obrátil na brucho. Nasledovalo odňatie vrchu hlavy. Zabíjač obkrúžil hlavu v tyle a malou sekerkou - bautičkou, ktorá teraz prvýkrát bola potrebná, oddelil vrchnú časť od tela, od chrbtice. Potom nožom prerezal chrbtovú slaninu pozdĺž chrbtice na obidvoch stranách a bautičkou na obidvoch stranách chrbtice preťal rebrá. Zabíjač potom obrezal konečníkový otvor. Z otvoreného brava vybrali v jednom kuse jazyk, pľúca, hltan a srdce. Srdce rozrezali, aby sa z neho dostala krv. Jazyk, pľúca a srdce sa dali do studenej vody, aby sa vymočili, lebo tieto vnútornosti boli obyčajne veľmi krvavé. Ďalej vybrali pečeň, žalúdok a črevá, čo bolo treba robiť veľmi opatrne, aby sa črevá niekde neroztrhli a výkaly nezašpinili, nezasmradili celé vnútro brava. Následne vybrali ďalšie vnútornosti ako sadlo, ľadviny, mechúr. Mechúr sa odhodil. Potom vybrali lopatky, rebrá a krížovú kosť - krížnik. Slaninu na bruchu rozpolili, dostali tak dva boky slaniny, ktoré ihneď vyniesli na povalu, aby vychladli, potom ich naložili jedno na druhé do veľkého koryta na solenie a posolili.
Z vrchnej časti hlavy na veľkom stole vybrali mozog, ktorý použili neskôr do kyslej poljovky a vybrali aj nosové kosti. Ostatnú časť hlavy posolili, vyúdili a varili vo fazuľovej polievke. Kto však pripravoval tlačenku - maťeja, použil do nej varené mäso z tejto časti hlavy. Kto nevedel rozoberať brava, ten bol užitočný tým, že nosil odrezávané kusy mäsa dovnútra -tanu. Keď už bolo všetko vo vnútri, tak nasledovalo obrezávanie mäsa a oddeľovanie od kosti. Toto sa robilo vo vnútri v kuchyni (pitvor), alebo v chiži. Slovom, tam kde sa robilo s bravom.
Kým sa zabíjači zapodievali touto prácou, ani ženy neleňošili. Ony umývali črevá. Najprv však bolo treba rozobrať jednotlivé časti: pečienku, bachor, črevá. Po rozoberaní odstránili z čriev tuk. Výkal z čriev púšťali do vedier, v ktorých to aj vyniesli, potom nasledovalo vlastné umývanie. Oddelene umývali tenké črevá, ktoré vyvrátili, a tak ich vyčistili. K umývaniu patrilo i odstránenie vnútornej sliznice - šľamovanie. Vnútro čreva oškrabali tupou hranou noža alebo kúskom hladkej dosky. Bola to náročná práca, lebo tenká stena čreva sa ľahko roztrhla, šľamovanie bolo treba robiť preto opatrne. Tenké i hrubé črevá pred umytím rozkúskovali, naliali do nich vodu a troška ich premyli, pričom ich aj vyvrátili. Aby odstránili nepríjemný zápach, črevá namáčali v octovej alebo cibuľovej vode. Črevá zakúpené u mäsiara ženy len prepláchli a nechali stáť vo vlažnej vode.
Variť, respektíve len obariť bolo treba tie časti brava, ktoré sa dávali do tlačenky a hurkov, teda pľúca, srdce, hlavu, jazyk, odpadkové mäso, do jaterníc podbradok, kožky a všetky chrupavkové časti do tlačenky - maťeja. Po obarení ich ženy najprv chladili na studenom vzduchu, neskôr odovzdali mužom na rozdrobenie a použitie. Hotová tlačenka a jaternice sa tiež obárali.
Obed počas zabíjačky nebol taký výdatný ako večerná zabíjačková hostina. Podávala sa restovaná pečeň - s cibuľou vypražená pečenka a pečené mäso. Pri práci sa bolo treba obracať. Pomáhala celá rodina. Mladší sa priúčali, starší poúčali a radili sa v podrobnostiach, pýtali sa na názor gazdinej, či viac alebo menej štipľavú papriku do klbás, či väčšiu alebo menšiu šunku na Veľkú noc.
