Pestovanie fazule: od výsevu po zber

Fazuľa patrí v slovenských domácnostiach medzi veľmi obľúbené strukoviny. Môžete ju použiť do omáčok, polievok, prívarkov či ako chutnú prílohu, plnú rastlinných bielkovín. A nie je nič ľahšie, ako vypestovať si ju priamo doma vo vlastnej záhradke! Fazuľa, latinsky Phaseolus, je jednoročná rastlina z čeľade bôbovitých. Svoj pôvod má v tropických oblastiach južnej Ameriky, dnes ju však nájdeme doslova po celom svete. Najmä semená obsiahnuté vo vnútri strukov sú zdrojom dôležitých makroživín, ale aj vitamínov a minerálov. Zástupcov z rodu fazule je viac ako 50, avšak tie sa u nás pestujú skôr raritne.

Fazuľa je jednoročná rastlina s koreňovým systémom, veľmi podobným hrachu. Býva v ťahavých a kríčkových variantoch a väčšinou je stredného vzrastu. Fazuľa je jednoročná rastlina, ktorú môžete pestovať v dvoch formách - ako kríčkovú a tyčovú. Fazuľa (Phaseolus vulgaris) je jednou z najobľúbenejších zelenín, ktorú možno pestovať v záhrade. Existuje mnoho druhov fazule, ktoré sa líšia farbou, tvarom a spôsobom pestovania.

Druhy fazule

Fazuľa obyčajná patrí medzi najobľúbenejšie a najčastejšie vysádzané druhy. Nazýva sa aj fazuľa záhradná alebo fazuľa kríčková (pri kríčkových odrodách). Odrôd tohto druhu existujú doslova stovky. Preto ich delíme na kultivary popínavé a kríčkové. Medzi obľúbené odrody pri pestovaní fazuliek (strukov ako zeleniny) patria napríklad 'Aidagold', 'Gusty' alebo 'Satelit'.

• Kríčková fazuľa - Tento druh fazule rastie kompaktne, bez potreby opory. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Kríčková fazuľa nepotrebuje oporu, pretože rastie kompaktne. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia. Dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky. Kríčková fazuľa oporu nepotrebuje, pretože rastie kompaktne. Kríčková fazuľa je vhodná na pestovanie v kvetináči, pokiaľ má dostatočne veľký kvetináč s dobrým odtokom vody.
• Popínavá fazuľa - Popínavá fazuľa potrebuje oporu, ako napríklad mreže alebo kolíky. Rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Ťahavé varianty sú vhodnejšie do menších záhradiek, keďže zaberú menej plochy- no za to rastú do poriadnej výšky. Popínavá fazuľa zaberá veľmi málo miesta. Nenáročne rastie vedľa plota alebo sa plazia po akejkoľvek opore, ktorú im poskytnete. Najčastejšie sa využívajú natiahnuté povrázky, po ktorých ovíjavé stonky šplhajú nahor. Popínavá fazuľa, známa na Považí aj ako „švábka“, je obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Popínavé druhy plodia dlhšie, struky ale nesmiete nechať na rastlinách dlho, potom sú tuhé a nie sú kvalitné.
• Fazuľa šarlátová - Fazuľa šarlátová sa bežne pestuje ako okrasná, no jej semená sú jedlé. Má sýto červené kvety a semená sú podobnej farby. Tento druh sa obvykle pestuje ako okrasný, pričom struky sú samozrejme jedlé. Kvety fazule šarlátovej sú sýto červené, semená majú väčšinou tiež podobné odtiene.

