Syry s najvyšším obsahom bielkovín: Sprievodca výživovými hodnotami

Mliečne výrobky patria medzi veľmi diskutované témy a, mimochodom, aj medzi moje veľmi obľúbené. Je to ďalšia z oblastí, v ktorej je veľa poloprávd a nedopovedaných faktov. Ak sleduješ rubriku porovnanie potravín pravidelne, je ti jasné, že vo výžive neexistuje jedno odporučenie a jedna cesta vhodná pre všetkých. Je potrebné sledovanie reakcií nášho organizmu na potraviny. Z dlhodobo udržateľného a pre zdravie najviac prospešného hľadiska je to najlepšia cesta.

V dnešnom článku sa bližšie pozrieme na syry, spoznáme ich spracovanie, aby sme mohli rozlišovať ich prospešnosť. Jeden z mýtov je, že syry sú plné éčok. V skutočnosti sa však pridávajú hlavne do topených syrov, a to taviace (emulzifikačné) soli, ktoré sú nutným komponentom na ich výrobu, bez nich by bola nemožná. Na trhu však nájdeš aj roztierateľné syry vyrobené iným spôsobom a bez pridania taviacich solí. Čítaj a dozvieš sa viac o druhoch syrov, ich výrobe a v závere článku si napíšeme bližšie o prídavných látkach (éčkach) v nich. Opäť by som rada pripomenula, že éčka netreba hádzať do jedného vreca. Sú medzi nimi aj prospešné. Poznáme 5 skupín éčok začínajúcich sa od prírodného zloženia až po syntetické (čiže stupnica ako v škole, od najlepšej známky po najhoršiu). Rozlišovať ich je dôležité a veľmi prospešné.

Čo sú syry a ako vznikajú?

Chceš vedieť o syroch viac? Určite poznáš vetu: „Jedzte syry - sú zdravé.“ Syr je bielkovinový koncentrát vyrobený okyslením alebo enzýmovým zrážaním mlieka za účasti mikroorganizmov. Je to zrejúci alebo nezrejúci, polotvrdý, tvrdý alebo extra tvrdý výrobok. Vyrába sa úplným alebo čiastočným vyzrážaním bielkovín z kravského, ovčieho alebo kozieho mlieka. Býva s rôznym podielom tuku alebo cmaru alebo ich vzájomnou kombináciou vyrobený pomocou syridla. Vzniká odstránením vody zo zrazeniny a podlieha chemickým a fyzikálnym zmenám pôsobením mikroflóry. Pri tomto procese dochádza k veľkým chuťovým zmenám a hlavne k predĺženiu trvanlivosti v porovnaní s čerstvým mliekom. Bielkovinovou zložkou syrov je kazeín, ktorý sa zráža pri syrení. Všetky syry vznikajú vlastne vyzrážaním mliečnej bielkoviny z mlieka - prevažne kazeínu. Vyzrážanie sa urobí okyslením mlieka alebo prekysnutím, keď vznikajú tzv. kyslé syry, a za enzymatického zrážania mlieka vznikajú tzv. sladké syry. Pri tomto procese dochádza k štiepeniu pôvodného kazeínu, pri ďalšom kroku - zrení syrov - dochádza k jeho štiepeniu na základné zložky aminokyseliny, čím sa stáva syr stráviteľnejší.

Typy syrov

Poznáš bližšie typy syrov?

Čerstvé syry

Zaraďujú sa medzi syry s nižšou sušinou, ktoré nezrejú a väčšinou majú kratšiu trvanlivosť. Tieto syry sa vyrábajú prevažne kombináciou kyslého zrážania mlieka s malým množstvom syridla.

Nezrejúci syr

Je určený na skorú konzumáciu. Medzi najrozšírenejšie druhy čerstvých nezrejúcich syrov patria tvarohy. Tvaroh je pre svoju ľahkú stráviteľnosť a výživovú hodnotu významnou potravinou. Používa sa na prípravu slaných alebo sladkých jedál. Vyrába sa v rôznych druhoch v závislosti od obsahu sušiny a tuku. Z nutričného hľadiska sú významné aj tvarohové nátierky s obsahom byliniek.

