Diabetes mellitus, známy aj ako cukrovka, je celospoločenský problém a často sa o ňom hovorí ako o pandémii 21. storočia. Ide o ochorenie zapríčinené neschopnosťou organizmu správne hospodáriť s cukrom (glukózou). Dlhodobo neriešená vysoká hladina krvného cukru (glykémia), teda hyperglykémia, často vedie k ochoreniam srdca, ciev, obličiek, nervov alebo očí. Diabetes ovplyvňuje okrem látkovej výmeny cukrov aj tuky, čím sa ešte zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
Sýry sú pomerne kalorické, a preto môžu byť diskutované ako menej vhodná potravina pre diabetikov. Existujú však aj také druhy, ktoré si môžu ľudia s cukrovkou vychutnať! A nemusí sa u ich konzumácie obávať o hladinu glykémie. Stačí len vedieť, ktoré to sú.
Syry v Diabetickej Diéte
Ľudia s cukrovkou potrebujú pestrú a vyváženú stravu. Sýrov sa báť naozaj nemusia. Ak sa liečite s cukrovkou, je vhodnejšia skôr príležitostná konzumácia syrov. Hlavne u diabetu II. typu by ste si mali strážiť malé porcie, jesť druhy, ktoré nie sú bohaté na kalórie a používať syry z väčšej miery ako dochucovadlá, pretože majú vysoký obsah nasýtených tukov.
Pohlídejte si tiež denný príjem soli, príliš vysoký podiel v strave môže viesť k zvýšeniu krvného tlaku. Niektoré druhy syrov sú na soľ naozaj bohaté. Určite by ste sa mali vyhnúť obľúbeným taveným syrom.
Syry sa všeobecne radia do potravín s nižším glykemickým indexom. Ak ich teda nebudete kombinovať s jedlom, ktoré zvýši hladinu cukru v krvi, nemusíte sa báť problémov.
Podľa niektorých štúdií sú nízkotučné syry a tie, ktoré obsahujú stredné zastúpenie tukov, schopné pôsobiť preventívne proti vzniku diabetu II. typu a podporia aj zlepšenie citlivosti tela na inzulín. Ale vzhľadom na rôznosť výskumných metód sa objavujú aj štúdie, ktoré vo vzťahu k diabetu nevykresľujú mliečne výrobky práve priaznivo. Jedna taká sa zaoberala ich možným vplyvom na vznik metabolického syndrómu (do ktorého patrí viac ochorení vrátane nadváhy a zvýšeného rizika srdcových ochorení). Vedeckí pracovníci konkrétne zistili, že s vyššou konzumáciou tučných mliečnych výrobkov stúpa práve riziko jeho vzniku. Iné štúdie ale vyššie uvedené výsledky nepotvrdili. Tie naopak preukázali, že ľudia, ktorí jedli probiotické mliečne výrobky, mali znížené riziko vzniku diabetu II. typu.
Takže primárne nejde o to, či produkty z mlieka jesť alebo nejesť, ale zamerať sa skôr na ich druh a to, čo môže daný produkt ponúknuť z nutričného pohľadu. Nechcete prísť o skvelú chuť syrov? Potom siahnite po tých, ktoré majú nižší obsah tuku. Pochutnáte si a zároveň znížite kalorickú záťaž tela. Niektoré z nich dokonca pomôžu vášmu zažívaniu.
V rámci vyváženého jedálnička skúste napríklad rastlinné varianty. Obmeníte tak svoje chuťové zážitky.
Pripravte si desiatu s tvarohovými syrmi (kozím, ovčím), syrom ricotta, goudou alebo čedarom - posledné dva druhy sú najmä dobrými zdrojmi prospešných probiotík. Tiež pomáhajú účinne znížiť riziko prejavov zápalu u diabetu II. typu.
Tavené syry by ste sa mali určite vyhnúť.
Sýry sú dobrým zdrojom živočíšnych proteínov.
Nízkotučné syry a tie, ktoré obsahujú stredné zastúpenie tukov, sú schopné pôsobiť preventívne proti vzniku diabetu II. typu a podporia aj zlepšenie citlivosti tela na inzulín.