Príprava pôdy a výsev

Pred pestovaním fazule je dôležité pôdu dobre pripraviť. Na jeseň je treba poriadne prekryprenie a na jar, pred výsadbou, upravenie pôdy rotavátorom. Následne zapracujeme draselnú soľ, liadok a superfosfát. Fazuli vyhovujú stredne ťažké, kypré pôdy s pH 6 - 7. V čase kvitnutia a nasadzovania strukov je opäť vhodné pôdu prihnojiť liadkom vápenatým. Fazuľa potrebuje pre dobrú kondíciu slnečné stanovisko, dostatok tepla a dobre priepustnú hlinito-piesčitú zem. Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Môžete ju pestovať vonku a tiež v skleníku. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5. S výsevom fazule sa netreba náhliť, nakoľko je pomerne náročná na teplo- je dôležité mladé rastlinky ochrániť pred jarnými mrazmi. S výsevom teda môžete začať koncom apríla a sadiť až do polovice mája. Fazuľa je teplomilná rastlina, ktorá neznesie chlad. S výsevom preto nezačínajte skôr, ako sa pôda ohreje aspoň na 10-12 °C, čo v nížinách býva okolo začiatku mája. V chladnej pôde hrozí hniloba semien. Výsev možno opakovať až do konca júna, čím si predĺžite zber. Fazuľa sa seje v máji, najneskôr v júni. Dôležité je, aby mladým rastlinkám nehrozili mrazy. Na sejbu vyberte miesto po niektorom druhu zeleniny. Na tento účel môžeme použiť aj predpestovanie zo semena doma. Stačí fazuľu jednoducho umiestniť na vatu v miske, prikryť druhou vrstvou vaty a zaliať.

Kedy sadiť fazuľu? Tu sa postup trochu líši v závislosti od typu odrody. Fazuľu je najlepšie vysievať priamo do pôdy po tom, ako pominú posledné mrazy a pôda sa zohreje aspoň na 10-12 °C. Optimálny čas na výsev je teda neskorá jar, zvyčajne v máji. Sadenie fazule prebieha jednoducho - semená sa vysádzajú priamo do pôdy do hĺbky približne 2-3 cm. Dôležité je vybrať slnečné miesto s priepustnou pôdou. Semená vysievame 5-7 cm pod povrch, výnimkou sú fazule popínavé - majú väčšie semená, preto musia ísť hlbšie do zeme. Pri výbere zeleniny do ťažkej pôdy je dôležité zamerať sa na druhy, ktoré sú adaptabilné a dokážu dobre rásť aj v náročnejších podmienkach. Fazuľa je jednou z nich. Pôdu vyľahčujeme (teda robíme vzdušnejšou a kyprejšou, ľahšie uvoľňujúcou živiny rastlinám) pieskom a prachovitým sprašovým materiálom či štrkovou hmotou. Na zvýšenie obsahu humusu treba dodať do pôdnej vrstvy hrubej 0,2 m 30 kg humusotvornej hmoty.

Výsadba a starostlivosť

Pri kríčkových odrodách je vhodné vysádzanie do riadkov, vzdialených 40 - 60 cm alebo do sponu 40 x 40 cm. Do jednej jamky umiestnime 3 - 5 semienok. Kríčkové fazule vysievame po 3-4 semenách do sponu 34x34 centimetrov. Kríčková fazuľa potrebuje priestor, podobne ako napríklad papriky alebo paradajky. Hodí sa teda na väčšiu záhradu s rozľahlými záhonmi. Pri kríčkových odrodách fazule, ktoré sa vysievajú do riadkov, by mali byť tieto od seba vzdialené približne 40 cm.

Ťahavé odrody vysádzame do kruhu, cca 6 - 8 semien, pričom do stredu umiestnime opornú tyč, dlhú 2 - 3 metre. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Popínavé druhy potom vysádzame po 3-6 fazuliach približne 80 centimetrov ďaleko. Popínavé fazule dorastajú do výšky 2,5 až 3 metrov, preto potrebujú spoľahlivú oporu. Môže ísť o drevené palice, kovové tyče, konštrukcie v tvare teepee, ale aj o plot či sieť. Materiál by mal byť dostatočne hrubý (2-5 cm), aby sa po ňom rastlina dobre šplhala. Vhodnou pomôckou je aj „indiánske teepee“ - kruh z palíc zapichnutých do zeme a zviazaných navrchu.