Zrejúci syr

Je určený na neskoršiu konzumáciu, musí sa však uchovávať pri určitej teplote, aby boli zabezpečené nevyhnutné biochemické a fyzikálne deje. Medzi tieto syry sa zaraďujú mäkké syry zrejúce pod mrazom.

Smotanové syry

Sú kombinované zrážané jemné syry s vysokým obsahom tuku. Majú jemnú kyslomliečnu chuť, jemnú štruktúru. Patrí do kategórie tvarohových syrov, vyrábaných po celom svete.

Plesňový syr

Je charakteristický tým, že jeho zrenie sprevádza aj rast plesne vnútri syra aj na jeho povrchu.

Srvátkové syry

Sa vyrábajú zo srvátky po výrobe syrov - srvátkovej bielkoviny. Známe sú pod názvom ricotta. Je to veľmi výživný syr, väčšinou bez tukov. Jeho chuť je nevýrazná a neutrálna.

Parený syr

Sa vyrába z vykysnutého syra, tepelne sa upravuje najmenej pri 60 ˚C, rôzne sa upravuje a niekedy ďalej spracováva podobne ako zrejúci syr.

Hrudkový syr

Vyrába sa vyzrážaním bielkovín z kravského mlieka pôsobením syridla a čiastočným oddelením srvátky uvoľnenej pri tomto procese.

Ovčí hrudkový syr

Vyrába sa vyzrážaním bielkoviny ovčieho mlieka pôsobením syridla a tiež uvoľnením srvátky. Skladovaný ovčí syr je rozdrvená a zomletá zmes vyzretého ovčieho hrudkového syra a jedlej soli, dokonale utlačená a skladovaná.

Bryndza

Je prírodný syr vyrábaný zo zrejúceho ovčieho a hrudkovitého syra alebo zo zmesi zrejúceho hrudkovitého ovčieho syra, alebo iných kombinácií kravského a ovčieho syra, pričom bryndza musí obsahovať najmenej 50 % ovčieho syra.

Čo si na syroch všímať?

Možno si si už odpovedala, že zloženie, podobne ako pri všetkých potravinách 😊. Nie je možné porovnať všetky syry, v tabuľke však môžeš vidieť rozdiel medzi tými topenými. Čítať etikety sa naozaj oplatí, pretože až potom vieš rozoznať výrobok zo základných surovín a výrobok ochudobnený o základné suroviny s pridaním mnohých prídavných látok. Nezanemá to, že topený syr si už nikdy nemáš natrieť na chlieb, len je vhodné rozlišovať, prípadne kombinovať a striedať potraviny, neuprednostňovať či nezavrhovať niektoré druhy. Opäť sme pri zlatej strednej ceste aj pri výbere potravín. Tie chutnejšie (ale, žiaľ, často horšie zložením) konzumuj občas, tie kvalitnejšie častejšie. Takto dosiahneš naozaj zdravú a vyváženú výživu.

Na Slovensku sú topené syry veľmi obľúbené. Máme široký sortiment týchto syrov a našťastie je aj možnosť výberu. Zlá správa je, že z ekonomických dôvodov sa používajú pri ich výrobe náhrady surovín, čo sa odzrkadľuje na kvalite syrov. Dobrá správa je, že na trh čoraz viac prichádzajú topené syry z tvarohových syrov a ich kvalita je naozaj veľmi dobrá. Čítať zloženie sa preto naozaj oplatí, nemyslíš? A nezabúdaj, že na etikete nájdeš aj krajinu pôvodu 😊.

Taviace soli

Poďme sa pozrieť bližšie na najčastejšie používané taviace soli:

• E 339 - fosforečnany sodné, patriace do 4. skupiny
• E 450 - difosforečnany, patriace takisto do skupiny 4
• E 452 - polyfosforečnany, patriace takisto do skupiny 4

Do skupiny 4 sa zaraďujú prídavné látky, pri ktorých môže citlivých ľudí nadmerná konzumácia pôsobiť nepriaznivo, tiež môže zabraňovať vstrebávaniu niektorých dôležitých a prospešných živín z potravín, u detí je riziko vyššie.

Ktoré syry sú najlepšie pre vysoký obsah bielkovín?