Ricotta, gouda, čedar sú dobrými zdrojmi probiotík a pomáhajú znižovať riziko zápalov u diabetu II. typu.
Diabetická Matematika a Sacharidové Jednotky
Osvojte si zopár pravidiel ako skrotiť vysoký cukor. Ideálne je, ak si ako človek s cukrovkou počas väčšiny dňa udržiavate cukor v krvi na uzde - teda od 3,9 mmol/l do 7,8 mmol/l. Pritom stačí dodržiavať racionálnu stravu, pohyb a užívanie liekov tak, ako vám ich predpísal lekár. Úprava stravy pritom nemusí byť žiaden horor, poradíme vám, ako na to.
Základom je diabetická matematika. Znie to hrozne, ale zvládne ju naozaj každý. Naučte sa počítať sacharidové jednotky (SJ) a podľa nich si vyskladať jedálniček. SJ je také množstvo potraviny, ktoré zodpovedá 10 gramom sacharidov a zvýši glykémiu zhruba o 2 mmol/l. Koľko SJ obsahuje konkrétna potravina, sa dozviete na konzultáciách.
Cukrovka totiž nie je len o jednoduchých sacharidoch, ale o celkových (komplexných) sacharidoch (teda škroby + cukry). Aký je medzi nimi rozdiel? Do jednoduchých cukrov patrí glukóza (hroznový cukor), fruktóza (ovocný cukor), sacharóza (repný cukor), laktóza (mliečny cukor), sladový cukor (maltóza). Platí, že čím je podiel jednoduchých cukrov v potravine vyšší, tým je i potravina pre diabetika menej vhodná.
Zložené cukry (polysacharidy) predstavujú škroby. Energia sa z nich uvoľňuje pomalšie v porovnaní z jednoduchými cukrami. Preto po ich konzumácií prudko nestúpa hladina cukru v krvi. Polysacharidy sú preto pre diabetikov vhodnejšie. Nachádzajú sa vo všetkých jedlách a potravinách, pri výrobe ktorých bola použitá múka z obilnín: (chlieb, pečivo, koláč, pizza, knedľa, cestoviny), ryži, zemiakoch, strukovinách.
Koľko SJ môžete prijať za deň a ako si ich najlepšie rozložiť, vám poradí diabetológ. Závisí to totiž od typu vašej liečby a aktuálneho zdravotného stavu. Rovnako vám odporučí aj počet jedál počas dňa. Všeobecne sa dá povedať, že človek s cukrovkou 1. typu bez nadváhy môže prijať cca 24 SJ za deň, teda 6 ráno, 3 na desiatu, 6 na obed, 3 na olovrant a 6 na večeru. U ľudí s cukrovkou 2. typu s nadváhou je aj 18 SJ veľa. Denný sacharidový príjem preto individuálne určí lekár.
Dobrou správou je, že nie každá potravina sa započítava do sacharidových jednotiek. Práve týmito potravinami môže zaháňať hlad medzi dvoma riadnymi jedlami.
Zelenina ako Bezpečné "Mlsanie"
Takýmto pokladom medzi potravinami je zelenina. Obsahuje totiž veľké množstvo vody a vlákniny, ktorá spomaľuje vstrebávanie cukrov. Môžete jej teda zjesť za deň, koľko máte chuť, až na pár výnimiek. Tie si zapamätajte: do SJ sa pre vysoký obsah sacharidov započítava mrkva, cvikla, kukurica, hrášok, zemiaky a strukoviny. Ostatné druhy zeleniny v množstve do 200 g glykémiu neovplyvňujú.
Ovocie a Mliečne Výrobky
Ovocie sa do SJ započítava vždy, lebo obsahuje jednoduché cukry a má vyšší obsah energie. Preto si jeho príjem treba strážiť. Už 7 veľkých bobúľ hrozna, či polka zeleného jablka predstavuje 1 sacharidovú jednotku! Vodový a cukrový melón tiež obsahujú veľa cukru, preto si ho doprajte len príležitostne. Vyhýbajte sa prezretému ovociu, ktoré obsahuje viac cukru, ako normálne dozreté. Zradné sú najmä prezreté hrušky, slivky, broskyne. I na farbe ovocia záleží. Červené jablká sú sladšie ako zelené.
