Vysielame od 2. 10. - 6. 10. o 10.00h v Rádiu Devín.
Od pondelka 2. októbra až do konca týždňa sa v Čítaní na pokračovanie budeme venovať knihe významnej slovenskej spisovateľky, predstaviteľky slovenského naturizmu v próze - Margite Figuli. Budeme si čítať z jej lyrizovanej prózy Tri gaštanové kone, ktorá sa často označuje aj za rozprávku pre dospelých. Témou knihy je zápas dobra a zla. Autorka harmonicky rieši protikladnosti charakterov a života. Rozprávková harmónia je vykúpená mnohými strasťami a utrpením. V réžii Mileny Lukáčovej číta Ján Gallovič.

Literárny druh a žáner
Literárny druh: epika
Literárny žáner: psychologická naturistická novela; označovaná aj ako rozprávka (umelá - má autora; na rozdiel od ľudovej)
Téma a idea diela
Téma: príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie, ktoré sa volá život.
Idea: iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter).
Miesto a čas deja
Miesto a čas deja: Orava a dediny Turiec, Leštiny, okolitá príroda; čas bližšie neurčený.
Rozprávač a reč
Rozprávač: je v prvej osobe, je ním Peter. Tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad. Opis a rozprávanie je otvorené.
Reč: má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená. Monológ splýva s rozprávaním.
Dej a kompozícia
Dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách: lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu, a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania.
Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy (nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov), avantgárd a experimentovania. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch.
Prvky realizmu: napríklad človek a zvieratá, kôň neublíži dobrému, iba zlému človeku.
Mnoho biblických motívov a odkazov na Sv. písmo, panteizmus.
Dielo vyznieva ako oslava vytrvalosti hlavného hrdinu, ktorý sa aj napriek všetkým problémom nevzdal svojich mravných ideálov, oslava muža, ktorý dokáže zaprieť aj sám seba, keď je presvedčený o správnosti svojho konania. Autorke ide o víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou, mamonárstvom, honbou za majetkom.

Symbolika gaštanových koní
Gaštanové kone sú v diele veľmi dôležité, tvoria rámec celého diela - sú na jeho začiatku i na konci. Jeden gaštanový kôň symbolizuje smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc, perspektívu, život a šťastie. Sú symbolom sily, čistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinského ľudu.
Číslo 3 je rozprávkový prvok, naznačuje, že dobro víťazí. Láska nie je vždy záležitosťou iba dvoch ľudí. Gaštanový kôň v umení symbolizuje bujnú mužskú silu.
Postavy
V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť.
- Peter: Hlavný hrdina, ktorý sa snaží o čistú lásku a vytrvalo bojuje za svoje šťastie.
- Magdaléna: Petrová láska, ktorá je obeťou okolností a túžob svojej matky.
- Jano Zápotočný: Petrov pravý opak. Je síce bohatý, ale zato surový k zvieratám aj ľuďom, bezcitný, sebecký, neverný, nemravný, je beštia - krutý a pomstychtivý, pijan; príležitostný pašerák koní; opovrhoval Magdalénou.
- St. Maliarička - matka Magdy: Pachtí len za peniazmi - chamtivá, ktoré ju spravili bezcitnou a bezcharakternou; namyslená, hašterivá, panovačná; pokazila šťastie svojej dcére; je bezohľadná k citovému životu.
- Maliarik - otec Magdy: Láskavý, prispôsobivý, čestný; dobrák od kosti, je pod papučou.
- Sestra Zápotočného: Milá, pracovitá, bohabojná.
Vedľajšie postavy: farár, ujo a ujčina Petra, mladý pán s fúzikmi, krčmár a krčmárka; Jožko Greguš (bratranec M.).
Obsah diela
Peter strávil detstvo i s Magdalénou v rodnej dedine - Turci. Magdalénini rodičia sa presťahovali z Turca, mali krčmu pri okresnom meste (Kubín). Peter skupoval pre žilinskú pílu drevo od sedliakov po dedinách - vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca vyžadovala neustále cestovanie. Na ceste sa stretáva s Magdaléniným bratrancom (Jožko Greguš), ako spolu s Janom Zápotočným (najbohatším gazdom z Leštín) pašujú kone z Poľska. Dozvedá sa, že aj Jano ide požiadať Magdalénu o ruku a od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana.
Peter si zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Jana nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Zachráni ju spod rozzúrených konských kopýt.
Hoci sa s ňou potrebuje porozprávať o tom, čo cíti, Magdaléna omdlie a on v strachu o jej život ju zanesie matke do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia napriek dcérinmu odporu. Keď sa to dozvie Peter, je rozhodnutý odísť preč, aj keď veľmi túži počuť pravdu od samotnej Magdalény.
V krčme ho presvedčia, aby ostal aspoň na pálenie svätojánskych ohňov. Tam Jano Magdalénu zosmiešni - zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Tu sa jej Peter vyznáva zo svojich citov a ona mu ich opätuje a dáva mu tri úlohy, ktorých splnením jej potvrdí svoju lásku. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa a Peter odchádza do Turca. Jano Magdalénu hneď po Petrovom odchode zneužil, aby ju tak k sebe pripútal.
Petrovi trvalo dva roky, kým splnil to, čo sľúbil milovanej Magdaléne. Pracoval do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhali mu ujček s ujčinou a ľudia z dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú.
V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Pre Petra je to rana, no aj tak ide do Leštín vyjasniť si to s Magdalénou. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Celá dedina je plná rečí o ich nešťastnom manželstve. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza utýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano bezcitne zaobchádza so svojou ženou a týra koňa, ktorý sa splaší.
Magdaléna pod ním spadne a zhrozený Peter znova v poslednej chvíli zachráni spod konských kopýt. Keď sa Jano preberie útočí na Petra (pokúša sa ho zabiť, no netrafí balvanom). Magdaléna ťažko ochorie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra.
O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo „Tulák“. Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú, no Magdaléna je ešte istý čas zakríknutá. Peter si ju získava nežnosťou a láskou. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom.
Príklad úryvku z diela:
"Vtedy som už vedel, čo mám robiť. Aký som bol dlhý, pustil som sa dolu medzami. Kým som doletel, koňovi syčala na všetky strany z pysku krv. Tri gaštanové kone - Margita Figuli"
"Kôň sa metal a hľadal záchranu. Hodil sa vše napravo a zas naľavo. Magdaléna ho už nevládala udržať a pustila remence. Kôň sa zahodil ponad ňu a vyvrátil z brázdy pluh. Magdaléna ostala ležať pod jeho bruchom, a stačil zásah kopytom, aby dokonala."