Nad’ievaľi sa kľbásy a hurke, plnila sa tlačenka - maťeja. V kotli sa škvarila masť. Sem tam sa koštúvaľi oškvarky- škvarke. Nesmeli sa uškvariť do tmava. Varili sa zabíjačkovje jedlá. Podvečer zasadla celá rodina k tradičnej večeri. Neraz to bol veľký rodinný okruh. Večera bývala okolo 7-8 hodne, podľa toho, ako bola práca so zabíjačkou skončená. Večera sa začala a končila modlitbou. Po dobre vykonanej práci sa jedlo, oddychovalo a zhováralo. Na večeru podávali tradične tie isté jedlá. Podávala sa polievka z kostí so šiflíkami, varené meso s paradajkovou, višňovou alebo egrešovou omáčkou. Tradičným jedlom bol plnený kapustný list - sárma. Ďalším jedlom na zabíjačkovej hostine bol paprikáš s kiráľkou (hlavná srdcová tepna), s uškami a rôznymi druhmi mesa. Po paprikáši nasledovala koruna večere - pečená hurka a klbása. Pri každom chode chválili toho, ktorý ho pripravil. Počas večere sa zo všetkého viac-menej koštúvalo, aby bolo miesto aj na ďalší chod, pri tom sa šacovalo a žartovalo. Zábavné bolo, keď počas večere prišli sadzou pomaľovaní a zamaskovaní známi alebo susedia „s cigánkami“, a zmenenými hlasmi vydrankávaľi jedlo pre hladné detičky. Zhováralo sa a aj popíjalo. Najviac sa spomínalo na svetovú vojnu, ako kto bojoval, ako sa skrývali pred nepriateľskou strelou, ako hladovali a tešili sa, keď bol pokoj od bojovania. Hoci sa vojna už dávno skončila, predsa nebolo takej hostiny, kde by ju neboli spomínali, a tak s hrôzou a zas s nejakou veselou spomienkou.
Púchovský mäsový priemysel - Výroba šunky a údeného mäsa
Michal Kožuch (1947-2022) si zaspomínal na zabíjačku u Šupalov vo Veľkých Úľanoch: „Šupalovci zvykli na večernú zabíjačkovú hostinu pozývať aj pána farára. Raz prišiel na zabíjačku pán farár a ako prvé jedlo mu naložili sármu so slovami: „Jedzte pán farár, inšvo už nebude“. Pán farár si teda naložil plný tanier, aby sa poriadne najedol. Po sárme prišiel na rad paprikáš. Opäť mu povedali: „Jedzte pán farár, inšvo už nebude“. Pán farár si teda opäť riadne nabral, aby sa poriadne najedol. Pri naberaní sa prehrabával s naberačkou v paprikáši a vyberal si čo by si dal najradšej. U Šupalov mu povedali: „Iba bríľajte pán farár, veď aj prasa bríľalo“.
Šunka s kosťou v obchode Koruna
Tento článok sa zameriava na recenziu na tašku s koncom v obchode Koruna. Okrem toho sa pozrieme na tipy a rady pre usporiadanie záhradnej párty a grilovanie. Napriek tomu, že v texte nie je priamo spomenutá "taška s koncom v obchode Koruna", kontext naznačuje, že ide o hľadanie kvalitných mäsových výrobkov, kde šunka s kosťou z bitúnku Mojmírovce predstavuje prémiovú voľbu.
Tipy a rady pre usporiadanie záhradnej párty
Leto sa nám pomaly končí, a ak si chcete ešte vychutnať teplé večery a pohodu so svojimi blízkymi, pozvite ich na záhradnú párty. Jedlo na garden party musí byť prekvapivé, nečakané, nie fádne a príprava by mala byť jednoduchá a veľmi rýchla. Samozrejme, treba ho pripraviť v dostatočnom množstve (i pre neskorých prichádzajúcich) a musí byť chutné po celý čas večera. Teda nič, čo rýchlo vysychá, státím stráca chuť a rýchle podlieha skaze.
Studené alebo teplé menu?
Najskôr je potrebné vyriešiť, či sa bude podávať iba studené menu, alebo či sa pustíte do nejakého teplého chodu. Teplé jedlo poteší - ale musíme vedieť, či ho budete variť sami a vopred, alebo všetci spolu až v priebehu večera. Oboje sa dá úspešne skombinovať. Všetko záleží od toho, ako veľmi formálny večierok to bude. Na profesionálnych akciách (večierkoch, rautoch) je klasikou teplých pultov často napríklad kuracie soté, hovädzie Stroganoff alebo nejaká ryba na prírodný spôsob alebo v hustej omáčke. Zabrúsiť môžete ale i do slovenskej klasiky a ponúknuť zemiakové placky. Veľmi vďačný je guláš - môže byť na akýkoľvek spôsob. Aj keď je to obyčajné jedlo, obyčajnosť z neho odstráni spôsob servírovania - v hlbokých kameninových kotlíkoch alebo vo vydlabanom bochníčku chleba. Jedným z chodov, ktoré sa pripravia skutočne bez problémov, sú cestoviny. Musíte si len dať záležať na tom, aby sa ani trochu neprevarili, a potom na skvelej omáčke. Ale rovnako asi dlhodobo najvyhľadávanejším teplým jedlom na akejkoľvek party je šunka od kosti.