Zo živočíšnych potravín započítajte do SJ iba mlieko a tekuté mliečne výrobky. Tie tuhšie, ako bryndza, syr či tvaroh, ale ani mäso a vajcia sa do SJ nerátajú. Avšak nezabúdajte, že hoci sa do SJ nerátajú, predstavujú pre vás príjem energie. Ak ste diabetikom na diéte, rozmyslite si, či siahnete po palacinke s lekvárom, ktorá jedna môže mať až 2 SJ a na obed vás aj tak nezasýti, alebo si radšej dáte štandardnú porciu mäsa so zeleninou bez prílohy a ešte aj ovocie. V druhom prípade vám pocit sýtosti vydrží výrazne dlhšie, hoci počet SJ bude rovnaký.
Ak ste sa vo vyššie spomenutej matematike stratili, môžete používať ťahák. Je ním princíp zdravého taniera. Polovicu má zaberať zelenina, štvrtinu chudé mäso a ryby a len na zvyšnú štvrtinu si naložte škrobové prílohy ako zemiaky, ryžu, cestoviny, krúpy, vločky či otruby. Podľa atlasu sacharidových jednotiek sa ľahko naučíte aj dávkovanie cez polievkové lyžice (napríklad ryže, zemiakov, cestovín, strukovín), ktorých počet zodpovedá 1 SJ.
Rozdiel Medzi Diabetom 1. a 2. Typu
Diabetes 1. typu je autoimunitné ochorenie, ktoré sa objavuje už v mladom veku. Vysoká hladina cukru v krvi u diabetikov 1. typu vzniká kvôli nedostatku inzulínu v krvi. Vznik diabetu 1. typu teda nesúvisí s príjmom potravy či životným štýlom, ale silnú úlohu zohráva genetika.
Diabetes 2. typu trpí až 90 % diabetikov a vyskytuje sa najmä v staršom veku. Inzulín sa tvorí a vylučuje do krvi, ale bunky tkanív, ktoré čerpajú glukózu z krvi, nereagujú na prítomnosť inzulínu. Cukrovka 2. typu je častejšia u ľudí s nadváhou a obezitou, ale so vznikom tohto ochorenia súvisí aj výskyt v rodine, pohybová aktivita, etnicita a vek.
Mierny diabetes neexistuje. Cukrovka 2. typu môže začať pozvoľna a váš lekár vám nemusí hneď predpísať lieky. To však neznamená, že si nemáte strážiť svoje stravovanie alebo životný štýl.
U väčšiny ľudí je diabetes 2. typu progresívne ochorenie, čo znamená, že sa časom zhoršuje, a inzulínu sa produkuje menej a menej. Liečba inzulínom neznamená hneď každodenné pichanie si injekcií.
Výskum a Syry
Štúdia talianskych vedcov ukázala, že mliečne výrobky - najmä nízkotučné a jogurty - sú spojené s nižším rizikom vzniku cukrovky 2. typu. Červené a spracované mäso bolo spájané s vyšším rizikom cukrovky. Namiesto mäsa vedci odporúčajú jesť malé množstvo rýb a vajec, tvrdia vedci.
Tím vedcov kŕmil potkany stravou s vysokým obsahom tuku počas 4 týždňov, aby boli prediabetické. Potom do stravy niektorých potkanov pridali buď nízkotučný alebo obyčajný syr Cheddar počas ďalších 10 týždňov. Po 10 týždňoch sa nepreukázali žiadne rozdiely v hladinách glukózy v krvi nalačno alebo inzulínu nalačno. Keď tím vedcov testoval, ako dobre boli zvieratá schopné regulovať hladinu cukru v krvi po injekcii inzulínu, potkany, ktoré dostávali syr a stravu s vysokým obsahom tuku, mali podobné výsledky ako pri nízkotučnej diéte. „Syr úplne nenormalizoval účinky inzulínu, ale výrazne ich zlepšil.