Fazuľa má veľké nároky na vlahu, preto je dôležité pravidelné, bohaté zalievanie. Okrem toho potrebuje aj vysokú vzdušnú vlhkosť. Zálievka: Najviac vody fazuľa potrebuje počas klíčenia, kvitnutia a nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte. Pravidelné zavlažovanie: Fazuľa potrebuje pravidelnú závlahu, najmä počas obdobia kvitnutia a tvorby strukov. Pôdu udržuj mierne vlhkú, ale vyhni sa premočeniu, ktoré by mohlo spôsobiť problémy s hnitím koreňov. Mulčovanie: Mulčovanie pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje výskyt buriny.

Fazuľa nepotrebuje hnojenie dusíkom - sama ho viaže cez koreňové baktérie. Podpora rastu: Ak chceš, aby rastliny rýchlo rástli a vytvorili silné korene a zdravé struky, môžeš raz za sezónu pridať ľahké organické hnojivo. Pri sejbe vyberáme vždy iba nepoškodené semená. Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Okopávanie: Robte ho len zľahka a v raných fázach rastu. Ak sa objavia na rastlinách kvety, prestaňte s tým, inak by mohli opadať.

Škodcovia a choroby

Medzi najčastejších škodcov patria vošky, antraknóza a iné hubové ochorenia a skočky. Vošky je dôležité, po ich objavení, čo najskôr zlikvidovať, pretože sa dokážu extrémne rýchlo premnožiť a zničiť celé rastliny, okrem toho prenášajú rôzne vírusové ochorenia. Antraknóza vytvára hnedé okrúhle škvrny, ktoré postupne splývajú. Fazuľu najčastejšie napádajú vošky. Z chorôb jej hrozí antraknóza a hubové ochorenia. Ochranou pred ich výskytom je vysadenie na odlišnom mieste každý rok. Fazuľa môže byť náchylná na útoky škodcov, ako sú vošky, strapky a slimáky. Vošky a strapky môžu spôsobiť deformácie listov a poškodenie rastlín, zatiaľ čo slimáky môžu zožierať mladé sadenice. Fazuľa môže byť náchylná na plesňové ochorenia, najmä ak je pôda premočená alebo vlhká. Dôležité je zabezpečiť dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a neprelievať pôdu.

Zber fazule

Fazuľa je pripravená na zber vtedy, keď sa pri ohnutí struk od stonky sám odlomí. Ďalším signálom, že sa na rastline nachádza mnoho zrelých strukov, sú chradnúce, listy usychajú a žltnú. Zrelé struky pretrhávajte každý deň, vďaka tomu podporíte kvitnutie a predĺžite dobu zberu nielen pri popínavých, ale aj pri kríčkových odrodách. Dobou pre zber fazule je obvykle koniec leta, záleží však na termíne výsadby aj zvolenom druhu. Fazuľu je vhodné zberať vtedy, keď sa lusk sám odlomí od stonky. Okrem toho, listy na rastlinách, plných zrelých strukov, postupne chradnú a žltnú- tak spoznáte, že je najvyšší čas na zber. Zrelé struky je dôležité trhať každý deň, aby ste podporili kvitnutie a dozrievanie ostatných strukov.

Kríčkovú fazuľu môžete začať zbierať, keď sú struky mladé a jemné, čo je zvyčajne 50-60 dní po výseve. Zber popínavej fazule: Popínavá fazuľa môže byť zberaná aj neskôr, ak ju plánuješ sušiť. Ak pestuješ fazuľu na sušenie, nechaj struky na rastline dozrieť, až kým nebudú suché a tvrdé. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zber vykonávajte približne raz do týždňa. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.

Tip na kombinované pestovanie

Fazuľa sa výborne kombinuje s kukuricou a tekvicou v tzv. systéme „Tri sestry“, ktorý praktizovali už Mayovia. Kukurica slúži ako opora pre fazuľu, fazuľa obohacuje pôdu o dusík a tekvica svojimi listami chráni pôdu pred vysychaním a potláča burinu. Tento spôsob pestovania umožňuje efektívne využitie priestoru a vzájomnú podporu rastlín.

TIP: Pozor na to, čo po fazuľach do záhona vysadíte. Vyhnúť by ste sa mali ďalším bobovitým rastlinám alebo cibuľovej zelenine, ktorou je napríklad cesnak.

tags: #tahava #fazula #zastipovanie