Syry patria k najstarším potravinám ľudstva a ich sortiment patrí k významnej časti mliekarenských výrobkov, za čo vďačí nielen príťažlivej chuti a vôni, ale aj nutričnej hodnote vo výžive ľudí. Najväčší význam má pre nás bielkovinová zložka syra. Sú to bielkoviny s vysokou biologickou hodnotou, ktoré náš organizmus využije veľmi dobre. Obsah bielkovín v syroch je v závislosti od obsahu sušiny a tuku a pohybuje sa v rozpätí 6 - 30 %.

Azda žiadna iná potravina nemá toľko rôznych podôb, textúr a chutí ako syry. Výživové hodnoty a chuť syru závisia od druhu mlieka, z ktorého je vyrobený, textúra od spôsobu spracovania. Viete, ktoré syry sú najzdravšie?

Mozzarella

Mozzarella je mäkký, biely syr s vysokým obsahom vlhkosti. Pochádza z Talianska a zvyčajne sa vyrába z talianskeho byvolieho alebo kravského mlieka. Má nižší obsah sodíka i kalórií ako väčšina ostatných syrov. Mozzarella obsahuje baktérie, ktoré pôsobia ako probiotiká, vrátane kmeňov Lactobacillus casei a Lactobacillus fermentum. Mliečne výrobky, ktoré obsahujú tieto prospešné baktérie posilňujú imunitný systém a pomáhajú v boji proti infekciám. 30 gramov plnotučnej mozzarelly obsahuje: 85 kcal, 6 g bielkovín, 6 g tukov, 1 g sacharidov, 176 mg sodíka a 14 % odporúčanej dennej dávky vápnika.

Syr s modrou plesňou

Tento chutný syr sa vyrába z kravského, kozieho alebo ovčieho mlieka, ktoré bolo ošetrené kultúrami z plesne Penicillium. Typicky je biely s modrými alebo sivými žilkami a škvrnami vo vnútri. Pleseň používaná na výrobu modrého syra mu dodáva výraznú vôňu a jemne pikantnú chuť. „Modrý“ syr je veľmi výživný a môže sa pochváliť väčším množstvom vápnika ako väčšina ostatných syrov. Vysoký obsah vápnika je dôležitý pre optimálne zdravie kostí, znižuje riziko osteoporózy a zlomenín. 30 gramov plnotučného syra s modrou plesňou obsahuje: 100 kcal, 6 g bielkovín, 8 g tukov, 1 g sacharidov, 380 mg sodíka a 33 % odporúčanej dennej dávky vápnika.

Feta syr

Feta syr je mäkký, slaný, biely syr pôvodom z Grécka. Zvyčajne sa vyrába z ovčieho alebo kozieho mlieka. Ovčie mlieko dodáva feta syru jemne pikantnú chuť, kozí feta syr je jemnejší. Tento syr je balený v slanom náleve, aby si zachoval čerstvosť, avšak práve preto má vysoký obsah sodíka. Dobrou správou je, že feta syr má zvyčajne nižší obsah kalórií ako väčšina ostatných syrov. Feta syr, rovnako ako všetky plnotučné mliečne výrobky, obsahuje konjugovanú kyselinu linolovú, ktorá súvisí so znížením telesného tuku a zlepšeným zložením tela. 30 gramov plnotučného syra feta obsahuje: 80 kcal, 6 g bielkovín, 5 g tukov, 1 g sacharidov, 370 mg sodíka a 10 % odporúčanej dennej dávky vápnika.

Tvaroh a cottage cheese

Oba tieto syry sú mäkké, hrudkovité, vyrobené z kravského mlieka. Majú oveľa vyšší obsah bielkovín ako iné syry. Sú vynikajúce pri snahe udržať si zdravú hmotnosť alebo schudnúť a pri cvičení či fyzickej námahe. 1/2 šálky (110 gramov) plnotučného tvarohu alebo kvalitného syra typu cottage obsahuje: 120 kcal, 12 g bielkovín, 7 g tukov, 3 g sacharidov, 500 mg sodíka a 10 % odporúčanej dennej dávky vápnika.