Fosfolipidy sú nevyhnutné na udržanie zdravej bunkovej funkcie a vedci spojili zmeny v normálnych hladinách fosfolipidov s inzulínovou rezistenciou a diabetom. „Ľudia buď nejedia žiadne syry alebo jedia syr s normálnym obsahom tuku a cítia sa previnilo. Syr má veľa živín a ak ho odstránite z vašej stravy, čím ho nahradíte? V súčasnosti to môže byť mätúce, keď nám hovoria, aby sme zredukovali tuk v našej strave.
Výskum zistil, že mliečne výrobky v malom množstve, ako je mlieko a syr, môžu chrániť pred cukrovkou 2. typu.
Červené a spracované mäso bolo spájané s vyšším rizikom cukrovky.
Namiesto mäsa vedci odporúčajú jesť malé množstvo rýb a vajec.
Zásady Zdravej Stravy pre Diabetikov
Optimálna strava diabetikov sa nijak nelíši od odporúčanej stravy zdravých ľudí. Jej základom je pestrá a vyvážená strava bohatá na zeleninu a ovocie.
Diabetici môžu jesť sladké, ale malo by to byť v súlade so zdravým jedálničkom, aby ste si udržiavali optimálnu váhu. Kľúčová je veľkosť porcie. Lepšie je však siahnuť po potravinách, ktoré sú prirodzene sladké, ako napríklad ovocie, niektorá zelenina, syry či mliečne produkty.
Dnes nájdeme na regáloch mnoho potravín s označením „diabetické“ alebo „dia“, pričom často ide o maškrty, ako sušienky, čokoláda a podobne. Tvrdenie na obale, že ide o potravinu vhodnú pre diabetikov automaticky neznamená, že je zdravá a vhodná do vášho jedálnička. Diabetické potraviny často obsahujú namiesto pridaného cukru umelé sladidlá, ktoré môžu vyvolať nežiaduce účinky (napríklad hnačku), ak to s nimi preženiete.
Ak trpíte cukrovkou, držte sa pestrej a vyváženej stravy.
Strava diabetika má predstavovať racionálny prístup k jedlu s primeraným energetickým príjmom, ktorý má pokrývať príjem základných živín, kam patria bielkoviny, tuky, sacharidy s nižším glykemickým indexom (glykemický index zohľadňuje, ako rýchlo sa glykémia zvýši po konzumácii potravín), ale tiež aj vitamíny, minerálne látky a dostatočné množstvo vlákniny.
Glykemický index (GI) je číslo od 0 do 100, ktoré vyjadruje, ako rýchlo sa po zjedení danej potraviny zdvihne hladina krvného cukru. Čím vyššia je hodnota GI, tým rýchlejšie sa sacharidy obsiahnuté v danej potravine strávia a vstrebú. To vedie k výraznému zvýšeniu glykémie a zároveň k rýchlemu pocitu hladu. Takéto náhle výkyvy glykémie nie sú pri diabete žiaduce. Konzumácia potravín s nízkym glykemickým indexom môže viesť k dlhodobejšiemu pocitu nasýtenia a stabilnejšej hladine krvného cukru.
Strava pacienta s diabetom by mala byť pestrá a chutná. Jedná sa o dlhodobú diétu, ktorú je potrebné dodržiavať celý život.
Pri cukrovke sa ako náhradné sladidlá môžu použiť napríklad stévia, erythritol, xylitol, sorbitol alebo menej známa sukralóza.
Pri tepelnej úprave jedál je vhodné staviť na dusenie, varenie, zapekanie, pečenie na fólii na pečenie alebo tepelné spracovanie v teplovzdušnej rúre.
Cukrovka predstavuje v posledných desaťročiach celospoločenský problém a často sa o nej hovorí ako o pandémii 21. storočia.
Diabetická diéta nie je len o „nejedení sladkého“, je to predovšetkým aj o sebadisciplíne a ochote aktívne sa podieľať na manažmente cukrovky v spolupráci s lekárom.
