Relácia Reportéri RTVS sa zamerala na alarmujúce praktiky, ktoré sa odohrávajú na slovenských bitúnkoch. Svedectvá bývalých zamestnancov odhaľujú nekalé metódy, vrátane prepravy nevládnych a chorých zvierat a uplácania veterinárov mäsom. Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) síce tvrdí, že všetky zvieratá sú pod prísnym dohľadom a choré mäso sa na trh nedostane, výpovede pracovníkov však hovoria o opačnom scenári.
Tzv. horúčkové mäso, teda mäso z chorých zvierat, má podľa týchto svedectiev končiť v mäsových výrobkoch určených pre spotrebiteľov.
Tieto praktiky nie sú ojedinelé a podobné prípady boli zaznamenané aj v zahraničí. Poľský bitúnok z roku 2019 je jedným z príkladov, kde sa nevládne a choré zvieratá porážali zámerne v noci, aby sa vyhli úradnej kontrole. Prevádzka následne dodávala mäso aj na Slovensko.
Nekalé praktiky na bitúnkoch
Bývalý zamestnanec bitúnku, ktorý pracoval na rôznych pozíciách vrátane mäsiara a obsluhy porážky, opisuje otrasné podmienky počas osem a pol roka svojej práce. "Chodievali sme na farmy, s autami nákladnými, a nakladalo sa hocičo. Čo chodilo, čo ležalo, čo uhynulo, všetko sa nakladalo," uviedol.
Podľa jeho slov majitelia bitúnkov vykupujú dobytok za akúkoľvek cenu, aj keď je zviera napoly mŕtve alebo ležiace. "On vie, že keď mu farmár zavolá, tak dobytok je napoly uhynutý, alebo leží, alebo ‚rýchlo príďte pre to‘. On vie, že za jeden kus dá, povedzme, 50 eur. A keď to odporazí, a rozrobí, tak vie predať za tisíc eur celý kus do výroby. Tým pádom farmár nemusí platiť kafilériu," vysvetlil bývalý pracovník.
Proces nakladania zvierat často zahŕňa ich ťahanie pomocou navijakov a lán, aj keď sa zviera nie je schopné postaviť. "Zviera, ktoré sa nevie postaviť, nevie teda vyjsť na prepravné vozidlo, jednoducho nie je vhodné na transport a nie je určené ani na jatočné účely," upozornil riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš.
Bývalý zamestnanec tiež opísal prípady, kedy zviera uhynulo priamo počas prepravy alebo pri nakladaní. "Museli sme ho zarezať a teraz sme išli s tým autom a krv nám tiekla po ceste až na bitúnok," dodal.
Nevládne zvieratá a riziko pre spotrebiteľov
Súčasťou reportáže bolo aj oslovenie viacerých slovenských bitúnkov s otázkou, či by prevzali nevládnu kravu po pôrode, ktorá niekoľko dní nemôže vstať. Zamestnanec bitúnku v Hlohovci potvrdil, že by to bolo možné a dodal, že "my brávame takéto kravy tiež a nikdy nevieme, či jej niečo veterinár nepichol alebo pichol."
Riaditeľ ŠVPS Jozef Bíreš označil takúto reakciu za vysoko neprofesionálnu. "Pokiaľ je jasné, že má reziduá či antibiotiká alebo iné lieky, to zviera je nevhodné na ľudský konzum," uviedol.
Odborník na bezpečnosť potravín Jozef Golian varoval pred zdravotnými rizikami: "V prípade antibiotík a ich rezíduí, ktoré sa v mäse nachádzajú, to môže viesť k rôznym zdravotným problémom, k rezistencii na antibiotiká, ktoré človek užíva." Dodal tiež, že nedostatočne tepelne opracované mäso z chorých zvierat môže spôsobiť prenos ochorení na človeka.
Reakcie mäsiarstiev a bitúnkov
Mäso z bitúnku v Hlohovci odoberá aj mäsiarstvo spod Tatier. Riaditeľ mäsovýroby Rastislav Neupauer uviedol, že počas doterajšej spolupráce nemali s kvalitou dodávaného tovaru problém a nákup od tejto spoločnosti tvoril približne dva a pol percenta z celkového objemu.