Ricotta

Ricotta je taliansky syr vyrobený z vodnatých častí kravského, kozieho, ovčieho alebo byvolieho mlieka, ktoré zostali pri výrobe iných syrov. Má krémovú textúru a chuť podobnú tvarohu. Proteín v syre ricotta je väčšinou srvátka, teda mliečny proteín, ktorý obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny potrebné pre ľudské zdravie. Srvátka sa ľahko vstrebáva a podporuje rast svalov, pomáha znižovať krvný tlak a vysokú hladinu cholesterolu. 1/2 šálky (124 gramov) ricotty z plnotučného mlieka obsahuje: 180 kcal, 12 g bielkovín, 12 g tukov, 8 g sacharidov, 300 mg sodíka a 20 % odporúčanej dennej dávky vápnika.

Parmezán

Parmezán je tvrdý, vyzretý syr, ktorý má hrubú textúru a slanú, orieškovú chuť. Vyrába sa zo surového, nepasterizovaného kravského mlieka, ktoré zreje najmenej 12 mesiacov, aby zanikli škodlivé baktérie a získalo komplexnú chuť. Keďže parmezán je bohatý na vápnik aj fosfor, je prospešný pre zdravie kostí. Navyše, vďaka tomu, že zreje dlhú dobu, má veľmi nízky obsah laktózy a zvyčajne ho dobre znášajú aj ľudia, ktorí majú intoleranciu laktózy. 30 gramov parmezánu poskytuje obsahuje: 110 kcal, 10 g bielkovín, 7 g tukov, 3 g sacharidov, 330 mg sodíka, 34 % odporúčanej dennej dávky vápnika a takmer 30 % odporúčanej dennej dávky fosforu.

Švajčiarsky syr

Ako už názov napovedá, tento chutný polotvrdý syr pochádza zo Švajčiarska. Bežne sa vyrába z kravského mlieka a vyznačuje sa jemnou orieškovou chuťou. Otvory, ktoré sú pre švajčiarsky syr typické sú tvorené baktériami - plynmi uvoľňovanými počas procesu fermentácie. Keďže má nižší obsah sodíka a tuku ako väčšina ostatných syrov, je vhodný pre osoby, ktoré potrebujú mať pod kontrolou príjem soli alebo tukov. 30 gramov švajčiarskeho syra vyrobeného z plnotučného mlieka obsahuje: 111 kcal, 8 g bielkovín, 9 g tukov, menej ako 1 g sacharidov, 53 mg sodíka a 25 % odporúčanej dennej dávky vápnika.

Bielkoviny: Základ zdravia

Ktorý si dáte dnes na tanier? Bielkoviny sú životne dôležité pre každého z nás, a to nielen pre športovcov. Rozhodne na nich nie je radno v jedálničku zabúdať. Našťastie však existuje mnoho potravín, v ktorých sa tieto dôležité proteíny nachádzajú. Môžeme ich do stravy teda hravo zaradiť. Aké to sú, koľko bielkovín reálne človek potrebuje a prečo na ne nezabúdať? Bielkoviny sú základnou stavebnou jednotkou svalov, kostí aj zubov. Tieto zložené aminokyseliny sa podieľajú na prenášaní kyslíka v krvi a tvoria enzýmy, ktoré zaisťujú mnoho všeobecných chemických reakcií tela. Nedostatok bielkovín sa preto jednoducho prejavuje úbytkom svalov a poklesom výkonnosti, ale môže vyústiť až do veľmi nepríjemných zdravotných problémov. Proteíny by preto nemali chýbať v žiadnom jedálničku. Výnimkou môže byť iba odporúčanie lekára v reakcii na zdravotný stav pacienta. Pre mladého človeka so sedavým životným štýlom je spodná dávka denného príjmu proteínov 1,2 g na kilogram telesnej hmotnosti. 60 kilový človek by preto mal prijať minimálne 72 gramov bielkovín denne, a to iba ak aktívne nešportuje. Fyzická výkonnosť totiž našu potrebu bielkovín veľmi zvyšuje. Americké Národné centrum pre biotechnológie uvádza, že športovo založení jedinci by mali prijať aspoň dvojnásobok.