Diabetik by mal určite vedieť, koľko sacharidových jednotiek (SJ) má prijať za deň a v akom pomere si ich má rozdeliť na porcie v priebehu dňa (1 sacharidová jednotka je množstvo potraviny, ktoré zodpovedá 10 gramom sacharidov a zvýši glykémiu približne o 2 mmol/l).
Sacharidy sa nachádzajú v obilninách, múke, v chlebe a pečive, zemiakoch, ryži, cestovinách, strukovinách, ovocí, ale aj v zelenine. V rámci zeleniny sa započítavajú do SJ (zelenina, ktorá zvyšuje glykémiu) mrkva, cvikla, kukurica a hrášok. Zo živočíšnych potravín sa do počtu SJ rátajú mlieko a tekuté mliečne výrobky (acidofilné mlieko, aj rastlinné mlieka, srvátka, cmar, kefír, jogurt). Výrobky z mlieka ako je syr, tvaroh, bryndza alebo iné, v primeranom množstve (približne do 120 gramov) do počtu SJ nezarátavame.
Celkový príjem sacharidov a energie je individuálny - odvíja sa od fyzickej aktivity daného jedinca a zdravotného stavu - preto je vhodné jedálniček pri cukrovke najskôr konzultovať s diabetológom a nutričným terapeutom (alebo nutričným špecialistom).
Diabetikom 1. typu sa neodporúča diéta s veľmi nízkym obsahom sacharidov (pod 130 g/deň) kvôli zaisteniu správneho fungovania centrálnej nervovej sústavy bez nutnosti čerpať energiu alternatívnymi cestami - z bielkovín alebo tukov. Najnižší stupeň diabetickej diéty so 150 g sacharidov je určený najmä pre diabetikov s nadváhou alebo obezitou.
Pre uľahčenie práce s množstvom sacharidov v strave sa používajú tzv. „výmenné jednotky“, pričom jedna výmenná jednotka obsahuje 10 gramov sacharidov. Pre diabetikov existujú tabuľky s obsahom výmenných jednotiek v jednotlivých sacharidových potravinách a na základe nich sa diabetik môže lepšie orientovať v dávkovaní inzulínu po jedle. Množstvo inzulínu na jednu výmennú jednotku stanovuje lekár (diabetológ).
Diabetik 1. typu si musí jedálniček plánovať dopredu, pretože sa inzulín dávkuje pred jedlom a aplikovanej dávke musí zodpovedať skonzumované množstvo sacharidov v jedle. Práca so sacharidmi a výmennými jednotkami je u diabetika 1. typu nesmierne dôležitá, pretože predchádza výkyvom hladiny krvného cukru a nástupu komplikácií spojených s cukrovkou. Veľkou výhodou ale je, že jedálniček diabetika 1. typu môže byť omnoho voľnejší ako jedálniček diabetika 2. typu.
Aj napriek určitej voľnosti by mal diabetik 1. typu dodržiavať zásady zdravého stravovania. Diabetický jedálniček má byť pestrý a založený na prirodzených potravinách. To znamená obmedziť konzumáciu priemyselne spracovaných potravín a polotovarov, ktoré obsahujú veľké množstvo kalórií a tukov, no zato minimum prospešných látok (vitamínov, minerálnych látok, vlákniny). Dôležitá je pravidelná strava a nevyhnutnou súčasťou liečby cukrovky 1. typu je tiež pravidelný pohyb a celkovo zdravý životný štýl.
Pravidelná strava: Diabetik 1. typu by sa mal stravovať pravidelne, teda 3 až 6-krát denne podľa odporúčaní lekára a typu používaného inzulínu (dĺžka jeho pôsobenia). Pri správnom dávkovaní inzulínu a príjme sacharidov nie je nutné jesť každé 2 - 3 hodiny, pokiaľ tento stravovací režim diabetikovi nevyhovuje. Pauza medzi jedlami by však nemala byť dlhšia ako 6 hodín.