Bitúnok v Dechticiach rovnako reagoval kladne na možnosť prevzatia ležiaceho zvieraťa, avšak majiteľ zdôraznil, že zviera nesmie mať v sebe lieky. Sám však pripustil, že "keď je to horúčkové mäso, to nie je bohviečo, aby vám bolo jasné, to jedine do výroby."
Následne konfrontovaný majiteľ bitúnku v Dechticiach svoje slová poprel a tvrdil, že "choré kravy, to určite nie, to nesmie ísť na bitúnok."
Chýbajúce záznamy a potenciálne riziko
Podľa ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča je potrebné vyviesť dôsledky a zodpovednosť v prípadoch, ak sa preukážu závažné porušenia. Zároveň však ubezpečil občanov, že "tie slovenské potraviny, ktoré tu máme, sú kvalitné, sú garantované a bezpečné."
Pri kontrolách však boli odhalené aj iné problémy. Okrem jednej vzorky s antibiotikami, bola listéria nájdená v mäsových výrobkoch 52-krát. Existujú však podozrenia, že nie všetky výsledky sa dostali do oficiálnych štatistík.
Ak laboratórium zistí nezrovnalosť, je povinné ju nahlásiť na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu. "Pokiaľ sa tento výsledok nedostane k úradným veterinárom, tak nie sú žiadne opatrenia a tým pádom je spotrebiteľ ohrozený," upozornil Bíreš.
Zlé mäso v mäsovýrobe a korupcia
Bývalý zamestnanec predložil aj zábery hovädzích štvrtí s viditeľnými abscesmi alebo hnisom, ktoré boli dodané do mäsovýroby. "Na videu vidíme časť hospodárskeho zvieraťa, z ktorého viditeľne vyteká absces alebo hnis," uviedla riaditeľka Zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai.
Podľa bývalého zamestnanca bitúnku sa ešte nestalo, že by bitúnok porazil kravu a takú ju odviezol do kafilérie. "Väčšinou vo výrobe končí všetko horúčkové mäso. Či to bolo v roku 2005, alebo 2019 alebo 2024, to je úplne jedno. To ide do salám a tam ako to zbadáš," poznamenal.
Svedectvo naznačuje aj možnú korupciu: "Ale veterinára si uplatíte. Dáte mu mäso na guláš a on má slepé oči a pustí kravu normálne do výroby."
Riaditeľ ŠVPS však zdôraznil, že veterinárneho lekára viaže zákon a úplatky sú porušením zákona. Zároveň však priznal, že "veterinárny lekár nemôže dať zdravotnú značku na telá zvierat, ktoré nevidel pred zabitím, počas zabitia a po zabití."
Príčiny a legislatívne nedostatky
Bývalý zamestnanec tiež spomenul prípady, kedy majitelia bitúnkov vyhodili veterinára, ktorý upozornil na nevyhovujúci stav mäsa. "Počuj Peťo, toto je zlé, toto nemôžete, tak majiteľ ho poslal kade ľahšie," opísal.
Právnička z OZ Zvierací ombudsman Lenka Grešová poukázala na legislatívne nedostatky: "Právna úprava v súčasnosti už málo reflektuje takéto situácie. Keď si vezmeme prípady, kedy sú tieto zvieratá násilne ťahané do prepravníku len za tým účelom, aby boli premiestnené na bitúnok, takéto konanie, keď zviera očividne trpí, môže byť považované za týranie zvierat."
Problémom môžu byť aj dotácie, ktoré farmárov motivujú udržať aj choré zvieratá v stáde. "Je to stav, kedy zviera od podania žiadosti 60 dní musí byť na farme a ak ten farmár náhodou nemá na náhradu zviera, čo väčšinou nemá, lebo dúfa, že tých 60 dní vydrží so stavom, čo má, tak potom je v probléme," vysvetlil predseda Združenia mladých farmárov Slovenska Marián Glovaťák.
Amazonské príšerky dokument CZ dabing
Ministerstvo pôdohospodárstva by malo podľa Grešovej zmapovať situáciu a prípadne zahrnúť prísnejšie pravidlá do legislatívy, aby sa zabránilo nedodržiavaniu povinností farmárov kvôli dotáciám.
