Sektor výroby mlieka na Slovensku čelí vážnym výzvam, ktoré môžu mať dopad na zamestnanosť a celú potravinársku vertikálu. Nízke výkupné ceny mlieka znamenajú, že chov kráv sa stáva pre mnohých prvovýrobcov neudržateľným, čo vedie k hrozbe zatvorenia podnikov a strate pracovných miest. Poľnohospodári preto žiadajú vládu o pomoc a hľadajú riešenia na prekonanie mliečnej krízy.
Situácia v sektore výroby mlieka môže viesť k strate práce až pre 10 000 ľudí. Poľnohospodári zriadili krízový štáb a žiadajú vládu o pomoc vo forme hotovosti a odkupu prebytkov. Z týchto 10 000 ľudí pracuje 6 000 priamo v prvovýrobe, 3 000 v spracovateľskom sektore a ďalších tisíc v pridružených odvetviach.
Od minulého roka už zatvorilo približne 60 podnikov z tohto odvetvia. Podľa údajov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) vyrábalo na Slovensku mlieko 525 výrobcov, dnes je ich len 468.
Príčiny mliečnej krízy
Dôvodov súčasnej zlej situácie na trhu s mliekom je viacero. Poľnohospodárov tlačia nízke výkupné ceny a chov kráv sa im nevypláca. K zhoršeniu situácie prispelo aj naplánované zrušenie výrobných kvót EÚ, ktoré sa stretlo s ruským embargom, čo vyvolalo cenovú búrku. Zatiaľ čo približne rok dozadu bola priemerná cena mlieka na európskom trhu 40 - 42 centov za liter, teraz je to menej, najmä vo vyspelých štátoch Európy. Na Slovensku výkupné ceny surového mlieka klesli na 16 až 18 centov za liter, čo nepokrýva ani náklady na výrobu.
Prvým krokom, ktorý ovplyvnil trh, bolo zrušenie mliečnych kvót Európskou úniou. Toto opatrenie, pôvodne zamerané na liberalizáciu trhu a podporu zahraničného obchodu, viedlo k zaplaveniu európskych obchodov mliekom najmä z Nemecka a Belgicka. Pre slovenských farmárov to znamenalo pokles ceny mlieka a stratu konkurencieschopnosti.
Európski výrobcovia teraz čelia problémom s umiestnením svojho mlieka a mliečnych výrobkov na trhu, pričom ani dopyt z Číny nepomáha. Výrobcovia mlieka doplácajú na snahu o voľný trh s mliekom, čo vedie k tomu, že jednotlivé štáty siahajú po reguláciách.
Dopady na slovenských farmárov a spotrebu
Nízka výkupná cena mlieka neumožňuje pokryť ani náklady na výrobu. Predseda SPPK Milan Semančík uviedol, že „Z tých 10-tisíc pracuje 6 000 ľudí priamo v prvovýrobe, 3 000 v spracovateľskom sektore a ďalších tisíc v pridružených odvetviach." Alexander Pastorek, predseda Zväzu prvovýrobcov mlieka, zdôraznil, že „Keď Kaufland ponúka mlieko v akcii za 29 centov je to dehonestácia."
Celkovej mliečnej kríze prispieva aj nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. Po roku 1990 došlo k poklesu spotreby. V roku 2016 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku na úrovni 176,2 kg na osobu na rok, zatiaľ čo v Poľsku to bolo 222 kg a v Čechách až 247,5 kg. Slovensko teda zaostáva za Českou republikou o viac ako 71 kg na osobu a rok. Odborníci upozorňujú na nepriaznivú situáciu z výživového hľadiska, keďže mlieko je významným zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálov.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov až 220 kg na osobu na rok. Napriek tomu spotreba na Slovensku v roku 2017 mierne klesla na 174,6 kg na osobu na rok.
Požiadavky na záchranu slovenských výrobcov mlieka
SPPK zriadila krízový štáb a predstavila sériu požiadaviek na záchranu slovenských výrobcov mlieka. V prvom rade by mal pomôcť štát tým, že nakúpi hmotné rezervy a dotuje výrobu. „Okamžitá pomoc by mala byť päť centov na každý kilogram vyrobeného mlieka, teda spolu 43 miliónov eur. Ďalej chceme dostať z trhu prebytky, a to tak, že štát nakúpi 600 ton sušeného mlieka do štátnych hmotných rezerv," vysvetlil Semančík.