Sacharidy radšej pomalé ako rýchle: Okrem celkového príjmu sacharidov a ich rovnomerného rozloženia počas dňa je tiež dôležité vyberať správne zdroje sacharidov. Nie je totiž cukor ako cukor. Diabetik by mal rozlišovať medzi jednoduchými sacharidmi („rýchlymi cukrami“) a zloženými sacharidmi („pomalými sacharidmi“ či polysacharidmi). Jednoduché sacharidy (cukry) sa na rozdiel od pomalých (zložených) sacharidov rýchlo vstrebávajú, prudko zvyšujú hladinu krvného cukru a spôsobujú jej kolísanie, čo je dlhodobo nežiaduce.
Z tohto dôvodu je vhodnejšie v jedálničku uprednostňovať potraviny bohaté na vlákninu a s nízkym alebo stredným glykemickým indexom (zelenina, ovocie, strukoviny, celozrnné obilniny, celozrnná ryža, ovsené vločky, zemiaky, nesladené mliečne výrobky) namiesto sladkostí, sladených nápojov, polotovarov a výrobkov z bielej múky. Obmedziť by sa mala tiež konzumácia cukru, medu a ďalších kalorických sladidiel, ako je javorový sirup, datľový sirup, trstinový cukor, melasa, kokosový cukor.
Výnimkou je doba počas alebo po cvičení, keď sa naopak rýchle sacharidy („cukry“) hodia kvôli prevencii či na zmiernenie hypoglykémie (tj. nízka hladina krvného cukru). Diabetik by si mal pri športovaní pravidelne merať hladinu cukru v krvi a podľa toho reagovať príjmom sacharidov. Pri nízkej hladine krvného cukru sa odporúča podať čistú glukózu (napríklad hroznový cukor), ktorá sa dokáže rýchlo vstrebať do krvi.
Zvýšený príjem zeleniny: Pri cukrovke sa odporúča prijať aspoň 600 gramov zeleniny a ovocia denne. Väčšinu z tohto množstva by mala zastupovať zelenina, pretože ovocie obsahuje viac jednoduchých sacharidov.
Dostatočný príjem bielkovín: Bielkoviny sú základným stavebným kameňom pre tvorbu väčšiny tkanív v ľudskom tele. Pri ich nedostatku dochádza k odbúravaniu svalového tkaniva a znižovaniu metabolizmu, ale tiež k väčšiemu pocitu hladu. Bielkoviny navyše spomaľujú vstrebávanie sacharidov z čreva do krvi, a zmierňujú tak nárast hladiny krvného cukru po jedle.
Pri cukrovke 1. typu by mal príjem bielkovín tvoriť 10 - 20 % celkového energetického príjmu. Takéto množstvo zodpovedá približne 1,0 - 1,5 gramu bielkovín na 1 kg telesnej hmotnosti (pri veľmi aktívnych diabetikoch môže vystúpiť až na 2,0 g/kg a v prípade diabetického ochorenia obličiek klesnúť na 0,8 g/kg). Vhodným zdrojom bielkovín sú ryby, chudé mäso, nesladené mliečne výrobky, syry, strukoviny a vajcia.
Viac rastlinných tukov a menej živočíšnych tukov: Denný príjem tukov sa má pohybovať medzi 20 až 35 % celkového energetického príjmu. V diabetickom jedálničku by mali prevažovať tuky obsahujúce nenasýtené mastné kyseliny (orechy, semienka, rastlinné oleje, tučné ryby, avokádo) na úkor tukov s obsahom nasýtených mastných kyselín (tučné mäsá a údeniny, tučné mliečne výrobky, maslo, masť, smotana, škvarky, palmový a kokosový olej).
V diabetickom jedálničku by nemali chýbať 2 až 3-krát týždenne ryby (cca 400 g) bohaté na bielkoviny a prospešné omega-3 mastné kyseliny. Vhodné je, naopak, eliminovať príjem trans-nenasýtených mastných kyselín („trans tukov“), ktoré zhoršujú kompenzáciu cukrovky. Transtuky sa vyskytujú v sladkostiach, sladkom a krehkom pečive, sladkých tyčinkách, polotovaroch, šalátových zálievkach, chipsoch alebo napríklad v mrazenej pizzi a kupovaných nátierkach.