Zoženiete ich v každom supermarkete a väčšinu z nich máte možno práve teraz aj v chladničke. Bielkoviny sú v mnohých potravinách, a to aj v rastlinných formách, preto by pre vás nemal byť problém ich z veľkej časti získavať zo stravy. Dôležité je ale strážiť ich pomer a do jednotlivých pokrmov ich skutočne zaraďovať.

Zdroje bielkovín:

1. Mäso: hydinové, hovädzie alebo bravčové. Medzi športovcami je obľúbené predovšetkým kuracie mäso.
2. Ryby a morské plody: okrem bielkovín obsahujú aj omega 3 mastné kyseliny a jód.
3. Mliečne výrobky: tvaroh, grécke jogurty, mlieko, ricotta.
4. Vajcia: jedno vaječné bielko obsahuje cca 4 g bielkovín, celé vajcia približne 6 g.
5. Syry: obsahujú vysoké množstvo bielkovín, ale často aj tuku. Odporúčajú sa syry s nižším obsahom tukov alebo čerstvé syry, napríklad Cottage.
6. Strukoviny: fazuľa, šošovica, cícer - kvalitný zdroj bielkovín, komplexných sacharidov a vlákniny.
7. Orechy a semienka: bohaté na bielkoviny, zdravé tuky, vitamíny a minerálne látky.
8. Ovsené vločky: cca 14 g bielkovín na 100 g, sú zdrojom komplexných sacharidov.
9. Rastlinné alternatívy: tofu, tempeh, seitan, sójové kocky.
10. Doplnky stravy: proteínové prášky, tyčinky, sušienky.

Syry a ich vplyv na zdravie

Ak sa naprieč celým svetom na niečom zhodneme, tak je to láska k syrom. Tie sa totiž konzumujú prakticky všade na planéte a v najrôznejších podobách tvoria súčasť tradície a kultúry mnohých svetových krajín. Aj na Slovensku máme syry radi, ročne ich každý z nás zje takmer 15 kilogramov. Niektoré európske štáty síce zvládnu až dvojnásobok (Dánsko, Island, Fínsko, Francúzsko), ale stále je to pomerne vysoké číslo. Ak sa ale na niečom nezhodneme, tak je to vplyv konzumácie syrov na zdravie. Jeden je syry skoro až z donútenia kvôli zdraviu, druhý si syry dopraje len raz za čas z toho dôvodu, aby svoje zdravie neohrozil. Ako to s tými syrmi v skutočnosti je a dá sa všeobecne povedať, či syry môžeme zaradiť medzi zdravé potraviny?

Syry zdravé sú, ale všetko s mierou. Nie je syr ako syr. Niektoré druhy sa medzi sebou dokonca líšia tak významne, že ide v podstate z výživového hľadiska o úplne odlišné potraviny. Pokiaľ ale na chvíľu zabudneme na syrové špeciality a budeme myslieť len na bežné a najčastejšie konzumované syry, môžeme nájsť hneď niekoľko spoločných vlastností.

Syry sú skvelým zdrojom bielkovín a vápnika

Pravidelná konzumácia syrov má nášmu organizmu rozhodne čo ponúknuť, pretože obsahuje cenné živiny navyše vo vysokej kvalite. Ide najmä o:

• vysoko kvalitné bielkoviny: podľa niektorých meradiel ide dokonca o jeden z najkvalitnejších zdrojov bielkovín, na ktorý môžeme v strave naraziť. Navyše, väčšina syrov má bielkovín doslova na rozdávanie, výnimkou nie sú ani produkty presahujúce hranicu 30 g bielkovín na 100 g syra.
• dobre využiteľný vápnik: vápnik sa z mliečnych výrobkov vstrebáva asi z jednej tretiny, čo je medzi potravinami pomerne vysoké číslo. Niektoré syry navyše obsahujú vápnika toľko, že už zo 100 g syra možno získať viac ako polovicu odporúčanej dennej dávky vápnika.

Zabúdať by sme nemali ani na vitamíny A, D a K, ktoré sa v syroch vyskytujú vo vysokých množstvách. Do istej miery možno v prípade vitamínov aplikovať jednoduché pravidlo: čím viac tuku syry obsahujú, tým vyšší je obsah vitamínov.