Ďalším dôležitým krokom je výchova spotrebiteľa, aby uprednostňoval slovenské mliečne výrobky a uvedomil si ich hodnotu. Reťazce aj ministerstvo už prisľúbili, že mliekarom pomôžu.
Vývoj spracovateľského priemyslu v rokoch 2024-2026
Rok 2024 bol pre mliekarenský spracovateľský priemysel charakterizovaný ako relatívne stabilný. Napriek poklesu počtu dojníc sa produkcia surového kravského mlieka neznížila vďaka zvýšenej dojivosti. Priemerná cena surového kravského mlieka dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom 352,2 mil. EUR. Mliekarenskému priemyslu sa podarilo udržať rovnováhu v ekonomike výroby mliečnych výrobkov, čo sa prejavilo v zvýšení výroby mlieka, syrov a kyslomliečnych výrobkov. Zvýšil sa aj export mliekarenských výrobkov, avšak dovoz zaznamenal ešte vyšší nárast, čo viedlo k zápornému saldu.
Rok 2025 bol pre mliekarenský priemysel dynamický, ovplyvnený aj nákazou slintačky a krívačky (SLAK). Cena za surové kravské mlieko dosiahla historicky najvyššiu úroveň 0,4835 eura/kg. Napriek tomu obchodné reťazce zvýšením dovozu mliečnych výrobkov ohrozili odbyt domácich produktov a prispeli k nárastu ich zásob. Negatívne dopady sa prejavili na jeseň spolu s nadprodukciou mlieka na svetovom a európskom trhu, ktorá tlačila ceny suroviny nadol. Podniky naďalej čelia vysokému investičnému dlhu.
Rok 2026 bude z hľadiska vývoja na trhu dynamický a rozhodujúci pre tvorbu politík na úrovni EÚ. Slovenskí mliekari budú hľadať cesty na posilnenie spolupráce s farmármi aj obchodnými partnermi. V Bratislave sa uskutoční výročná konferencia Európskej mliekarenskej asociácie.
Systém platenia členských príspevkov do SPPK
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) má zavedený systém platenia členských príspevkov, ktorý je závislý od typu členskej organizácie. Pre organizácie hospodáriace na pôde sa príspevok vypočítava na základe výmery obhospodarovanej pôdy. Pre subjekty zo spracovateľského priemyslu, technických, biologických a obchodných služieb je základom výška ročných tržieb za predaj vlastných výrobkov a služieb. Systém bol schválený v roku 2024 a nadobúda účinnosť postupne.
Dlhodobé výzvy a možnosti zlepšenia
Jednou z pretrvávajúcich výziev v sektore je investičný dlh, ktorý odhadujú mliekari v spracovateľskom priemysle na 500 miliónov eur. Jeho neriešenie ohrozuje konkurencieschopnosť celého odvetvia. Okrem toho sa podniky potýkajú so zvýšenými nákladmi v dôsledku reštrikčných opatrení štátu, zvýšenej DPH a transakčnej dane.
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka čelia mnohým výzvam, od investičného dlhu a nedostatku pracovnej sily až po nízke výkupné ceny a rastúce výrobné náklady. Spájanie sa do odbytových organizácií sa javí ako jedna z možných ciest na zlepšenie ich postavenia na trhu.
Na podporu produkčno-spracovateľskej vertikály je potrebný záujem o spoločnú vec a sústavná práca v oblasti prenosu poznatkov, plemenárskej práce, krmivárskej praxe a využitia technológií. Je nevyhnutné, aby sa na celý rezort pôdohospodárstva prihliadalo ako na strategický sektor a nastavil sa rámec systémovej podpory.
Aj napriek existujúcim výzvam, slovenskí spracovatelia mlieka si vážia dlhodobo budované vzťahy so slovenskými prvovýrobcami a chcú naďalej vyrábať kvalitné mliečne výrobky pre slovenského spotrebiteľa zo slovenského mlieka.
tags: #trzby #v #spracovatelskom #priemysle #mlieka