Obmedzenie konzumácie alkoholu: Pri cukrovke je dôležité dodržiavať aj striedmosť v požívaní alkoholu. Denný príjem alkoholu nemá prevyšovať 10 g u žien (približne 0,3 l piva alebo 40 ml liehoviny alebo 125 ml vína) a 20 g u mužov. Týždenný príjem alkoholu by potom nemal byť vyšší ako 60 g alkoholu u žien a 120 g alkoholu u mužov.
Alkohol je nielen bohatým zdrojom kalórií a môže prispievať k nadváhe, ale jeho pravidelná konzumácia navyše zvyšuje riziko ďalších zdravotných problémov - vysokého krvného tlaku, metabolického syndrómu, vysokého cholesterolu a srdcových ochorení. U diabetikov s nadváhou či obezitou, hypertenziou, poruchou obličiek alebo srdcovými problémami sa odporúča úplná abstinencia.
Správny pitný režim: Pokiaľ sa diabetik nelieči na ochorenie obličiek alebo srdca, mal by vypiť aspoň 30 ml tekutín na každý kilogram hmotnosti denne. Potrebu tekutín ďalej ovplyvňujú faktory, ako je fyzická záťaž, zdravotný stav, vonkajšia teplota či hodnota glykémie. Vhodnými nápojmi sú voda, nesladené minerálne vody, voda s citrónom a nesladené čaje.
Vhodná tepelná úprava pokrmov: Pri príprave jedál používame varenie, dusenie, pečenie na sucho alebo na vode, pečenie v alobale, zapekanie, úpravu v teplovzdušnej fritéze a mikrovlnke a opekanie nasucho (poprípade na malom množstve kvalitného rastlinného oleja, ktorý sa ľahko neprepaľuje - napr. repkový olej). Medzi nevhodné úpravy patrí vyprážanie, fritovanie a grilovanie s veľkým množstvom tuku.
Pozor na DIA potraviny: Takmer v každom obchode dnes nájdeme kútik so špeciálnymi „DIA“ potravinami. Problém je v tom, že tieto „DIA“ výrobky väčšinou obsahujú veľké množstvo kalórií, nezdravých tukov a nevhodných sladidiel (napríklad koncentrovanú fruktózu), a preto sa pre diabetikov vôbec nehodia. Existujú, samozrejme, aj vhodné DIA výrobky, ale pred ich kúpou je nutné zoznámiť sa so zložením výrobku.
Pravidlá pre diabetikov:
- Maximálna váha: (výška - 100) + 20% z výšky. Aj keď máte viac, zmenou jedálnička a životného štýlu čoskoro dostanete prebytočné kilá pod kontrolu.
- Pravidelné jedenie: 3-6 porcií denne (3 hlavné jedlá s desiatou a prípadne 2).
- Denný energetický príjem: Upravte podľa svojej hmotnosti. Znížením denného energetického príjmu znížite aj svoju hmotnosť.
- Pitný režim: Prijímajte minimálne 25 ml tekutiny na kg telesnej hmotnosti.
- Soľte s mierou.
- Obmedzte tuky. Porciu tučného mäsa alebo syra (40-50 g) si doprajte maximálne raz denne.
- Zaraďte ryby a rybí tuk min. 2-3x týždenne.
- Jednoduché cukry si môžete dopriať len v malom množstve (do 50 g).
- Potraviny s malým množstvom sacharidov: V surovej zelenine sú sacharidy horšie dostupné, a preto glykémiu vôbec nezvyšujú. Cukrov sa nemusíte báť ani u vybraných druhov varenej zeleniny (v 100 g potraviny cca 10 g = 1 VJ).
- Glykemický index (GI): Čím vyšší GI, tým rýchlejšia a vyššia glykémia, podľa toho rozdeľujeme potraviny na rýchle a pomalé.
- Váženie jedla: Ak po týždni schudnete zhruba 1 kilogram, ste na správnej ceste.