Pozor na vysoký obsah tukov a nasýtených mastných kyselín

Jedným z dôvodov, prečo syry tak skvele chutia, je ich relatívne vysoký obsah tuku. Ten sa vo väčšine syrov pohybuje niekde medzi 15 - 30 g tuku na 100 g syra, čo je v porovnaní s inými potravinami pomerne vysoké množstvo. Zaujímať by sme sa mali aj o celkový obsah nasýtených mastných kyselín, ktorý je v prípade syrov tiež pomerne vysoký. Na príkladoch rôznych druhov syrov si môžeme zobraziť obsah nasýtených mastných kyselín v nasledujúcej tabuľke (všetky hodnoty sú uvedené pre 100 g syra):

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie by sme nemali jesť viac ako 10 % z celkového energetického príjmu z nasýtených mastných kyselín. Z odporúčania vyplýva, že pri dennom príjme 2000 kcal by sme nemali presiahnuť 22 g nasýtených mastných kyselín denne. Ako je vidieť, milovníci syrov majú tak trochu problém...

Pozor aj na vysoký obsah soli

Zabúdať by sme nemali ani na relatívne vysoký obsah soli, ktorý je pre niektoré syry typický. Soľ by si mali kontrolovať najmä osoby so zvýšeným krvným tlakom či s inými kardiovaskulárnymi chorobami. Podľa Spoločnosti pre výživu by sme nemali za deň konzumovať viac ako 6 g soli, priemerná spotreba na Slovensku sa však pohybuje niekde okolo 15 g soli denne. Pri pohľade na obsah soli vo vybraných zástupcoch obľúbených syrov je zrejmé, že zvýšenej konzumácii soli syry značne napomáhajú (výživové údaje sú uvedené na 100 g syru):

Syry pod drobnohľadom: ako si vedú jednotliví zástupcovia?

Niektoré odhady hovoria o tom, že existuje až 1800 rôznych druhov syrov. Aby sme si jednotlivé druhy syrov predstavili trochu viac do detailu, zamerali sme sa na niekoľko najobľúbenejších druhov syrov, ktoré sa konzumujú najviac.

1. Eidam a Gouda nie sú len tie zo supermarketu

   Keď sa povie Eidam alebo Gouda, väčšina z nás si zrejme predstaví tie najlacnejšie plátkové syry z veľkých supermarketov. Je to trochu škoda, pretože tradičná holandská Gouda alebo Eidam dosahujú svetové ohlasy. Z nutričného hľadiska ide o bohatý zdroj bielkovín (25 g na 100 g), vápnika (700 mg na 100 g) a zinku (4 mg na 100 g). Obsah tuku závisí od konkrétneho typu, klasický 45% typ obsahuje asi 27 g tuku na 100 g, čo je relatívne vysoké množstvo.

2. Parmezán je rekordér v obsahu bielkovín

   Je to tak predovšetkým z dôvodu, že má oproti iným syrom vyšší obsah sušiny. Tvrdý parmezán vďaka tomu môže s prehľadom atakovať hranicu 30 - 35 g bielkovín na 100 g syra, čo je medzi syrmi prakticky rekordné množstvo. Ďalšou doménou kvalitného parmezánu je vysoký obsah vápnika, v 100 g syru ho nájdeme dokonca viac ako 1180 mg, čo je viac ako odporúčaná denná dávka pre dospelé osoby. Zaujímavý je aj obsah voľného L‑lyzínu, ktorý prispieva k charakteristickej chuti parmezánu.

3. Plesňové syry zaujmú predovšetkým špecifickou chuťou

   Z výživového hľadiska totiž tak úplne nežiaria, spravidla patrí medzi tučnejšie syry (cca 30 g tuku na 100 g) a vysoký je aj obsah soli, jedno balenie v podstate vyčerpá prípustný denný limit. Spomedzi minerálnych látok stojí za zmienku najmä vysoký obsah vápnika (viac ako 600 mg na 100 g), v menšej miere sa v plesňových syroch vyskytuje aj zinok (asi 2 mg na 100 g).