Grilovanie - srdce záhradnej párty
Samostatnou kapitolou je samozrejme grilovanie - akéhokoľvek mäsa, hydiny, rýb, syrov, špízov. Najobľúbenejšie jedlo, ale i činnosť na akomkoľvek záhradnom stretnutí dáva nakoniec i meno celej gastronomickej akcii - dnes častejšie než na večierok pozývame priateľov jednoducho na grilovanie alebo barbecue.
Aké mäso je na grilovanie najlepšie?
Najmä prerastené. Ak je priveľmi chudé, vyschne. Rebierko ukladajte tak, aby mastný okraj ostal hore. Aj bravčové kotlety by mali mať tenký okraj z tučného mäsa. Ten nožom jemne narežte, inak sa kotleta skrúti. Na grilovanie nie je vhodné príliš tučné mäso, pretože tuk, ktorý z neho počas grilovania steká uvoľňuje rakovinotvorné látky.
Počas grilovania už mäso nesoľte, pretože soľ spôsobí vysušovanie a mäso je tak tvrdé. Nepridávajte ani korenie, pretože tie zhoria a spôsobia nepríjemnú pachuť. Dovolené je iba potieranie olejovou marinádou.
Ako mäso pri grilovaní zostane šťavnaté?
Mäso zabaľte do alobalu natretého maslom a takto ho dajte na gril. Potom šťava nemôže odkvapkávať a mäso nevyschne. Veľmi veľké kusy mäsa by ste mali pokryť nahrubo nakrájaným špikom. Chráni mäso pred vysychaním.
Ako si grilovaná potravina zachová teplotu?
Najlepšie v alobale. Fólia je vhodná aj v prípade, že grilujete zároveň alebo bezprostredne po sebe rybu a mäso, pretože mäso nezíska rybiu pachuť. Rybu zabaľte do maslom potretého alobalu a položte na gril.
Správne a rovnomerné grilovanie
Aby boli všetky suroviny na grilovacej ihle rovnomerne prepečené, musia byť približne rovnakej veľkosti.
Ako dosiahnete, aby grilovaný pokrm zostal jemný?
Pri grilovaní platí nasledujúce pravidlo: mäso nepodávajte ihneď, ale nechajte ho chvíľu odpočívať na kraji grilu. Tak sa môžu vlákna uvoľniť a šťava sa opäť vpije do mäsa.
Ako dlho grilovať kura?
Kúsky: prudko opečte z oboch strán nad horúcim ohňom a potom grilujte nad stredne teplým uhlím. Tmavé mäsa 30 min., biele 15 min.
Vykostené prsia: grilujte rýchlo nad stredne teplou pahrebou z každej strany 2 - 3 min.
Polovice: grilujte 30 min. nad stredne teplou pahrebou.
Celé kura: grilujte 1 -1,5 hodiny nad miernym teplom (okolo 55 °C)
Kedy je grilovaná hydina hotová?
Koža kurčaťa, morky a kačice pri grilovaní rýchlo získa chrumkavú zlatistú farbu a preto ťažko zistíte, či je mäso dobre prepečené aj zvnútra. A treba byť opatrný, pretože surová hydina môže obsahovať salmonely. Dobrým testom je pichnúť do mäsa ihlicou. Keď ju vytiahnete a vyteká číra šťava, máte istotu, že je mäso dobré prepečené. Ak vyteká šťava zafarbená krvou, mäso ešte nie je hotové.
Ako zabrániť dymeniu?
Silnému dymeniu zabránite tak, že zotrite z mäsa prebytočnú masť, ktorá by kvapkala do ohňa. Na gril by sa malo dávať len suché mäso. Grilované mäso získa obzvlášť aromatickú príchuť, ak v priebehu grilovania nasypete niektoré (čerstvé alebo sušené) bylinky rovno na žeravé uhlie.
Polievka - základ stravy
Hovorí sa, že polievka je základ. Dobrá polievka je už od nepamäti dôležitým prvkom vyváženej stravy. Človek si ju cení a pripravuje už od nepamäti.
Pizza Smejo Nitra
Dávate prednosť obedu z kvalitných a čerstvých surovín? Pizzeria Smejo k pizzi a k šalátom od 15. februára 2016 zaraďuje do ponuky aj obednú polievku. Keďže aj tentoraz ide cestou kvality, polievka bude varená každý deň čerstvá, z čerstvých, kvalitných surovín, bez múky a konzervantov. Ich cieľom je každý deň Vám ponúknuť polievku ako od babičky - teda bez chémie, glutamánu a konzervovaných surovín, ktorú si môžete k pizzi či šalátom objednať.
Keďže polievky nie sú zahusťované múkou, sú vhodné aj pre ľudí, ktorí trpia celiakiou alebo len preferujú bezlepkovú stravu. Dennú ponuku polievok nájdete na ich FB fanstránke. Milý a ochotný personál Vám každý deň od pondelka do piatku, medzi 10.00 - 16.00 (prípadne do vypredania zásob) rád pribalí a dovezie k Vašej pizzi alebo šalátu aj čerstvú, chutnú polievku.