4. Olomoucké syrečky sú plné bielkovín a soli

   Olomoucké syrečky (či tvarôžky, pozn. preklad.) patria medzi najdiétnejšie druhy dostupných syrov, na 100 g syrečkov pripadá len asi 127 kcal, čo zodpovedá kalorickej hodnote kuracích pŕs či ďalších nízkotučných druhov chudého mäsa. Na prvý pohľad olomoucké syrečky zaujmú vysokým obsahom bielkovín: 28 g bielkovín na 100 g. Keď sa k tomu pridá prakticky nulový obsah tuku, rysuje sa nám nový kandidát fitness‑potraviny roka. Platí to ale len dovtedy, než sa zmiení obsah soli - s tým totiž syrári z Valašska rozhodne nešetrili, a tak v každom balení (125 g) nájdeme takmer 6 g soli.

5. Mozzarella zaujme nižším obsahom sodíka

   Dnes je to takmer 500 rokov, čo prvá mozzarella uzrela vďaka talianskym majstrom svetlo sveta. A treba povedať, že za tých niekoľko sto rokov dosiahla mozzarella svetoznámej popularity - veď len v Taliansku sa jej každý rok vyrobí viac ako štvrť milióna ton! Mozzarella nielenže skvele chutí, ale obsahuje aj vyvážený pomer základných makroživín a skôr nižší podiel sodíka a soli, čo je rozhodne pozitívna správa. Ak si strážite množstvo tukov v strave, môžete siahnuť aj po light verzii, ktorá obsahuje len asi 11 g tukov na 100 g syra. Vďaka tomu udržíte množstvo tukov na uzde a súčasne si urobíte priestor napríklad na bazalkové pesto alebo olivový olej, ktorým sa mozzarella s obľubou dochucuje.

6. Halloumi skvele chutí, pozor len na vyšší podiel tuku

   Grécky syr Halloumi sa stáva syrovou hviezdou posledných rokov. Vďaka svojej špecifickej textúre sa skvele hodí na opekanie a grilovanie, a tak obohatí letné grilovačky o nové a doposiaľ nepoznané gurmánske zážitky. Z nutričného hľadiska patrí syr Halloumi medzi tučnejšie syry, na 100 g obsahuje asi 30 g tuku, čo je medzi syrmi skoro najvyššie množstvo. Prekvapí tiež vysokým podielom vápnika, 100 g syru Halloumi sa postará o viac ako tri štvrtiny odporúčanej dennej dávky vápnika, čo je po parmezáne druhej najvyššej množstvo.

7. Patria vôbec tavené syry medzi syry?

   Syroví labužníci sa tvária, akoby tavené syry neexistovali, iní výživoví experti zase hovoria, akoby čas tavených syrov bol dávno preč. Lenže nie je - spotreba tavených syrov je na Slovensku pomerne stabilné a na každého z nás tak ročne pripadajú vyše 2 kilogramy zjedených „taveňákov“, čo nás drží na špičke v celej Európe. Prečo nie sú tavené syry z výživového hľadiska žiadna sláva? Obsahujú taviace soli, ktoré zvyšujú obsah fosforu vo výrobku. Kvôli tomu sa vápnik vstrebáva do organizmu menej efektívne. Vyrába sa z najlacnejších syrov často nízkej kvality. Skrátka, nie je nad to vychutnať si kvalitný syr, než konzumovať vysoko priemyselne spracovanú potravinu bohatú na fosforečné soli, ktoré zdraviu rozhodne neprospievajú.

Záverom: Syry áno, ale s rozumom

Čo si z toho odniesť? Ak sa pýtate, či syry patria medzi nutrične hodnotné potraviny, odpoveď znie rozhodne ÁNO. Vo väčšine prípadov sú vynikajúcimi zdrojmi kvalitných bielkovín, obsahujú vysoký podiel vápnika a pomáhajú telu doplniť zinok, selén a niektoré dôležité vitamíny. Ani to však neznamená, že by ste sa mali syrmi prejedať od rána do večera. Väčšina druhov syrov je bohatým zdrojom tuku a nasýtených mastných kyselín, zabúdať by sme nemali ani na vyšší podiel soli, ktorý môže byť rizikový pre osoby s kardiovaskulárnymi problémami. Ak máte syry radi, snažte sa držať do celkovej dennej dávky približne asi 100 g denne.

tags: #syr #s #najvyssim #obsahom #bielkovin